Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Csp-4-2018.pdf
PDF · 88.06 KB
No categories available
27Csp/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom: Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36613843, proti žalovaným: 1. U. N., D.. X. XX. XXXX, H. A. D. V.: L. Č.. XX, 2. M. O., D.. X. X. XXXX, H. A. D. V.: C. S. Č.. XX, o zaplatenie 5 000 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 5 000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 5 000 € od 22. 10. 2016 do zaplatenia a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd povoľuje žalovanej v 1. rade zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 50 € na účet žalobkyne s tým, že prvá splátka je splatná do 20. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok a každá ďalšia splátka vždy do 20. dňa nasledujúceho mesiaca až do zaplatenia a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 11. 1. 2018, domáhala uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť jej sumu 5 000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 22. 10. 2016 do zaplatenia a trovy konania.
2. Aktívnu legitimácia na podanie žaloby odvodzuje žalobkyňa z predloženej kópie zmluvy o postúpení pohľadávok z 22. 4. 2016, č. XXXX/XXXX/CE (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“), ktorú uzavrela s pôvodným veriteľom - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s. (ďalej len „pôvodný veriteľ“).
3. Žalobkyňa podanie žaloby odôvodnila tým, že na základe zmluvy hypotekárnom úvere a zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel so žalovanými 21. 11. 2012 pôvodný veriteľ (ďalej len „zmluva“), bol žalovaným poskytnutý hypotekárny úver vo výške 24 430 € za účelom kúpy bytu. Žalovaní sa zaviazali hypotekárny úver splatiť mesačnými splátkami vo výške 108,70 €, pričom splatnosť 1. splátky bola 20. 1. 2013 a splatnosť poslednej splátky 20. 12. 2042. Zároveň bol žalovaným poskytnutý splátkový úver vo výške 6 980 €, ktorý boli povinní splácať v mesačných splátkach vo výške 32,65 € spolu so splátkami hypotekárneho úveru. Žalovaní úver nesplácali riadne a včas, preto sa dostali do omeškania. Pôvodný veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru podaním z 30. 4. 2015 a vyzval ich na úhradu nesplatnej časti úveru do 15 dní. Pohľadávka predstavovala ku dňu postúpenia sumu 8 027,78 € (istina vo výške 6 950 € s prísl.), z ktorej si žalobkyňa uplatňuje iba časť vo výške 5 000 €, ktoré predstavuje neuhradenú časť istiny úveru a zákonný úrok z omeškania.
4. K žalobe bola pripojená zmluva, všeobecné obchodné podmienky v znení dodatku č. 9, platobná história na úverovom účte od 19. 11. 2012 do 20. 4. 2016, zmluva o postúpení pohľadávok so špecifikáciou postúpenej pohľadávky voči žalovaným, oznámenie o postúpení pohľadávky z 28. 4. 2016, výzva z 6. 3. 2015 s dokladom o doručení žalovaným, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 30. 4. 2015 s dokladom o doručení žalovaným.
5. Žalovaným bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou okresného súdu, aby sa vyjadrili k podanej žalobe v stanovenej lehote, avšak žalovaní ostali v konaní pasívni a k žalobe sa v stanovenej lehote nevyjadrili. Žalobkyňa doplnila žalobu vyjadrením z 11. 9. 2018, v ktorom uviedla, že si v predmetnom konaní uplatňuje pohľadávku zo zmluvy, a to konkrétne z jej časti o splátkovom úvere, kde žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 6 980 €. Žalovaní doposiaľ realizovali úhrady vo výške 426,53 €, z ktorých sa na istinu započítala suma 30 €. Postúpená istina tak predstavovala 6 950 €, z ktorej si žalobou uplatňuje iba istinu vo výške 5 000 €. Na pojednávaní dňa 17. 9. 2018 žalovaná v 1. rade uviedla, že si uvedomuje svoj záväzok, avšak pre finančné problémy ho nezvládala splácať. Žalovaná v 1. rade je slobodnou matkou, ktorá pravdepodobne od januára 2019 nastúpi na ďalšiu materskú dovolenku. Momentálne pracuje kde dosahuje príjem po odrátaní zrážok zo mzdy vo výške 400 €. Žalovaný v 2. rade je otcom jej dieťaťa, od ktorého si vymáha výživné vo výške 70 € mesačne, ktoré dobrovoľne neplatí.
6. Pri posúdení skutkového a právneho stavu okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav.
7. Pôvodný veriteľ uzavrel zo žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkmi zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 24 430 € na účely kúpy bytu, ktorý nie je predmetom konania. Súčasne bol žalovaným ako dlžníkom poskytnutý úver na bývanie vo výške 6 980 € s dohodnutou úrokovou sadzbou 4,89 % p. a. Žalovaní sa zaviazali poskytnutý úver vrátiť v 360 mesačných splátkach vo výške 32,65 €, pričom splatnosť 1 splátky bola 20. 1. 2013, splatnosť ostatných splátok vždy do 20. dňa nasledujúceho mesiaca a splatnosť poslednej splátky 20. 12. 2042. Úver bol zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnosti.
