Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-19P/61/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci manželov: M.. Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. - Z. M., P. O. I. XX a O. I., nar. X.X.XXXX, bytom L. 6, C., zast. B.. B. Z., advokát so sídlom G. 6, C., v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k mal. dieťaťu: L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: X. práce, sociálnych vecí a rodiny C., so sídlom A. nám. 9, XXX XX C. na čas po rozvode

rozhodol:

I. M. účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M. časť C. - A. M. vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX, r o z v á d z a.

II. M. L. I., nar. XX.X.XXXX, súd z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

III. P r á v o a p o v i n n o s ť zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.

IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého L. mesačným výživným vo výške 200€ vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.

V. Styk otca s maloletými n e u p r a v u j e.

VI. Návrh manželky na dlžné výživné od podania návrhu v y l u č u j e na samostatné konanie.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.3.2017, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 22.6.2017 manželka navrhla manželstvo účastníkov konania rozviesť, z dôvodu trvalého rozvratu manželstva ako dôsledku vážne narušených vzťahov medzi manželmi. Uviedla, že manželstvo bolo spočiatku harmonické, k vážnemu narušeniu vzťahov došlo po pol roku od uzavretia manželstva. Po krátkom spolužití nastali medzi manželmi rozdielne názory na život, citové odcudzenie a z toho dôvodu manželka vo februári XXXX opustila spoločnú domácnosť aj s maloletým synom a odsťahovala sa z C. k rodičom do M.. Vo februári XXXX podala na U. súde v G. Zámkoch návrh na zverenie maloletého syna L. do jej osobnej starostlivosti. P. U. súdu G. J. spisovej značky XP/XX/X XXXX zo dňa XX.X.XXXX súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platiť výživné v sume XXX Sk od X.X.XXXX do XX.X.XXXX a od X.XX.XXXX do budúcna XXXX Sk. M. aktuálne prispieva na maloletého mesačne XX,XX €, o syna nejaví záujem, jeho posledná návšteva maloletého sa realizovala v roku X.. Otec na maloletého žiadnym iným spôsobom neprispieva. M. považuje za trvalo a vážne rozvrátené, má za to, že neplní svoj účel a do budúcnosti už ho ani plniť nemôže. M. L. žiadala na čas po rozvode zveriť do starostlivosti matky, otca žiadala zaviazať výživným suma 200 € mesačne počnúc 1.4.2017 vždy do 15.

dňa v mesiaci vopred. Styk otca s maloletým navrhla neupraviť. Zároveň žiadala rozhodnúť o trovách konania.

2. Manžel s návrhom na rozvod súhlasil. Uviedol, že po odsťahovaní sa manželky v roku 2007 spolu prestali komunikovať, 10 rokov žijú v odlúčení, preto manželstvo považuje za trvalo rozvrátené. Poprel nezáujem o syna, uviedol, že sa viacnásobne pokúšal nadviazať so synom kontakt, v čom mu manželka dlhodobo bránila. Pred dvoma rokmi si asi týždeň písali cez Facebook, keď matka nebola doma, po jej návrate prestali komunikovať. Pracuje v ústave na výkon trestu odňatia slobody C. - Z., od roku 2007 platí súdom stanovené výživné 33,19 eur. Medzi jeho výdavky patrí inkaso spoločného bytu v ktorom býva manžel v sume 150 €, hypotéka k tomuto bytu v sume 100 €, mobil, ktorý potrebuje k práci 20 €, strava, hygienické potreby a ošatenie cca 200 € na mesiac, náklady na automobil v priemere 100 € na mesiac. Navrhol výživné 100 € mesačne, ktoré považuje za primerané vzhľadom na vek a odvodnené potreby maloletého s tým, že ďalšie výdavky bude vynakladať počas styku s maloletým. Súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky. Žiadal, aby súd upravil styk s maloletým tak, že otec sa s ním bude stretávať každý nepárny kalendárny týždeň počas víkendu od piatku od 17:00 hod do nedele do 19:00 hod, počas Vianoc každý nepárny rok od 24. decembra od 10. hod do 26. decembra do 17. hod, počas zimných prázdnin každý nepárny rok od 1.1. od 16:00 hod do 6.1. do 16:00 hod, počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok v čase od soboty od 14:00 hod do pondelka 19:00 hod, počas jarných prázdnin každý nepárny rok od soboty v týždni pred začatím prázdnin od 14:00 hod do soboty 19:00 hod týždňa prázdnin, počas letných prázdnin každý rok vždy od 1.8. do 31.8..

