Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34P-110-2017.pdf
PDF · 108.35 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/110/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o toho času už plnoletú Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Q. XXXX/XX, dieťa rodičov : matky F. Q., rod. I., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom K., Q. XXXX/XX a otca H. U., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom L. Z. V., bytom Q. J. Z., B., Q. X., zastúpeného v konaní JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Partizánska 7571/58, pracovisko Legionárska 2, o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu takto
rozhodol:
Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca, ako osoby povinnej platiť výživné, k toho času plnoletej Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa na sumu vo výške 150,-Eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2017 do 31.12.2017, na sumu 120,-Eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2018 do 31.05.2018 a na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2018, ktoré je otec povinný prispievať k rukám oprávnenej toho času plnoletej Q., vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.06.2017 do 31.08.2018 pre toho času plnoletú Q. vo výške 1.688,68,-Eur s a otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 80,-Eur mesačne, spolu s bežným výživným k rukám oprávnenej toho času plnoletej Q., až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto s a vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu K. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XX/XXXX -73.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania podanom v čase maloletosti dieťaťa sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k vtedy ešte maloletej Q. z doterajšej sumy minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa mesačne na sumu 300,-Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 27.6.2017. Matka uviedla, že vyživovacia povinnosť otca k dcére bola naposledy upravená pred niekoľkými rokmi, v čase keď bol otec odsúdený na 10 rokov výkonu trestu odňatia slobody a exekučne mu bolo zrážané 25,-Eur mesačne. Po ich dohode jej istý čas platil + 50,-Eur poštovou poukážkou, potom po prepustení z výkonu trestu asi rok platil 70,- Eur a potom opäť začal platiť iba tých 25,-Eur a posledné X roky jej prestal platiť, len dcére poslal možno 2x na výlet a exekučne mu je strhávaných tých 25,-Eur mesačne. Matka poukázala na to, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov aj na strane dcéry. Tá medzitým splnoletenela, je žiačkou strednej školy, odbor hotelový pracovník, má vysoké výdavky v škole, navštevuje kurzy, ktoré sa platia cca 100,-Eur, mala 3-týždňovú prax v K., kde si žiaci sami hradia cestovné a stravovanie vo
voľnom čase. Do školy si musia kupovať veci na varenie, čo stojí aj 20,- až 30,-Eur mesačne. Matka uviedla, že v súčasnosti je dcéra už plnoletá, záujmové krúžky už nenavštevuje, ale v minulosti na rôzne krúžky chodila a platila jej to ona s jej manželom, keďže otec mal určené len to minimálne výživné. Poukázala na to, že ako mladá dospelá sa dcéra rada oblieka, chodieva von s kamarátkami, venuje sa svojim záujmom, s čím sú spojené výdavky. Poukázala na ďalšie výdavky dcéry primerané veku, napr. antikoncepcia 11,-Eur mesačne a pod. Matka ďalej uviedla, že otec sa už s dcérou nestretáva, len krátko po jeho prepustení z výkonu trestu sa s ňu pár krát stretol, čo vtedy spôsobilo aj isté výchovné problémy s dcérou. Matka doplnila, že ona je vydatá, zarába cca 1.000,-Eur mesačne netto, jej manžel zarába cca 800,-Eur mesačne netto a okrem dcéry Q. má ona ešte vyživovaciu povinnosť k X-ročnej dcére D., pochádzajúcej z jej terajšieho manželstva.
2. Toho času už plnoletá Q. sa pojednávania osobne nezúčastnila, na jej zastupovanie splnomocnila svoju matku. V plnom rozsahu sa pripojila k návrhu svojej matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k nej z doterajšieho minimálneho zákonného výživného na sumu 300,-Eur mesačne.
