Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_20P-370-2013.pdf
PDF · 211.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/370/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov
- matka: H. G., nar. 08.XX.XXXX, bytom Y. č. XX, L. a otec: E. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom L. 9, L., prechodne bytom L. č. XX, L., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, so sídlom Prokofievova č. 4, Bratislava a Komisára pre deti, so sídlom Úradu pre komisára pre deti Odborárske námestie č. 3, Bratislava, o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e ta.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 08.11.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa matka maloletej R. F. domáhala zakázať otcovi styk s maloletou do rozhodnutia súdu vo veci samej, ktorým žiadala po znaleckom dokazovaní vzhľadom na prejavy maloletej na otcovu prítomnosť zmeniť predchádzajúce rozhodnutie v časti styku obdobným spôsobom.
2. Návrh bol odôvodnený tým, že maloletá má aj cez snahu matky problém stretávať sa s otcom a odmieta stretávať sa spôsobom, ktorý by zahŕňal samostatnú prítomnosť otca a dokonca reaguje veľmi rozrušene čo i len na prítomnosť otca a to až takým spôsobom, že pri snahe o realizáciu rozhodnutia súdu o s otcom sa až pomočuje, F., ktorý sa javil ako strach maloletej z otca. Dňa 20.10.2013 pri návšteve otca opätovne maloletá reagovala stresovito a odmietavo na otca tak, že to malo za následok zástavu dýchania, plač, hysterickú reakciu s následným pomočením. Dňa 30.10.2013 pri návšteve otca za prítomnosti zamestnankýň Úradu práce sociálnych vecí a rodiny maloleté opäť odmietala otca, reagovala plačom a krikom, dožadovaním sa fyzického kontaktu s matkou s tým, že sa následne pomočila. V prípade dieťaťa nejde o ojedinelé reakcie a tieto sa vyskytujú pravidelne, pričom reakcia na otca je neprimeraná a matka na základe verbálnych maloletej dcéry v minulosti nadobudla podozrenie, že maloletá bola otcom sexuálne zneužitá, pričom uvedené sa v trestnom konaní nepotvrdilo predovšetkým z dôvodu, že maloletá nedokázala verbálne prejaviť v dostatočnej miere popis skutočnosti a rozlišovať medzi minulosťou a prítomnosťou. Reakcie dieťaťa na otca sú tak extrémne, až sa matka bojí o zdravie a život dieťaťa. Maloletá má zistený Y. t.j. K náhlej krátkodobej strate vedomia. Spôsob a povaha stretnutí s otcom je pre ňu stresujúca a z vyššie uvedených dôvodov môže ohroziť jej život, zdravie a priaznivý vývoj v prípade, ak bude styk prebiehať spôsobom, ako prebieha doteraz. Otec sa podľa navrhovateľky svojich judikovaných práv a na styk s dieťaťom domáha necitlivo, bez ohľadu na akékoľvek následky a obviňuje matku z toho, že reakcie dieťaťa sú determinované jej negatívnym postojom k nemu. Postoj matky k otcovi je však primárne determinovaný najlepším záujmom dieťaťa a v súčasnosti nie je možné pri prístupe otca a reakciách maloletej naňho, aby matka vychádzala s otcom bez problémov, nakoľko chce
chrániť predovšetkým život, zdravie a priaznivý vývoj maloletej. Sociálne oddelenie DFNsP avizovala aj minulosti ÚPSVaR v Bratislave problematickú realizáciu styku maloletej s otcom v podobe ťažkostí dieťaťa, na čo však úrad adekvátne nereagoval. Podľa navrhovateľky je stav maloletej po styku s otcom tak vážny, že je potrebné až do rozhodnutia súdu vo veci samej dočasne vôbec vylúčiť styk medzi maloletou a otcom a to v záujme ochrany života, zdravia a priaznivého vývoja maloletej.
3. Zo správy H.. D. z J. ambulanice G. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že dieťa bolo uvedeného dňa privezené rýchlou záchrannou službou, ktorú privolala stará matka po stretnutí s otcom, pri ktorom mala podľa udania sprevádzajúcej osoby začať plakať, pri tom niekoľko sekúnd nedýchať a upokojiť sa, až keď otec odišiel. Taktiež sa mala pri tom mala pomočiť. J. transportu mala byť bez ťažkostí. V uvedený deň jej bola stanovená diagnóza reakcia na stres s odporúčaním veku primeraného režimu doma a kontaktu so sociálnou sestrou vzhľadom na udanú anamnézu, pričom od XX.XX.XXXX má ďalej prebiehať sociálne šetrenie.
4. Následne v nadväznosti na uvedenú situáciu H.. U. K. zo sociálneho oddelenia G. v L. adresovaným I. v L., pracovisko L. V zo dňa XX.XX.XXXX odporučila požiadať súd o vydanie uznesenia o nariadení predbežného opatrenia na dočasné zamedzenie styku otca s dieťaťom, pokiaľ sa jeho zdravotný stav neupraví a dieťa neprejaví spontánny záujem o stretnutie s otcom.
X. Zo správy H.. U. K. zo sociálneho oddelenia G. v L. adresovanej I. v L., pracovisko L. V zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že XX.XX.XXXX bola maloletá o XX.XX hod ošetrená na pediatrickej ambulancii oddelenia urgentného príjmu s diagózou akútna enteritída (zápal tenkého čreva). Podľa udania matky si otec prišiel podľa rozhodnutia súdu pre dieťa. Matka žiadala otca, aby zostalo dieťa u nej, lebo je choré, má teplotu a spí. Otec žiadal, aby dieťa zobudila, lebo má právo na 1,5 hodiny s ním. Povedal, že príde neskôr. Matka volala sociálnej pracovníčke do DFNsP, ktorá jej odporučila prísť s dieťaťom na vyšetrenie a ochranné sledovanie. Dieťa bolo sledované do 22.00 hod. Počas dňa sa 4 x H.. K. pokúšala márne dovolať otcovi. V snahe uchrániť dieťa pred ďalšími traumatizujúcimi zážitkami a následnúmu psychiatrickému ochoreniu, keď dieťa už teraz signalizuje psychický nekomfort psychosomatickými ťažkosťami - bolesť brucha, pomočovanie - žiadala o riešenie problému.
6. Z listu H.. U. K. a Bc. B. D. zo sociálneho oddelenia G. v L. adresovaného I. v L., pracovisko L. V zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že v záujme zachovania psychického a fyzického zdravia dieťaťa odporúčajú úplne pozastaviť návštevy otca a dať podnet na opätovné prešetrenie udalostí z januára 2013, kedy malo prísť k sexuálnemu zneužitiu dieťaťa a tiež e potrebné psychologické vyšetrenie dieťaťa a jeho vedenie pri spracovávaní negatívnych zážitkov, ktorým je v poslednej dobe maloletá vystavovaná, keď uvádzali, že dňa 06.11.2013 sa o 16.00 hod dostavili na adresu Y. XX, kde malo prísť k odovzdaniu dieťaťa na pravidelnú návštevu otcovi. F. sa otec dostavil, dieťa avizovalo, že je unavené a chce si ísť ľahnúť. Otec ju prehováral, že pôjde s ním. Keď matka priniesla topánočky a vetrovku, že pôjde s otcom, dieťa zostalo agresívne na matku, prečo ju dáva otcovi. Otec, ktorý trval na tom, aby dieťa šlo s ním navrhol, aby išli všetci traja na prechádzku. R. odmietala a plakala. Po chvíli sa matka prišla spýtať, čo má robiť, na čo jej povedali, že dieťa proti jeho vôli otcovi dať nemôžu. R. uložila matka na posteľ do izby a išla otcovi oznámiť, že treba rešpektovať rozhodnutie a želanie dieťaťa nechodiť s otcom von. Otec matke vynadal do svíň a vyhrážal sa, že si to vypije do poslednej kvapky. Matka uviedla, že sa vyznamenal. Potom otec opustil vchod bytu. R. zostala ležať na posteli s cumlíkom v ústach. Potrebovala sa upokojiť. Pozerala do prázdna, pod očami mala výrazné kruhy, výraz tváričky svedčil o opakovaných traumatických zážitkoch.
7. V lekárskej správe H.. F.-V. z kardiologickej ambulancie pre deti a dorst z vyšetrenia zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že maloletá má sklon s R.rganická chyba bola opakovane vylúčená. Z kardiologického hľadiska ale cielená liečba nie je indikovaná, bez obmedzovania, kontrola bola odporučená za rok.
8. Z úradného záznamu ÚPSVaR zo dňa 22.10.2013 súd zistil, že uvedeného dňa sa matka dostavila na pracovisko Bratislava V a žiadala, aby sa dňa 23.10.2013 a 30.10.2013 dostavila na styk otca s maloletou Dr. Y., ktorá má maloletú na starosti. Matka uviedla, že absolvovala vyšetrenie s maloletou u pediatra z dôvodu bolesti brucha a hnačiek. Pediater odporučil vyšetrenie na detskej chirurgii. Otec neakceptoval kľudový režim dieťaťa a uviedol, že príde v čase súdom určeného styku. Matka žiadala pracovníčky ÚPSVaR, aby o zdravotnom stave maloletej informovali otca, aby to vzal na vedomie a akceptoval, k čomu však nedošlo. Matka opätovne informovala kolízneho opatrovníka o závažnej situácii
- ako prebieha styk dieťaťa s otcom, že dieťa neustále plače, pomočí sa pri styku s otcom, pomočuje sa v noci a v poslednom období sa budí zo sna.
9. Z úradného záznamu ÚPSVaR zo dňa 04.11.2013 vyplýva, že sa dostavila matka s cieľom požiadať o vyjadrenie k realizácii styku a pomočovaniu dieťaťa počas styku s otcom dňa 30.10.2013. Matka pustila nahrávku, že pred začiatkom styku bola maloletá v poriadku, hrala sa. Na nahrávke bolo, ako maloletá reagovala po zazvonení zvončeka, kedy plakala. Po otvorení dverí nechcela ísť k otcovi, potom si zobrala od neho plyšovú hračku, ktorú pomenovala K.. J. otec maloletú zobral na ruky. R. sa pýtala dole, nechcela byť u otca na rukách. Požiadala matku, aby hračku odniesla preč. Odbehla za babkou, aby ju nedala otcovi. Keď sa vrátila do chodby, otec ju volal von, maloletá nechcela ísť a vtedy sa pocikala. Matka maloletú prezliekla, už ju nepriviedla, dieťa zostalo vo svojej izbe. Dieťa počas celého styku plakalo. J. P., sociálna pracovníčka chcela, aby sa v styku pokračovalo napriek tomu, že dieťa plakalo a pomočilo sa, aby matka dieťa obliekla a styk sa realizoval, aby matka dieťa obliekla a syk sa zrealizoval vonku. Matka sa spýtala, či sa bude v styku pokračovať. J. Y. odporúčala styk ukončiť, k čomu došlo asi po 20 minútach.