3. Uznesením zo dňa 8.9.2017 ustanovil súd maloletému kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, ktorý po prešetrení rodinných pomerov v prípade rozvodu manželstva odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať výživným primerane jeho možnostiam a schopnostiam s ohľadom na potreby maloletého dieťaťa a styk navrhol neupraviť s ohľadom na prejavenú vôľu maloletého, ktorý zásadne odmieta stretnutia s otcom.

4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávania na deň 3.11.2017 a 14.9.2018, ktoré sa konali bez prítomnosti manželky, ktorá súhlasila s vedením pojednávaní bez jej prítomnosti. Na pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom manžela, oboznámením výsluchu manželky a maloletého cestou dožiadaného súdu v Nových Zámkoch, výsluchom kolíznej opatrovníčky a predloženými listinnými dôkazmi, pričom zistil tento skutočný stav:

5. Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M. časť C. - A. M. vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX. Manželom sa dňa XX.X.XXXX narodil maloletý L., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/73/2007-79 zo dňa 24.9.2007 zverený do osobnej starostlivosti matky, s právom zastupovania a správy majetku. Otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletého vo výške 800,- Sk od 1.3.20107 do 30.9.2007 a 1000,- Sk od 1.10.2007.

6. Manželka dňa 23.3.2018 pred Okresným súdom Nové Zámky zotrvala na dôvodoch rozvodu uvedených v návrhu. Rozpad manželstva považuje za trvalý, nemá záujem o poskytnutie odbornej pomoci za účelom odstránenia príčin rozvratu manželstva. Maloletého žiadala zveriť do osobnej starostlivosti, zotrvala na výživnom v sume 200 € od podania návrhu, a to vzhľadom k tomu že otec platí výživné v sume 33,19 € mesačne, čo mal určené rozhodnutím súdu v roku 2007. V plnej miere zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Zdravotný stav maloletého aj matky je dobrý. Pokiaľ ide o úpravu stretávania maloletého s otcom, nesúhlasí s rozsahom tak, ako ho navrhuje manžel. V prípade, ak by sa manžel bližšie spoznal s maloletým, úprava styku by bola možná. Manželka synovi manželov návrh styku ukázala, aby sa k nemu sám vyjadril. Manželka je aktuálne na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok sume 213 € mesačne, rodinné prídavky na dve deti 47,36 € mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu Q. B., nar. XX.X.XXXX, z ktorej otcom žije v spoločnej domácnosti. Vlastní štvorizbový byt spolu s manželom na L. X v C., v ktorom býva manžel. Iný majetok nevlastní. Maloletý navštevuje 8. ročník základnej školy vo Z. M., výdavky sú bežného charakteru, na oblečenie, obuv, stravu, školské potreby, hygienu. Venuje sa stolného tenisu, v rámci školy, s čím súvisia výdavky na pomôcky ako raketa, tenisky, športové oblečenie. Ďalej sa maloletý venuje florbalu. Pokiaľ ide o výdavky, zotrvala na písomnom vyčíslení, ktoré zaslala súdu. Syn už nenosí strojček na zuby, je zdravý, špeciálne lieky neužíva. Maloletý chodí na doučovanie z anglického jazyka za ktoré platí 40 € mesačne, absolvuje v rámci školy rôzne výlety. Matka mu platí životné a úrazové poistenie vo výške 20

