Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-56-2011.pdf
PDF · 113.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-24C/56/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcu: T. G. M. O. É. J. , nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX Z.H., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., Legionárska 6434/2, 11 01 Trenčín, proti žalovanej: F.. E. X. M. K. O. Ö. , X.., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpenej JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou, Klincova 35, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 1.912,55€, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Súd p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 24.1.2011 sa žalobca prostredníctvom advokáta domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.054,38€ a nahradiť trovy konania, titulom splatenia dlhu po poručiteľovi Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, otcovi žalovanej, ktorá sa stala jedným z dedičov na základe osvedčenia o dedičstve č. 27D 496/2005 a nadobudla dedičstvo v hodnote 4.217,52€. Svoj nárok odôvodnil tým, že ako ručiteľ na základe výzvy Slovenskej sporiteľne, a.s. začal so splácaním dlhu titulom ručenia splatenia úveru po nebohom Ľ.R. G., resp. po jeho takisto nebohom spoludlžníkovi L. G., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX. L. G. pristúpil k záväzku pôvodného dlžníka Ľ. G., ktorý tento mal voči Slovenskej sporiteľni, a.s. na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0273091040 zo dňa 26.3.2004 a následného prijatia úveru v celkovej výške 7.966,54€ /240.000,-Sk/. Vzhľadom na skutočnosť, že obaja uvedení sú nebohí, banka si uplatnila splácanie úveru voči žalobcovi ako ručiteľovi, ktorý na základe výzvy banky zaplatil dňa 27.5.2010 jednorazovo sumu 2.228,94€ a následne v ôsmych mesačných splátkach od júna 2010 vo výške 106,72€, celkovo 3.082,70€. Žalovaná sa stala jedným z dedičov po nebohom Ľ. G., nadobudla dedičstvo v hodnote 4.217,52€ /4.149,24€ hodnota podielu zdedeného spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, 66,39€ hodnota hnuteľných vecí, 1,89€ zostatok na bankovom účte/. Titulom ručiteľského plnenia za právneho predchodcu si voči žalovanej uplatňuje jednu štvrtinu zo zaplatenej sumy. Žalovaná na písomnú výzvu vec riešiť mimosúdne žiadnym spôsobom nereagovala, z dlhu po poručiteľovi žalobcovi neuhradila žiadnu čiastku. 2. Súd prvej inštancie vo veci vydal dňa 25.1.2011 platobný rozkaz č.k. 26 Ro 81/2011-20, voči ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor, namietala, že žalovaná istina nepredstavuje jednu štvrtinu zaplatenej sumy. Poukázala na skutočnosť, že so svojím otcom nebola v kontakte od rozvodu rodičov v roku 1998, otec v tom čase vo väčšej miere požíval alkoholické nápoje, čo bolo aj príčinou manželského rozvratu. Po rozvode matka žalovanej vyplatila otcovi v hotovosti 450.000,-Sk, splatila spoločnú pôžičku, otec si ponechal osobné motorové vozidlo a polovicu nábytku a zariadenia z rodinného domu. V čase úmrtia otca nemala žiadne informácie o jeho spôsobe života a jeho majetkových a zárobkových pomeroch. Súrodenci otca jej po pohrebe oznámili, že tento nemal žiadne financie a zobral si úver z banky, vraj za účelom opravy rodičovského rodinného domu. Tieto informácie sa nepotvrdili, všetci
otcovi súrodenci v rámci dedičského konania vyhlásili, že peniaze z úveru poručiteľ prepil a prehral v kartách. Na požiadanie žalovanej dedičstvo prejednávajúca notárka vyzvala najbližších príbuzných otca, aby spravili čestné vyhlásenie ohľadom jeho majetkových pomerov, z čestných vyhlásení súrodencov jednoznačne vyplýva, že celá rodina vedela o dlhodobom požívaní alkoholu a omamných látok otcom žalovanej, tiež vedeli o jeho hazardnej hre v karty. Napriek tejto vedomosti podporovali otca v spôsobe života, keď mu zosnulý brat aj žalobca išli ručiť na bankový úver, vedeli, že pije a hrá karty, napriek tomu dobrovoľne prevzali na seba tento záväzok. Zomretý L. G. si bol vedomý svojej viny a pristúpil k záväzku dodatočne ako spoludlžník, pričom si neuplatnil k dedičom žiadny nárok. Žalobca ako strýko svojou zárukou umožnil poručiteľovi získať peniaze, podporil otca žalovanej v tom, aby sa de facto upil na smrť a zvyšok prehral v kartách, podporil synovca v seba zničujúcom konaní a nepriamo tak urýchlil jeho smrť. Žalobca ako celá rodina vedel, že sa zaručil za úver alkoholikovi a hazardnému hráčovi, musel vedieť, že môže nastať situácia, že dlžník nebude splácať úver. Spravil tak s plným vedomím a úplne dobrovoľne, uvedené konanie je v rozpore s dobrými mravmi, čo robí právny úkon neplatným. Žalobu požadovala zamietnuť.