3. Otcovi dieťaťa bol riadne a včas doručený do vlastných rúk návrh na začatie konanie s prílohami a predvolanie na pojednávanie. Ten sa pojednávania osobne nezúčastnil, na svoje zastupovanie splnomocnil právneho zástupcu. Otec toho času už plnoletého dieťaťa súhlasil so zvýšením jeho vyživovacej povinnosti k dcére, ale nesúhlasil s navrhovanou sumou výživného, ktorá suma podľa jeho názoru nezodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, ale ani nie je v jeho schopnostiach a možnostiach. Otec súhlasil so zvýšením výživného len na 100,-Eur mesačne. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že býva a pracuje v Z. ako J. pre Z. zamestnávateľa, za 06/2018 zarobil 799,83 Eur netto a za 07/2018 sumu 877,93 Eur netto, ale takto je zamestnaný od 15.5.2018. Predtým bol od 15.1.2018 do 14.5.2018 nezamestnaný, pretože z jeho predchádzajúceho zamestnania bol prepustený z dôvodu nadbytočnosti, počas nezamestnanosti bol evidovaný v Z. na úrade práce, kedy mal znížený príjem, keďže dostával len podporu, v 01/2018 vo výške 303,52 Eur a potom mu to bolo vyrátané na 650,40 Eur, čo malo byť do decembra, ale od toho 05/2018 sa zamestnal. Poukázal na to, že dokladoval svoje príjmy, ale má aj výdavky na bývanie a dopravu do zamestnania a iné, ktoré sa po svojom súčte takmer vyrovnajú jeho mesačnému príjmu, keďže platí nájom 447,70 Eur mesačne + energie 50,-Eur mesačne + internet 48,98 Eur mesačne + vodu 76,-Eur mesačne + telefón 29,99 Eur mesačne + cestovné výdavky 65,-Eur mesačne a od 08/2017 spláca úver po 78,-Eur mesačne, pričom výdavky na bežné živobytie v Z. sú väčšie ako na Q.. Tiež navštevuje X a X mesačný kurz NJ, ktorý stál 195,-Eur. Má za to, že pokiaľ by mu bolo určené výživné vyššie ako 100,-Eur mesačne, opakovane by sa ocitol v neschopnosti platiť také výživné, čo by malo za následok prípadný exekučný a trestnoprávny postih. Pri určovaní výživného žiadal prihliadnuť na obdobie jeho nezamestnanosti a zameškaný dlh na výživnom mu povoliť platiť v splátkach po 20,-Eur mesačne, pretože vyššia suma by bola pre neho likvidačná. Pri určovaní výšky zameškaného dlhu žiadal prihliadnuť na finančné prostriedky, ktoré odovzdal priamo plnoletej dcére prostredníctvom jeho matky, pretože plnoletá dcéra si pre nesúhlas jej matky nechcela zriadiť vlastný účet a matka dieťaťa už po jeho plnoletosti nebola oprávnená na preberanie výživného a takto dcére odovzdal výživné v počte 3 alebo 4 razov vo výške minimálneho zákonného výživného.
4. Podľa Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, Kapitola II, článok 3 písm. b), v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.
5. Podľa Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, Kapitola III, článok 15, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu.
6. Podľa článku 3 bod 1. Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, ktorý je prílohou Rozhodnutia Rady EÚ z 30. novembra 2009 o uzavretí Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom (2009/941/ES), 1. Pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
7. V danej veci sa jedná o vec s cudzím prvkom, nakoľko otec dieťaťa ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti má v súčasnosti bydlisko v Spolkovej republike Z., preto súd najprv posudzoval právomoc súdu a rozhodné právo. Právomoc tunajšieho súdu je daná v zmysle vyššie citovaného článku 3 písm. b) Kapitoly II Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 a rozhodným právom je v zmysle vyššie citovaného článku 3 bod 1. Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, právo slovenské, keďže obvyklý pobyt oprávneného dieťaťa je na území Q. republiky.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámil návrh a jeho doplnenie, RL, potvrdenie o návšteve školy, lustrácie v RO, lustrácie v SP, výpis zo ŽR, daňové priznanie matky za rok 2017, daňové priznanie matky za rok 2016, oznámenie SP z čl. 55, potvrdenie o PnD, oznámenie ÚPSVaR z čl.58, pokladničné bločky, poštové poukazy, potvrdenia o príjme otca, výplatné pásky, doklady o nákladoch o otca, o evidencií, o cestovnom, upovedomenie o trovách, výpoveď, obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.XXP/XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
9. Toho času už plnoletá Q. pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, ktorí nežili spolu a už rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 18.9.2000 č.k. XXNc XXX/XX-X bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola vtedy maloletá Q. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné 500,-Sk mesačne. Potom bolo výživné upravované, ale vždy len na minimálnu vyživovaciu povinnosť. Vyživovacia povinnosť otca k dcére bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu K. zo dňa XX.X.XXXX č.k. XXP/XX/XXXX-XX, ktorým bolo výživné zvýšené zo sumy 23,30 Eur mesačne na sumu mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2014. V tom čase mala Q. XX rokov a bola žiačkou X.. ročníka ZŠ. Matka dieťaťa bola vydatá, okrem dcéry Q. mala vyživovaciu povinnosť k mal. dcére D.. Pracovala na živnosť so zárobkom 900,-Eur mesačne brutto, jej manžel zarábal 750,-Eur mesačne. Otec dieťaťa bol v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin vraždy, bol pracovne zaradený ako šič obuvi so zárobkom 69,-Eur mesačne, bolo voči nemu vedených viacero exekučných konaní, nevlastnil žiaden majetok väčšej hodnoty, okrem dcéry Q. nemal iné vyživovacie povinnosti. Minimálne zákonné výživné mu bolo určené práve z dôvodu, že sa otec nachádzal v Y. a jeho schopnosti a možnosti boli dané predovšetkým zárobkovými možnosťami vo výkone trestu.