10. Dňa 18.11.2013 bola súdu doručená správa ÚPSVaR o priebehu styku otca s maloletou, ktorá bola zaslaná ku konaniu o výkon rozhodnutia 2Em 2/2013. V správe sa uvádza, že styk sa postupne od podania žiadosti otca o uplatnenie opatrení v súdnom konaní smerujúcich k výkonu súdneho rozhodnutia o styku začal čiastočne realizovať. Medzi rodičmi maloletej prichádzalo k opakovaným konfliktom, otec sa domáhal styku, búchal na dvere, zvonil a volal maloletú menom. Matka v úradných záznamoch uvádzala, že dieťa bolo konfliktom prítomné, uvádzalo, že s otcom ísť nechce, plakalo. Matka uvádzala, že maloletá dostala hnačky, sťažovala sa na bolesti bruška, zle prijímala potravu, v noci sa pocikala budila sa zo sna s plačom. V čase styku bola opakovane privolaná hliadka policajného zboru na podnet matky alebo otca. Dňa 21.08.2013 matka otvorila dvere bytu, otec sa s maloletou pokúšal nadviazať kontakt. Maloletá sa podľa vyjadrenia matky cez deň pocikala. Otec ku styku dňa 21.08.2013 uviedol, že matka dvere otvorila, držala maloletú na rukách, keď bola R. na zemi, vybrala sa k otcovi. Styk trval krátku dobu. Každý z rodičov má na priebeh styku iný pohľad. Rodičia si počas priebehu stykov zabezpečujú audio a video nahrávky. Dňas 10.09.2013 sa styku otca s maloletou zúčastnila aj stará matka zo strany otca. Počas stykov dochádza ku konfliktom medzi rodičmi dieťaťa. V dňoch 11.09.2013 až 25.11.2013 sa styk s maloletou nerealizoval, maloletá odmietala ísť k otcovi, pocikala sa, plakala. Po zatvorení dverí sa upokojila. V noci mala nepokojný spánok, niekoľkokrát sa zobudila s plačom. Dňa 06.10.2013 sa otec podľa vyjadrenia matky nedostavil. Okolo 16.00 hod sa informoval, či maloletá ešte spí. Matka uviedla, že maloletá bola na styk pripravená podľa pokynov sociálnych pracovníkov. Dňa 09.10.2013 sa počas styku podľa vyjadrenia matky maloletej mal. R. nechcela ísť s otcom von, nechcela ani ísť k nemu. Otec na pozvanie brata matky vošiel do bytu. Po príchode staršej sestry G. sa maloletá upokojila, začala s otcom komunikovať. Strúhali spolu ceruzky, kreslili. Otcovi darovala obrázok. Počas kontaktu vraj otcovi povedala, že jej robil zle a ju to bolelo. Otec vraj uviedol, že nie a zmenil tému rozhovoru. Komunikovali spolu ďalej, R. sa aj smiala. Odmietala ísť s otcom ale von z bytu. Otec ju zobral na ruky a sama povedala, že che byť u neho ešte dve minúty. Matka si robila zo stretnutia nahrávku. Dňa 22.10.2013 sa styku neohlásene zúčastnili pracovníčky ÚPSVaR Dr. Y. a H.. P.. Do bytu prišli okolo 16,15 hod. Otec bol v chodbe bytu a nadväzoval kontakt s maloletou. R. mu nosila plyšové hračky. Neskôr ju zobral na ruky, išli spolu do izby, tam si kreslili a hrali sa. Obaja rodičia zhodne uviedli, že na začiatku maloletá plakala a odmietala ísť s otcom von, hoci bola aj matka ochotná ísť s nimi. K 20.10.2013 matka uviedla, že maloletá málo spala. Otcovi sa ju nepodarilo upokojiť ani ju zaujať. Počas styku prišlo ku konfliktom medzi rodičmi a do konfliktu zasiahla aj stará matka zo strany matky. V správe boli ďalej opísané skutočnosti uvedené vo vyššie uvedených úradných záznamoch a správach so sociálneho oddelenia DFNsP v Bratislave. Styk zo dňa 30.10.2013 (zachytený na jednom z matkou predložených záznamov ), na ktorom sa zúčastnili na žiadosť oboch rodičov opísali tak, že čakali pred bytom, keď otec zazvonil. Z bytu bolo počuť hlasy a plač. Matka keď otvorila mala maloletú, ktorá plakala na rukách. Na volanie otca odpovedala, že je unavená. Na otázku otca, či málo spinkala uviedla, že nie. Otec jej podal plyšovú hračku, ktorú si zobrala. Po celý čas poplakávala. Otec si zobral maloletú na ruky, nechcela byť u neho na rukách. Postavil ju na zem, matka si ju pritiahla k sebe. Maloletá sa rozplakala a utekala do bytu za starou matkou, ktorá ju zobrala na ruky. Vtedy sa začalo obviňovanie medzi rodičmi. Otcovi vadilo, že má dieťa na rukách stará matka, že hučí práčka vo vstupnej miestnosti, ktorej sa vraj dieťa bojí. Potom mala na rukách dieťa matka, ktorá konštatovala, že sa pocikala. Išla ju prezliecť, keď sa vrátila, uviedla, že dieťa leží na posteli a už ju neprivedie. Rodičia sa potom dohadovali o právoplatnom rozsudku, ktorý matka nazvala zdrapom papiera. H.. P. matku okrem iného upozornila,
že dieťa nie je pripravené na styka v chodbe ho nie je možné realizovať. Navrhli jej iné miesto realizácie styku, napr. detské ihrisko alebo detský kútik, resp. aby matka čakala na styk pred obytným domom, na čo však matka uviedla, že rešpektuje rozsudok, v ktorom je uvedené, že otec si prevezme dieťa v mieste jej bydliska a to je v jej byte. V závere správy sa uvádza, že kontakt otca s dieťaťom sa realizuje čiastočne. Dieťa opakovane pri stretnutiach plače, kričí, odmieta ísť s otcom von, pomočí sa, budí sa zo sna a kričí, dieťa hovorí, že mu otec robil zle. Pokiaľ sa ju podarí upokojiť, kontakt sa realizuje (2 krát). Rodičia majú rozdielne pohľady na priebeh styku. Z týchto okolností aj vzhľadom na odporúčania sociálnej pracovníčky DFNsP kolízny opatrovník odporučil zvážiť, či realizácie styku v tejto forme je v súčasnosti na prospech maloletej, u ktorej sa prejavujú psychosomatické ťažkosti a hľadať iné možnosti riešenia vzniknutej situácie. Súdu dali na zváženie prehodnotiť styk otca s maloletou s prihliadnutím na jej vek, s možnosťou asistovaného styku pod dohľadom psychológa neštátneho zariadenia.
11. Z obsahu pripojených spisov vzťahujúcich sa k úprave rodičovských práv a povinností k maloletej R. F. (sp. zn. XXP 217/2011, 22P 43/2013, 22P 106/2013 a 20P 262/2013) súd zistil, že po rozhodnutí o úprave styku rozsudkom tunajšieho súdu 17P 217/2011-112 zo dňa 30.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 43/2012-132 zo dňa 24.04.2012, na základe ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každú stredu od 16.00 hod do 17.30 hod a v nedeľu v párnom týždni od 14.30. hod do 17.00 hod., pričom si maloletú prevezme v mieste bydliska matky, kde ju matke aj odovzdá, styk otca s maloletou prebiehal spočiatku za prítomnosti matky, aby si dieťa zvyklo. Neskôr sa stretávali, ako to rodičom vyhovovalo, pričom neskôr mal otec maloletú aj sám na pár hodín, nikdy ju nemal na noc. Prvý krát matka požiadala o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd otcovi zakázal styk s maloletou návrhom doručeným súdu dňa 15.02.2013 (konanie o návrhu vedené pod sp. zn. 22P 42/2013), čo odôvodnila podozrením zo sexuálneho zneužívania maloletej otcom, čo vyvodila s údajných výrokov maloletej. Uznesením tunajšieho súdu v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 177/2013-55 zo dňa 07.05.2013 súd návrh matky zamietol s odôvodnením, že skutočnosť, že by sa otec matkou tvrdeného konania voči maloletej dopustil nevyplynula z matkou predložených lekárskych správ, pričom v danom štádiu boli matkine obvinenia preverované v rámci v tom čase prebiehajúceho trestného stíhania voči otcovi na základe trestného oznámenia matky.
12. Návrhom doručeným súdu dňa 15.02.2013 otec maloletej požiadal o zmenu úpravy styku s maloletou a to času ukončenia vyšetrovania z trestného činu sexuálneho zneužívania voči maloletej z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti dieťaťa výlučne v priestoroch Referátu poradensko psychologických služieb ÚPSVaR alebo nimi povereného akreditovaného subjektu za asistencie psychológa, resp. sociálneho pracovníka každú stredu od 16.00 hod do 17.30 hod a každú nedeľu v párnom týždni od 09.00 hod do 11.30 hod. Konanie o tomto návrhu otca, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 22P 43/2013 bolo uznesením zo dňa 19.04.2013 spojené s konaním o návrhu matky zo dňa 15.04.2013, ktorým sa matka domáhala zákazu styku otca s maloletou a ktoré sa začalo viesť pod sp. zn. 22P 106/2013. V prebehu týchto konaní matka dňa 09.08.2013 podala ďalší návrh na nariadenie predbežného opatrenia na zákaz styku otca s maloletou.
13. Od podania trestného oznámenia na otca zo strany matky, nemal otec od februára 2013 po dobu viac ako 7 mesiacov kontakt z maloletou, t.j až do obdobia po právoplatnom zastavenie trestného stíhania voči nemu vedeného OR PZ BA V pod ČVS ORP 161/1-OVK-B5/2013 podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, t.j. z dôvodu, že bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. Vzhľadom na zmenené okolnosti od podania návrhu v dôsledku zastavenia trestného stíhania voči otcovi boli vyššie uvedené konania po späťvzatí návrhov zo strany oboch rodičov zastavené.
14. O návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala predbežného zákazu styku otca s maloletou bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu č.k. 20P/365/2013-41 zo dňa 06.12.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 44/2014-133 zo dňa 21.02.2014, ktorým súd návrh matky na zákaz styku zamietol, pričom z úradnej povinnosti reagujúc na matkou opísané a preukázané psychosomatické prejavy maloletej do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 20P 370/2013 o návrhu matky na zmenu úpravy styku dočasne zmenil styk otca s maloletou upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P 217/2011-112 zo dňa 30.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP 43/2012-132 zo dňa 24.04.2012 tak, že otcovi priznal predbežne právo v období 2 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia stretávať sa maloletou každú pracovnú stredu od 15,15 hod. do 16,45 hod. v prítomnosti matky a po uplynutí tohto obdobia v neprítomnosti matky, vždy za asistencie
psychológa Linky detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF v priestoroch Linky detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF, Fialkové údolie 5, Bratislava. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a včas ju odovzdať otcovi v priestoroch Linky detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF, Fialkové údolie č.5, Bratislava , kde si ju aj po ukončení styku prevezme. K zamietnutiu návrhu matky na predbežný zákaz styku, resp. k uvedenej ex offo úprave styku súdy pristúpili predovšetkým z dôvodu, že zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je tak mimoriadne závažným zásahom do práv rodiča, že súd by pred pristúpením k takémuto opatreniu formou okamžitého predbežného zásahu musel mať jednoznačne osvedčenú hrozbu nenapraviteľného následku v prípade pokračovania v styku, k čomu v danom prípade nedošlo. Súd v tejto súvislosti nemohol vyhodnotiť v prospech podaného návrhu ani odporúčanie sociálneho oddelenia Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou na zamedzenie kontaktu otca s maloletou do času, kým sa dieťa samo nezačne domáhať kontaktu s otcom, na ktoré sa matka odvolávala, pretože práve takýmto zásahom by vzhľadom na okolnosti prípadu a doterajší prístup matky k otcovi hrozila závažná a ťažko napraviteľná ujma na právach dieťaťa práve tým, že v dôsledku straty pravidelného kontaktu s otcom by s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou došlo k absolútnej eliminácii možnosti nadviazania citového, resp. akéhokoľvek pozitívneho vzťahu k otcovi, čo by práve v konečnom dôsledku mohlo ohroziť vývoj osobnosti dieťaťa v citovej a charakterovej oblasti. Súd zdôraznil, že je treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Navyše do procesu formovania ich vzájomného vzťahu bolo hrubo zasiahnuté už tým, že sa otec s dcérou nestretával po dobu viac ako 7 mesiacov počas vedenia trestného stíhania vyvolaného obvinením matky, ktorého opodstatnenosť nebola napokon orgánmi činnými v trestnom konaní preukázaná. Je potrebné zdôrazniť, že popri hľadisku zdravého psychického a fyzického vývoja dieťaťa musí v rámci najlepšieho záujmu dieťaťa byť v súdnom konaní zohľadňované aj hľadisko právne. Ďalej akcentoval potrebu rešpektovať právo maloletej na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov ako aj právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, pričom tak minulé ako aj súčasné počínanie matky vyplývajúce z obsahu návrhu a do tohto štádia konania predložených listinných dôkazov odôvodňovalo obavu z rizika, že toto právo dieťaťa by mohlo byť pri vyhovení návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia bez vyčkania výsledkov relevantného dokazovania ohrozené.
