Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52Er-601-2015.pdf
PDF · 95.36 KB
Case nature
Subarea
52Er/601/2015
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému: V. M., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Z. XXX, XXX XX Z., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pre vymoženie sumy 678,82 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie vedené pod sp.zn. 52Er/601/2015 z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi, JUDr. Rudolfovi Krutému, Phd., trovy exekúcie vo výške 23,64 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd žiadnemu z účastníkov konania n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Návrhom spísaným do zápisnice dňa 15.03.2015 na exekútorskom úrade sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 678,82 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 70, 821 02, sp. zn. SR 3723/06 zo dňa 04.09.2006, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 18.09.2006 a vykonateľnosť dňa 21.09.2006. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 14.05.2015.
3. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 678,82 Eur spolu s úrokom z omeškania a nahradenie trov konania vo výške 215,60 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
4. Súd zistil, že v tej istej veci sa už viedlo na tunajšom súde iné exekučné konanie pod sp. zn. 18Er/197/2007 medzi totožnými účastníkmi ako v prejednávanej veci, t.j. oprávneným bola spoločnosť POHOTOVOSŤ,s.r.o., IČO: 35 807 598 a povinným je V. M., I.. XX.XX.XXXX, G.Y. Z. Z. XXX, XXX XX Z.. Ako exekučný titul v uvedenom konaní oprávnený predložil totožný rozhodcovský rozsudok ako v prejednávanej veci, t.j. rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 70, 821 02, sp. zn. SR 3723/06 zo dňa 04.09.2006.
5. Vo vyššie označenom konaní Okresný súd Trnava uznesením č.k. 18Er/197/2007 - 27 zo dňa 23.01.2012 zastavil konanie, nakoľko uzavrel, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2006 neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského rozsudku vo veci konať a rozhodovať, preto je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Vyššie uvedené uznesenie Okresného súdu Trnava o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava, č.k. 9CoE/45/2013-79 zo dňa 07.01.2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 14XECdo/7/2016-172 zo dňa 08.06.2016.
6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP)
9. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1, 2 a 3 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 227 ods. 1 a 2 CSP doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Ak proti rozsudku nemožno podať odvolanie, je právoplatný doručením.
11. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
12. Podľa § 234 ods. 1 a 2 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
13. Z ustanovenia § 9a CSP je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľný nedostatok podmienok exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť v súlade s ust. § 161 CSP v spojení s § 9a CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenia § 230 CSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
14. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie (porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. 5 Cdo 232/2012).
15. V prejednávanej veci sa oprávnený domáha vymoženia tej istej dlžnej sumy od povinného na základe toho istého rozhodcovského rozsudku, ktorý predložil ako exekučný titul v konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. 18Er/197/2007, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o zastavení exekúcie. Súd mal teda preukázané, že v prejednávanej veci sa jedná o exekučné konanie začaté na základe návrhu medzi tými istými účastníkmi ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté.
16. Čo sa týka totožnosti predmetu konania vo vzťahu k skúmaniu procesných podmienok, konkrétne či sa nejedná o konanie zaťažené prekážkou právoplatne rozhodnutej veci, v exekučnom konaní je takýmto predmetom samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Nakoľko v exekučnom konaní sa meritórne nerozhoduje o splnení určitej povinnosti, príp. o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, exekučné konanie môže predstavovať prekážku res iudicata len vo vzťahu k inému exekučnému konaniu. Ďalším špecifikom, ktoré je nutné vziať do úvahy, je skutočnosť, že nie každé rozhodnutie exekučného súdu vo veci založí prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá, zastavenie exekúcie z iného dôvodu už nie. Napríklad zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane napríklad zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní exekučného titulu zaniklo právo ním priznané, prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým sa dané konanie skončilo, je potrebné skúmať povahu tohto rozhodnutia predtým, než sa príjme záver o existencii nedostatku podmienok konania, spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej.