€ mesačne, za mobil 10 €, vreckového mu dáva podľa potreby. Výdavky matky sú bežného charakteru. Žije v spoločnej domácnosti s partnerom a s oboma deťmi v nájomnom byte, ktorý patrí obci. Náklady na bývanie sú 210 € nájomné a voda, elektrina 50 €, plyn 70 €, internet a televízia 30 €. Priateľ je zamestnaný, mesačný príjem má 900 € mesačne. Matka má tiež výdavky na maloletú Q., s ktorou musí chodiť každý týždeň na rehabilitáciu, čo zahŕňa cestovné, špeciálne pomôcky, ktoré musí kupovať aj domov. Otec maloletého okrem výživného 33,19 € mesačne naňho žiadnym spôsobom neprispieva. Žiada, aby maloletého zastupovala a spravoval jeho majetok ona, keďže s ním býva už 10 rokov sama. Vie o tom, že syn kontaktoval otca cez sociálnu sieť, ona do toho žiadnym spôsobom nevstupovala. Poprela, že by bránila manželovi v kontakte so synom, navrhuje, aby sa syn k tejto otázke mohol vyjadriť sám.

7. Maloletý L. sa pred Okresným súdom Nové Zámky dňa 23.3.2018 vyjadril, že chce ostať v starostlivosti matky, ktorá sa oňho riadne stará. Otca videl naposledy, keď mal 6 rokov a vôbec ho nepozná. Otec sa oňho nezaujímal. Otca si pred dvoma rokmi našiel na Facebooku a požiadal ho o priateľstvo, začali si písať, trvalo to jeden mesiac. Otec sa mu následne už neozval a od toho času o otcovi nič nevie. S otcom sa nechce stretávať, pretože sa oňho nezaujímal, nestará sa oňho, vlastne ho vôbec nepozná, je preňho cudzí človek. Rovnako otec nepozná jeho, záujem mu vydržal mesiac a aj to musel otca kontaktovať on. S otcom sa nechce ani stretnúť ani ho vidieť, nechce sa s ním stretávať ani počas bežného roka, ani počas žiadnych prázdnin. Býva v spoločnej domácnosti s mamou, malou sestrou a maminým priateľom, s ktorým vychádza veľmi dobre.

8. Manžel na pojednávaní uviedol, že hlavné príčiny rozvratu manželstva vidí vo vážnom narušení vzťahov, ku ktorému došlo po tom, ako sa mu manželka priznala k opakovanej nevere s viacerými mužmi, ku ktorej došlo v čase, keď plánovali uzavretie manželstva. Aj keď manžel napriek tomu záujem na zachovanie manželstva a snažila sa aby toto manželstvo fungovalo a aby bolo možné ho obnoviť. Objavili sa viaceré názorové rozdiely, manželka odmietala rodinu, manžela. Asi pred desiatimi rokmi odišla zo spoločnej domácnosti a odvtedy žijú oddelene, nehospodária spolu a každý žije samostatným životom. Situáciu za posledných 10 rokov neriešil, pretože sa snažil si to nepripúšťať, aby ho to psychicky nezaťažovalo. Nemal záujem o poskytnutie odbornej pomoci za účelom odstránenia príčin rozvratu manželstva. Súhlasil so zverením syna matke, no žiadal striktne upraviť styk. Doteraz ho upravený nemal a manželka mu v dôsledku toho v stretávaní sa so synom bránila s odôvodňovaním rôznymi skutočnosťami a to vek, nevhodnosť, nemožnosť a podobne. Z uvedeného chcel mať styk striktne upravený v širokom rozsahu. Za primerané výživné považoval sumu 100€ mesačne. Je zamestnancom M. A. ako Z.. Jeho mesačný príjem je okolo 900 € mesačne, iný majetok ako nevlastní. Spláca hypotéku vo výške 100 € za spoločný byt, v ktorom býva on. Za bývanie a za služby spojené s bývaním platí zhruba 150 € mesačne. Do práce cestuje autom vzhľadom k tomu, že má pohyblivú pracovnú dobu a niekedy už aj o pol piatej musí byť v práci. Jeho zdravotný stav je dobrý, nemá žiadne zvýšené výdavky súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Syna chce brať k sebe do Košíc, aby sa oňho mohol starať aj on.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení sa k návrhu uviedol, že miestnym šetrením v bydlisku otca boli zistené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky prešetril pomery na strane matky a zistil, že matka žije so synom L. a maloletou dcérou Q. B., nar. XX.XX.XXXX a s partnerom B. B. v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov matky dieťaťa, manželov Z., vo vyhovujúcom prostredí. V súčasnosti je matka na materskej dovolenke s maloletou Q.. Poberá dávku v materstve 680 - 700 €, prídavky na dve maloleté deti 47,04 €. Druh pani I. je biologickým otcom maloletej Q.. Pracuje ako strojník v J. s príjmom mesačne 900 - 1000 €. Matka potvrdila, že otec pravidelne prispieva na maloletého L. sumou XX,XX € mesačne. P. sa nepokúsili o obnovenie manželského spolužitia. M. žiada aby bo otec zaviazaný prispievať na výživu sumou XXX € mesačne. O. matky sa otec dieťaťa na výchove a výžive žiadnym spôsobom nepodieľa. Z vyjadrenia matky vyplýva, že v súčasnej dobe jej syn nie je v žiadnom kontakte so svojím otcom ani s príbuznými z jeho strany. M. uviedla, že dieťa má strojček na zuby ktorý stál XXX €. Z. na hokejky, rakety, halové tenisky, čo ročne predstavuje XXX €. M. je vo veku kedy rýchlo rastie s čím sú tiež spojené výdavky na oblečenie, obuv a stravu. V rámci školy má výdavky spojené s lyžiarskym výcvikom, plaveckým, anglickým jazykom. V. navštevuje štyrikrát doučovanie z anglického jazyka (čo je XX € mesačne keďže jedna hodina stojí XX €).

