Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-29-2010.pdf
PDF · 90.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4Er/29/2010
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti povinnej F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Z., T. XX, o vymoženie 1 182,41 eur s príslušenstvom, vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného a na základe poverenia vydaného Okresným súdom Považská Bystrica bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie proti povinnej.
2. Povinná podala na tunajší súd dňa 25.06.2018 podanie s názvom Žaloba o ochrane práv spotrebiteľa, Návrh na zastavenie exekúcie, ktorým žiadala, aby súd zastavil exekúciu, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku, sú tu okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a ďalej sú tu skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Preto žiadala aj vyhlásenie exekúcie EX 525/10 za neprípustnú. Povinná je toho názoru, že súd nemal vôbec poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pretože exekučný titul je v rozpore so zákonom, v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom. Povinná namietala právomoc Rozhodcovského súdu zriadenom pri Slovenskej rozhodcovskej komore, nakoľko je toho názoru, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke) a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Zároveň jej týmto bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, aby bola jej vec prerokovaná bez zbytočných prieťahov v jej prítomnosti, verejne a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým dôkazom. Preto žiada súd, aby vo veci konal a prihliadol na skutočnosť, že exekučný titul je neúčinný a exekúciu zastavil. Ďalej namietala skutočnosť, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie bez preskúmania zákonnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je podľa jej názoru v rozpore s únijným právom a právom Slovenskej republiky. Rozpor s dobrými mravmi povinná vidí v skutočnosti, že súd priznal a umožnil exekučne vymáhať plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok.
3. K návrhu povinnej sa písomným podaním vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že povinní 1/ a 2/ nepreukázali splnenie ani jednej z podmienok uvedených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto so zastavením exekúcie nesúhlasí. Poukázal na § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní podľa ktorého, „Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.“ Z vyššie uvedeného podľa názoru oprávneného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako
exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je, podľa názoru oprávneného, vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je podľa oprávneného neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, a teda napríklad nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Práve absencia takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Vznikla by situácia kedy oprávnený ako aj povinný by boli viazaní právoplatným rozhodnutím, bez možnosti vec znovu prejednať, bez možnosti oprávneného priznané právo nútene vymôcť.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1195 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
9. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
11. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je Rozsudok Rozhodcovského súdu, zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. sp. zn. EP 71979/09 zo dňa 25.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.11.2009 a vykonateľnosť dňa 06.11.2009.
12. Zastavenie exekúcie je jedným zo spôsobov skončenia exekučného konania, pričom ide o jediný prípad, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu. V prípade vymoženia
pohľadávky oprávneného a trov exekúcie, alebo v prípade upustenia od vykonania exekúcie exekútorom, sa exekúcia končí bez rozhodnutia súdu. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov, taxatívne uvedených v zákone, pričom súd skúma ich existenciu a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo bez neho.
13. Súd je v prvom rade povinný uviesť, že ako exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený len na skúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorú môže skúmať počas celého exekučného konania a najmä pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o preskúmaní skutočnosti, či bol podaný riadny opravný prostriedok. Materiálna vykonateľnosť rozhodnutia je splnená riadnou identifikáciou oprávneného a povinného v rozhodnutí, existencii označených účastníkov, presným vymedzením práv a povinností k plneniu ako i rozsahu, obsahu a lehoty plnenia. Exekučný súd je teda obsahom rozhodnutí viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú.
14. Jedinými exekučnými titulmi, ktoré môže exekučný súd v celom rozsahu preskúmať po hmotnoprávnej stránke a v prípade zistenia nesúladu priznaného plnenia so spotrebiteľskými právnymi normami aj exekúciu celkom alebo čiastočne zastaviť, sú rozhodcovský rozsudok a zmenkový platobný rozkaz.
15. V danom prípade bola exekúcia vedená na základe Rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Z predloženej zmluvy o úvere (označenej ako „Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro“) zo dňa 02.06.2006 vyplýva, že právny predchodca oprávneného poskytol povinnej úver vo výške 30 000,- Sk. Súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. (ďalej len ako „podmienky“).
16. V zmysle článku XI. podmienok sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli zo Zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok, úverovú zmluvu, zmluvné podmienky a zistil nasledovný stav.
17. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver vo forme vydania a poskytnutia pôžičkovej karty zo strany oprávneného povinnému túto charakteristiku spĺňa. Právny predchodca oprávneného v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol povinnej ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi úver. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností úverové zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred, pre veľký počet spotrebiteľov.
18. Na základe uvedeného, po preskúmaní rozhodcovského rozsudku a zmluvy dospel súd k záveru, že predmetná zmluva je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 OZ a § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poskytovanie úverov je predmetom podnikateľskej činnosti právneho predchodcu oprávneného (veriteľ) a povinná je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (spotrebiteľ). Predmetná zmluva bola uzavretá vo forme vyplneného tlačiva, vytvoreného oprávneným, z čoho možno vyvodiť (a súd z úradnej činnosti má o tejto skutočnosti taktiež vedomosť), že išlo o zmluvu, uzavieranú s rôznymi spotrebiteľmi vo viacerých prípadoch, a dlžníci - spotrebitelia obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňovali. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje viacerými osobitnými právnymi predpismi.
