Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_14C-239-2016.pdf
PDF · 112.04 KB
No categories available
14C/239/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcov: P. X. G. J. S., B.. XX.XX,XXXX, X. T. XXXXX/XX, XXX XX L., P. X. G. Y. S., G.. P., B.. XX.XX.XXXX, X. T. XXXXX/XX, XXX XX L., P. X. G. T.. T. V. S., B.. XX.XX.XXXX, X. T. XXXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpení: JUDr. Daniela Straková, advokátka so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov, proti žalovaným: P. X. G. Ľ. W., B.. XX.XX.XXXX, X. W. X. XXXXX/XX, XXX XX L., v X. G. Ľ. W., B.. XX.XX.XXXX, X. W. X. XXXXX/ XX, XXX XX L., právne zastúpení: JUDr. Martin Staroň, advokát, Hlavná 89, 080 01 Prešov, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu a zrušenia vecného bremena, takto
rozhodol:
I. z a s t a v u j e konanie v časti o určenie, že zmluva o zriadení vecného bremena uzatvorená dňa 03.05.2012 medzi žalobcami v 1. a 2. rade a právnym predchodcom žalovaných Ľ. W., B.. XX.XX.XXXX, vkladovaná pod P. - XXXX/XXXX je neplatná,
II. z r u š u j e vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez parcely C KN č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX v kat. území Prešov tak, ako je to vyznačené v geometrickom pláne č. XX/XX-R.-XXX/XXXX v prospech vlastníkov parciel C KN č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X a stavieb, súpisné číslo XXXXX na parcele C KN č. XXXXX/X a súpisné číslo XXXXX parcele C KN č. XXXXX/X kat. územie L., vkladované pod P. - XXXX/XXXX, a to bez náhrady,
III. náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu podanou dňa 06.10.2016, po jej úprave podaním zo dňa 14.09.2018 navrhli žalobcovia, aby súd zrušil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemky parc. č. C-KN XXXXX/X, parc. č. C-KN XXXXX/X, parc. č. C-KN XXXXX/XX, parc. č. C-KN XXXXX/XX, parc. č. C-KN XXXXX/XX, v kat. úz. L., tak, ako je to vyznačené v GP č. XX/XXXX - R.-XXX/XXXX v prospech vlastníkov parciel C-KN XXXXX/X, C-KN XXXXX/X, C-KN XXXXX/X a stavieb č.s. XXXXX na pozemku C-KN XXXXX/X a č.s. XXXXX na pozemku parc. č. C-KN XXXXX/X kat. úz. Prešov, vkladované pod P.-XXXX/XXXX, a to bez náhrady. Žalobcovia pôvodne žiadali taktiež určiť, že zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá dňa 03.05.2012 medzi žalobcami v 1. a 2. rade a právnym predchodcom žalovaných Ľ. W., nar. 07.08.1986, vkladovaná pod P.-XXXX/XXXX je neplatná, avšak podaním zo dňa 14.09.2018 žalobcovia zobrali v tejto časti žalobu späť, preto súd v tejto časti konanie zastavil.
2. V rámci žaloby žalobcovia poukázali na to, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 06.04.2001 nadobudla žalobkyňa v 2. rade do svojho výlučného vlastníctva novovytvorené parcely C-KN XXXXX/ X a XXXXX/X, pričom tou istou zmluvou bolo zároveň zriadené vecné bremeno - právo prechodu peši a motorovým vozidlom cez parcelu XXXXX/X v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne č. XXX/XX/GM v prospech vlastníkov susedných parciel C-KN XXXXX/X a XXXXX/X, ktoré nadobudli do vlastníctva súrodenci žalobkyne v 2. rade. Predmetné vecné bremeno - právo cesty, v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne zodpovedalo aj v prírode existujúcej poľnej ceste - nespevnenej komunikácii, ktorá viedla už od dávnych čias (viac ako 80 rokov) k stavbám rodinných domov. Žalobcovia v 1. a 2. rade zriadili na parcele C-KN XXXXX/X rodinný dom s vedľajšími stavbami a v roku 2012 tieto odpredali právnemu predchodcovi žalovaných - Ľ. W., B.. XX.XX.XXXX, ktorý k prefinancovaniu kúpy nehnuteľnosti potreboval čerpať úver a k zriadeniu záložného práva na zabezpečenie pohľadávky z úveru sa vyžadovalo zo stravy financujúcej banky aj právne zabezpečiť prístup k nadobúdaným nehnuteľnostiam. Reálnou prístupovou cestou k odkupovaným nehnuteľnostiam bola existujúca cesta na parcelách C-KN XXXXX/X a XXXXX/X. Prekážkou pre zriadenie vecného bremena na parcele C- KN XXXXX/X boli však v katastri nehnuteľnosti vyznačené záznamy o prebiehajúcej exekúcii predajom nehnuteľnosti - parcely C-KN XXXXX/X, čo bránilo