15. Zo správy Slovenského výboru pre Unicef z 12.06.2014 súd zistil, že na zabezpečili priestor, odbornú účasť a psychologické poradenstvo pre stretávanie sa mal. R. F. G. s jej otcom na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.02.2014. Na prípade pracovali 4 odborní pracovníci. Od 12.03.2014 do 11.06.2014 sa realizovalo 8 asistovaných kontaktov otca s dieťaťom, ž čoho 4 boli na podnet matky skrátené. Päť kontaktov matka zrušila z dôvodu ochorenia dieťaťa alebo svojho, jeden pre besiedku v materskej škole. Všetky stretnutia sa realizovali v prítomnosti matky maloletej z dôvodu, že dieťa prichádzalo na kontakty vystrašené, na vzdialenie sa matky reagovalo úzkosťou a plačom. otec tento postup v záujme dieťaťa akceptoval. Jedno zo stretnutí s odbornými pracovníkmi sa realizovalo mimo termíny asistovaných kontaktov bez prítomnosti dieťaťa na návrh otca, ktorý matke navrhol dohodu vo veci starostlivosti o dieťa. Matka stretnutie akceptovala, avšak k dohode neprišlo. Čo da týka priebehu kontaktov, dieťa na začiatku vyjadrovalo negatívny postoj voči otcovi aj voči kontaktu. Veľa sa držalo schúlené v náručí matky, občas išlo do interakcií s otcom, pustilo sa do hry, potom sa zase stiahlo. Viac sa obracalo na matku, vyžadovalo si jej prítomnosť alebo zapojenie v hre. Na zvýšené napätie reagovalo plačom, krikom, vyhľadaním bezpečia u matky. Napätá atmosféra sa výrazne odrážala na psychickom stave dieťaťa. Po odchode z priestorov zariadenia bolo na dieťati vidno okamžité opadnutie napätia. Ak sa matka správala pokojnejšie, bolo aj dieťa v menšom napätí, odpútalo sa od matky, nereagovalo strachom, ak sa od maloletej matka vzdialila, smelšie sa pohybovalo po priestore herne, pustilo sa do hry a viac komunikovalo. Presvedčenie matky, že dieťa hovorí pravdu o tom, čo sa v minulosti stalo spôsobilo, že matka nie je schopná uvoľniť svoje napätie. prejavuj esa u nej silne ochranný postoj, vnútorne je presvedčená, že dieťa musí chrániť. Nedôverovala odborným pracovníkom organizácie, mala od nich iné očakávania. Dožadovala sa intenzívnejšej odbornej starostlivosti o dieťa zo strany organizácie. Často konzultovala stav dieťaťa a jeho reakcie na kontakt s otcom s pracovníkmi, avšak ich odporúčania neprijímala, a bála sa o svoje dieťa. Otec bol počas kontaktov ochotný rešpektovať odporúčania odborných pracovníčok - vyhýbať sa konfliktom s matkou v prítomnosti dieťaťa, hovoriť pomalším a pokojnejším hlasom, snažil sa postupne upútať pozornosť dieťaťa hrou. Bol ochotný vyjsť v ústrety požiadavkám matky, napr. posun začiatku kontaktu na neskorší čas. Počas celého posudzovaného obdobia sa uskutočnili dva relatívne príjemné kontakty pre dieťa a to z dôvodu, že matka pôsobila uvoľnenejšie. Bola viac spolupracujúca zapojiť sa do hry, čo sa prenieslo aj na dieťa. Počas týchto kontaktov sa aj maloletá uvoľnila a jej interakcie s otcom boli pozitívne. Rozprávala sa s ním,
hrala sa s ním a pri hre sa nahlas smiala, dokonca sama vyhľadala fyzický kontakt s ním. matka sa však počas kontaktu snažila presmerovať pozornosť dieťaťa na seba alebo usmerňovala hru medzi otcom a dcérou aj v situáciách, kedy to nebolo nutné („tak sa s ňou nehraj“, „nehovor jej také blbosti“). Keď bol kontakt pre maloletú príjemný vyjadrila sa, že ešte nechce ísť a príde aj nabudúce zahrať sa s otcom. Väčšinou si na konci kontaktov chcela zobrať darčeky, ktoré jej otec priniesol, s čím sa však matka nestotožňovala. Zo záveru správy vyplýva, že kontakty pre dieťa predstavovali veľkú záťaž pre napätú atmosféru. Dieťa bolo pod tlakom protichodných očakávaní rodičov (otec dokazoval, že s ním chce byť a matka, že sa ho bojí). Na základe správania sa dieťaťa počas asistovaných kontaktov bolo možné vidieť vtedy aktuálny stav. Odmietanie otca a kontaktov súvisí s tým, čo si dieťa zažívalo v prítomnosti. Reakcia dieťaťa na otca mohla byť do veľkej miery ovplyvnená postojom v rodinnom prostredí ako aj konfliktami, ktoré sa diali medzi rodičmi počas kontaktov u nich doma a aj v čase kontaktov, ak pri nich dieťa bolo prítomné. Ak kontakty prebiehali opísaným spôsobom a dieťa na ne nebolo pripravené, vnímalo situáciu ako nepríjemnú a ohrozujúcu, ktorá v ňom upevňovala odmietavý postoj voči otcovi, pretože kontakty s ním sa spájala s negatívnymi zážitkami a napätím. Rodičom bolo odporučené vyladiť ich komunikáciu v rovine rodičovských práv a povinností v záujme maloletej, pokračovať s dieťaťom v odbornej psychologickej starostlivosti, pre rozhodnutie o ďalšej participácii na výchove a starostlivosti rodičov o maloletú odporučili znalecké psychologické posúdenie obidvoch rodičov a ich rodičovských kompetencií a pri stretávaní sa dieťa - otec prijať obojstrannú rodičovskú zodpovednosť, zohľadniť potreby dieťaťa, jeho psychický stav tak, aby sa rešpektoval najlepší a najbezpečnejší záujem dieťaťa.
16. Z výpovedí svedkýň PhDr. Kataríny Trlicovej a H.. H. F., pracovníčok Unicef-u súd zistil, že asistovaný styk maloletej R. F. s otcom na základe predbežného opatrenia, ktorý prebiehal od 12.03.2014 do 25.06.2014 realizovali prevažne Dr. D. a H.. F. s tým, že pre náročnosť tohto prípadu boli do prípadu prizvaní viacerí kolegovia - PhDr. Trlicová, PhDr. Krupčíková, ktorá je aj medzinárodný mediátor a riaditeľka H.. U. G.. K prípadu mávali pracovné stretnutie, na ktorom hľadali možnosti riešenia lepšej spolupráce. Keďže ide o pracovisko, ktoré chráni práva detí, tak stále hľadali, čo by bolo pre maloleté dieťa najlepšie. Pracovníčky sa snažili usmerňovať rodičov ako pristupovať k dieťaťu, ako sa správať na realizácii asistovaných kontaktov. Spolupráca bola ukončená kvôli nespolupráci zo strany matky. Všetci zainteresovaní odborníci sa zhodli, že pre oboch rodičov by bolo najoptimálnejšie, keďže rodič by mal prijať zodpovednosť, lebo tu sa jedná o dieťa nie o ich spor, že za pomoci určitej psychoterapie by mohli jednak spracovať negatívnu minulosť, pretože tá neustále vstupuje do prítomnosti, a vlastne narúšajú možnosť vyladenia vzťahovej roviny medzi rodičmi, pričom nevyladenosť ovplyvňuje dieťa. Treba dosiahnuť vzájomnou psychoterapiou, aby prišlo k spracovaniu minulosti, aby došlo k zodpovednosti za dieťa v rámci vzťahových rovín. Potvrdili nedôveru zo strany matky k pracovníkom zariadenia a k ich intervenciám. Pokiaľ dieťa udalosť nemá dobre spracovanú, je dôležité pre jej súčasný aj budúci psychický vývin aby aj dieťaťu odborník pomohol spracovať situáciu. Celé ťažisko je potrebné presunúť na dieťa, aby tak bolo chránené, k čomu môžu dospieť rodičia ich prácou a dostať sa na rovnakú úroveň, neočakávali výhru pre jedného a prehru pre druhého z nich, ale aby v prípade ak sa dostanú na rovnakú úroveň a žiaden z nich sa nebude cítiť ukrivdený vyhralo dieťa. J.. V. opísala situáciu, kedy bola prizvaná kolegyňami, keď maťka prišla so svojou právnou zástupkyňou, s ktorou ona vo vedľajšej miestnosti konzultovala situáciu. Potom svedkyňa prešla do miestnosti, kde bolo aj dieťa, s ktorým sa bavila o škôlke. V komunikácii so svedkyňou sa maloletá R. F. prejavovala ako dieťa, ktoré videlo cudziu osobu prvýkrát, správala sa primerane situácii. Maloletú z globálneho pohľadu vnímala ako na svoj vek veľmi šikovné dieťa a to aj verbálne aj vo vnímaní situácie. Druhýkrát bola prítomná iba pri konzultácii s rodičmi bez dieťaťa a vtedy tam prišlo k nejakému verbálnemu konfliktu medzi rodičmi, ich komunikácie vtedy naozaj nebola dobrá, nefungovala. Poradenstvo sa im priebežne poskytovalo. Zo záznamov si overila, že matka niektoré veci neakceptovala, ale otec ich akceptoval. Konfliktná situácia podľa svedkyne vyplývala z toho, že pokiaľ matka vníma negatívnu udalosť ako fakt, samozrejme v jej prežívaní musí byť napätie v komunikácii s druhým rodičom, čo je prirodzený proces prežívania. Je dôležité, aby aj matke buď niekto vyvrátil udalosť, aby to mohla prijať, alebo keď sa potvrdí, aby vedela s tým žiť. Keď sa nepotvrdilo, môže matke, pre ktorú to nie je ľahká situácia, pomôcť psychoterapia. Zo záznamov a z pracovných stretnutí si tiež oživila, že otec tiež niekedy bol nahnevaný, ale v zásade rešpektoval vedenie odborníčok. Matka mala konflikty aj pri odovzdávaní dieťaťa doma. Pre matku je dôležitá informácia, že sa skutok nestal, avšak keď matka vo svojom vnútornom prežívaní má stále ten pocit, že sa skutok stal konštatovala, že je dôležité, aby aj matka podstúpila psychoterapiu a aby jej odborník pomohol situáciu, ktorá je stále v nej spracovať. Pokiaľ matka nedôveruje výsledku, alebo nedôveruje niektorým odborníkom, žije v neistote. Označila za dôležité hľadať spôsoby, ako sa môže realizovať kontakt maloletej s otcom. R. H.. F. potvrdila, že vídavala rodičov na niekoľkých asistovaných stretnutiach - zúčastnila sa na ôsmych
