Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-304-2007.pdf
PDF · 131.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-39C/304/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci navrhovateľky: X. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt U. XXXX/XXB, Y., proti domnelému otcovi: V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. W. XX, W. (VI), XXX XX I., štátny občan Talianska, o určenie otcovstva a o výchove a výžive maloletého dieťaťa: K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že V. V., narodený XX.XX.XXXX, štátny občan I. republiky je otcom maloletého K. V., narodeného XX.XX.XXXX z matky X. V., narodenej XX.XX.XXXX.
II. Súd z v e r u j e maloletého K. V., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať a súčasne spravovať jeho majetok.
III. Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého K. V., nar. XX.XX.XXXX vo výške 300 € mesačne od 07.01.2007 vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletého.
IV. Zročné výživné za obdobie od 07.01.2007 do 30.08.2018 vo výške 48.330 € súd p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným v sume 1.500 € mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám matky, do zaplatenia celého dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V. Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
VI. Otec je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu 66 € súdny poplatok a sumu 339,38 € titulom náhrady trov znaleckého dokazovania do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2007 doplnenom podaním doručeným súdu dňa 18.10.2007 (č.l. 7) žiadala navrhovateľka o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že v júni 2005 sa zoznámila s otcom maloletého, keď pracovala v bare D. v I.. S. vzťah medzi účastníkmi prerástol do partnerského vzťahu. Vo februári 2006 začali spolu bývať v jeho dome na B. W. XX v W.. V tom čase bol ešte v rozvodovom konaní. Vtedy začali plánovať dieťa. V apríli 2006 navrhovateľka otehotnela. Po oznámení, že čaká s ním dieťa ju odporca poslal k doktorovi na potrat. Napriek všetkému sa navrhovateľka rozhodla dieťa si nechať. Zhruba po dvoch týždňoch ju poslal domov na Slovensko. Nakoľko už nepracovala, nechal jej na stole pas a 200 € na letenku. V máji 2006 odcestovala na Slovensko. V auguste 2006 sa vrátila do I., aby si vyzdvihla svoje veci a chcela sa s odporcom dohodnúť čo ďalej. Po všetkých prosbách prišiel v decembri 2006 na Slovensko a priniesol jej peniaze v sume 1.000 €. Chcel ostať až do narodenia dieťaťa, avšak po týždni odišiel späť do I.. Syn K. V.
sa narodil XX.XX.XXXX. Otec maloletého neprišiel, ale tvrdil, že svoje dieťa nikdy neopustí, že má dvere jeho domu vždy otvorené. Syna prišiel pozrieť až po mesiaci. Uznanie otcovstva nepodpísal. V tom čase dal navrhovateľke 500 €. Odvtedy sa na Slovensku neukázal. Účastníci ostali v telefonickom kontakte. Pre účely určenia otcovstva navrhovateľka žiadala, aby bola urobená skúška DNA, ktorá by potvrdila, že je otcom dieťaťa označený muž. Súčasne žiadala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a zaviazať otca prispievať na výživu maloletého čiastkou 13.000 SKK (431,52 €) mesačne, zročnou k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Nakoľko otec nemá s maloletým žiaden kontakt, styk s označeným otcom žiadala, aby bol zatiaľ v prítomnosti matky na území Slovenskej republiky. Na pojednávaní konanom dňa 24.03.2010 žiadala, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 300 € mesačne, t.j. sumou, na ktorej sa dohodli po narodení dieťaťa s odporcom.
2. Navrhovateľka skutkové tvrdenia preukazovala listinnými dôkazmi a to: kópiou rodného listu maloletého (č.l. 3); Potvrdením ÚPSVaR o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa za rok 2007 (č.l. 8-9); Rozhodnutím ÚPSVaR z 22.01.2007 o vyradení navrhovateľky z evidencie uchádzačov o zamestnanie a potvrdenie o evidencii navrhovateľky ako uchádzačov o zamestnanie od 31.05.2006 do 06.01.2007 (č.l. 10-11); potvrdeniami o výdavkoch na maloleté dieťa.
