Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/241/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, IČO: 24785199 právne zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Bratislava - Podunajské Biskupice, Ul. Svornosti 43, IČO: 47255773, proti žalovanému: D. G., nar. XX.X.XXXX, bytom F. W. o zaplatenie 369,84 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 265,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 134,32 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 104,42 eur z a s t a v u j e .

III. Súd žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok v časti o zaplatenie 265,42 eur s príslušenstvom na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

IV. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania v časti zastavenia konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.12.2017 domáhal voči žalovanému o zaplatenie 369,84 eur s príslušenstvom a to titulom porušenia záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenom dňa XX.XX.XXXX medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.

2. Súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňom 18.7.2018, o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu nežiadal. Zároveň súd konštatuje, že žalovanému bola žaloba doručená oznámením v zmysle § 116 ods. 2 dňom 11.7.2018 a predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené oznámením v zmysle § 112 a § 106 ods. 3 dňom 2.8.2018.

3. Pred otvorením pojednávania podaním doručeným súdu dňa 17.4.2018 žalobca v zastúpení právneho zástupcu zobral žalobu v časti o zaplatenie 104,42 eur, t.j. v časti o zabezpečenia splátok úveru späť, v dôsledku čoho súd konanie v uvedenej časti v zmysle § 145 odsek 2 zastavil. V časti späťvzatia žaloby o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 odsek 1 C.s.p. s poukazom na § 256 odsek 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania v dôsledku toho, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že zobral žalobu v uvedenej časti späť, nárok na náhradu trov konania nepriznal, aj keď principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov konania žalovanému, v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanému v konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov a to Výpisom z obchodného registra, Zmluvou o postúpení pohľadávok, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru, Výpisom splátok a úhrad, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, Oznámením o postúpení pohľadávok s podacím hárkom, Predžalobnou výzvou, čiastočným späťvzatím žaloby, lustráciou v Registri obyvateľov a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Dňa 28.10.2013 bola medzi právnym predchodcom žalobcu Provident Financial s.r.o. a žalovaným uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. podľa zákona č. 129/2010 Z.z., na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 380 eur s úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru t.j. 54,72 eur a poplatkom za garantovanú službu 76,38 eur. S RPMN vo výške 70,38 %, priemernou RPMN vo výške 46,06 % s celkovými nákladmi vo výške 131,1 eur. Žalovaný bol povinný splatiť úver v 60 týždenných splátkach vo výške 8,52 eur od prvej po predposlednú a a výška poslednej splátky 8,42 eur s termínom splatnosti poslednej splátky 7. deň 60. týždňa po uzatvorení zmluvy t.j. 22.12.2014. Splatnosť každej splátky bola dohodnutá na 7. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Splatnosť 1. splátky bola 7. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy t.j. 11.4.2013. V zmysle zmluvy o zabezpečení splátok úveru z 28.10.2013 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným podľa § 51 OZ, poskytovateľ sa zaviazal za odmenu podľa odseku 1.2 počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy č. XXXXXXXXX . uzavretej medzi zákazníkom a poskytovateľom a v jej bezodkladnom použití na úhrady splátky spotrebiteľského úveru. Za poskytnutie služby mal zákazník zaplatiť poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 195,70 eur, ktorú sa zákazník zaviazal splácať v 60 pravidelných splátkach a to v 59. týždenných splátkach po 3,26 eur a poslednú splátku vo výške 3,36 eur. Odmena bola splatná pri prevzatí splátky poskytovateľom.

6. Z výpisu splátok a úhrad mal súd preukázané že žalovaný vykonal úhrady v celkovej výške 336,96 eur, teda uhradil riadne len 28 splátok, pričom na 29. splátku uhradil len 7,12 eur, pričom posledná úhrada bola vykonaná dňa 27.3.2015.

7. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 uzatvorenej medzi postupcom Provident Financial s.r.o. a postupníkom t.j. žalobcom v tomto konaní ako aj jej prílohy o identifikácii pohľadávky mal súd preukázané postúpenia pohľadávky vymáhanej v tomto sporovom konaní vo výške 369,84 eur. Zároveň mal súd preukázané oznámenie postúpenia pohľadávky listom z 16.12.2016 žalovanému, o čom svedčí podací hárok.

8. Predžalobnou výzvou z 5.10.2017 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlhu vo výške 377,87 eur najneskôr do 16.10.2017, s upozornením, že v opačnom prípade bude pohľadávka žalobcu vymáhaná súdnou cestou.

9. Podľa § 2 z.č. 129/2010 z.z. účinného od 10.06.2013 do 30.04.2014 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 52 odsek 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného od01.10.2013 do 31.05.2014 Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 odsek 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53odsek 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 odsek 1,2 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 232 odsek 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba dôvodná. Z vyššie označených dôkazov vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX podľa zákona č. 129/2010 Z.z., na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 380 eur. Spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 OZ, bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným zákonom a teda ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú aj na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva. Medzi spotrebiteľské zmluvy môžeme zásadne zaradiť len zmluvy, ktoré majú odplatný charakter. V tejto veci bol veriteľom Provident Financial s.r.o., teda dodávateľ podľa § 52 ods. 3 a dlžník je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Pri týchto úvahách a zároveň pri zistení, že vylúčenie použitia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 10.6.2013 podľa jeho § 1 a § 9 neprichádza do úvahy, je potrebné konštatovať, že citovaná zmluva o poskytnutí splátkového úveru musí na svoju platnosť spĺňať predpoklady uvedené v § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 28.10.2013. Posudzovaním bolo zistené, že uvedené náležitosti zachované sú a preto označenú zmluvu zo dňa 28.10.2013 je potrebné považovať za platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Pritom súd nezistil žiadne neprijateľné podmienky, teda podmienky, resp. ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 , keď žalobca v časti pohľadávky týkajúcej sa zabezpečenia splátok úveru zobral žalobu späť. Za tejto situácie a pri zistení, že žalovaný si prestal plniť svoje povinnosti a to predovšetkým riadne a včas platiť jednotlivé splátky úveru, pričom celkovo uhradil v zmysle predloženého výpisu z úveru 336,96 eur pričom posledná úhrada bola vykonaná žalovaným dňa 27.3.2015 došlo ku konečnej splatnosti úveru a to dňa 22.12.2014. Celková pohľadávka žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok voči žalovanému z označeného úveru po čiastočnom späťvzatí žaloby predstavovala sumu 265,42 eur vypočítaná nasledovne ( 134,32 eur istina zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere + 131,10 eur náklady spojené s úverom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Vzhľadom k tomu, že žalovaný do dnešného dňa svoj dlh neuhradil, skutkové tvrdenia žalobcu v sporovom konaní nerozporoval a súd ich považoval preto za preukázané, súd ho k tomu zaviazal.

11. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v zmysle § 517 odsek 1,2 v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb. účinným v čase vzniku omeškania, keď mal preukázané, že posledná úhrada - splátka mala byť realizovaná dňa 22.12.2014 a žalovaný sa dostal do omeškania už pred postúpením pohľadávky a dňa 17.12.2016 ( t.j. po postúpení pohľadávky) bol už preukázateľne v omeškaní s úhradou dlhu.

12. O nároku na náhradu trov konania v časti o zaplatenie 265,42 eur s príslušenstvom súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 C.s.p. s poukazom na § 262 odsek 1 C.s.p., keď bo žalobca bol v uvedenej časti v plnom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 odsek 1 z.č. 233/1995 Z.z ).