stretnutiach. Na niektoré stretnutia matka meškávala a niektoré predčasne ukončovala. Čo sa týka príchodov tak matka väčšinou dieťa držala na rukách alebo ho mala pri sebe privinuté. Otec po dohode s prítomnými pracovníčkami chodieval na kontakty o pár minút neskôr. Počas niektorých stretnutí už bol aj v miestnosti, kam matka prichádzala spolu s dieťaťom. Dieťa na stretnutiach bolo plačlivé, napäté, úzkostné, negatívne reagovalo na situáciu, ktorá bola vytvorená oboma rodičmi. Dieťa sa pri príchode neusmievalo, matka ho niekedy mala otočené smerom k sebe, k pracovníčkam bolo dieťa otočené chrbtom, dieťa bolo plačlivé a napäté, matka sa tiež neusmievala, odpovedala stroho, pozdravila. Bolo vidieť, že dieťa vníma situáciu, že je tam napätie, tlak, nervozita z ľudí, ktorí tam boli. Bolo to pre ňu nové prostredie. Kontakty prebiehali v takejto vypätej situácii a atmosfére, niekedy dochádzalo k tomu, že matka spôsobila to, že sa ešte viacej vyeskalovalo napätie napr. tým, že nepodporovala kontakt medzi otcom a dcérou jej pasivitou ale aj jej negatívnym nastavením nielen voči stretávaniu sa, ale aj voči tomu, že musí prichádzať do určeného zariadenia. Pokiaľ otec dieťa oslovil a matka ho držala na rukách, matka sa odvracala. Otec na dieťa hovoril a matka odvrátila hlavu. Matka nepodporovala ten vzťah, nesnažila sa aktivovať dcéru do kontaktu s otcom. Nepamätala si, či matka uviedla dôvod meškania. Predčasne ukončovala stretnutie buď preto, že dcéra povedala, že tam nechce byť alebo že chce ísť domov. Väčšinou to bolo po nejakých vyhrotených situáciách. Jedno stretnutie bolo pozitívne, nedošlo ku konfliktom a bolo to asi v strede obdobia. Väčšinou otec sa správal tak, že sa snažil osloviť dcéru, zaujať ju hrou alebo časopisom, ktorý na stretnutie priniesol. Dieťa sa zo začiatku do toho nezapájalo, nevšímalo si hračky alebo časopisy, ktoré otec ponúkal. Niekedy sa však osmelilo. Pozrelo sa na otca prípadne na časopis, ktorý dieťaťu otec prezentoval alebo ukazoval. Počas kontaktov dieťa nebolo vždy len na rukách matky, niekedy sa napr. prešlo po miestnosti, kde prebiehajú stretnutia alebo po záhrade väčšinou v prítomnosti matky, samé od seba tam nešlo, ani samé s otcom tam nešlo. Matke dieťa ukazovalo hračky alebo kvety v záhrade, otec sa snažil tiež zaujať dieťa, snažil sa pozornosť, ktorú dieťa venovalo matke presmerovať na seba. Niekedy sa to podarilo, niekedy nie. Niekedy viacej, niekedy menej. Záviselo to od toho aj či to matka podporila alebo nie. Stalo sa, že to aj zopárkrát podporila, ale málo. Ak by matka podporovala kontakt dieťaťa s otcom, mohlo sa to celé vyvíjať úplne inak. Poradenské stretnutia mala s matkou kolegyňa D. kde rozoberali situácie, čo sa odohralo na asistovanom kontakte a ako matka môže prispieť k tomu, aby prebiehali lepšie. Ako detský psychológ sa vyjadrila tak, že podľa nich dieťa nebolo na kontakt s otcom matkou riadne pripravené. Matka prezentovala, že áno, ale podľa toho aká bola situácia sa to nejavilo dostatočné. V tom čase bolo dieťa malé, nevedela uviesť, či by sa dostatočne bezpečne cítilo bez prítomnosti matky, keby ho tam priviedol niekto iný. Čo sa týka spomínaného jedného príjemného asistovaného styku, ten bol príjemný v porovnaní s ostatnými, ale aj v rámci neho prišlo k vypätým situáciám. Konkrétne to bolo napr. tak, že matka povedala otcovi, aby sa dieťaťa nedotýkal, „nedotýkaj sa jej tam“, konkrétne na ručičke alebo nožičke. Keď otec už strhol pozornosť dieťaťa na seba, tak matka si tú pozornosť snažila znova nadobudnúť. Na kontaktoch boli vždy minimálne dve, najčastejšie ona s pani D.. Matka meškala na niektoré stretnutie, nepamätala si, či zdôvodnila prečo mešká. Niektoré predčasne ukončila. Keď vznikol nejaký konflikt a dcéra niekoľkokrát povedala, že tam už nechce byť, že chce ísť domov a začala byť plačlivá niekedy matka ešte zostala a niekedy sa zdvihla a povedala, že ona ukončuje kontakt a odchádza domov. Väčšinou to bolo tak, že matka prišla s dieťaťom a nebolo to tak, že by dieťa kričalo a plakalo už pri bráničke. Väčšinou to bolo tak, že sa matka posadila, sedela nejakú dobu a buď matka sa po čase začala ozývať, že načo sú tam, alebo matka už prišla nastavená veľmi negatívne, čo ovplyvnilo celkový príchod a priebeh. Dieťa zostalo plačlivé následkom toho, že matka povedala, že na čo tam prišli. Napríklad počas jednej hry, kedy si otec hádzal s dcérou loptu a p. Gregussová matku upozornila, aby nechala priestor pre hru otca s dieťaťom, matka zakričala na maloletú, že odchádza, na čo sa dieťa rozutekalo a začalo plakať a kričať. Matka v podstate už od začiatku prezentovala, že absolútne nerozumie tomu, prečo sú v ich organizácii a nedôverovala im. Otec sa snažil dodržiavať odporúčania, ktoré mu počas kontaktu alebo stretnutiach dávali. Kontakty mali začínať o 15.15 hod. Zo začiatku bolo pár kontaktov, ktoré takto začínali, ale potom matka uviedla, že je to pre ňu kvôli dcére nevyhovujúce, lebo musí dcéru skoro budiť. Tak sa po vzájomnej dohode aj s otcom dohodli, že budú kontakty začínať o 16.00 hod.. Niekedy matka dala vopred vedieť, že sa nedostaví a niekedy nie a jednoducho neprišla. Stalo sa ale, že im niekedy zatelefonovala pred kontaktom s tým, že dieťa je doma nepokojné, kričí, plače a nevie ju utíšiť a nevie, či sa dostaví na stretnutie. Chcela čiastočne aj radu, že čo má s dieťaťom robiť. Pokiaľ vznikla nejaká náhla situácia, snažila sa najmä p. D. dohovoriť obom rodičom napr. aby sa vyvarovali konfliktom pred dieťaťom alebo sa potom snažila to riešiť mimo asistovaného kontaktu, teda nie pred dieťaťom. Matka si nepripúšťala, že by nejakým spôsobom ona pochybila a že by niečo treba zmeniť v jej prístupe. Otec sa snažil dodržiavať odborné odporúčania. Prebiehalo to tak, že pozorovali, ako sa správajú obaja rodičia voči dieťaťu, čiastočne aj voči sebe navzájom a pokiaľ tam vznikla nejaká náhla situácia, tak sa snažili,
aby sa vyhýbali konfliktom, utlmiť situáciu. Z pozorovania sa jej maloletá javila ako veľmi úzkostné a napäté dieťa, naviazané na matku vzhľadom na vek a na situáciu, v ktorej sa ocitlo. Vyjadrila názor, že by maloletá aj jej rodičia mali byť pod odborným či už dohľadom alebo odbornou spoluprácou kvôli tomu, čo si zažila, aby to dokázalo aj spracovať, čo by mohlo napomôcť, keby obaja rodičia chceli a mali záujem. Dieťa na otca reagovalo aj pozitívne. Nepamätala si, či ho nejako oslovovalo, ale potvrdila, že si od neho zobralo hračku, pozeralo sa, keď mu otec niečo ukazoval. Hračku si mohlo zobrať domov. Postoj dieťaťa k otcovi bol skôr ambivalentný. Otec si dieťa počas kontaktov, na ktorých svedkyňa bola nevzal na ruky. Vyjadrila presvedčenie, že dieťa by išlo do kriku, plaču a už len tým, že matka reagovala na to, aby sa na určitých miestach dieťaťa nedotýkal, by matka podľa svedkyne nedovolila, aby si otec ho vzal na ruky. Svoje tvrdenie, že dieťa nebolo nedostatočne pripravené na styk s otcom odôvodnila tým, že prichádzalo na styk napäté, úzkostné. Podľa nej to bolo o negatívnom prístupe matky. Matka vnímala otca ako páchateľa a tým pádom to prenášala na dieťa. Veľa závisí od toho, ako sa matka vyjadrovala pred dieťaťom na adresu otca, pretože pokiaľ nie sú jej vyjadrenia negatívne alebo otca neoznačuje ako páchateľa trestného a akéhoľkovek skutku, tak dieťa vo veku maloletej to nemalo ako vedieť alebo pomenovať výrazom neadekvátnym jeho vývinovému obdobiu. Pri odchode z ich zariadenia pokiaľ si matka vzala dieťa a odišla z našich priestorov za bráničku, tak dieťa bolo veselšie aj sa usmievalo a aj pobehovalo okolo matky. Zväčša sa s otcom nelúčilo, ale párkrát si napr. zobralo hračku, ktorú mu otec doniesol. Keď napr. dieťa videlo, že matka je pozitívnejšie naladená a podporujúca kontakt s otcom, tak aj dieťa bolo aktívnejšie voči hrám s otcom. Skutočnosť, že sa matka nestotožňovala s tým, že si maloletá väčšinou chcela zobrať darčeky, ktoré jej otec doniesol si vysvetľovala tým, že otca vnímala ako páchateľa. Nie na každý kontakt otec doniesol nové hračky pre dieťa a nie vždy si ich mohlo dieťa zobrať po ukončení asistovaného stretnutia domov. Záviselo to od nastavenia matky a dieťaťa. Ak boli pozitívne, dieťa si hračku zobralo, ak odchádzalo s plačom a v napätí tak nie. Čo sa týka konkrétnych verbálnych reakcií dieťaťa na otca počas realizácie styku niekedy s otcom komunikovalo priamo, odpovedalo na otázky otca, keď nejaké kládol či už k hre alebo k nejakým hračkám. Napr. otec priniesol katalóg s hračkami a pýtal sa dieťaťa, ktoré hračky doma má a ktoré nemá. Dieťa mu odpovedalo a hovorilo, ktoré hračky by chcelo. Otec sa snažil, aby ich potom mohol priniesť na ďalšie stretnutie. Potom aj počas hry, keď sa rozprávali, hádzali si loptu a rozprávali sa. Prípadne sa rozprávali o farbách, kreslili si úsmevy - smajlíky. Niekedy matka verbálne aj neverbálne zasahovala do ich konverzácie, niekedy nezasahovala. Verbálne napr., keď otec hovoril dieťaťu, že chrobáčik alebo mravček môže vytiahnuť loptu spod postele na to mu matka povedala, nech dieťaťu nehovorí takéto hlúposti. Neverbálne napr. tak, že si vzdychla nahlas alebo odvrátila tvár. Zasahovala ešte tak, že sa snažila stiahnuť pozornosť na seba. Nepotvrdila, že by dieťa reagovalo na otca aj negatívne verbálnym spôsobom samostatne z vlastnej vôle bez vplyvu matky alebo iných zúčastnených osôb. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, či by maloletá zvládla kontakt s otcom bez prítomnosti matky, keď však potvrdila silnú naviazanosť maloletej na matku. Na prvý styk prišla aj stará matka maloletej zo strany matky, ale kolegyňa ju upozornila, že tam nemôže byť, preto odišla a kontaktu sa nezúčastnila.