3. Maloletému dieťaťu bol Uznesením 39C 304/2007-20 zo dňa 27.11.2007 ustanovený opatrovník v konaní o určenie otcovstva. Dňa 24.03.2010 súd na zabezpečenie dôkazu vykonal výsluch navrhovateľky a dňa 28.04.2010 výsluch svedkov.
4. Odporcovi, bol návrh, Uznesenie č.k. 39C 304/2007-20 zo dňa 27.11.2007 o ustanovení opatrovníka maloletému dieťaťu, spolu s poučením účastníka konania a výzvou, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril k pripojenému návrhu, doručený dňa 04.06.2008 (č.l. 78 - vyhlásenie odporcu, že si prevzal zásielku dňa 04.06.2008). Odporca sa k návrhu napriek výzve súdu doručenej mu 04.06.2008 nevyjadril. Súd požiadal o priame získanie dôkazov zo zahraničného súdneho orgánu dožiadaním (č.l. 109-110). Súd vo Vicenze na pojednávaní konanom dňa 24.01.2014 a 21.05.2014 vykonal výsluch označeného otca.
5. V konaní pred dožiadaným súdom dňa 24.01.2014 odporca, prostredníctvom advokátky uviedol, že výzva na podanie vyhlásení zo dňa 08.11.2013 je prvým úkonom, o ktorom sa odporca dozvedá. Nikdy pred tým nemal vedomosť o konaní (č.l. 155). Z výsluchu dožiadaným súdom zo dňa 24.01.2014 odporca na písomne formulované otázky odpovedal nasledovne: Či sa intímne stýkal s navrhovateľkou ak áno, v ktorom konkrétnom období odpovedal, že „Mal som intímny pomer s navrhovateľkou, ale nespomínam si na dátum“; Či uznáva otcovstvo k maloletému: „nie“; Či súhlasí s tým, aby na výživu maloletého prispieval sumou 300 €, ak nesúhlasí, nech uvedie akou sumou je schopný a ochotný na jeho výživu prispievať: „nie“; Či súhlasí so zverením maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok: „Otcovstvo maloletého neuznávam“; S prihliadnutím na ostatné otázky odporca žiadal odklad, aby mohol na ne odpovedať a zatiaľ sa tiež informovať ohľadne zákonnosti postupu pri tomto dotazovaní. Z tohto naliehavého dôvodu sudkyňa odročila konanie na 21.05.2014. Dňa 21.05.2014 sa dostavila advokátka odporcu a dr. Q. Q. F. za účelom súdnoznaleckého úkonu a odporca. Na nasledujúce otázky odporca uviedol, že neuznáva, že má syna s navrhovateľkou, ale je ochotný podrobiť sa DNA. Uviedol, že poverí advokáta z Advokátskej komory v Bratislave, aby ho zastupoval na pojednávaní a predložil všetky požadované doklady (pozn. súdu: odporca si právneho zástupcu neustanovil, splnomocnil Q.. J. Y., advokáta, len na nahliadnutie do spisu a vyhotovenie fotokópii zo súdneho spisu). Údaje ohľadne osobných, majetkových a zárobkových pomerov, mesačných výdavkov, zdravotného stavu, vyživovacej povinnosti, záväzkov, odporca neuviedol.
6. Uznesením č.k. 39C 304/2007-171 zo dňa 19.11.2015, vzhľadom na vyjadrenie odporcu, že je ochotný podrobiť sa skúške DNA, súd nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru genetiky, odvetvie - analýza DNA na určenie, či je možné jednoznačne vylúčiť alebo dokázať otcovstvo odporcu k maloletému. Po nariadení znaleckého dokazovania zo strany súdu bola príslušnému talianskemu súdu zaslaná žiadosť o medzinárodnú pomoc, vykonanie čiastkového znaleckého úkonu znalcom v cudzine (č.l. 267), odberom biologického materiálu od odporcu, ktorý bol nevyhnutný pre vypracovanie znaleckého posudku. Dňa 19.07.2016 odporca pred prvostupňovým súdom vo B. však uviedol, že nie je ochotný podrobiť sa odberu biologického materiálu, nakoľko podľa talianskeho zákona na to nie je povinný (č.l. 246-247). Vzhľadom na to, že taliansky právny poriadok nenariaďuje, aby bol subjekt povinný podrobiť sa vyšetreniu DNA a odporca vyjadril svoj nesúhlas podrobiť sa odberu na uvedené vyšetrenie, poverená sudkyňa príslušného súdu v I. nemohla vyhovieť žiadosti o vykonanie čiastočného znaleckého úkonu a spis bol vrátený (č.l. 248). Nakoľko sa odporca odmietol podrobiť odberu biologického materiálu, súd Uznesením zo dňa 19.10.2017 č.k. 39C 304/2007-286 upustil od znaleckého dokazovania súdnym znalcom.
7. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) a zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 395 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 104 CMP - (1) Ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom. (2) Ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku, v ktorej je dieťa zapísané. Od výsluchu a vyhlásenia matky môže súd upustiť z dôvodov uvedených v predpisoch rodinného práva. (3) Ak k určeniu otcovstva podľa odsekov 1 a 2 nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie otcovstva, môže súd ustanoviť dieťaťu procesného opatrovníka na podanie takého návrhu a na to, aby dieťa v konaní zastupoval.
9. Podľa § 105 CMP - Konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o a) určenie materstva, b) určenie otcovstva, c) zapretie otcovstva a d) prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.
10. Podľa § 106 CMP - Na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.
11. Podľa § 110 CMP - S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
12. Ak je miestna príslušnosť súdu raz určená (pre prvý zásah súdu, tzv. zásada perpetuatio fori), zostáva tento súd aj naďalej miestne príslušným, a to aj v prípade, ak by došlo k zmene podmienok (zmene bydliska maloletého). Civilný mimosporový poriadok v danom prípade pripúšťa výnimku zo zásady o trvaní príslušnosti v zmysle § 36 ods. 2 CSP, postupom podľa § 112 ods. 2 CMP, pri zákonnej zmene okolností, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť, keď príslušný súd môže preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme maloletého. Takáto zmena okolností rozhodujúcich pre určenie príslušnosti súdu však musí byť trvalého charakteru. Druhým predpokladom, ktorý musí byť splnený, je, že postup podľa § 112 ods. 2 CMP je v záujme maloletého dieťaťa. V čase podania návrhu na určenie otcovstva dňa 27.09.2007 mala navrhovateľka a maloleté dieťa bydlisko na adrese v obvode Okresného súdu Bratislava V. Právomoc slovenských súdov vo veciach určenia rodičovstva a starostlivosti o maloletých je daná v zmysle § 39 a § 40 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a súvisiace nariadenia Rady ES. Odporca je štátnym občanom I.. Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava V bola podľa zákona daná do 04.01.2017, kedy došlo k zmene bydliska maloletého, na druhej strane inštitút prenesenia príslušnosti na iný súd podľa § 112 ods. 2 CMP je fakultatívnym inštitútom (arg.: "..môže súd preniesť.."), a teda nevyužitie tohto
inštitútu neznamená porušenie práva na zákonného sudcu. Súd vzhľadom na stav konania a v záujme maloletého dieťaťa nepostupoval podľa § 112 ods. 2 CMP.
13. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil hoci mal predvolanie na pojednávanie riadne vykázané. Súd na pojednávaní v súlade s § 180 CSP, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením s výsluchom odporcu dožiadaným súdom, výsluchom svedkov, vyjadrením kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi založenými do spisu a ostatným spisovým materiálom vzťahujúcim sa na vec.
