Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/106/2018

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v právnej veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľky (žalobkyňa): Q. R., rod. X. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, P. zastúpenej advokátskou kanceláriou Zahradnikova.SK s.r.o. so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava IČO 50 187 309 proti žalovanému: J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, P., takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

I. Súd z a k a z u j e žalovanému manželovi žalobkyne: J. R., nar. XX.XX.XXXX vstupovať do bytu č. 402 na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXXXX na ulici T. XX v P., katastrálne územie L., obec Bratislava - m.č. Nové Mesto.

II. Súd z a k a z u j e žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako päť metrov.

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z 14.09.2018 domáhala, aby súd zakázal žalovanému, ktorý je manželom, vstupovať do bytu v ktorom býva s ich spoločnými maloletými deťmi vo veku 3 a 5 rokov. Zároveň sa domáhala, aby súd žalovanému manželovi zakázal priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako je 5 metrov.

2. Ako rozhodujúce skutočností odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy uviedla to, že so žalovaným manželom do nedávna žili v spoločnej domácnosti, striedavo od roku 2012 vo Z., v Y., podľa manželových služobných ciest a prázdnin spoločných detí alebo na T. v P., kde manžel získal finančne dobre ohodnotené zamestnanie. Počas posledného augustového týždňa tohtoročných letných prázdnin. keď bola žalobkyňa s deťmi na Slovensku, jej žalovaný manžel oznámil, že nesúhlasí s tým, aby sa vrátila s deťmi do Francúzska, pričom aj v minulosti sa už pokúšal presvedčiť žalobkyňu, aby ostala žiť na Slovensko, čo prezentoval ako pre neho najlepšiu alternatívu, resp. aj ako podmienku zachovania manželstva strán. Podľa pôvodnej dohody mali ako rodina ostať vo Francúzsku maximálne 3-5 rokov, ale manžel sa rozhodol zostať naďalej, pretože sa mu veľmi darí v práci. Uviedla, že manžel mal vždy výbušnú povahu, ale odkedy sa mu v Paríži začalo pracovne dariť, sa jeho správanie voči žalobkyni výrazne zhoršilo. Nedovoľuje jej podieľať sa na žiadnom rozhodnutí ohľadom rodiny, ohovára ju pred rodinou a rodinnými známymi a snaží sa jej vsugerovať, že je psychicky chorá. Navyše žalovaný nedovolil žalobkyni, aby nastúpila vo Francúzsku do zamestnania napriek viacerým výhodným možnostiam sa uplatniť, nakoľko žalobkyňa viem plynule po francúzsky a má aj dostatok pracovných skúseností a trval na tom, aby mu bola neustále k dispozícii a 100% svojho času venovala deťom, spoločnej domácnosti a jeho vlastnému pohodliu.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že manžel ju niekoľkokrát napadol aj fyzicky a to prvýkrát tak, že jej dal facku, neskôr ju kopol do nohy a niekoľkokrát sa jej vyhrážal, že keď sa s ním rozvedie tak ju zničí a skončí na ulici. Dňa 31.08.2018 v doobedňajších hodinách žalovaný manžel opätovne fyzicky napadol žalobkyňu a tento jeho útok bol zatiaľ najzávažnejší za celé spolužitie, pričom ju hodil na posteľ, škrtil ju tak, že sa bála o život a celý incident videli aj maloleté deti, ktoré potom povedali žalobkyni, že sa otca boja. Po tomto útoku manžela žalobkyňa vyhľadala lekársku pomoc pre prudké bolesti hlavy a zranenie na krku. Musela niekoľko dní nosiť aj fixačný golier na krčnú chrbticu a užívať analgetiká. Bolesti hlavy jej dodnes neprešli a preto bude musieť svoj zdravotný stav riešiť ďalej. V rovnaký deň, po ošetrení v úrazovej ambulancii , bola žalobkyňa podať aj oznámenie na políciu a tiež manželovi oznámila, že zvažuje aj rozvod ich manželstva. Napriek uvedenému sa žalobkyňa s deťmi pokúsila dňa 09.09.2018 vrátiť do Francúzska za žalovaným manželom, nakoľko deti mali rezervované miesto v škole, žalobkyňa mala dohodnutý nástup do práce, avšak manžel s tým nesúhlasil, čo oznámil hneď po prílete na letisku a hneď po príchode do bytu vo Francúzsku žalobkyňu napadol tak, že jej trhal popruh na kabelke. Po predchádzajúcich skúsenostiach sa žalobkyňa žalovaného zľakla po krátkom pobyte vo Francúzsku (9.