3. Uznesením prijatým na pojednávaní dňa 5.3.2014 súd na návrh žalobcu pripustil zmenu žalobného petitu, podľa ktorej je povinná žalovaná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.912,55€ a nahradiť trovy konania. Požadovaná čiastka predstavovala štvrtinu žalobcom zaplatenej sumy /7.650,18€/ na ručiteľský záväzok úveru poskytnutého peňažným ústavom poručiteľovi Ľ. G..
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Žalobca do zápisnice súdu uviedol, že bol ručiteľom na úvere, ktorý si zobral otec žalovanej Ľ. G.J., ktorý bol jeho synovcom. V marci 2004 ho požiadal o ručiteľský záväzok, uviedol, že si chce kúpiť byt a po rozvode manželstva vybudovať nový život. Manželka súhlasila a dňa 26.3.2004 podpísal ručiteľský záväzok, celková výška úveru predstavovala 240.000,-Sk. Ľ. G. XX.X.XXXX zomrel, počas života splácal mesačné splátky poskytnutého úveru, po pohrebe jeho bratia povedali že prevezmú záväzky v Slovenskej sporiteľni, dlh začal splácať brat Daniel, ktorý pristúpil k záväzku, avšak dňa 17.4.2008 zomrel. Dňa 16.4.2010 ho Slovenská sporiteľňa ako ručiteľa vyzvala na splácanie dlhu za dlžníka, jednorazovo zaplatiť sumu 2.228,94€ a následne splátkami spolu uhradil ku dňu rozhodnutia súdu sumu 7.650,18€. S dedičmi po L. G. uzavrel dohodu o splácaní, ktorá sa plní bez problémov. V prípade žalovanej a jej brata ako dedičov po Ľ.K. G. dohoda nebola možná, preto musel vec riešiť súdnou žalobou. Požadoval zaviazať žalovanú na zaplatenie 1-iny zo sumy, ktorú ako ručiteľ zaplatil. S Ľ. G. nemal nijaké problémy, vždy mu veril, vychoval dve deti, postavil chalupu v Bajči. To, že pil a mal podľahnúť hazardným hrám sa dozvedel až v dedičskom konaní. Po rozvode býval Ľ. G. V. Z., sporadicky sa stretávali, nemá osobnú skúsenosť, že by nadmieru požíval alkohol.
6. Žalovaná vypovedala, že s návrhom nesúhlasí, nárok žalobcu nie je v súlade s dobrými mravmi, žalobca vedel, že jej otec pil a hral karty. Keď mala sedemnásť rokov rodičia sa rozviedli kvôli alkoholu a agresivite otca, ktorý po rozvode dostal 450.000,-Sk, auto, nábytok, všetko prepil. Celú rodinu netrápilo, že ako dieťa bola svedkom fyzického násilia otca voči mame, nebolo dňa, keby nebol opitý, bývali v tom čase v Nemšovej, neverí, že žalobca o tom nemal vedomosť. Od 17 rokov nemala s otcom žiaden kontakt, bála sa ho, keď prišla na pohreb, videla od rozvodu rodičov rodinu otca prvýkrát. Z morálnych dôvodov sa necíti byť zodpovedná za dlh otca, nežil usporiadaným životom, bil mamu, požíval alkohol, s bratom sa otca báli. Pred smrťou bol otec zbitý, vzniklo podozrenie, že došlo k ublíženiu na zdraví, lekári ako príčinu smrti konštatovali infarkt. Pred tým, ako si otec zobral úver zabil pri dopravnej nehode chlapca z vedľajšej dediny, bol odsúdený, na výkon trestu nenastúpil, lebo zomrel. Po pohrebe telefonovala s babkou, táto povedala, že nehnuteľnosť previedla na L. G. preto, aby splatil dlh za otca.