14. Navrhovateľka vo výsluchu účastníčky konania uviedla, že s označeným otcom maloletého začali spolu bývať v mieste jeho trvalého bydliska od februára 2006 spolu s jeho synom. Vtedy spolu začali plánovať aj spoločnú budúcnosť. S otcom dieťaťa sa pohlavne stýkala bez akejkoľvek ochrany, lebo dieťa chceli obaja. Keď zistil, že je tehotná, považoval to za veľmi skoro, lebo bol v rozvodovom konaní. Rozvedený bol až v roku 2007. Navrhovateľka založila do spisu fotografie z tohto obdobia. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa pohlavne stýkala len s označeným otcom maloletého. V auguste 2006 išla do I. pre veci a chcela sa s odporcom dohodnúť. Žiadnym spôsobom sa nevyjadril, či sa budú spoločne starať o dieťa alebo o spôsobe starostlivosti. Vtedy mali s otcom dieťaťa posledný krát aj pohlavný styk. V tom čase bola približne v 5 mesiaci tehotenstva. V decembri 2006 na Vianoce prišiel za navrhovateľkou do O.. Bol ubytovaný u nich doma. V čase keď navrhovateľku navštívil v Bratislave kúpil pre dieťa kočík zo sumy uvedenej v návrhu 1.000 €. Odporca nikdy nespochybňoval svoje otcovstvo k maloletému. Po narodení dieťaťa sľúbil, že bude prispievať na jeho výživu sumou 300 €, čo sa však nestalo. Dieťaťu doniesol oblečenie, ktoré mu poslali známi otca. Osobne priniesol len župan na 5 ročné dieťa a dal navrhovateľke 500 € na zabezpečenie potrieb pre maloleté dieťa.
15. Svedkyňa X. V., stará mama navrhovateľky vo výsluchu svedka (č.l. 104) uviedla, že o tom, že je navrhovateľka tehotná jej telefonovala z I.. S označeným otcom sa poznali dlhšie, svedkyňa ho osobne poznala, niekoľkokrát boli spolu aj u nej doma. V čase pôrodu tu síce nebol, ale od svojej nevesty, ktorá je zdravotnou sestrou sa dozvedela, že spolu telefonovali na pôrodnom sále a lekár navrhovateľke povedal, aby už skončila s telefonovaním s tým I. lebo idú rodiť. Hneď po pôrode odporca prišiel a býval s navrhovateľkou u mamy navrhovateľky a svedkyňa sa s ním aj vtedy stretla. Počas tehotenstva, keď sa navrhovateľka dozvedela, že to bude chlapec, oznámila mu to a ten jej povedal, že by mal radšej keby to bolo dievča, lebo on už syna má. Navrhovateľka z toho bola trochu nešťastná. Po narodení maloletého bola svedkyňa pri tom, keď prišla k dcére, že odporca mal maloletého na rukách a pôsobil dojmom, že je spokojný a bez akýchkoľvek pochybností ako otec dieťaťa. Navrhovateľka s ním potom ešte nejakú dobu telefonovala a až neskôr sa svedkyňa dozvedela od navrhovateľky, že sa odmlčal a nechcel podpísať otcovstvo. Navrhovateľka sa s odporcom poznala dlhšiu dobu, možno to bol aj rok pred tým, čo otehotnela.
16. Svedkyňa P. Y., matka navrhovateľky vo výsluchu svedka (č.l. 104-105) uviedla, že o vzťahu účastníkov konania o určenie otcovstva od začiatku vedela. To, že otehotnela, svedkyni uviedla navrhovateľka keď bola doma. Ako otca uvádzala vždy len odporcu. Z jeho strany nebola nikdy vyslovená pochybnosť, že nie je otcom dieťaťa. Vždy keď došiel prespával u nich. Svedkyňa spolu s navrhovateľkou žili v spoločnej domácnosti. Odporca si maloletého bral na ruky, spal pri ňom, tváril sa ako otec dieťaťa. Navrhovateľka žila s odporcom v čase počatia dieťaťa a svedkyňa nemá vedomosť o tom, že by mala v tom čase nejakú inú známosť. Správanie odporcu ku svedkyni ako matke navrhovateľky, ako aj k jej manželovi bolo vždy priateľské, srdečné.
17. Z rodného listu je preukázané, že maloleté dieťa sa narodilo dňa 07.01.2007 v Bratislave - Y.. Otec nie je v rodnom liste uvedený. Narodenie dieťaťa je zapísané v knihe narodení matričného úradu O.-Y. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX (č.l. X).