-11.9.2018), súhlasila s návratom do Bratislavy s tým, že tu bude s deťmi žiť natrvalo. Uviedla, že manžel na jednej strane nechce, aby žili v spoločnej domácnosti, chce mať vlastný život, avšak na druhej strane sa nechce ani rozviesť. Po tom, čo sa manžel dozvedel, že žalobkyňa bola v Bratislave u lekára a podala oznámenie na polícii o jeho fyzickom útoku, začal sa žalovaný žalobkyni vyhrážať, že dokáže, že je psychicky chorá tak, že jej nikto neuverí a aj ju pripraví o deti. Tieto vyhrážky žalovaný manžel odvtedy niekoľkokrát zopakoval. Uviedla, že žalovaný sa dokáže perfektne ovládať a takéto veci hovorí iba osobne žalobkyni, nanajvýš do telefónu, avšak dáva si pozor, aby v SMS alebo emailovej komunikácii vystupoval vždy slušne a korektne. Žalobkyňa vyjadrila obavu, že žalovaný si pripravuje „dôkazy“ do budúcnosti, do prípadného súdneho konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých alebo do konania o rozvod, o tom, že trpí skutočne nejakou psychickou poruchou, nakoľko zistila, že si ju takmer neustále nahráva a to aj pri osobnom kontakte a aj v telefóne a do mailu jej píše, že pozná dobrých odborníkov a odporúča jej aj neurologické vyšetrenie mozgu, či nemá náhodou nádor na mozgu. Žalobkyňa pritom pripustila, že niekedy reaguje podráždene, avšak vždy ide iba o reakciu na nátlak manžela a jeho obvinenia. Manžela žalobkyňa označila za veľmi nepredvídateľného, ktorý mení aj svoj názor zo dňa na deň, keď najprv trval na tom, aby aj s deťmi žila v Bratislave a vyhrážal sa, že v prípade rozvodu skončí žalobkyňa na ulici a potom sa zase vyhrážal tým, že jej vezme deti a odíde s nimi do Francúzska. Žalobkyňa sa po útoku z 31. augusta 2018 manžela veľmi bojí a bojím sa, že jej ublíži ako aj toho, že sa mu podarí presvedčiť niektorých spoločných známych, že je psychicky chorá a príde kvôli tomu aj o deti. Dňa 11.09.2018 pri opakovaných pokusoch kontaktovať právnu zástupkyňu emailom pritom žalobkyňa zistila, že jej manžel vstúpil do emailovej schránky a zablokoval odchádzajúce emaily. Napokon uviedla, že nemá s deťmi kam odísť, nakoľko nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na Slovensku ani vo Francúzsku a v súčasnosti sa s maloletými deťmi zdržuje na adrese trvalého bydliska v byte na prízemí bytového domu na ulici T. XX v P., súp. č. 10482, ktorého vlastníkom bytu je MPMF, družstvo, Vajanského 3, Nitra, IČO: 47 105 356, v ktorom manžel pôsobí ako podpredseda a predsedom jej jeho otec, S.. J. R.. Na Slovensku býva iba pár dní a preto zatiaľ ani nemá zamestnanie a finančne je odkázaná na manžela, ktorý si zatiaľ svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom riadne plní. Keďže manžel trval na tom, aby bývala na Slovensku, nasťahovala sa do bytu, v ktorom sa vždy zdržiavali počas pobytov na Slovensku, nakoľko ani nemá dostatok finančných prostriedkov, na prenájom byt poskytujúci primerané prostredie a dostatok priestoru pre žalobkyňu a maloleté deti. K svojim rodičom sa žalobkyňa nemôže nasťahovať, nakoľko nemajú možnosť poskytnúť pre ňu a deti trvalé bývanie. Na druhej strane manžel, ktorý žije prevažne vo Francúzsku a má aj dostatok finančných prostriedkov, má možnosť počas jeho pobytov na Slovensku sa dočasne ubytovať v niektorom ubytovacom zariadení. Nakoľko má žalobkyňa podozrenie, že manžel je ku dňu podania návrhu na neodkladné opatrenie buď už v Bratislave, alebo sa sem chystá a má voľný prístup do bytu, v ktorom žalobkyňa s deťmi býva, existuje potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným jednak z dôvodu ochrany jej osoby, jej fyzického a psychického zdravia, ako aj z dôvodu ochrany detí, ktoré boli prítomné pri všetkých útokoch zo strany žalovaného manžela voči žalobkyni a sú vystavované veľkému stresu, otca sa boja a stávajú sa tak sekundárnymi obeťami jeho agresie. Na základe týchto skutočností žalobkyňa žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 pís. e) a h) Civilného sporového poriadku a zakázal žalovanému vstupovať do uvedeného bytu v ktorom býva s ich spoločnými maloletými deťmi vo veku 3 a 5 rokov a zakázal priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako je 5 metrov a to aj s odkazom na rozhodovaciu súdnu prax, najmä uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. októbra 2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012.