XX. S maloletým úrad vykonal pohovor bez prítomnosti matky. V. navštevuje ôsmy ročník základnej školy v M.. B. prospech je chválitebný. V rámci školy navštevuje divadelný, florbalový, futbalový krúžok a stolný tenis. Z vyjadrenia maloletého vyplýva, že po ukončení základnej školy by chcel pokračovať v štúdiu na

strednej škole avšak ešte nie je rozhodnutý, ktorý smer si zvolí. M. ďalej uviedol, že má veľmi dobrý vzťah so súčasným partnerom matky. U. ho krstným menom a má pozitívny vzťah k svojej maloletej sestre. O. matky sa L. vo voľnom čase venuje. Celá rodina chodia do kina, na prechádzky. Dieťa sa vyjadrilo, že vie o prebiehajúcom súdnom konaní. Uviedol, že naďalej chce ostať v starostlivosti matky, pretože je zvyknutý na prostredie v ktorom vyrastal. Má tam starých rodičov, ktorí mu pomáhajú a má tam svojich kamarátov. S otcom údajne nie je v žiadnom kontakte. Naposledy sa s ním osobne stretol keď mal päť rokov. Prostredníctvom sociálnych sietí sa s otcom kontaktovali počas dvoch mesiacov asi pred dvoma rokmi. Od tej doby sa nekontaktujú. Z vyjadrenia maloletého vyplýva, že nemá záujem stretávať sa s otcom. Úrad v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, na základe zistení, odporúča zveriť dieťa do starostlivosti matky. Otca zaviazať vyživovacou povinnosťou primerane veku, potrebám a finančným možnostiam a schopnostiam otca.

11. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonal opakovaný pohovor s maloletým dňa 7.9.2018 opakované šetrenie ohľadom mal. L. I. dňa X.X.XXXX spojený s pohovorom s maloletým, ktorý zotrval na svojom odmietavom postoji k stretávaniu sa s otcom. Uviedol, že ak by aj súd rozhodol, že sa má s otcom stretávať, tak by to odmietol, nešiel by k nemu ani na návštevu ani spať, najradšej by bol, keby otec ostal v Košiciach. Ak by za ním otec prišiel, tak by sa stretol s ním len, ak by naozaj musel, ale dobrovoľne nie. Otca nepozná, nevie kto je a v súčasnej dobe nesúhlasí so žiadnou formou stretávania. Nevylúčil zmenu názoru do budúcna.

12. Po tom, ako sa manžel oboznámil s výpoveďou syna a s jeho vyjadrením sa aj pred kolíznym opatrovníkom na pojednávaní dňa 14.9.2018 manžel prehodnotil návrh na úpravu styku a žiadal styk s maloletým neupravovať, aby si mohol vzťah so synom vybudovať postupne.