7. Svedkyňa Mgr. T. G., matka žalovanej vypovedala, že s Ľ. G. sa rozviedli, lebo požíval alkohol, bol agresívny, fyzicky aj psychicky ubližoval deťom aj nej ako manželke. Mimosúdne sa dohodli na majetkovom vyrovnaní, v roku 2001 mu vyplatila 444.776,-Sk, tiež dostal auto a polovicu nábytku. Nemala žiadnu vedomosť o úvere z roku 2004 ani z hľadiska výšky ani z hľadiska ručiteľských záväzkov. Vedela, že aj po rozvode Ľ. G. naďalej užíva alkoholické nápoje, pod vplyvom alkoholu zabil človeka a mal ísť do výkonu trestu. Za sumu, ktorú mu vyplatila po rozvode na vyrovnanie majetku si mohol kúpiť byt alebo dom, nič si nemusel požičiavať. Na pohrebe sa dozvedeli od bratov F. T. L. G., že by deti mali splácať na otca jeho dlhy, s čím nesúhlasili. Rodina Ľ. G. vedela o tom, že požíva alkohol, tiež vedela, že dostal peniaze za vyrovnanie majetku, ktoré prepil a možno aj prehral, vyplýva to z výpovedí v
dedičskom konaní. Počas manželstva niekoľkokrát riešili pitie Ľ. G., najprv oni dvaja, potom s deťmi, tiež zavolala jeho rodinu, troch bratov aj mamu, aby prišli k nim, chceli vyriešiť jeho alkoholizmus. Po rozvode žil v so svojou matkou v Nemšovej, o tom, že pije vedeli súrodenci, vedomosť mal aj navrhovateľ, celá rodina v Nemšovej sa stále stretávala, navrhovateľ bol prítomný na rodinných oslavách, na ktorých Ľ. G. pil. Počas manželstva boli na návšteve u žalobcu, tento ponúkol alkohol Ľ. G. a pritom vedel, že má problémy s pitím, sama žalobcu upozornila, aby mu alkohol neponúkal, že potom bude zlý. Bývalý manžel nemal v pití mieru, nestačili mu dva-tri poháriky, často ho našla v takom stave, že nevnímal ani okolie, išlo o ťažký stav opitosti.
8. Svedkyňa M. Ď., teta žalovanej a neter žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, že Ľ. G. bol jej bratom, mali spolu dobrý vzťah. Mala vedomosť o úvere, ktorý si brat zobral v roku 2004, tiež vedela, že žalobca mu bol ručiť. V Nemšovej sa všetci poznajú, keď Ľudovít zomrel, brat Daniel pristúpil ku zmluve ako spoludlžník. Ľudovít popíjal v rámci normy, nikdy ho nevidela správať sa vulgárne ani agresívne, ani v takom stave opitosti, že by o sebe nevedel. Problém s alkoholom ako rodina neriešili, nemali dôvod, Ľudovít žil v Bajči, do Nemšovej sa dosťahoval v roku 2000, vie, že začal popíjať po nehode, predtým dva roky nepil. Spolu s Ľudovítom od roku 2000 až do jeho smrti bývali v jednom dome, svedkyňa na prízemí, brat na poschodí. Keď bol doma nemal problém s alkoholom ani nebol agresívny, popíjal spoločensky v norme, ani na rodinných oslavách nevidela, že by popíjal viac. Bývalá manželka povedala, že sa rozviedli preto, že pil a potom bol agresívny, nepamätá si, že by niekedy v rámci rodiny riešili, že Ľudovít má problémy s alkoholom. Žalobca vychádza každému v ústrety, v Nemšovej je obľúbený. Deti svedkyne splácajú úver za svojho strýka Daniela, ktorý bol slobodný a deti svedkyne určil v závete za dedičov. Keď brat Ľudovít zomrel, dozvedela sa, že chodil hrávať karty do jedného podniku v Nemšovej. Pred nehodou nepil, po nehode začal popíjať, trápilo ho to, doma nepopíjal, ľudia ho videli piť v podniku, kde hrával karty.