3. Právne odôvodnila navrhované opatrenie čl. 16 ods. 2, čl. 119 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3 a čl. 8 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, písm. e) a h) Civilného sporového poriadku.

4. Na osvedčenie svojich tvrdení žalobkyňa súdu predložila súdu listiny - emailovú komunikáciu so žalovaným manželom ohľadom života na Slovensku, email manžela, kde píše o možnom psychickom ochorení žalobkyne, LV č. XXXX pre k.ú. L., obec BA-m.č. Nové Mesto z 11.09.2018, výpis z obchodného registra družstva MPMF, IČO 47 105 356, fotokópie lekárskej správy z 31.08.2018, fotografií zranenia krčnej chrbtice a modrín na nohe žalobkyne a potvrdenie o oznámení priestupku na OO PZ Bratislava Nové mesto - západ z 31.08.2018.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. e), h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

- nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia;

- sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do tridsiatich dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. rozhodne súd do dvadsaťštyri hodín od doručenia návrhu.

9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

11. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Základným predpokladom pre jeho nariadenie je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené v čase, keď sporné právo ešte nebolo právoplatne priznané avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu a účel inštitútu neodkladného opatrenia, pre rozhodnutie o jeho nariadení nie je síce potrebné vykonávať dokazovanie, avšak záver o jeho dôvodnosti a o trvaní nároku, (tzn. o potrebe úpravy pomery alebo dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie), nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia, ale je povinný tieto tvrdenia osvedčiť aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Pri jeho nariadení musí súd zároveň uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma a jeho nariadením možno iného obmedziť vo výkone jeho práv

len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.

13. Súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať zo skutkového stavu, ktorý mu je známy a existuje v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 .