13. Kolízna opatrovníčka zotrvala na svojej písomnej správe a jej záveroch, s ohľadom na opakované vyjadrenie maloletého považovala za najlepšie pre maloletého styk otca neupravovať.

14. Manželka preukázala svoje majetkové pomery rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní nároku na materské za obdobie od 24.5.2017 vo výške 22,803€ denne. Mesačné výdavky vyčíslila a preukázala potvrdeniami o výške platby za bývanie 210€, plyn 70€, elektrina 50€, Tv a internet 30€, telefón 80€ ( pre všetkých členov rodiny) strava 200€. Výdavky na maloletého vyčíslila vo výške 154€ ročne za výdavky spojené s nákupom školských pomôcok, zaplatením ZRPŠ a poistného, oblečenie ročne 334€, topánky ročne 30€, drogéria ročne 100€, školské výlety ročne 40€, doučovanie z Aj mesačne 40€, výdavky na krúžky a športové oblečenie a vybavenie 270€ ročne, lieky a vitamíny ročne 100€, zubný strojček ročne 30€, knihy a časopisy ročne 100€. Výdavky na mal. L. vyčíslila vo výške 63,50€ mesačne (plienky, vlhčené utierky, mlieko, lieky, drogéria, oblečenie)

15. Manžel za svoje výdavky označil platbu za byt 150€, hypotéku 100€, mobil 20€, strava, hygiena a ošatenie cca 200€ mesačne, automobil cca 100€ mesačne, výživné na maloletého 33,19€. Predložil potvrdenie zamestnávateľa X. o čistom mesačnom príjme vo výške 913,47€, výšku výdavkov nepreukázal.

16. Na základe skutočného stavu zisteného súdom vykonaným dokazovaním súd právne posúdil vec nasledovne:

17. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

18. Podľa ust. § 92 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

19. Podľa ust. § 93 konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

20. Podľa ust. § 94 účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

21. Podľa ust. § 96 (1) Súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. (2)Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.

22. Podľa ust. § 100 s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

23. Podľa ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

24. Podľa ust. § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

25. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

26. Podľa ust. § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

27. Podľa ust. § 23 zákona o rodine (1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a

28. Podľa ust. § 24 zákona o rodine (1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

29. Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

30. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa ods. záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

31. Podľa čl. 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

32. V zmysle ust. § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

33. Podľa ust. § 75 ZOR (1)Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

34. Podľa ust. § 76 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

35. Podľa ust. § 166 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

36. Z vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre rozvod manželstva. Obaja manželia sa zhodli na skutočnosti, že manželstvo je trvalo rozvrátené a neplní svoj účel. Návrh na rozvod podala manželka, avšak manžel sa k návrhu pripojil. Manželia nemali záujem o odbornú pomoc za účelom odstránenia príčin rozvratu manželstva. Žijú oddelene už 10 rokov, manželka žije s partnerom a má s ním maloletú dcéru. Zhodli sa na skutočnosti, že od nich nemožno očakávať obnovu manželského spolužitia, súd preto návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.

37. Právna úprava rodičovských práv a povinností je v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa ako aj v zmysle ZOR zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov, čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov. Pri akomkoľvek rozhodovaní súdu o výkone rodičovských práv a povinností musí byť prvoradý záujem maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o otázku právneho posúdenia. Záujem

maloletého dieťaťa v žiadnom prípade nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností.

38. Medzi rodičmi nebolo sporné a obaja rodičia sa zhodli na tom, že v záujme maloletého je, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, s ktorými závermi sa stotožnil aj kolízny opatrovník. Takejto úprave korešponduje aj reálny stav, trvajúci 10 rokov, ktorý má oporu aj v súdnom rozhodnutí, konkrétne rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. č.k. 7P/73/2007-79 zo dňa 24.9.2007, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Súd má po vykonanom dokazovaní za to, že v najlepšom záujme maloletého je, aby bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky.