17. Po ostatnom asistovanom kontakte na pôde určeného akreditovaného zariadenia v júni 2014 nebolo medzi účastníkmi sporné sporené, že až do vyhlásenia rozhodnutia súdu o návrhu matky vo veci samej riadny kontakt otca s maloletou neprebiehal, okrem náhodného stretnutia otca s maloletou bez zásadnej relevancie, ktoré opísal vo svojej výpovedi svedok H. O., keď sa matka v zásade priamej konfrontácii maloletej s otcom vyhla.
18. V samotnom návrhu vo veci samej matka navrhla vykonať znalecké dokazovanie na vzťah maloletej k obidvom rodičom, osobitne k otcovi s tým, či je v záujme maloletej ďalšie stretávanie sa s otcom a to nielen z hľadiska vzťahu, ale aj z hľadiska zdravotného stavu maloletej pri jej prejavoch na otcovu prítomnosť. Matka sa v návrhu domnievala, že je vhodné ustanoviť znalca mimo bratislavského regiónu bez bližšieho zdôvodnenia tejto požiadavky.
19. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02) do obsahu základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za
predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
20. Podľa § 1 Trestného poriadku - Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.
21. Podľa § 2 ods. 1, 4, Trestného poriadku - Základné zásady trestného konania - (1) Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon. (4) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
22. Podľa § 9 ods. 1, písm. e) Trestného poriadku - Neprípustnosť trestného stíhania - (1) Trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, e) ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené.
23. Podľa článku 1, 2, 3, 4 Smernice európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní:
- Článok 1 Predmet úpravy - Touto smernicou sa stanovujú spoločné minimálne pravidlá týkajúce sa: a) určitých aspektov prezumpcie neviny v trestnom konaní; b) práva byť prítomný na súdnom konaní v trestnom konaní.
- Článok 2 Rozsah pôsobnosti - Táto smernica sa vzťahuje na fyzické osoby, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní. Uplatňuje sa vo všetkých štádiách trestného konania, a to od momentu, keď je osoba podozrivá alebo obvinená zo spáchania trestného činu alebo údajného trestného činu, až po nadobudnutie právoplatnosti konečného rozhodnutia o tom, či táto osoba predmetný trestný čin spáchala
- Článok 3 Prezumpcia neviny - Členské štáty zabezpečia, aby sa podozrivé a obvinené osoby považovali za nevinné, kým sa zákonným spôsobom nepreukáže ich vina.
- Článok 4 Verejné vyhlásenia o vine - 1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že pokiaľ sa zákonným spôsobom nepreukáže vina podozrivej alebo obvinenej osoby, táto osoba sa vo verejných vyhláseniach orgánov verejnej moci ani v súdnych rozhodnutiach, okrem rozhodnutí o vine, nebude označovať za vinnú. Nie sú tým dotknuté úkony prokuratúry, ktoré majú za cieľ dokázať vinu podozrivej alebo obvinenej osoby, ani predbežné rozhodnutia procesnej povahy, ktoré prijmú justičné alebo iné príslušné orgány a ktoré sú založené na podozrení alebo usvedčujúcich dôkazoch.
24. Podľa Čl. 50 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Z.z. - (1) Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. (2) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
25. Zo spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-161/1-OVK.B5-2013 súd zistil, že vyšetrovateľ policajného zboru uznesením zo dňa 31.05.2013 zastavil trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ vystupujúci pod menom E. O. od presne nezisteného času nezisteného dňa mesiaca januára 2013 na neznámom mieste v L. sexuálnym zneužívaním maloletej dcéry S.K.D, nar. 2010 a to tým spôsobom, že sa dotýkal jej obnažených genitálií, sám sa pred maloletou obnažoval a nechal sa ňou dotýkať jeho pohlavného orgánu, čím sa sexuálne vzrušoval a to z dôvodu, že bolo nepochybné, že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo nestal. Z odôvodnenia citovaného uznesenia, zrušenie ktorého v dôsledku riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkov podaných v trestnom konaní nebolo preukázané o.i. vyplýva, že trestné stíhanie bolo začaté na základe skutočností, ktoré uviedla matka maloletej H. G., ktorá bola opakovane vypočúvaná vyšetrovateľom policajného zboru, pričom šlo o skutočnosti v zásade korešpondujúce so skutočnosťami uvedenými matkou v návrhu na zákaz styku otca s maloletou. V rámci trestného konania boli na základe zadania orgánov činných v trestnom konaní vypracované dva znalecké posudky na maloletú a otca maloletej a to znalecký posudok č. 07/2013 vypracovaný
ustanovenou znalkyňou ad hoc (pod ktorým pojmom je všeobecne potrebné rozumieť inú osobu než znalca zapísaného v oficiálnom zozname ministerstva spravodlivosti vykonávajúce znaleckú činnosť ako znalci na jeden prípad, ktorí môžu byť ako znalci ustanovení iba v konaní prebiehajúcom pred príslušným orgánom verejnej moci a pri splnení podmienok uvedených v § 21 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch, tzn. dobrovoľnosť ustanovenej osoby a časová alebo iná núdza pre konajúci orgán verejnej moci) a to podľa § 142 ods. 1 Trestného poriadku J.. U. R., J.. a č. 29/2013 vypracovaný znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, zapísaným v zozname MS SR. Zo záverov znaleckého posudku PhDr. Evy Smikovej o.i. vyplynulo, že maloletá sa v čase vyšetrenia nachádzala vo vývinovom štádiu batoľaťa (štádium medzi 2 až 3 rokom života). Reč maloletej bola vzhľadom k jej veku na pokročilej úrovni nielen v pasívnej, ale aj v expresívnej zložke, viaceré slová boli pre okolie zrozumiteľné, počas vyšetrenia dokázala vytvoriť aj trojslovnú vetu, najčastejšie však používala jednoslovné pomenovania, odpovede. Neboli zistené žiadne poruchy v jej vývine súvisiace s možným sexuálnym násilím. V myslení ešte nedokázala abstrahovať, analyzovať, syntetizovať, vzhľadom k veku nedokázala presne lokalizovať udalosť v čase a priestore. Napriek úrovni jej reči svojim rečovým prejavom nedokázala popísať prežívanú realitu, odlíšiť minulosť, budúcnosť. Pamäťové schopnosti maloletej v čase vyšetrenia jej neumožňovali vnímať a reprodukovať udalosti v zhode s tým, ako ich prežívala. Jej reč sa prirodzene vyvíjala napodobňovaním. V žiadnom prípade jej kognitívna vyspelosť neumožňovala spájať slovné spojenie „pipic hajá, je mäkký“ so sexuálnym kontextom, do ktorého sa ho snažila zasadiť matka a stará matka so svojimi „dospelými“ skúsenosťami a myslením v snahe nájsť uspokojivú odpoveď skôr pre seba. Odborníci, ktorí vyšetrovali dieťa v časovo bližšom období k matkou udávaným inkriminovaným udalostiam ohľadne sexuálneho zneužívania nepozorovali ani nekonštatovali neurotické prejavy u maloletej, resp. nejaké situačné odchýlky v jej správaní. Správanie maloletej udávané matkou aj otcom tesne po „inkriminovam“ styku s otcom bolo bezproblémové, mal. bola veselá, neplakala, nedožadovala sa prítomnosti matky, nejavila známky úzkostného správania. Z DVD, ktoré mala znalkyňa k dispozícii, na ktorom bola maloletá natočená počas pobytu u otca doma bolo viditeľné pozitívne naladenie dieťaťa. Tým, že pozornosť celej rodiny zo strany matky a odborníkov, z ktorých bola matka s maloletou bola dlhodobo zameraná či už cielene alebo nevedome na pozorovanie maloletej, mohla to maloletá vnímať ako prejavovanie pozornosti a inkriminované slová opakovala s cieľom udržania pozornosti v očiach dospelých. Na základe komplexného vyhodnotenia výsledkov znaleckého dokazovania ustanovená znalkyňa uzavrela, že hodnovernosť výpovede maloletej bola zo psychologického hľadiska vzhľadom k jej veku nehodnotiteľná. Zo záverov znaleckého posudku Dr. H.. G. F., J.. vyplynulo, že u otca maloletej neboli zistené sklony k asociálnemu správaniu alebo agresivite a ani prítomnosť zvýšenej miery agresívneho intersexuálneho správania sa. Agresiu k vlastnému dieťaťu v kontexte posudzovaných udalostí v sexuálnej podobe znalec vzhľadom na nezistenú zvýšenú pohotovosť otca reagovať agresívne či už vo verbálnej alebo brachiálnej podobe považoval za vysoko nepravdepodobnú. U otca nebola zistená ani tendencia skresľovať, zahmlievať a zatajovať vnímané a následné reprodukované skutočnosti a udalosti (sklony ku konfabulácií). Všeobecná i špecifická vierohodnosť otca bola bez výhrad. Znalec nevidel dôvod na resocializáciu, keď otec bol dobre sociálne aj pracovne adaptovaný, čo preukázal i v čase svojho telesného hendikepu po úraze, kedy si dokázal nájsť uplatnenie. Otec bol podrobný aj falopletyzmografickému vyšetreniu, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že ide o heterosexuálne orientovaného muža s významnou preferenciou dospelých objektov. Znalec nezistil žiadne znaky, ktoré by oprávňovali podozrenie na pedofilnú orientáciu, ani pre preferenciu agresívnych foriem pri uspokojovaní pohlavného pudu. Miera jeho sexuálnej agresivity sa nevymyká z rámca bežnej sexuálnej interakcie akceptovanej v populácii. Na základe vyšetrení z hľadiska psychológie sexuality, vrátane analýzy osobnosti otca znalec označil zneužívanie vlastnej dcéry za vysoko nepravdepodobné, keď u neho nezistil žiadne znaky, ktoré by ho oprávňovali o takejto diagnóze (pedofila) uvažovať.
26. Matka navrhla v predmetnom konaní o.i. ako dôkazy vykonať výsluchy J.. R. a vyšetrovateľky H.. K. V..
27. Matkou navrhované dokazovanie v predmetnom súdnom konaní o zákaz styku zjavne presahovalo právomoc civilného súdu, keďže o vine/nevine rozhodujú trestné súdy a trestný súd. Civilné súdy v občianskoprávnom konaní, či už v sporovom alebo nesporovom nemôžu ustáliť vinu alebo nevinu akejkoľvek osoby zo spáchania skutku, ktorý je trestným činom, o ktorom trestné konanie bolo zastavené, nakoľko sú viazané rozhodnutím v trestnom konaní, pričom dokazovanie, ktoré by v prípade právoplatného relevantného rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní malo smerovať k usvedčeniu otca zo spáchania trestného činu, resp. k prípadnej revízii dokazovania vykonaného v
trestnom konaní, resp. nahradeniu konania o riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkoch podľa príslušných ustanovení trestného procesu (k čomu smerovali návrhy matky vo vzťahu k dôkazom vykonaným v konaní Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-161/1-OVK.B5-2013) by bolo v príkrom rozpore s právom otca na prezumpciu neviny, ktorý je garantovaný článkom 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z tohto dôvodu súd návrhom matky na dokazovanie v tomto smere nevyhovel. Čo sa týka matkou namietaných formálnych a prípadných procesných pochybení v trestnom konaní, ich revízia rovnako nie je v kompetenicii súdu v rámci civilného konania, resp. konania nesporového vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, keď navyše matkou namietané údajné vady nemohli mať zásadný vplyv na konečné rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní.