10. V čase podania tohto návrhu na zvýšenie výživného mala Q. necelých XX rokov a bola žiačkou X. ročníka Strednej odbornej školy obchodu a služieb K.. V súčasnosti má XX rokov a je žiačkou 4. ročníka uvedenej strednej školy, odbor hotelový pracovník. Do školy si kupujú veci na varenie v hodnote 20,- až 30,-Eur mesačne, chodievajú na prax, s čím má tiež výdavky a pod. Záujmové krúžky už nenavštevuje, ale má bežné výdavky primerané jej veku, venuje sa svojim záujmom a pod. Užíva lieky na antikoncepciu v hodnote 11,-Eur mesačne, vitamíny a pod. Otec sa s dcérou už nestretáva, určené výživné neplatí riadne. K rukám jej matky už neprispieva, od plnoletosti dcéry výživné posielal priamo dcére, aj to len 3 alebo 4 krát vo výške minimálneho zákonného výživného.
11. Matka toho času už plnoletého dieťaťa je vydatá, spolu s dcérou Q. býva v spoločnej domácnosti s jej manželom a ich spoločnou dcérou D.. Bývajú v jej 2-izbovom byte, ktorý si prerobili na 3-izbový a ich náklady bývania predstavujú 200,-Eur mesačne a splácajú hypotekárny úver, ktorý si zobrali na prerábku bytu, po 230,-Eur mesačne. Okrem toho času plnoletej Q. má matka ešte vyživovaciu povinnosť k jej maloletej dcére D., nar.XX.X.XXXX, pochádzajúcej z jej terajšieho manželského vzťahu. Matka pracuje na živnosť ako firemný dokladač a podľa vlastného udania zarába po zaplatení zákonných odvodov do poisťovní cca 1.000,-Eur mesačne netto. Podľa jej daňového priznania za rok 2017 dosiahla príjmy zo živnosti 18.677,33 Eur (t.j. v priemere 1.556,-Eur mesačne brutto), jej výdavky predstavovali 13.698,42 Eur, jej základ dane čiastkový predstavoval 4.978,91 Eur a jej základ dane znížený o nezdaniteľné časti predstavoval 1.175,58 Eur. Matka poberá prídavky na dve deti spolu v sume 47,36 Eur mesačne. Manžel matky zarába cca 800,-Eur mesačne netto. Matka je titulom darovania vlastníkom toho bytu, v ktorom bývajú, kúpila garsónku, v ktorej býva jej matka a vlastní auto zn. F. C r. v. XXXX.
12. Otec toho času už plnoletého dieťa býva a pracuje v Z.. V Z. býva sám v byte, ktorý má prenajatý od zamestnávateľa, kde platí nájom 447,70 Eur mesačne + energie 50,-Eur mesačne + internet 48,98 Eur mesačne + vodu 76,-Eur mesačne. Platí si telefón 29,99 Eur mesačne a jeho cestovné výdavky verejnou dopravou predstavujú 65,-Eur mesačne. Od 08/2017 spláca úver po 78,-Eur mesačne. Za obdobie od 13.7.2016 do 31.12.2016 zarobil 7.069,72 Eur brutto a za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017
zarobil 16.888,15 Eur brutto, čo predstavuje v priemere 1.407,35 Eur mesačne brutto. Od 16.1.2018 do 14.5.2018 bol nezamestnaný, v Z. evidovaný na úrade práce a poberal podporu v nezamestnanosti, za 01/2018 (cca 1/2 mesiaca) v sume 303,52 Eur a potom v sume 650,40 Eur mesačne. Od 14.5.2018 je otec dieťaťa v Z. opäť zamestnaný, pracuje ako robotník pre nemeckého zamestnávateľa a podľa jeho výplatných pások za 06/2018 zarobil 799,83 Eur netto a za 07/2018 zarobil 877,93 Eur netto, čo v priemere predstavuje 838,88 Eur mesačne netto. Platil si 2,5 mesačný kurz NJ v sume 195,-Eur. Okrem dcéry Q. otec nemá iné vyživovacie povinnosti. Otec nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, je voči nemu vedené exekučné konanie na vymáhanie doterajšieho určeného výživného.
13. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. V danej veci mal súd za preukázané, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, hoci nie v takom rozsahu ako navrhovala matka a toho času už plnoleté dieťa. Vyživovacia povinnosť otca k dcére bola naposledy upravená pred viac ako 4 rokmi a odvtedy došlo k zmene pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane dieťaťa, ktoré sú vekovo staršie a prirodzene sa zvýšili jeho výdavky. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného mala Q. len XX rokov a bola žiačkou 8. ročníka ZŠ, v súčasnosti je už plnoletá a stále sa štúdiom pripravuje na budúce povolanie formou denného štúdia a je žiačkou X. ročníka Q.. Je teda prirodzené, že jej vyšším vekom sa zvyšujú jej výdavky. Na strane matky nedošlo od poslednej úpravy výživného k podstatnejšej zmene pomerov. Stále pracuje na živnosť, za rok 2017 s príjmom 1.556,-Eur mesačne brutto, z ktorej sumy si ako živnostník platí zákonné odvody do poisťovní, počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil, teda spolu má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom. K podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej podstatné zvýšenie výživného došlo na strane otca dieťaťa. Výživné v minimálnej výške zákonného výživného mu bolo naposledy určené z dôvodu, že bol otec vtedy vo výkone trestu odňatia slobody, kde boli objektívne obmedzené zárobkové možnosti a zarábal tam len 69,-Eur mesačne netto. V súčasnosti už otec nie je vo výkone trestu a dokonca sa zdržiava v Z., kde býva a pracuje, aktuálne s priemerným zárobkom 839,- Eur mesačne netto. Teda na jeho strane došlo až k XX-násobnému zvýšeniu jeho príjmových pomerov oproti času poslednej úpravy výživného, kedy zarábal len 69,-Eur mesačne netto. Počet vyživovacích povinností sa mu nezmenil, teda okrem dcéry Q. nemá otec iné vyživovacie povinnosti.
18. S poukazom na takto zistený skutkový stav, zistenú zmenu pomerov, odôvodnené potreby dieťaťa, schopnosti a možnosti oboch rodičov, rozhodol súd o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k toho času
už plnoletému dieťaťu tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Matkou a dieťaťom požadovanú sumu výživného 300,-Eur mesačne považoval súd za sumu, ktorá by už nezodpovedala schopnostiam a možnostiam otca. Bolo síce zistené, že na strane otca došlo k 9 až 12-násobnému zvýšeniu jeho príjmových pomerov oproti času poslednej úpravy výživného, ale súd musí stále zohľadňovať schopnosti a možnosti povinného rodiča a v danej veci otec síce pracuje v Z., ale jeho príjmové pomery neumožňujú podľa názoru súdu mu určiť požadované výživné. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom prihliadol na rôzne príjmové pomery otca počas posudzovaného obdobia od začatia tohto súdneho konania.
19. V zmysle § 77 Zákona o rodine a v súlade s návrhom matky a dieťaťa súd zvýšil výživné s účinnosťou od 1.6.2017, v ktorom mesiaci bolo začaté toto súdne konanie, pričom pri zvyšovaní výživného zohľadnil viacero zmien na strane otca dieťaťa. Za obdobie od 1.6.2017 do 31.12.2017 súd zvýšil výživné na sumu 150,-Eur mesačne, keďže v tom období bol otec dieťaťa v Z. riadne zamestnaný a dostával mzdu 1.407,35 Eur mesačne brutto, za obdobie od 1.1.2018 do 31.5.2018 na sumu 120,-Eur mesačne, keďže v tom období bol otec nezamestnaný, čím sa čiastočne znížili jeho príjmové pomery, ale napriek tomu mal stále pravidelný príjem titulom podpory v nezamestnanosti, ktorá bola stále 9,4 násobne vyššia ako bol jeho príjem v čase poslednej úpravy výživného a od 1.6.2018 súd opäť zvýšil výživné na sumu 150,-Eur mesačne, keďže otec dieťaťa sa opäť zamestnal a zarába 839,-Eur mesačne netto. Uvedené sumy považoval súd za zodpovedajúce zisteným zmenám pomerov, zodpovedajúce odôvodneným bežným potrebám dieťaťa zodpovedajúcich jeho veku a štúdiu na strednej škole a súčasne za sumy zodpovedajúce pomeru schopností a možností rodičov prispievať na výživu dieťaťa. Hoci otec dieťaťa poukazoval na svoje vysoké výdavky v Z., vysoké náklady bývania, vyššie životné náklady na bežné živobytie v Z. ako na Q. a pod., súd zdôrazňuje, že výživné pre dieťa má vždy prednosť pred inými výdavkami rodiča a otec dieťaťa sa sám rozhodol žiť v Z.. Preto táto jeho argumentácia nie je dôvodná, pretože ak sa mu zdajú jeho náklady na živobytie v Z. za vysoké, môže sa vrátiť na Q. a tak si ich znížiť. Preto nie je dôvodné tým teraz odôvodňovať nesúhlas so zvyšovaním jeho vyživovacej povinnosti pre jeho dieťa aspoň na primeranú a odôvodnenú sumu výživného.