8. Z obsahu výzvy z 6. 3. 2015 vyplýva, že žalovaní sa dostali do omeškania so splátkami úveru v celkovej hodnote 428,97 € a pôvodný veriteľ ich vyzval na úhradu dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy. Výzvu si žalovaná v 1. rade prevzala 12. 3. 2015 a žalovaný v 2. rade si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Listom z 30. 4. 2015 vyhlásil pôvodný veriteľ úver za predčasne splatný k 29. 4. 2015 a vyzval žalovaných na jeho úhradu do 15 dní. Oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti bolo žalovanej v 1. rade doručené 7. 5. 2015 a žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote.
9. Pôvodný veriteľ ako postupca, a žalobkyňa, ako postupník, uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok, čím sa predmetná pohľadávka stala vlastníctvom žalobkyne. Žalobkyňa preukázala postúpenie predmetnej pohľadávky na základe predloženej kópie zmluvy o postúpení pohľadávok. Pôvodný veriteľ oznámil žalovaným postúpenie pohľadávky listom z 28. 4. 2016.
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 1 ods. 3 písm. b), c) a d) ZSU, spotrebiteľským úverom nie sú: úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.
15. Okresný súd považoval za preukázané, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovanými zmluvu o úvere, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi pôvodným veriteľom ako dodávateľom poskytujúcim úvery v rámci podnikateľskej činnosti a žalovanými ako spotrebiteľmi. Uvedená zmluva bola zabezpečená nehnuteľnosťou s dohodnutou splatnosťou viac ako desať rokov (360 mesačných splátok), preto sa na predmetnú zmluvu nevzťahujú ustanovenia ZSU. Súd bol povinný skúmať, či predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v súlade s ustanoveniami § 53 OZ, avšak pokiaľ ide o obsah zmluvy, po jeho posúdení súd dospel k záveru, že nevzhliadol takú zmluvnú podmienku, ktorá by predstavovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech žalovaných.
16. Z vyjadrení oboch strán nebolo sporné, že žalovaní neplnili jednotlivé splátky riadne a včas, v súlade s podmienkami, na ktorých sa dohodli v zmluve, čo napokon priznala aj žalovaná v 1. rade vo vyjadrení na pojednávaní 17. 9. 2018. Za irelevantné považuje súd dôvody, pre ktoré sa žalovaní dostali do omeškania. Je povinnosťou dlžníka plniť svoj dlh v súlade so zmluvou a akékoľvek omeškania s platením jednotlivých splátok je dôvodom, pre ktorý veriteľ mohol využiť svoje právo, za dodržania zákonných podmienok, požiadať o predčasné splatenie úveru v súlade s § 565 OZ. Z vykonaných dôkazov bolo preukázané porušenie podmienok zmluvy zo strany žalovaných, pričom možnosť predčasného splatenia úveru bola dohodnutá v zmluve (časť 5. bod 12. zmluvy v spojení s bodom 7.6.1 písm. a) oprávnenia banky podľa všeobecných obchodných podmienok v znení dodatku č. 9). Žalovaní v konaní nepreukázali, že splácali všetky splátky riadne a včas. Z tohto dôvodu považoval súd nárok žalobkyne za dôvodný v celom rozsahu.
17. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením záväzku, ktorý vznikol 21. 12. 2012 (hlavné refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, podľa údajov zverejnených na webovej stránke www.nbs.sk) bola 0 % (k 22. 10. 2016). Úrok z omeškania preto predstavuje výšku 8 % p. a. a v tejto výške si ho uplatňuje žalobkyňa z dlžnej sumy 5 000 €. Súd je viazaný žalobným návrhom v súlade s § 216 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), preto priznal žalobkyni úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8 % p. a. od 22. 10. 2016 do zaplatenia tak, ako bol uplatnený v žalobnom návrhu.
21. Súd zároveň povolil žalovanej v 1. rade, vzhľadom na jej nepriaznivú životnú situáciu, v ktorej sa nachádza, splatiť výšku priznaného nároku v splátkach vo výške a v poradí, ako je uvedené v enunciáte
rozsudku, pričom so splatením pohľadávky v splátkach pod stratou výhody splátok s nezaplatením čo i len jednej splátky súhlasila aj žalobkyňa.
22. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovaným vo výške 100 %.
25. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom, ktoré je potrebné podať v potrebnom počte rovnopisov s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.