18. Navrhovateľka bola od januára 2007 do augusta 2007 poberateľkou rodičovského príspevku v sume 4.440 SKK (147,38 €) a od septembra 2007 v sume 4.560 SKK (151,36 €) a prídavku na dieťa v sume 540 SKK (17,92 €). Pred narodením maloletého, po návrate z I., v období od 31.05.2006 do 06.01.2007 bola matka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie
19. Zástupca maloletého dieťaťa uviedol, že určenie otcovstva je jednoznačne v záujme maloletého, nemajú žiadne informácie o tom, že by starostlivosť matky o dieťa nebola dostatočne zabezpečená,
pripojil sa k návrhu matky ohľadom zverenia dieťaťa a určenia výšky vyživovacej povinnosti zo strany odporcu. Kolízny opatrovník poukázal na skutočnosť, že odporca potvrdil, že mal s navrhovateľkou intímny vzťah. Nepoprel, že s matkou dieťaťa v tom čase žili a pohlavne sa stýkali.
20. Podľa § 94 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR) - (1) Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. (2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
21. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
22. Konanie o určenie otcovstva je ex lege, teda priamo zo zákona spojené s konaním o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého je na rozdiel od konania o určenie otcovstva beznávrhovým konaním, t.j. môže sa začať aj bez návrhu, pričom ide o konanie, ktoré má samostatný skutkový základ. Keďže sa konanie o určenie otcovstva iniciuje v prípade, ak nedošlo k určeniu otcovstva podľa tzv. druhej domnienky otcovstva, a teda ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, predpokladá sa absencia konsenzu medzi účastníkmi nielen v otázke samotného otcovstva, ale aj v otázke výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Rodičia maloletého spravidla v takýchto prípadoch spolu ani nežijú, a teda sú naplnené hmotnoprávne podmienky pre rozhodnutie podľa § 36 ods. 1 a § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine.
23. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
24. Matka zhodne ako v návrhu uviedla, že sa s biologickým otcom maloletého zoznámila v mesiaci jún 2005. Od februára 2006 začali spolu bývať v jeho dome. V apríli 2006 otehotnela. Polroka sa snažili mať dieťa, a keď sa im to podarilo, tak začal tvrdiť, že je to skoro, a aby išla na interrupciu. Pohlavný styk mali vždy bez ochrany, vzhľadom na to, že sa snažili mať dieťa. Keď prišiel pred narodením dieťaťa na Vianoce 2006 do O., nespochybňoval otcovstvo k maloletému, stretol sa s rodinou matky maloletého (matkou, starou matkou, bratom). Túto skutočnosť preukazujú fotografie a výsluchy svedkov (č.l. 100, prílohová obálka). Skutočnosť, že sa účastníci intímne stýkali potvrdil aj odporca. Po narodení maloletého dieťaťa nespochybňoval svoje otcovstvo, vyjadril sa, že on svoje dieťa nikdy neopustí. Odovzdal matke financie na zakúpenie kočíka a veci pre maloleté dieťa. Ostali naďalej v kontakte. Keď mal maloletý 8 mesiacov bola matka v I. aj s dieťaťom. Otec Nicolasa vo veku 8 mesiacov videl. Fotil si maloletého, pôsobil ako keby sa z neho tešil. Nespochybňoval svoje otcovstvo. Nicolasa videla aj jeho rodina, jeho bratia určite. Zo stretnutia matka nemala pocit, že by nepovažovali maloletého Nicolasa za rodinu. Považovali ho za svoju rodinu. Matka ostala prekvapená, keď jej došli papiere zo súdu s vyjadrením otca, že neuznáva otcovstvo k maloletému. Otec sa vyhýbal priamej odpovedi na to, prečo odrazu neuznáva otcovstvo. Odvolával sa na talianske zákony s tým, že nie je povinný podrobiť sa vyšetreniu na DNA. Matka tvrdila, že určite v rozhodnom čase pre počatie maloletého inú známosť nemala a je si 100% istá, že je biologickým otcom. Majetkové pomery biologického otca matka nepozná. Vedela, že mal stavebnú firmu, čo potvrdzuje aj záznam pred dožiadaným súdom v I. „murár“. Navrhovateľka sa nevedela vyjadriť k jeho zdravotnému stavu ani jeho majetkovým pomerom.