9. Svedkyňa F. F., sestra žalobcu vypovedala, že o ručiteľskom záväzku žalobcu nemá žiadnu vedomosť. Býva v Nemšovej, so synovcom Ľ.Í. G. sa stretávali, nevidela, že by mal veľký problém s alkoholom, nevie o tom, že by bol gambler. V rodine nikdy neriešili, že by Ľ. G. popíjal nad mieru alkohol, synovec so žalobcom vychádzali dobre. O dopravnej nehode vedela, bola toho plná Nemšová, správa uverejnili aj noviny, keď jej Ľudovít o tom hovoril plakal, prosil o duševnú pomoc, nehovoril, že nehodu spôsobil pod vplyvom alkoholu.
10. Podľa Zmluvy o splátkovom úvere č. 0273091040 zo dňa 26.3.2004 Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľ poskytla Mgr. Ľ. G. ako dlžníkovi úver vo výške 240.000,-Sk, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 3.140,-Sk, začínajúc 20.4.2004, vždy k 20. dňu v mesiaci, ako účel úveru je v zmluve uvedená kúpa bytu a rekonštrukcia. Dohodou o ručení zo dňa 26.3.2004 žalobca zobral na seba ručiteľský záväzok za predmetný úver, v prípade, ak dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas, sa ručiteľ zaviazal uhradiť pohľadávku veriteľovi. Zmluvou o pristúpení k záväzku zo dňa 30.7.2007 pristúpil k predmetnému splátkovému úveru L. G. ako pristupujúci dlžník, ktorý sa zaviazal splatiť pohľadávku a stal sa dlžníkom úverovej zmluvy popri pôvodnom dlžníkovi, pôvodný dlžník a pristupujúci dlžník sa zaviazali zaplatiť pohľadávku spoločne a nerozdielne. Podľa vyjadrenia Slovenskej sporiteľne a.s. úver č. 0273091040bol čerpaný dňa 26.3.2004 vo výške 240.000,Sk bezhotovostne z účtu č. 0272020136/0900, vedenom na meno Ľ. G.. Zmluva o splátkovom úvere č. 0273091040 ako aj dohoda o ručení boli uzavreté podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
11. Podľa bankových výpisov predložených žalobcom, ako ručiteľ zaplatil žalobca Slovenskej sporiteľni a.s. na splatenie úveru č. 0273091040 dňa 27.5.2010 čiastku 2.228,94€, v mesiacoch máj 2010 až august 2011 po 106,72€, dňa 15.8.2011 čiastku 82,56€, v mesiacoch september 2011 až február 2012 po 120,48€, v mesiacoch marec 2012 až marec 2014 po 120,60€ /v októbri 2012 uvedenú sumu uhradil dvakrát/; spolu žalobca uhradil titulom ručenia za obdobie od mája 2010 do marca 2014 banke sumu 7.650,18€.
12. Uznesením Okresného súdu Trenčín z dňa 14.5.2008, č.k 27D 496/2005-290, v spojitosti s uznesením Krajského súdu Trenčín č.k. 4CoD 17/2008-301, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 29.1.2009, v dedičskej veci po poručiteľovi Mgr. Ľ. G., zomr. 23.5.2005, súd rozhodol, že dedičstvo pozostávajúce z hnuteľných vecí v hodnote 2.000,-Sk, bežného účtu so zostatkom 75,60Sk,
nehnuteľností v kat. území Nemšová v hodnote 250.000,-Sk nadobúdajú deti poručiteľa: Mgr. E. G. T. F. G., každý v 1-ici.