14. V danom prípade mal súd z obsahu predložených listín - potvrdenia o oznámení priestupku na OO PZ Bratislava Nové mesto - západ z 31.08.2018, lekárskej správy z 31.08.2018, fotografií zranenia krčnej chrbtice a modrín na nohe žalobkyne dostatočným spôsobom osvedčené tvrdenia žalobkyne ohľadom násilného a agresívneho správania žalovaného manžela voči nej ako blízkej osobe, tzn. dôvodné podozrenie z násilia voči žalobkyni, ktoré je v neakceptovateľné. Z potvrdenia o oznámení priestupku na OO PZ Bratislava Nové mesto - západ z 31.08.2018 a Registra obyvateľov vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú manželia, obaja s trvalým pobytom na ulici T. orientačné č. XX, súp. č. XXXXX v P. a majú dve maloleté deti - T., nar. v r. XXXX a L. nar. v r. XXXX. Z opísaných u skutkových okolností je zrejmé, že sa žalovaný voči žalobkyni ako svojej manželke dopustil násilného fyzického útoku, pre ktorý bola nútená vyhľadať lekárske ošetrenie, udialo sa tak navyše v prítomnosti maloletých, len 3 a 5 ročných detí, na základe čoho možno prijať záver o dôvodnosti a osvedčenej potrebe neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, ktorí sú manželmi. Zákon nedefinuje pojem násilie, avšak vo všeobecnosti ho možno definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, resp. ohrozenie s následkom poranenia, smrti, psychickej ujmy a podobne, bez ohľadu či je skutočné alebo sa tak javí. Násilie je následok istého druhu ľudského konania, je zámerné a zameriava sa na spôsobenie telesnej alebo duševnej ujmy. Je ním akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré negatívne ovplyvňuje život, fyzickú alebo psychickú integritu alebo slobodu osoby, alebo závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti; násilie môže mať rôzne formy (fyzické, verbálne, sociálne, ekonomické, sexualizované, psychické alebo emocionálne); môže byť zjavné alebo skryté. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník práve v domácom prostredí obete. Z toho dôvodu mal súd za vhodné poskytnúť žalobkyni ochranu formou navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko osvedčila, že sa žalovaný voči nej dopustil opísaného fyzického násilia, prípadne tak zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu vyhrotených vzájomných vzťahov, pri možnom fyzickom kontakte žalovaného so žalobkyňou a to aj za cenu, že skutkový stav vo veci nie je náležite zistený. V tomto smere súd odkazuje aj na uvádzané uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. októbra 2012, sp.zn. 5M Cdo 10/2012. Konanie žalovaného vykazuje znaky násilia, definovaného uvedeným spôsobom, a vzhľadom k stupňujúcemu sa nátlaku zo strany žalovaného, prejaveného aj fyzickým atakom, možno považovať opísané obavy žalobkyne za dôvodné. Nakoľko hrozí obava, že bez nariadenia navrhovaného opatrenia by mohlo dôjsť k opakovanému násilnému chovaniu žalovaného, resp. k zhoršeniu fyzického alebo psychického zdravia (ujmy) žalobkyne, príp. aj maloletých detí strán, je potrebné poskytnúť ochranu životu a zdraviu žalobkyne, čo je ústavným právom, ktoré má v pri kolízii ústavných práv prednosť aj pred právom na nedotknuteľnosť vlastníctva. Tieto skutočnosti mal súd za osvedčené a v danom štádiu sa súdu javila potreba navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov strán za odôvodnenú, pričom nariadením neodkladného opatrenia nevzniká nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu a ani neprimeraná ujma na strane žalovaného. a v tomto rozsahu mu vyhovel.

15. Nakoľko žalobkyňa osvedčila potrebným spôsobom zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP, ktorými je potreba bezodkladne upraviť pomery strán, súd považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do bytu, v ktorom býva žalobkyňa ako osoba, vo vzťahu ku ktorej je žalovaný dôvodne podozrivý z násilia, ako aj v časti zákazu priblíženia sa k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov za dôvodný a nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) v znení, uvedenom vo výroku uznesenia.

16. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Súd o trovách rozhodol v zmysle uvedených ustanovení zákona a trovy konania priznal žalobkyni ako úspešnej strane vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré môžu účastníci konania podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 357 písm. d), § 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Odvolacie dôvody možno meniť a doplňať až do rozhodnutia o odvolaní (ust. § 62 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.