39. Matka žiadala, aby právo a povinnosť zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bolo priznané jej, s poukazom na to, že sa o maloletého reálne dlhodobo stará ona. Právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok patrí medzi základné rodičovské práva a povinnosti a súd v danom prípade nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by mal byť otec v týchto právach obmedzený, alebo mu mali byť odňaté, či pozastavené. Bez niektorého z uvedených zásahov patria tieto práva obom rodičom aj v prípade výroku o zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku preferenčným rodičom, pretože sa takéto zastupovanie týka len bežných úkonov. O podstatných veciach rozhodujú rodiča spolu bez ohľadu na to, ktorý z rodičov je preferenčný. Z uvedeného dôvodu súd právo a povinnosť zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok ponechal obom rodičom.

40. V otázke styku otca s maloletým otec spočiatku navrhoval široko upravený styk s maloletým, čo vzhľadom k okolnostiam nemohol súd vyhodnotiť ako úpravu v záujme maloletého. Syn otca nepozná, nebol s ním v žiadnom kontakte 10 rokov, syn ho vníma negatívne aj z dôvodu prerušenia internetovej komunikácie, ktorú inicioval syn a otec s ňou prestal. Maloletý za súčasnej situácie dôrazne odmietol stretávanie sa s otcom, ktorú situácia aj otec sám pochopil a súhlasil s matkou navrhovaným neupravením styku. Pretože obaja rodičia navrhli styk neupraviť, súd takémuto návrhu vyhovel a styk neupravil. Uvedené však neznamená, že matka má právo otcovi v styku s maloletým brániť. Naopak, je povinná maloletého usmerniť a viesť k nadviazaniu a rozvíjaniu vzťahu s otcom a otcovi vytvoriť vhodné podmienky pre realizáciu styku s maloletým, a to nielen fyzickou, ale aj psychickou prípravou maloletého. Bude zároveň úlohou otca, aby citlivo a postupne nadviazal a následne rozvinul vzťah so svojim synom.

41. Spornou bola otázka výživného. Matka žiadala výživné vo výške 200€ mesačne, ktorú sumu odôvodnila a preukázala reálnymi nákladmi na starostlivosť o maloletého s poukazom na skutočnosť, že otec už od roku 2017 prispieva na maloletého len sumou 33,19€ a starostlivosť o maloletého vo všetkých smeroch zabezpečuje už 10 rokov výlučne matka. Otec považoval za primerané výživné vo výške 100€ mesačne, pričom dôvody tohto názoru nešpecifikoval.

42. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

43. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby strava, ako aj potreby súvisiace

s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

44. V danom prípade súd zohľadnil majetkové pomery oboch rodičov, skutočnosť, že matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke, osobnú starostlivosť o maloletého zo strany matky, počet vyživovacích povinností oboch rodičov ( matka má dve, otec len jednu), vek a odôvodnené potreby maloletého a dospel k záveru, že výživné v sume 200€ mesačne je primerané tak možnostiam a schopnostiam otca, ako aj potrebám maloletého.

45. Napriek skutočnosti, že manželka bola v čase podania návrhu zastúpená advokátom žiadala priznať výživné na maloletého od podania návrhu, a na tomto návrhu zotrvala počas celého konania. S konaním o rozvod manželstva je v zmysle cit. ust. zákona spojené konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Z uvedeného dôvodu súd rozhoduje v konaní o rozvod manželstva len o výživnom na maloleté dieťa do budúcna, od rozvodu manželstva. Vychádzajúc z uvedeného súd postupom podľa cit. ust. § 166 vylúčil konanie o výživnom na maloletého od podania návrhu na samostatné konania. Vzhľadom k úprave miestnej príslušnosti v konaní súdu vo veci starostlivosti o maloletých odvíjajúcej sa od bydliska maloletého bude vylúčené konanie po právoplatnosti tohto rozsudku následne postúpené na Okresný súd Nové Zámky.

46. O trovách konanie súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP.

Poučenie:

Proti I., II., III., IV., V. a VII. výroku tohto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Proti VI. výroku tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Pretože po vyhlásení rozsudku sa kolízna opatrovníčka vzdala práva na odvolanie, toto právo jej nepatrí.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.