20. Nad rámec uvedeného súd ešte dodáva, že v danej veci súd nepripustil doplnenie dokazovania v zmysle návrhu právneho zástupcu otca, výsluchom oprávneného dieťaťa a ďalším preukazovaním výdavkov so školou, zdravotným stavom a záujmovou činnosťou dieťaťa, pretože toto považoval súd za nehospodárne a nadbytočné. Oprávnené dieťaťa je síce už plnoleté, ale využilo oprávnenie dať sa zastúpiť splnomocneným zástupcom, rovnako ako toto právo využil otec dieťaťa, ktorý sa tiež osobne nezúčastnil pojednávania. V danej veci boli uvádzané len bežné výdavky dieťaťa primerané jeho veku, nikto nepoukazoval na nejaké nadštandardné výdavky dieťaťa, ani na žiadnu finančne nákladnú záujmovú činnosť dieťaťa, ani na zhoršený zdravotný stav dieťaťa, s ktorým by boli spojené nejaké nadštandardné výdavky, pričom výdavky na antikoncepciu u XX-ročnej ženy v sume 11,-Eur mesačne súd nepovažoval za nič nadštandardné, čo by vyžadovalo osobitné dokazovanie. Preto by nebolo hospodárne pojednávanie odročovať a súdne konanie predlžovať len za účelom dokazovania všeobecne známych bežných výdavkov dieťaťa, ktoré je žiakom strednej školy.
21. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
22. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
23. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k oprávnenej toho času už plnoletej dcére Q. v zmysle rozsudku za obdobie od 1.6.2017 do 31.8.2018 vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom vo výške 1.688,68 Eur / 7 mesiacov á 122,68 Eur (rozdiel medzi zvýšeným výživným 150,-Eur a doterajším minimálnym zákonným výživným v r.2017 vo výške 27,32 Eur) + 5 mesiacov á 92,68 Eur ( rozdiel medzi zvýšeným výživným 120,-Eur a minimálnym zákonným výživným v prvej polovici r.2018 v sume 27,32 Eur) + 1 mesiac á 122,68 Eur ( rozdiel medzi zvýšeným výživným 150,-Eur a minimálnym zákonným výživným 27,32 Eur + 2 mesiace á 121,92 Eur ( rozdiel medzi zvýšeným výživným 150,-Eur a minimálnym zákonným výživným od druhej polovice r. 2018 vo výške 28,08 Eur) /, ktorú sumu súd povolil
otcovi splácať v splátkach po 80,- Eur mesačne tak, aby dlh bol vyrovnaný v priebehu 21 mesiacov, pod následkom straty výhody splátok. Súd má za to, že nižšie splátky by predstavovali neúmerne dlhé splácanie dlhu.
24. Pokiaľ otec žiadal, aby pri výpočte dlhu na zročnom výživnom boli započítané finančné prostriedky, ktoré on odovzdal priamo plnoletej Q. prostredníctvom starej matky dieťaťa, k tomu súd uvádza, že pri zisťovaní výšky dlhu na zameškanom zvýšenom výživnom nebolo čo započítavať, pretože od začatia tohto súdneho konania k plneniu nad rámec doterajšieho určeného výživného nedošlo, veď to netvrdil ani otec, ktorý len prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že priamo dcére prostredníctvom starej matky odovzdal len X alebo X - krát výživné vo výške minimálneho zákonného výživného, teda podľa doterajšieho už právoplatne určeného titulu a nič naviac, na čo by mal súd prihliadať pri zisťovaní výšky zvýšeného zameškaného dlhu presahujúceho už určené výživné.
25. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno
vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).