Maloletý K. dovŕšil v januári 2018 jedenásť rokov. Do konca piateho ročníka základnej školy navštevoval základnú školu v V. na K. nám. X v O., v školskom roku 2018/2019 navštevuje školu v mieste bydliska v Y.. Jedná sa o zdravé dieťa. Od 1. ročníka bol maloletý integrovaný pre poruchu ADHD sústredenia. Je to hyperaktívne dieťa, bystré. Od 4. rokov veku navštevoval tanečnú školu na základnej umeleckej škole X. U. v V. na I. ulici. I. školu ukončil v roku 2017, v 4. ročníku, lebo ho to prestalo baviť. Výdavky spojené s návštevou tanečnej školy predstavovali poplatok cca 40 € polročne a výdavky spojené s oblečením, cvičky, baleríny. Maloletý navštevoval hudobný krúžok, hru na zobcovej flaute. Náklady spojené s týmto krúžkom predstavovali sumu 60 € polročne a 25 € ZRPŠ polročne. Navrhovateľka mu zakúpila v súvislosti s návštevou hudobného krúžku zobcovú flautu. Okrem toho navštevuje výtvarný krúžok, s ktorým boli spojené náklady polročne 25 € poplatok školné, 35 € krúžok a náklady spojené so zakúpením materiálu, ktorý je používaný v rámci krúžku. Poplatok ZRPŠ v základnej škole je cca 70 € na školský rok. V rámci školy chodí maloletý na obedy, čo predstavovalo cca 35 € mesačne a v školskom roku 2017/2018 navštevoval školský klub, kde bol poplatok 16 € mesačne a 10 € hygienické potreby v škole. Od školského roku 2018/2019, po presťahovaní sa začal navštevovať športový klub zápasenie a má veľký záujem o bikros. Maloletý K. momentálne vchádza do puberty a veľkého vývinu, najväčšie náklady sú spojené s oblečením. Od doby, čo sa presťahovali z V. do Y., maloletého vozili každý deň do školy a zo školy, na krúžky v rámci V. chodil maloletý MHD a kupoval si cestovné lístky. Maloletý K. je informovaný o tom, že jeho biologickým otcom je V. V.. Biologický otec videl maloletého naposledy, keď mal 8 mesiacov. Matka mala pred 2-3 rokmi záujem, aby sa stretli, a aby maloletý spoznal svojho otca. Matka bola na návšteve v V. u priateľky, dohodli sa na stretnutí. K stretnutiu nedošlo nakoľko biologický otec tvrdil, že je odcestovaný v O.. Poslednú dobu spolu vôbec nekomunikujú. Matka žije v spoločnej domácnosti s partnerom Y. I., s ktorým má maloletého syna J., nar. XX.XX.XXXX. Do apríla 2018 bola zamestnaná s priemerným mesačným príjmom cca 1000 €, čo vyplýva i z lustrácie v Socialnej poisťovni. Od apríla 2018 je samostatne zárobkovo činná, vykonáva služby kaderníctvo. Zatiaľ len živnosť rozbieha, preto sa jej príjem znížil. Rovnako navrhovateľkin partner je zamestnaný a jeho priemerný zárobok je cca 600 € mesačne. Navrhovateľka sa osobne stará o obe deti a na obe deti poberá prídavky. V januári 2017 spolu s partnerom zakúpili byt s predzáhradkou v Y., na kúpu bytu si partner zobral hypotéku a matka bezúčelový uver na dofinancovanie kúpi bytu. V spoločnej domácnosti bývajú 4 osoby. Maloletý K. oslovuje partnera navrhovateľky otec nakoľko s ním vyrastal a súčasne po narodení druhého syna J., aby sa vedelo, že sú súrodenci. K. matka platí sporenie mladých 35 € mesačne a úrazové poistenie, ktoré ma spolu s bratom v sume 18 € mesačne. Okrem toho s partnerom uhrádzajú hypotéku, úver a poistné. Náklady na bývanie má rodina cca 150 € mesačne. Okrem K. má matka vyživovaciu povinnosť aj na syna J., nar. XX.XX.XXXX. Maloletý je zdravé dieťa. Bola mu zistená šelest na srdci. Maloletý má 5 rokov a navštevuje Materskú školu od veku 3,5 roka, v súčasnosti MŠ v Y.. S osobnou starostlivosťou o J. sú tiež spojené náklady. Podľa názoru matky, biologický otec maloletého odmietol uznať otcovstvo k maloletému K. z dôvodu, že bol ešte ženatý, resp. v rozvodovom konaní. Z tohto manželstva pochádzalo 1 dieťa, toho času plnoletý chlapec U. V.. Kolízny opatrovník uviedol, že ÚPSVaR nebola hlásená žiadna závada v starostlivosti o maloleté dieťa.
25. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že účastníci konania mali v rozhodnom období pre počatie maloletého K., narodeného XX.XX.XXXX pohlavný styk, čo odporca nepoprel. Odporca ničím nepreukázal, že jeho otcovstvo k maloletému je vylúčené, odmietol sa podrobiť vyšetreniu DNA na určenie otcovstva a v konaní bol nečinný. Návrhu matky maloletého súd vyhovel, nakoľko z výpovedí účastníkov vyplynulo, že medzi navrhovateľkou a odporcom došlo k intímnemu styku v rozhodujúcom období, teda v období kedy došlo k splodeniu maloletého a nie sú dané žiadne závažné okolnosti, ktoré by na strane odporcu jeho otcovstvo vylučovali, navrhovateľka s odporcom sa v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, opakovane intímne stýkali, navrhovateľka nemala pomer s iným mužom, na strane odporcu nie sú žiadne okolnosti, ktoré by mohli jeho otcovstvo reálne vylúčiť.
26. Spolu s rozhodovaním o určenie rodičovstva súd rozhodne i o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.
27. Podľa § 28 ZoR - (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
28. Podľa § 36 ods. 1 ZoR - Úprava výkonu rodičovských práv a povinností a úprava styku v ďalších prípadoch (1) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
29. Podľa § 62 ods. 1, 3 - (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
30. Podľa § 63 ZoR - (1) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
31. Navrhovateľka sa preukázateľne osobne stará o maloletého K. od narodenia dieťaťa, v starostlivosti matky neboli zistené zo strany kolízneho opatrovníka žiadne nedostatky, s ohľadom na vek dieťaťa a s tým spojenú prirodzenú väzbu dieťaťa na matku a skutočnosť, že odporca pochyboval o svojom otcovstve, trvalo sa zdržuje v I. a jeho kontakt s dieťaťom bol doposiaľ minimálny, resp. žiadny, súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
32. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov bez ohľadu na skutočnosť, či sa dieťa narodilo v manželstve, subjektom vyživovacej povinnosti sú rovnako matka a otec dieťaťa. Záväzok nie je solidárny, pri nedostatku schopností, možností na strane jedného z rodičov sa povinnosť presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča.
33. Otec maloletého neuviedol svoje majetkové pomery. Súd konal napriek nečinnosti otca, ktorý svojim správaním sťažil prácu súdu, čo ale neznamená, že sa týmto konaním zbavil vyživovacej povinnosti. Matka v útlom veku dieťaťa zabezpečovala osobnú starostlivosť o dieťa a bola poberateľkou len rodičovského príspevku a rodinných prídavkov. Otec svojim konaním preniesol svoju vyživovaciu povinnosť na matku, čím ohrozil zabezpečenie dieťaťa a jeho celkový vývin. Otec dieťaťa je v produktívnom veku (48 rokov), v konaní nepreukázal, že by mu zdravotný stav bránil plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému, alebo zamestnať sa, ani, že by zo zdravotných dôvodov podstupoval finančne náročnú liečbu.
34. Výživné na dieťa má spotrebný charakter. Konanie o určenie otcovstva prebieha aj vzhľadom na správanie otca dlhú dobu (11 rokov), otec maloletého o konaní od začiatku vedel, minimálne od 04.06.2008, kedy mu bol návrh na určenie otcovstva doručený a mal sa pripraviť na to, že vyživovaciu povinnosť si plniť musí. Odporca v konaní mal možnosť vyvrátiť otcovstvo skúškou DNA, čo odmietol („využil svoje právo“) a rovnako mal možnosť preukázať svoje majetkové pomery, ktoré žiadnym spôsobom neuviedol. Súd preto pri určení výšky výživného, okrem návrhu matky (300 € mesačne), posudzoval primerané výživné na maloletého s ohľadom na príjem odporcu stanovený podľa § 63
ods. 1 Zákona o rodine a súčasne aj s ohľadom na deklarovanú všeobecnú priemernú mzdu v I. a zabezpečovanie osobnej starostlivosti a potrieb výlučne matkou dieťaťa, ako aj na skutočnosť, že matka má v súčasnosti ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému J.. V I. nie je štátom nariadená minimálna mzda a ani v predchádzajúcich rokoch stanovená nebola. To, koľko zamestnanec minimálne zarobí je len na dohode zamestnanca so zamestnávateľom. Všeobecne sú v I. platy pod 1.200 € len výnimočné. Priemerná mesačná mzda v roku 2017 bola na úrovni 2.590 €. Na severe I., kde aj otec žije, sú oveľa vyššie mzdy a zároveň aj nižšia nezamestnanosť ako na juhu územia (južnejšie od Y.).