28. S poukazom na uvedené sa súd v predmetnom súdnom mimosporovom konaní pri autonómnom dokazovaní musel zamerať na to, či sú splnené podmienky na zákaz styku otca s maloletou dcérou, t.z. či pre dieťa napriek zastaveniu trestného konania voči jeho osobe na základe aj tomto konaní prezentovaných obvinení matky nepredstavuje z hľadiska prežívania maloletej takú hrozbu, ktorá by v najlepšom záujme maloletej odôvodňovala zákaz styku v záujme zdravého psychického a fyzického vývinu maloletej, ktorý by odôvodňoval favorizáciu iných práv dieťaťa pred jeho právom na zachovanie vzťahu k obom rodičom.
29. Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
30. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
31. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.
32. Zo všetkých pravidiel a povinností dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je výnimkou prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené, alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré musia byť natoľko závažné, že okrem záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia, alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva.
33. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu niektorého z rodičov na obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého rodiča s maloletým je predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh podaný. Je potrebné predovšetkým skúmať, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
34. Zásadne nemožno obmedziť, alebo zakázať styk s rodičom v prípade, ak dôvody podľa návrhu vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom a nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa na stretnutie, najmä vtedy ak ide o zámerné pôsobenie rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti s cieľom vyvolať takéto správanie maloletého.
35. Preto ak súd nezistí okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa samé o sebe dôvodom na obmedzenie, alebo zákaz styku. V takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil.
36. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením krajného charakteru výrazne zasahujúcim do rodičovských práv, preto by k jeho nariadeniu mal súd pristúpiť len v jednoznačne odôvodnených prípadoch. Dôvodom na zákaz styku môže byť každopádne potenciálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej než v zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná). Fyzické zdravie dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita. Zväčša sú zásahy do telesného zdravia (bitie, kopanie, pálenie, odopieranie potravy, ale i sexuálne zneužívanie a pod.) dobre preukázateľné lekárskym vyšetrením a obhliadkou tela, preto súd nemôže v tomto prípade zvažovať vyslovenie úplného zákazu styku.
37. Preukázateľnosť ohrozenia psychického zdravia detí sa oproti fyzickému zdraviu sťažuje v dôsledku skutočnosti, že súd sa pri dostatočnom zistení skutkového stavu musí vysporiadať aj s rozlíšením, či uskutočňovanie styku rodiča s maloletým dieťaťom ohrozuje skutočne osobnosť dieťaťa a nejde len o predstieraný stav vyvolaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti.
38. Za účelom preverenia možného negatívneho, resp. ohrozujúceho vplyvu otca na zdravý fyzický a psychický vývin maloletej vzhľadom na matkou opísané prejavy dieťaťa a súčasne za účelom vylúčenia možného negatívneho vplyvu matky v tomto smere na prežívanie maloletej súd ako kľúčový dôkaz v súlade s prvotným návrhom matky považoval znalecký posudok znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí ustanoveným súdom.
39. Uznesením č. k. 20P 370/2013-188 zo dňa 26.09.2014 tunajší súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, pričom vykonaním znaleckého úkonu súd poveril súdneho znalca H.. H. L., s miestom výkonom činnosti UNB - Nemocnica Ružinov, Bratislava, Ružinovská 6, zapísaného v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti. V predmetnom uznesení súd okrem iného uložil znalcovi na základe vyšetrenia rodičov a maloletej R. F. G., nar. XX.XX.XXXX, vypracovať znalecký posudok v lehote 120 dní odo dňa doručenia spisového materiálu a zaslať ho v piatich vyhotoveniach spolu s vyúčtovaním znalečného tunajšiemu súdu.
40. Od nariadenia znaleckého dokazovania bola do rozhodnutia súdu matka spolu s maloletou predvolávaná k znalcovi či už znalcom, alebo za súčinnosti súdu za účelom vyšetrenia a vypracovania znaleckého posudku neúspešne celkovo 12 krát (20.11.2014, 04.12.2014, 08.01.2015, 27.01.2015, 16.07.2015, 14.09.2015, 07.03.2016, 21.02.2017, 15.06.2017, 24.10.2017, 14.11.2017 a 09.01.2018, pričom zvyčajne argumentovala zdravotným stavom maloletej, prípadne vlastným zhoršeným zdravotným stavom. Predvedenie maloletej znalcovi nariadené uznesením tunajšieho súdu č. k. 20P/370/2013-509 zo dňa 02.07.2015 bolo neúspešné, nakoľko matka Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Bratislava Petržalka - sever, ktoré bolo tunajším súdom o vykonanie predvedenia maloletej požiadané, uviedla, že svoju dcéru nikomu nevydá a nikam nepôjde. Ostatné tri termíny vyšetrení znalcom boli nariadené formou uznesenia obsahujúceho výslovný príkaz súdu na dostavenie sa k znalcovi a zabezpečenie účasti maloletej s poučením nielen o poriadkových opatreniach v zmysel Civilného sporového poriadku, ukladanie ktorých v predchádzajúcom období bolo neefektívne, ale aj o možných trestnoprávnych konzekvenciách. Matka opätovne argumentovala zdravotným stavom dieťaťa a seba. Nakoľko však ani na dodatočnú výzvu súdu nepredložila v stanovenej lehote a určeným spôsobom relevantné dôkazy, súd si vzhľadom na nedostatočnú súčinnosť matky zistil oficiálnou cestou kontakt na pediatričku maloletej, ktorá súdu oznámila v súvislosti s vyšetrením dieťaťa, ktorým matka odôvodnila nemožnosť zabezpečenia jej účasti na znaleckom úkone dňa 24.10.2017, že dieťa bolo vyšetrené až dňa 31.10.2017 (t.j. dodatočne s odstupom až 6 dní!) s diagnózou bolesti brucha, ktoré trvali niekoľko dní aj s riedkymi stolicami a zápalom kože v oblasti pupka. Z uvedeného vyplýva, že dieťa bolo vyšetrené až ex post a k dátumu stanoveného termínu vyšetrenia, na ktorý sa mala matka s maloletou na príkaz súdu dostaviť k znalcovi, matka nedisponuje žiadnym relevantným a hodnoverným potvrdením o tom, že bolo vylúčené, aby príkaz súdu uposlúchla.
41. Nakoľko znalec vzhľadom na konanie matky nemohol vypracovať kompletný znalecký posudok v zmysle zadania súdu vrátane záverov vyplývajúcich zo psychologického vyšetrenia maloletej, pričom matka sa opakovane dožadovala nariadenia termínu pojednávania, čím evidentne dávala najavo, že súčinnosť znalcovi za účelom podania kompletného znaleckého posudku nemieni poskytnúť, súd na pojednávaní dňa 13.06.2018 vypočul znalca k čiastkového znaleckému posudku, vypracovanému na základe vyšetrení rodičov maloletej. Matka opakovane poukazovala na to, že znalec nie je
kompetentný vyjadriť sa ku kladeným otázkam vo vzťahu k maloletej, pretože nevypočul dieťa. Uvedené však podporne svedčí o úmysle matky zabrániť znalcovi podať kompletnú výpoveď a kvalifikovane zodpovedať na všetky súdom položené otázky, pričom sám znalec ešte v priebehu predchádzajúceho konania komunikáciu s matkou označoval za komplikovanú, keď neustále spochybňovala jeho kompetentnosť, pričom však o námietkach matky voči osobe znalca bolo pritom právoplatne rozhodnuté uznesením č. k. 20P 370/2013 zo dňa 31.12.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/244/2015-491 zo dňa 22.05.2015 a následnými sa súd vysporiadal na pojednávaní dňa 13.06.2018 pred pristúpením k výsluchu znalca.
42. Zo záverov predloženého znaleckého posudku H.. H. L. č. 29/2014 zo dňa 28.07.2016, ktorý vypracoval na základe vyšetrení rodičov maloletej a predloženej spisovej dokumentácie vyplýva, že z dôvodu zhoršenej spolupráce matky pri realizácii psychologického vyšetrenia maloletej znalec nemohol posúdiť správanie dieťaťa pri vzájomnej interakcii s otcom ani s matkou. Podľa dostupných psychologických nálezov nie je primárnym problémom vzájomný vzťah maloletého dieťaťa s jeho otcom, ale negatívny postoj matky maloletej voči otcovi, ktorý sa významným spôsobom prenáša do prežívania a správania dieťaťa a následne do jeho vzťahu k otcovi. Pri posudzovaní kvality vzájomnej interakcie maloletej s otcom a matkou znalec považoval za referenčné zistenia Unicef, ktorého správy o asistovaných kontaktoch otca s dieťaťom sú súčasťou spisovej dokumentácie, ktoré popisujú hyperprotektívny (prehnane starostlivý) postoj matky k maloletej, ktorú udržiava v závislej pozícii vo vzťahu k sebe. Zvýšené intrapsychické napätie (tenzia) matky sa výrazne negatívne odrážalo na psychickom stave dieťaťa, na čo dieťa reagovalo úzkostnou a obavnou symptomatikou a lakromozitou (plačlivosťou), čo bolo selektívne viazané na priestory, kde prebiehali asistované stretnutia. Zadokumenovali presvedčenie matky o údajných činoch otca, ktoré sa v minulosti stali, čo v nej udržuje napätie a ochraňujúci postoj, nedôveru voči odborným pracovníkom, ktorých odporúčania neprijímala, nakoľko sa bála o svoje dieťa. Otec bol ochotný rešpektovať odporúčania odborníkov, vyhýbal sa konfliktom s matkou v prítomnosti dieťaťa, spolupracoval, rešpektoval inštrukcie. Popísali dva kontakty, ktoré boli príjemnejšie pre dieťa, nakoľko matka bola uvoľnenejšia, spolupracujúcejšia, dieťa interagovalo s otcom, komunikovalo s ním, dokonca sa smialo a spontánne vyhľadalo jeho fyzickú blízkosť, na čo matka reagovala tým, že sa snažila odpútať pozornosť dieťaťa na seba, pretože sa neidentifikovala so situáciou, že interakcia mal. R. s otcom bola pre maloletú komfortná, čo matka evidentne neposilňovala. Podľa dostupných zistení bolo dieťaťa vystavené tlakom protichodných očakávaní rodičov, otec dokazoval, že dieťa s ním chce byť a matka, že sa ho bojí. Unicef konštatoval, že odmietanie otca súvisí s tým, čo maloletá zažívala v čase asistovaných stykov a jej reagovanie na otca môže byť vo veľkej miere ovplyvnené aj postojom v rodinnom prostredí ako aj konfliktami medzi rodičmi. Spolupráca pri realizácii styku otca s maloletou a poskytované odborné intervencie museli byť zo strany Unicef ukončené pre nespoluprácu zo strany matky, ktorá šesťkrát za sebou zmarila alebo rozšila kontakt a nedodržiavala podmienky dohody. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania, najmä klinicko-psychologického vyšetrenia obdivoch rodičov ako aj podkladov z odborných intervencií obsiahnutých v spisovej dokumentácii znalec zo psychologického hľadiska považoval za vysoko pravdepodobné negatívne ovplyvňovanie maloletej zo strany matky, ktoré vzhľadom na zistené osobnostné charakteristiky matky a jej účelový štýl konania zistený znaleckým dokazovaním, môže dosahovať úroveň programovania a manipulácie, nakoľko správanie matky vykazuje všetky znaky úmyselnej a systematickej snahy o separáciu maloletého dieťaťa od vzájomného vzťahu s jej otcom, čo významne znižuje celkovú kvalitu rodičovských kompetencií matky maloletej, ktorá nedokáže rešpektovať rodičovskú rolu druhého rodičia, t.j. otca maloletej v jej živote a pri jej starostlivosti o výchove. Znalec pritom vychádzal z vlastných skúseností, ktoré získal v priebehu realizácie znaleckého dokazovania s matkou maloletej, ktoré vykazovalo znaky výrazne zníženej spolupráce, ktorá bola limitovaná do tej miery, že matka nepriviedla maloletú na psychologické vyšetrenie, kde by mohol znalec pozorovať dieťa pri vzájomnej interakcii s obidvoma rodičmi. Matka si v priebehu znaleckého dokazovania, ktoré prebiehalo v meste bydliska dieťaťa, kládla účelové a z odborného hľadiska neopodstatnené požiadavky, s cieľom vyhnúť sa znaleckému psychologickému posúdeniu vzťahu maloletej k obidvom rodičom. Na druhej strane však bola ochotná s maloletou cestovať kvôli vypracovaniu súkromného posudku za znalkyňou na východ Slovenska, čím bezpochyby nemohla dodržať ňou deklarovaný režim dieťaťa. Matka pri predvolávaní na znalecké dokazovanie deklarovala výhrady k vyšetreniu dieťaťa, snažila sa presadiť, aby bola pri vyšetrení prítomná ňou odporúčaná odborníčka z odboru sociálna práca, verbalizovala výhrady k uzneseniu a položeným otázkam, ktoré chcela rozšíriť, v rámci interview bola naliehavá. Vyšetrenie bolo potrebné kvôli komplikovanej spolupráci s matkou opakovať, následne bola v kontakte rozladená, dráždivá, nerešpektovali inštrukcie znalca v