19. Z uvedených dôvodov sa vo veci použije špeciálna právna úprava obsiahnutá v zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom na uvedené, keď súd ustálil, že medzi oprávneným a povinnou z úverovej zmluvy vznikol spotrebiteľsko-zmluvný vzťah, konštatoval, že v zmluvných podmienkach, ktoré boli jej súčasťou je v čl. XI. obsiahnutá neprijateľná podmienka v zmysle
čl. 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. q/ Prílohy č. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to rozhodcovská doložka. Súd pritom podotýka, že vzhľadom na členstvo SR v EÚ od 1.5.2004, ako i na skutočnosť, že citovaná smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade priamy účinok, a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami. V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98), Súdny dvor ES konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné, vo svetle presného znenia a účelu smernice.
20. V zmysle čl. 3 citovanej Smernice ako i § 53, § 54 ods. 1,2 OZ nie každá zmluvná podmienka, ktorá predstavuje nepomer v právach a povinnostiach spotrebiteľa a dodávateľa, je neprijateľnou, a teda neplatnou podmienkou. Neprijateľnou podmienkou je takáto zmluvná podmienka len vtedy, ak vyvoláva hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu. Na neprijateľnú podmienku súd prihliada z úradnej povinnosti a musí ju vyhlásiť za neplatnú. Ak je takouto neprijateľnou podmienkou rozhodcovská doložka, súd musí zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu / rozhodcu, ktorý svoju právomoc odvodil z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
21. Cieľom rozhodcovskej zmluvy/ doložky je dosiahnuť prejednanie veci pred rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Ak však nebola dojednaná individuálne v štandardnej zmluve, ale bola „nanútená“ jednou zmluvnou stranou, je daný predpoklad, že slabšia strana vzťahu (spotrebiteľ) sa nedokáže v prípadnom rozhodcovskom konaní riadne brániť.
22. V danej veci rozhodcovská doložka obsiahnutá v úverových zmluvných podmienkach, znemožňuje spotrebiteľovi (povinnému) vyriešiť prípadný spor medzi účastníkmi inak, ako v rozhodcovskom konaní. Túto doložku si spotrebiteľ / povinný nedojednal individuálne a pri jej akceptácii nemal na výber, vzhľadom na jej spojenie s ďalšími podmienkami zmluvy. Celú zmluvu, vrátane úverových zmluvných podmienok mohla ako celok len prijať a podrobiť sa týmto podmienkam alebo celú zmluvu odmietnuť. Rozhodcovská doložka neobsahuje žiadne poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a civilným sporovým konaním (vtedy občianskym súdnym konaním) na všeobecnom súde. Doložka ďalej bola do úverových zmluvných podmienok vsunutá právnym predchodcom oprávneného ešte pred vznikom samotnej zmluvy (pretože tieto nepochybne používal vo vzťahu k neurčitému okruhu väčšieho množstva spotrebiteľov).
23. Všetky tieto skutočnosti dostatočne odôvodňujú záver o neprijateľnosti takto formulovanej rozhodcovskej doložky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a je teda v zmysle čl 3 ods. 1 v spojení s bodom 1 písm. q/ Prílohy č. 1 Smernice nekalá. Takýto záver má oporu aj z hľadiska historického výkladu, keďže od 1.1.2008 bolo do Občianskeho zákonníka zakotvené ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/, v zmysle ktorého je neprijateľná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory riešil s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výslovné zakotvenie jednej súčasti pojmu dobré mravy do pozitívneho práva. Preto takto výlučne dojednaná rozhodcovská doložka je a bude v rozpore s dobrými mravmi, a to bez ohľadu na účinnosť uvedenej novely, a to s poukazom na to, že dobré mravy nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský právny poriadok. V tejto súvislosti treba brať ohľad aj na vyššie zmienenú povinnosť vnútroštátneho súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice.
24. Keďže súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v danej veci je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z nej je taktiež v rozpore s dobrými mravmi a princípmi ochrany spotrebiteľa, akékoľvek plnenie, priznané rozhodcovským súdom na základe takejto rozhodcovskej doložky je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
25. Záverom súd udáva, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní podľa úpravy uvedenej vyššie. Takýto postup je napokon v súlade i s rozsudkom Súdneho
dvora ES vo veci C -40/08 Asturcom Telecomunicaciones Sl v. Cristina Rodriguez Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 musí byť vykladaná tak, že vnútroštátny súd, rozhodujúci o návrhu na nútený výkon rozhodcovského rozhodnutia, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve, ak podľa vnútroštátnych procesných pravidiel je možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
26. Nakoľko súd ustálil, že rozhodcovská doložka je neplatná, a preto na jej základe nemohla vzniknúť právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť a súd má teda za to, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je materiálne nevykonateľné a preto je potrebné exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a).
27. O trovách rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku o zastavení možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici ku Krajskému súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP v podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka konania, do ktorého je podanie urobené.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).