13. Dňa 7.7.2005 na notárskom úrade JUDr. Prisky Štěrbovej, prejednávajúcej dedičstvo po poručiteľovi Mgr. Ľ.Í. G., matka poručiteľa a žalobca prehlásili, že nemajú vedomosť o tom, že by poručiteľ za peniaze, ktoré získal pôžičkou nejakú nehnuteľnosť skutočne kúpil, akurát vedia, že pôžičku zo Slovenskej sporiteľne, ku ktorej robil ručiteľa T. G., chcel poručiteľ využiť na kúpu bytu v Nemšovej. Na výzvu dedičstvo prejednávajúcej notárky vyhlásil brat poručiteľa L. G. v písomnom vyjadrení zo dňa 9.3.2007, že nie je predpoklad objavenia ďalších aktív dedičstva, skôr pasív, tiež uviedol, že poručiteľ vo veľkom množstve užíval omamné látky a alkohol, holdoval hazardným hrám. Sestra poručiteľa M. Ď. v písomnom vyjadrení zo dňa 7.3.2007, adresovanom dedičstvo prejednávajúcej notárke uviedla, že sa nikdy ona ani jej deti nestarali o majetkové pomery brata Ľ. G., s ktorým nežila v spoločnej domácnosti, len v spoločnom dome, poukázala na rozvod brata z roku 1998, kedy podľa bývalej manželky požíval vo veľkej mierte alkoholické nápoje, brat nikdy nebol z alkoholizmu liečený, poukázala tiež na poručiteľovu záľubu hry v karty.
14. V konaní pred Okresným súdom v Komárne, vedenom proti bratovi žalovanej v obdobnej veci, žalobca do zápisnice súdu dňa 12.6.2013 uviedol, že sa nezaujímal o to, čo nebohý Ľ. G. robil s peňažnými prostriedkami, veril mu, na aktivity sa nepýtal. Mal s ním dobré vzťahy, Ľudovít mal ešte dostať šancu, išiel mu ručiť, lebo si chcel kúpiť byt. Od rodiny počul, že po rozvode sa vyporiadal s manželkou, dostal pol milióna Sk, bolo mu čudné, že keď má toľko peňazí, prečo si berie úver. Vedel o tom, že stará matka odporcu F. G. darovala celý svoj podiel rodinného domu Danielovi ako protihodnotu za to, že vyplatí celý úver.
15. Z trestného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 5T 49/2004 súd zistil, že Mgr. Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX bol trestným rozkazom zo dňa 12.8.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2005, uznaný vinným, že dňa 26.6.2003 v čase o 23.30 hod. viedol ako vodič pod vplyvom alkoholu v množstve 0,98mg/l v krvi osobné motorové vozidlo smerom z Trenčína do Žiliny a v k.ú. Dubnica nad Váhom v dôsledku jazdy rýchlosťou 112 až 124 km/hod., vyššou ak bola v danom úseku cesty povolená, narazil prednou časťou vozidla do chodca Radovana Ševčíka, kráčajúceho po vozovke v smere jazdy vozidla, ktorý bol nárazom vyhodený na prednú kapotu a cez strechu vozidla dopadol na vozovku, pričom utrpel rozsiahle zranenia, ktorým na mieste nehody pred príchodom rýchlej zdravotníckej pomoci podľahol a dňa 26.6.2003 v čase po 23.30 hod. po predchádzajúcej dopravnej nehode, ktorej bol ako vodič vozidla účastníkom, po náraze do chodca na mieste nehody nezastavil, nepresvedčil sa, či chodec utrpel zranenia, neposkytol mu potrebnú pomoc a odišiel do miesta trvalého bydliska, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa §224 ods. 1,2 Tr. zákona, trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §201 písm. d/ Tr. zákona a trestný čin neposkytnutia pomoci podľa §208 Tr. zákona, za čo bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov nepodmienečne, so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny a súd uložil obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo každého druhu na dobu troch rokov. V znaleckom posudku č 2/2004 súdom ustanovený znalec MUDr. František Jaroš, CSc. konštatoval, že u obvineného Mgr. Ľ. G. v čase dopravnej nehody bola hladina alkoholu v krvi 0,985 mg/l, čomu zodpovedá 2,055 promile, jednalo sa o opitosť ťažkého stupňa.
16. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 5.3.2014, č.k. 24C 56/2011-167 žalobu zamietol pre konanie žalobcu rozporné s dobrými mravmi, dospel k záveru, že ručiteľské pristúpenie k dlhu predstavuje nezodpovedné konanie žalobcu, priečiace sa dobrým mravom. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, domáhajúc sa jeho zmeny. Zdôraznil, že príčinou zastavenia splácania mesačných splátok úveru s následnou povinnosťou jeho splácania žalobcom ako ručiteľom nebol tvrdený alkoholizmus otca žalovanej, pedagóg na Základnej škole v Novej Dubnici, ale jeho smeť a následne aj úmrtie pristupujúceho dlžníka, poručiteľovho brata L. G.. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý ručenie a splácanie dlhu žalobcom vyhodnotil za ľahkovážne konanie, rozporné s dobrými mravmi, ktoré navyše nemá žiaden súvis ku skutočnosti, že obaja dlžníci prestali úver splácať. Žalobca ručením chcel pomôcť človeku, ktorému sa rozpadla rodina, musel opustiť svoj domov. Žalovanej, ktorá získala v dedičstve po otcovi majetok presahujúci žalovanú sumu, by preto nemala byť poskytnutá neprimeraná súdna ochrana. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
17. Krajský súd v Bratislave ako súd druhej inštancie uznesením zo dňa 24.5.2017, č.k. 5Co 413/2014-194 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu
prvej inštancie vytkol nesprávne právne posúdenie veci, keďže sa nijakým spôsobom nezaoberal otázkou opodstatnenosti žaloby so zreteľom na solidaritu ručiteľov podľa §307 Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva o splátkovom úvere aj dohody o ručení boli uzatvorené podľa Obchodného zákonníka. V prípade spoluručiteľov títo sú zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne, ide o solidárny dlh, pri ktorom každý z nich ručí za celý záväzok. Ručiteľ, od ktorého veriteľ žiada plnenie, má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník. Ak jeden z ručiteľov splní dlh sám, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných ručiteľov podľa ich podielu. Pre posúdenie opodstatnenosti žaloby je preto rozhodujúce zistenie, či žalobca ako jeden z dvoch ručiteľov splatil dlh na úvere sám, alebo spolu s druhým ručiteľom. Ak splácal celú nesplatenú časť úveru sám, je potrebné skúmať či uplatnil príslušný podiel od druhého ručiteľa. Až následne bude možné ustáliť, či a v akom rozsahu je žalobca oprávnený uplatňovať náhradu od právneho nástupcu obligačného dlžníka, resp. jedného z obligačných dlžníkov.
18. Súd prvej inštancie v zmysle intencií súdu druhej inštancie doplnil dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
19. Výzvou zo dňa 16.4.2010, adresovanou žalobcovi, Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalobcovi ako ručiteľovi pohľadávky vzniknutej z úveru č. 0273091040, že splácanie predmetnej pohľadávky je ku dňu 16.10.2010 v omeškaní vo výške 2.015,50€ a vyzvala žalobcu na zaplatenie uvedenej pohľadávky, a to v lehote 30 dní od doručenia výzvy.
20. Z oznámení Slovenskej sporiteľne, a.s., realizovaných na žiadosť súdu, bolo zistené, že pohľadávka vzniknutá zo Zmluvy o úvere č. 0273091040/0900, bola zabezpečená dvoma ručiteľmi: T. G., bytom Q. X, Z. a Mgr. K. G., bytom O. L. XXXX, Z.. Pohľadávka bola riadne splatená ku dňu 20.3.2014, z prehľadu realizovaných platieb vyplýva, že splátky realizoval len žalobca. Nakoľko banka evidovala úver ako splácaný, nemala dôvod ručiteľa K. G. vyzývať na splácanie pohľadávky.
21. Svedok Mgr. K. G. do zápisnice súdu uviedol, že poznal brata žalobcu Ludvíka, spolu učili na Základnej škole Nová Dubnica, bol spoluručiteľom na úvere, ktorý si brat žalobcu zobral. Je presvedčený, že nebol bankou vyzvaný na splácanie úveru po smrti dlžníka, o úver sa nezaujímal, myslí si, že sa to malo riešiť v rámci dedičského konania poručiteľa. Žalobca ani iná osoba ho nekontaktovali ohľadom splácania úveru, predpokladá, že mal vedomosť o tom, že žalobca je druhým ručiteľom, pre uplynutý čas si túto skutočnosť presne nepamätá, malo by to byť uvedené na zmluve. K uzavretiu ručiteľského záväzku ho viedlo to, že dlžník bol jeho kolega, chcel sa osamostatniť, zobral si úver na financovanie vlastného bývania, preto požiadal svedka o ručenie.
22. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:
23. Podľa §470 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
24. Podľa §470 ods. 2 OZ ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
25. Podľa §511 ods. 3 OZ ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento rovnakým dielom na všetkých ostatných.
26. Podľa §293 Obchodného zákonníka /ObZ/ ak je na to isté plnenie zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.
27. Podľa §295 ObZ ak niekoľko osôb prevezme záväzok, z ktorého povahy vyplýva, že ho možno splniť iba súčinnosťou všetkých spoludlžníkov, sú spoludlžníci povinní plniť záväzok spoločne.
28. Podľa §307 ObZ ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.
29. Solidarita spoluručiteľov predstavuje spoločný záväzok viacerých subjektov, v danom prípade vyplývajúci zo zmluvného vzťahu, kedy pri deliteľnom plnení ak splní celý dlh voči veriteľovi jeden z ručiteľov, povinnosť druhého ručiteľa vo vzťahu k veriteľovi zanikne a ručiteľ, ktorý plnil viac ako zodpovedalo jeho podielu, má právo následného postihu voči druhému ručiteľovi, ktorý dlh nehradil. Význam takéhoto záväzku spočíva v spoločnom a nerozdielnom záväzku ručiteľov za plnenie celého záväzku a to v prípade, ak záväzok nemôže alebo nie je schopný plniť samotný dlžník. Riešenie vzťahov vo vnútri spoločenstva vyjadruje ustanovenie §511 ods. 3 OZ, podľa ktorého ak niektorý z ručiteľov plnil nad rámec svojho podielu, je oprávnený požadovať od druhého ručiteľa náhradu, závisiacu od výšky podielov. Jedná sa o regresný nárok jedného z ručiteľov, ktorý splnil pohľadávku veriteľa miesto dlžníka uzatvárajúceho s veriteľom zmluvný vzťah, spočívajúci v práve ručiteľa, ktorý dlh splnil za dlžníka, požadovať náhradu od druhého ručiteľa, ktorý sa na plnení dlhu nepodieľal.
30. V danom prípade mal súd dôkaznými prostriedkami - výpoveďou žalobcu, výpoveďou svedka G. a oznámením peňažného ústavu /SLSP/ jednoznačne preukázané, že žalobca ako jeden z dvoch ručiteľov úverového vzťahu dlžníka splatil dlh voči veriteľovi výlučne sám, druhý ručiteľ nezaplatil žiadnu čiastku. Nakoľko žalobca celú nesplatenú časť úveru hradil veriteľovi sám, mal zo zákona právo uplatniť si príslušný podiel od druhého ručiteľa, ktorým v prípade úveru č. 0273091040/0900 bol Mgr. K. G.. Uvedené právo jedného z ručiteľov ako regresný nárok má prednosť pred oprávnením ručiteľa uplatňovať náhradu za plnenie od dlžníka, resp. právneho nástupcu dlžníka. Žalobca ako aj svedok G. zhodne uviedli, že žalobca od svedka žiadne plnenie za žalobcom zaplatený úverový dlh zomretého dlžníka nepožadoval, a to v žiadnej výške, teda žalobca neuplatnil svoj regresný nárok voči druhému ručiteľovi. V súlade s právnym názorom súdu druhej inštancie, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, nedošlo zo strany žalobcu k naplneniu jeho zákonného práva uplatniť voči druhému spoluručiteľovi náhradu uhradeného dlhu veriteľovi v rozsahu jednej polovice. Až v prípade neúspešnosti uplatnenia takéhoto regresného nároku jedného ručiteľa voči druhému ručiteľovi, nastupuje právo ručiteľa požadovať ním zaplatenú časť za dlžníka od právnych nástupcov dlžníka, jedným z ktorých je aj žalovaná.
31. Banka ako veriteľ úverovej zmluvy si uplatnila nesplatenú časť úveru len od žalobcu, ktorý dlžobu zaplatil a ktorý sa mal v prvom rade domáhať svojho regresného nároku voči druhému ručiteľovi a až potom si mal uplatniť nárok voči žalovanej ako právnemu nástupcovi dlžníka. Nakoľko žalobca uvedený zákonný postup nedodržal, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§262 ods. 2 CSP/.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o exekučný výkon súdneho rozhodnutia.