rámci procesu doberania anamnestického interview, resp. pri administrácii psychodiagnostických testov udávala, že datovanie dôležitých anamnestických údajov si nepamätala, že chce na to zabudnúť, bola ťažšie usmerniteľná, s tendenciou zabiehať k detailnému popisu menej podstatných detailov, poskytovala málo relevantných informácií v rámci komplexových a konfliktogénnych tém, mala výrazne emočne skreslené myslenie, poskytovala účelové tvrdenia a interpretácie, verbalizovala negativistický až paranoidný postoj k inštitúciám, s ktorými prichádzal do kontaktu v rámci konania o rodičovskej starostlivosti (polícia, kuratela, súdy, lekár, psychológ). Pri vyšetrení bola matka napätá, dráždivá, útočná, vzťahovačná, nekritická, vo výraznom odpore, obviňujúco spacovávala problematiku rodičovskej starostlivosti, seba vykresľovala v jednostranne pozitívnom svetle a otca maloletej vo výrazne negatívnom, masívne devalvovala jeho osobnostné charakteristiky a rodičovské kompetencie. Boli u nej prítomné kverulantské tendencie, otvorene manipulovala s elementárnymi skutočnosťami už v rámci procesu predvolávania pri znaleckom dokazovaní, čo výrazne skomplikovalo priebeh psychologického vyšetrenia, následne bola kvôli mareniu psycholgického vyšetrenia maloletej nespolupracujúca. Na otázky znalca odpovedala selektívne, neskôr sa ukázalo, že si bez vedomia znalca z priebehu vyšetrení vyhotovovala zvukový záznam, čo psychologicky zapadá do jej patologických interpersonálych stratégii. Podľa klinického dojmu ide o abnormne štruktúrovanú osobnosť s manipulatívnymi a paranoidnými rysmi. Následne uvádzala, že vzhľadom na nedôveryhodný priebeh vyšetrovania nebude riskovať a vystavovať dcéru kontaktu s otcom. Nevedela dostatočne vierohodne zdôvodniť, prečo sa v minulosti dcéra s otcom stretávala a potom sa s ním chcela stretávať. Zo správania matky je odôvodnené predpokladať masívne negatívne ovplyvňovanie maloletej zo strany matky vo vzťahu k otcovi, pričom v jej myslení je naznačené paranoidné nastavenie, ako aj zvýšené egocentrické tendencie s výrazne prítomnou tendenciou ku konfliktogénnosti. Nemá dostatočný náhľad na svoje neefektívne komunikačné stratégie, v popredí je masívna skrývacia stratégia, ktorou pristupuje ku psychologickému vyšetreniu. Podľa získaných výsledkov psychologického vyšetrenia osobnosť otca nedisponuje takými vlastnosťami, v dôsledku ktorých by maloletá mohla byť počas pobytu u neho nejakým spôsobom ohrozená. Otec pri realizácii znaleckého dokazovania efektívne spolupracoval, bol ochotný podrobiť sa psychologickému vyšetreniu, ale jeho výkonnosť bola limitovaná zhoršenou koncentráciou pozornosti v dôsledku centrovania sa na nevyriešenú rodičovskú starostlivosť, čo ovplyvňovalo jeho motiváciu. V rámci anamnestického interview a psychodiagnostiky bolo potrebné dotazovanie kvôli neskrývanej frustrácii a demotivácii vyšetrovaného z priebehu súdneho konania. Pri komplexových konfliktogénnych témach bol napätý, subjektívne neistý, referoval pocity bezperspektívnosti, jeho nálada bola subdepresívna s tendenciou k dysforickým rozladám, deklaroval pocity ukrivdenosti, k matke maloletej bol otvorene kritický. Osobnosť otca charakterizuje extravertované zameranie osobnosti v kombinácii s miernou emočnou stabilitou v rámci dimenzie neuroticizmu, čo korešponduje so sangvinickým temperamentom. Ide o sociabilný, komunikatívny, aktívny, priateľský a pohotový typ osobnosti s tendenciou k emotívnejším event. precitliveným reakciám v špecifických záťažových situáciách. V jeho osobnosti bola naznačená prítomnosť zvýšenej tendencie v správaní k vyhľadávaniu nových zážitkov, resp. k neadekvátnemu riskovaniu vo vzťahovej eventu. Profesijnej oblasti, čo následne vedie k vzniku emočne zaťažujúcich konfliktov. Ide o aktívny, labilný, dominantný, racionálny a extravertovaný typ osobnosti. V rámci jeho osobnosti prevládajú racionálne a inhibičné komponenty v porovnaní s emocionálnymi a dynamickými. Má zachovanú kvalitu percepčno-kognitívnych schopností (vnímanie a myslenie), s čím korešponduje aj globálny zvládací potenciál jeho osobnosti efektívne sa vysporiadať so stresom a záťažou. V jeho prežívaní bola v čase vyšetrenia vo zvýšenej miere zastúpená astenická (nepríjemná) emotivita v porovnaní so stenickou (príjemnou), so zachovanou konštrikciou negatívnych momentov prežívaní a tiež bola u neho naznačená zvýšená aktivita obranných mechanizmov osobnosti, prostredníctvom ktorých sa vysporiadaval s komplikovanou situáciou v rámci rodičovskej starostlivosti. V jeho prežívaní bolo prítomné zvýšené množstvo ambivalentných (protichodných) ako aj agresívnych tendencií v dôsledku frustrácie. Pre osobnosť matky je typické extravertované zameranie v kombinácii s emocionálnou stabilitou, ktoré korešpondujú so sangvinicko-cholerickým temperamentom. V konfliktných situáciách pri prežívaní stresu a záťaže má tendenciu k emočne labilnejším reakciám v rámci dimenzie neuroticizmu. Ide o sociabilný, komunikatívny, aktívny a pohotový typ osobnosti s tendenciou k impulzívnym, náladovým, emotívnym a precitliveným reakciám v špecifických záťažových situáciách. V jej osobnosti je naznačená prítomnosť zvýšenej tendencie v správaní k vyhľadávaniu nových zážitkov, resp. k neadekvátnemu riskovaniu vo vzťahovej eventuálne profesijnej oblasti, čo následne vedie k vzniku emočne zaťažujúcich konfliktov. V konfliktných situáciách je u matky prítomná tendencia k emočnej labilite a instabilite, dominantný a zmyslový (dramatizácia, subjektivita) typ osobnosti. V čase vyšetrenia bola u nej prítomná prílišná závislosť, resp. pripútanie k pudovej a inštinktívnej sfére, sebaistým vystupovaním zakrývala výraznú vnútornú neistotou, zdôraznené bolo prehnane aktívne zameranie
s konfliktogénnym nastavením, s nadmernou kompenzáciou vlastnej insuficiencie (nedostatočnosti) v dôsledku pretrvávajúceho konfliktného rodičovského vzťahu. Je nedôverčivá, opatrná, má zábrany, prežíva afekty zlosti a narušené vzťahy k sociálnemu okoliu, je u nej zvýšená potreba uznania a ocenenia, cíti sa nedocenená, nepochopená a ukrivdená, zároveň má snahu uplatniť sa presadiť až exhibovaným štýlom, je vo zvýšenej miere kritická s výrazným hostilným (nepriateľským) nastavením. V rámci nevyhovujúcej situácie v rámci rodičovskej starostlivosti je výrazne nespokojná, nerešpektuje spätnú väzbu ani požiadavky zainteresovaných odborníkov a inštitúcií do rodičovského konfliktu v rámci rodičovskej starostlivosti o maloleté dieťa, prevažuje u nej vnímanie ohrozenia, nedôverčivosť, vzťahovačnosť a podozrievavosť vo vzťahu k jej rodičovskej roli, čo je spojené s účelovými vyhýbavými stratégiami. ľahko prichádza do konfliktov, reaguje útočne, subjektívne, kriticky, obviňujúco až hostilne, egocentricky, narcisticky, nedostatočne zohľadňuje rolu druhého rodiča v živote maloletej. Pri prekonávaní prekážok a dosahovaní svojich cieľov je presvedčená o oprávnenosti svojich postojov, môže provokovať svoju aktivitou. Odmietavá reakcia sociálneho okolia môže viesť k zraňujúcim zážitkom a ešte k väčšiemu presadzovaniu sa. Podľa názoru znalca je potrebné upraviť styk otca s maloletou, aby sa mohlo obnoviť pravidelné stretávanie maloletého dieťaťa s otcom, ktoré jedine môže zabezpečiť vytvorenie stabilnej citovo a emočne sýtenej vzťahovej väzby medzi maloletou a otcom. Znalec konštatoval, že podľa výsledkov (znaleckého) dokazovania sa javí primárnym problémom pri rozvíjaní vzťahu medzi maloletou a otcom negativistický, kritický, obviňujúci, paranoidný až hranične bludný postoj matky voči otcovi, ktorý má za následok aktívne bránenie matky stretávaniu sa maloletej s otcom a to dokonca aj v rámci súdom nariadeného asistovaného stretávania za prítomnosti odborníkov. napriek komplikovanosti celej situácie znalec považoval za potrebné, aby sa obnovilo stretávanie maloletej s otcom za odbornej asistencie, pričom prítomnosť matky na stretnutiach by mala byť minimalizovaná, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Zo psychologického hľadiska znalec nepovažoval za potrebné ani obmedziť ani zakázať styk otca s maloletou, ale naopak tento určiť na pôde akreditovaného subjektu s cieľom zabezpečiť asistenciu pri stretávaní maloletej s otcom bez prítomnosti matky, aby následne stretávanie maloletej s otcom mohlo prebiehať aj autonómne. Výsledky znaleckého dokazovania ukazujú na základe realizovaného psychologického vyšetrenia na výrazne limitované rodičovské kompetencie matky vo vzťahu k rešpektovaniu role druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa a pri zabezpečovaní výchovy a starostlivosti o dieťa, nakoľko matka aktívne systematicky dlhšiu dobu separuje maloletú od vzťahu s otcom a bráni im v spoločnom stretávaní. Nakoľko z klinického hľadiska znalec poukázal na v uvedenom kontexte nápadné paranoidné nastavenie matky, ktoré korešponduje s jej abnormne štrukturovanou osobnosťou ako aj nekorigovateľné presvedčenie o ohrozujúcom vzťahu otca k maloletej, ktoré imponuje hranične bludným spracovaním spojeným s výrazným dopadom na jej štýl komunikácie a celkové konanie, ktoré sa prejavuje kverulantskými tendenciami a účelovými disimulačnými stratégiami, čo je v kontradikcii so záujmom maloletého, vzhľadom na závažnosť popisovaných príznakov osobnosti matky a ich dopad na sociálne fungovanie v rámci najbližšieho rodinného zázemia znalec súdu odporučil zvážiť pribrať do konania znalca psychiatra.