35. Podľa § 1 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení od 01.07.2018, sa životné minimum považuje za spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú, sa považuje suma alebo úhrn súm 93,61 € mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine od 01.07.2018 sa predpokladá, že výška priemerného mesačného zárobku predstavuje dvadsaťnásobok životného minima, t.j. 20 x 93,61 € = 1.872,20 €.
36. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti zo strany odporcu súd vychádzal pre nedostatok informácii o zamestnaní a majetkových pomerov odporcu, z predpokladu, že odporca je samostatne zárobkovo činná osoba (murár, stavebná firma). Pri preukazovaní príjmov rodičov vykonávajúcich podnikateľskú alebo obdobnú činnosť, má takýto rodič povinnosť preukázať výšku svojho príjmu relatívnymi dôkazmi, z ktorých súd môže vyvodiť reálnu výšku konkrétneho príjmu. Ak rodič povinnosť nesplní, nastupuje zákonná domnienka výšky príjmu v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného, t.j. súd vychádza z predpokladu výšky priemerného mesačného príjmu povinného predstavujúcej dvadsaťnásobok sumy životného minima. Odporca nepredložil súdu žiadne doklady, z ktorých by bolo možné vyvodiť jeho aktuálny príjem, preto súd vychádzal zo zákonom stanoveného fiktívneho príjmu odporcu, čo v danom prípade predstavuje 1.872,20 €, zohľadňujúc skutočnosť, že odporca nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť (plnoletý syn).
37. Podľa záveru súdu, zárobkove možnosti a schopnosti odporcu umožňovali a umožňujú plnenie výživného požadované navrhovateľkou, ktoré je v súlade so stanoviskom zástupcu dieťaťa. Súd považoval za oprávnené a zodpovedajúce potrebám maloletého dieťaťa výživné zo strany odporcu vo výške 300 € mesačne od 07.01.2007.
38. Zročné výživné za čas od narodenia dieťaťa do 31.08.2018 vo výške 41.930 € (od 07.01.2007 do 31.12.2007 - 11 mes. x 300 € = 3.300 € + 23 dní x 10 € = 230 €, od 01.01.2008 do 31.12.2017 - 10 rokov x 3.600 € = 36.000 € + od 01.01.2018 do 31.08.2018 - 8 mesiacov x 300 € = 2.400 €) súd povolil odporcovi splácať spolu s bežným výživným v 1.500 € mesačných splátkach, počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám matky maloletého dieťaťa. Určenú výšku splátok súd pokladal za primeranú s ohľadom na celkový nedoplatok na výživnom a skutočnosti, že odporca o narodení dieťaťa 07.01.2007, ako aj o súdnom konaní o určenie otcovstva preukázateľne vedel od 04.06.2008. O podmienkach splatnosti zročného výživného súd rozhodol podľa § 232 ods. 4 CSP.
39. Navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila, žiadne jej nevznikli. Uznesením zo dňa 22.11.2007 č.k. 39C 304/2007-17 súd priznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 53 CMP.
40. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch - (2) Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. ....
41. Súd odporcu zaviazal podľa výsledku konania na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu vo výške 66 € a náhradou trov konania (znaleckého dokazovania), ktoré vznikli štátu v sume 339,38 €, uplatnených predsedom súdu dňa 16.09.2016 č.k. Spr. 3608 (č.l. 252).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)