17. V predchádzajúcom exekučnom konaní vedenom medzi tými istými účastníkmi na tunajšom súde pod sp.zn. 18Er/197/2007 bolo právoplatne rozhodnuté o zastavení exekúcie, keď rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré zaväzuje povinného na základe rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou zmluvnou podmienkou, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2006 neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského rozsudku vo veci konať a rozhodovať, preto je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Keďže v tomto exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 52Er/601/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už Okresný súd Trnava vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 18Er/197/2007-27 zo dňa 23.01.2012 konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, je nutné uzavrieť, že označené právoplatné rozhodnutie exekučného súdu predstavuje prekážku res iudicata.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že v prejednávanej veci existuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v prekážke už skôr právoplatne rozhodnutej veci. Takýto nedostatok podmienok konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu, pričom súčasne bráni tomu, aby exekučný súd skúmal podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44ods. 2 Exekučného poriadku, rovnako ako by takémuto skúmaniu bránilo napr. späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie pred vydaním poverenia (§ 38 ods. 3 Exekučného poriadku) alebo existencia prekážky litispendencie (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku). Exekučný súd preto exekučné konanie v zmysle § 161 CSP s poukazom na § § 9a ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.
19. Súdny exekútor si uplatnil podaním zo dňa 12.11.2015 uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 23,64 Eur.
20. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
21. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
22. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
23. O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
24. Súd pri posudzovaní, kto by mal v danom prípade nahradiť trovy exekúcie, dospel k záveru, že v zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený tým, že podal opätovne návrh na vykonanie exekúcie na základe rovnakého exekučného titulu ako v exekučnom konaní č.k. 18Er/197/2007, pričom predmetné exekučné konanie č.k. 52Er/601/2015 sa začalo neskôr ako exekučné konanie č.k. 18Er/197/2007, zavinil zastavenie exekúcie z dôvodu prekážky už začatej veci, a preto ho súd rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému vo výške 23,64 Eur.
25. Podľa § 14 vyhlášky ods. 1 a 2, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
26. Podľa § 26 vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
27. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b)doručenie príkazu na začatie exekúcie, c)doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d)doručenie exekučného príkazu, e)doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f)doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g)každé zisťovanie bydliska povinného, h)každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i)každé zisťovanie účtu povinného, j)každé ďalšie zisťovanie majetku povinného
28. Podľa ust. § 21a) vyhlášky, odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.
29. Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
30. Zo znenia ustanovenia §§ 21a), 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice a náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pre všetky hotové výdavky teda platí, že nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené a ak boli vynaložené účelne v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi prizná len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise, resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine, poštovým podacím hárkom, faktúrou. Súd nemôže priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka resp. nedoručená zásielka, pokiaľ ide o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz. Zároveň súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi náhradu za také výdavky, ktoré mu vzniknú v budúcnosti (napr. vrátenie poverenia súdu).
31. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 3,10 Eur (2x 1,55 Eur), ktorých vynaloženie mal preukázané.
32. Súd vychádzal z cenníku poštových služieb v čase doručovania, t.j. v roku 2015. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ust. § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Poštovné teda musí byť súdnym exekútorom vynaložené, aby mu mohol priznať jeho náhradu. Popretie nároku súdneho exekútora na náhradu hotových výdavkov, ktoré vzniknú len v budúcnosti, je v súlade so zásadou, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
33. Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal ním uplatnené zvýšenie odmeny a náhrad o 20% DPH zo sumy 19,70 Eur (3,94 Eur). V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ustanovením § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
34. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 23,64 Eur (odmena podľa § 21a) vyhlášky 16,60 Eur, náhrada hotových výdavkov za poštovné 2 x 1,55 Eur, a DPH 3,94 Eur) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, a úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
35. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
36. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
37. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Trovy exekúcie sú osobitným inštitútom, ktorý je upravený v ustanovení § 200 a nasl. Exekučného poriadku, a na ktorých posúdenie platí osobitný režim Exekučného poriadku. Avšak počas exekučného konania vznikajú i trovy exekučného konania, ktoré nie sú priamo upravené v Exekučnom poriadku, a na ktoré je nutné použitie Civilného sporového poriadku podľa § 9a Exekučného poriadku.
39. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a zásadou úspechu. Súd by tak úspešnému povinnému mal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % a po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodnúť samostatným uznesením o výške náhrady trov konania. Nakoľko je zo spisu zrejmé, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie povinnému žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Uvedené vychádza aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý judikoval, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 02. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018). V tomto prípade tak nie je nutné zachovať dvojfázovosť rozhodovania o trovách konania, a teda rozhodovať najskôr o nároku na náhradu trov konania a po právoplatnosti tohto rozhodnutia o výške náhrady trov konania, ktoré by vo svojom výroku priznávalo výšku náhrady trov konania 0,00 Eur.
40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Trnava.
Proti výroku II. odvolanie nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.