43. Znalec pri svojom výsluchu zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku, o objektívnosti ktorého súd v kontexte ostatného v konaní vykonaného dokazovania, ako aj v kontexte prejavov matky, vyplývajúcich z jej procesných úkonov, resp. obštrukčných krokov predovšetkým vo vzťahu k vypracovávaniu súdom zadaného znaleckého dokazovania, ale aj jej písomných podaní a ústnych prednesov na pojednávaniach súdu, nemal dôvod pochybovať.
44. Súd nemohol ako na hodnoverné dôkazy prihliadať na matkou predkladané súkromné psychologické správy a posudky, vypracovávané so značným časovým odstupom od času spáchania údajného skutku otcom na základe jej súkromnej objednávky, keď tieto dôkazy nemohol považovať za objektívne a teda relevantné pre rozhodnutie vo veci vzhľadom na jednostranne poskytnutú anamnézu zo strany matky výlučne matkou vybratým a osloveným odborníkom, nekorešpondujúcu z výsledkami objektívne vykonaného dokazovania či už v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. v predmetnom civilnom konaní, ale motivovanú pretrvávajúcim utkvelým subjektívnym presvedčením matky o vine otca, bez ohľadu na dokazovanie vykonané nestrannými orgánmi verejnej moci, na ktoré sa matka pôvodne sama obrátila, avšak evidentne nemienila rešpektovať ich závery, ktoré nezodpovedali jej presvedčeniu, zrejmému z jej početných písomných podaní a vyjadrení pred súdom aj pred ňou súkromne oslovenými odborníkmi, ktorí však vzhľadom na absentujúcu možnosť zohľadnenia anamnézy podanej otcom, či pozorovania otca individuálne alebo v podstatnej interakcii s maloletou, bez znalosti ďalších okolností prípadu ako aj oboznámenia sa so závermi posudkov vypracovaných na základe zadaní nezávislých orgánov verejnej moci bezprostredne po matkou vznesených obvineniach na adresu
otca, t.j. v relevantnom čase bez možného dlhodobého pôsobenia matky ako primárnej osoby v živote dieťaťa na postoje a prežívanie maloletej pri absolútne dlhodobo eliminovanom kontakte otca s maloletou, ktorý sa matke podarilo dosiahnuť. Z uvedených dôvodov sa súd týmito dôkazmi ani bližšie v odôvodnení tohto rozhodnutia nezaoberá. Rovnako pre rozhodnutie neboli relevantné svedecké výpovede v konaní vypočutých svedkov Dr. F., ktorá sa mohla vyjadriť iba vo všeobecnej teoretickej rovine k problematike obetí sexuálneho zneužívania detí, keď však v danom prípade bol súd viazaný už existujúcim rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, Súd nepovažoval s poukazom na neakceptovanie súkromného znaleckého posudku vôbec za dôvodné vypočuť Dr. V., PhD, na znalecký posudok ktorej sa matka odvolávala a ani sociálnu pracovníčku nemocnice, so správou ktorej sa súd vysporiadal ešte v rámci prvotného matkou požadovaného predbežného opatrenia o zákaz styku.
45. Nakoľko matka fakticky zmarila vypracovanie kompletného znaleckého posudku, ktorým by mohla byť potvrdená hrozba kontaktu otca s maloletou z hľadiska osobného prežívania dieťaťa, súd musel na základe ostatného relevantného dokazovania vo veci skonštatovať, že neboli hodnoverne preukázané zákonné dôvody na vyhovenie návrhu matky. Naopak z čiastočne vykonaného znaleckého dokazovania, vypracovaného súdom ustanoveným znalcom na základe vyšetrenia rodičov súd dospel k záveru, že osobnosť otca, resp. kontakt s ním nepredstavuje pre maloletú žiadnu hrozbu. Naopak v kontexte s ostatným dokazovaním vykonaným v konaní, predovšetkým v súvislosti s nariadeným asistovaným stykom, ako aj jednoznačne zjavnými vyhýbacími stratégiami matky v rámci súdom nariadeného znaleckého dokazovania (hrubým a opakovaným nerešpektovaním opakovaných pokynov súdu zo strany matky na zabezpečenie účasti maloletej na znaleckom úkone) súd poukazuje na záver znalca, že aj výsledky znaleckého dokazovania ukazujú na základe realizovaného psychologického vyšetrenia (matky) na výrazne limitované rodičovské kompetencie matky vo vzťahu k rešpektovaniu role druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa a pri zabezpečovaní výchovy a starostlivosti o dieťa, nakoľko matka aktívne systematicky dlhšiu dobu separuje maloletú od vzťahu s otcom a bráni im v spoločnom stretávaní, čo je v rozpore s najlepším záujmom maloletej, keď súd zdôrazňuje, že objektívne najlepší záujem dieťaťa, ktorý musí zohľadňovať pri akomkoľvek rozhodovaní týkajúcom sa dieťaťa, nemusí zodpovedať subjektívnemu presvedčeniu rodiča, tak ako je tomu aj v posudzovanej veci.
46. Súd teda aj za zohľadnenia názoru kolízneho opatrovníka, a v konaní prítomných zástupcov prokuratúry a komisára pre deti, ktorí sa k návrhu matky nepripojili, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a to na základe vykonaného dokazovania, ktoré považoval za dostatočný podklad pre rozhodnutie v predmetnej veci, bez vykonania ďalších matkou navrhnutých dôkazov, na ktorých zotrvala (výsluchy svedkov J.. R. a vyšetrovateľky V.), ktoré sa primárne vzťahovali k vyššie rozobratej neprípustnej revízii právoplatne zastaveného trestného konania vedeného proti otcovi, ako aj ďalšieho pôvodne súdom zamýšľaného dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ktoré navrhol v konaní navrhnutý znalec primárne na preskúmanie osoby matky a nie otca, ktorých vykonanie nepovažoval súd za nevyhnutné s prihliadnutím na matkou definovaný predmet konania jednak s poukazom na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania, ako aj z dôvodu, že aktuálne jednoznačne odmietavý postoj maloletej voči otcovi mal súd za dostatočne preukázaný samotnými výpoveďami účastníkov konania, svedkov K. H. (starej matky maloletej zo strany matky) a J. H. (strýka maloletej zo strany matky), a H. O., ako aj obsahom spisu 1Em/6/2017 a správami kolízneho opatrovníka. Ako však už bolo konštatované vyššie samotné subjektívne odmietanie rodiča dieťaťom nemôže byť dôvodom na automatický zákaz ich vzájomného styku, pričom súd nemôže rezignovať na to, že narušený vzťah rodiča a dieťaťa bez objektívne daného dôvodu (nebolo relevantne preukázané žiadne z obvinení matky voči otcovi) v dôsledku fakticky neľútostného správania matky voči vlastnému dieťaťu bez rešpektovania nutnosti prítomnosti mužského vzoru - biologického otca v živote dieťaťa z hľadiska vývinových potrieb maloletej nikdy nebude obnovený výlučne zo svojvoľného rozhodnutia matky. Súd má teda za to, že neexistuje žiadny preukázateľne relevantný dôvod na to, aby sa nerealizoval styk upravený súdnym rozhodnutím.
47. Súd však napriek neexistencii podmienok na radikálny zákaz styku otca s maloletou nemohol nechať bez povšimnutia skutočnosť, že napriek nariadenému asistovanému styku predbežným opatrením, ktorého realizácia zlyhala opätovne na nedostatočnej súčinnosti matky napriek jej formálne deklarovanej ochote podrobovať sa tomuto opatreniu súdu a spolupracovať s ustanoveným subjektom, od leta r. 2014, t.j. fakticky po dobu polovice života maloletej až doposiaľ absolútne absentuje kontakt maloletej s otcom bez preukázania relevantného dôvodu na takýto stav, v dôsledku ktorého existuje reálne riziko ohrozenia duševného stavu dieťaťa a jeho ďalšieho zdravého vývinu. Zvažujúc širší záujem dieťaťa,
ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a rozvoja, pristúpil z úradnej povinnosti k začatiu konania o uloženie výchovného opatrenia predovšetkým s cieľom poznania a pochopenia príčin aktuálneho stavu a prejavov maloletej, nápravy tohto stavu s cieľom umožnenia dieťaťu naplno realizovať jej právo na pravidelný a rovnocenný kontakt s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti, ktorý pre dieťa na základe relevantných dôkazov nepredstavuje hrozbu z hľadiska jeho zdravého fyzického a psychického vývoja, ako aj s cieľom dosiahnutia akceptácie role otca v živote dieťaťa zo strany matky, ktorá sa svojim postojom sama značne devalvuje v tejto podstatnej zložke jej rodičovských kompetencií, ktorými okrem fyzickej starostlivosti o maloletú a napĺňanie jej materiálnych potrieb a rozvoj mentálnych schopností, kvalita ktorej starostlivosti zo strany matky nebola v konaní spochybnená, sa rozumie aj práve rešpektujúci postoj k druhému rodičovi, ktorý pre dieťa predstavuje kvalitatívne rovnako dôležitý prvok z hľadiska zdravého psychosexuálneho vývoja. Uvedené kroky by mali smerovať k tomu, aby sa narušený vzťah medzi otcom a maloletou obnovil a tiež k zmierneniu dlhodobo pretrvávajúcemu rodičovskému konfliktu, ktorý je v rozpore s najlepším záujmom maloletej, ktorý súd musí v prvom rade sledovať. Súd pritom dbal, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi a právo maloletej R. F. na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom. Súd má za to, že v prípade, ak by bolo dieťaťu upreté právo na kontakt s otcom s poukazom na elimináciu stresu maloletej, došlo by v danom prípade vzhľadom na nepreukázanie hrozby zo strany otca pre dieťa k hrubému porušeniu najlepšieho záujmu dieťaťa, keď okrem toho, že rozhodnutie súdu, ktoré by za zisteného stavu smerovalo k tomuto výsledku by bolo v rozpore so zákonom a medzinárodnými štandardmi, zo psychologického hľadiska by bolo mimoriadne krátkozraké, keď z hľadiska dlhodobejšej perspektívy zdravého psychosexuálneho vývoja je pre dieťa výslovne škodlivý stav, ktorý si presadila matka svojim doterajším obštrukčným správaním.
48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
49. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi s poukazom na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec relevantný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (m. m. I. ÚS 241/07). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II. US 44/03, I ÚS 117/05).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.