vlastníčke tejto parcely akokoľvek s ňou disponovať, vrátane jej zaťaženia. Iba z tohto dôvodu pristúpili účastníci zmluvy po vzájomnej dohode k formálnemu zriadeniu vecného bremena s vyznačením práva cesty cez pozemky vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade, a to podľa GP č. XX/XXXX, ktorý tvoril prílohu zmluvy, a ktorý vyznačoval vecné bremeno na parcelách C-KN XXXXX/X, XXXXX/X vo vlastníctve žalobcu v 1. rade a po parcelách C-KN XXXXX/XX H. XXXXX/XX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade. Medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako povinnými z vecného bremena a právnym predchodcom žalovaných, ako oprávneným z vecného bremena bolo zrejme už pri uzatvorení zmluvy o zriadení vecného bremena, že:
- vecné bremeno - právo cesty, vyznačené na GP č. XX/XXXX, nebude oprávnenému slúžiť k jeho reálnym potrebám a žalovaný bude naďalej využívať na prístup k svojim nehnuteľnostiam jediný možný prístup po ceste ležiacej na parcelách C-KN XXXXX/X, C-KN XXXXX/X
- vecné bremeno - právo cesty, vyznačené na GP č. XX/XXXX, je reálne nevykonateľné pre prekážky v teréne spočívajúce v betónovom oplotení pri vstupe na parcelu C-KN XXXXX/X, betónovej skruži - studne na parcele C-KN XXXXX/X, stavby garáže a skladu na parcele C-KN XXXXX/X a veľmi svahovitý ráz terénu na parcele C-KN XXXXX/X s trvalými porastami - ovocnými stromami, ktorý je absolútne nevhodný pre prejazd motorovými vozidlami. Preto sa aj účastníci v čl. VI. bod 7) zmluvy dohodli na zrušení zriadeného vecného bremena bezodkladne (do 5 dní) po podpise novej zmluvy o zriadení vecného bremena cez iné vhodné nehnuteľnosti, a to na náklady oprávneného Ľ. W., pričom bolo dojednané, že žalobkyňa 2) zabezpečí u svojho príbuzného T. L., vlastníka parcely C-KN XXXXX/X, zmluvné vecné bremeno práva prechodu a prejazdu v prospech oprávneného Ľ. W., ako vlastníka pozemkov C-KN XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/ X a stavieb č. s. XXXXX a č.s. XXXXX. Žalobkyňa v 2. rade svoj záväzok voči žalovanému aj splnila a žalovaný v postavení oprávneného uzatvoril s povinným T. L.Š. zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 05.06.2012, k zaťaženej parcele C-KN XXXXX/X s vyznačením práva cesty podľa GP č. XX/XXXX - R.-XXX/XXXX, zo dňa 24.04.2012, vklad ktorej bol povolený pod P.-XXXX/XXXX. V súčasnosti je parcela XXXXX/X vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, vedená na LV č. XXXXX so zápisom ťarchy vecného bremena práva prechodu peši a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami v prospech vlastníka oprávnených nehnuteľností zo Zmluvy reg. pod V-3154/2012, vo vlastníctve žalovaných. K pozemku C-KN XXXXX/X sa pre vtedy prebiehajúcu exekúciu nepodarilo zmluvne zabezpečiť zriadenie vecného bremena, v priebehu ďalších rokov došlo k prevodom vlastníckeho práva tak, že vlastníkom tejto parcely bol žalovaný v 1. rade Ľ. W., U.. titulom Zámennej zmluvy vkladovanej pod P.- XXXX/XXXX zo dňa 25.08.2016, podľa zápisu na LV č. XXXX kat. úz. L. a v súčasnosti je vlastníčkou tejto parcely dcéra žalovaných I. W., ktorá ju nadobudla na základe darovacej zmluvy od žalovaného v 1. rade v priebehu tohto konania (vklad povolený pod V XXX/XXXX dňa 15.2.2017) Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, žalovaného v 1. rade zaslal žalobkyni v 2. rade list z 09.09.2016, ktorým si uplatňuje nároky z vecného bremena na právo prechodu a prejazdu po „ceste“ vyznačenej geometrickým plánom č. XX/XXXX - R.-XXX/XXXX v prospech vlastníka parciel C-KN XXXXX/X, C-KN XXXXX/X, C-KN XXXXX/X (hoci vtedy nebol vlastníkom týchto parciel), tvrdiac, že mu je bránené vo výkone práva tým, že nie je v oplotení a na pozemkoch C-KN XXXXX/X, XXXXX/X žiadna možnosť prechodu a prejazdu na mieste práva prechodu vyznačenom geometrickým plánom č.
XX/XXXX - R.-XXX/XXXX. Ďalej vytýkal žalobkyni v 2. rade, že pri predaji pozemku a rodinného domu v roku 2012 mala vybaviť právo prechodu pre nich ako nadobúdateľov odpredávaných pozemkov C- KN XXXXX/X, C-KN XXXXX/X a C-KN XXXXX/X, čím by sa zrušilo vecné bremeno zriadené podľa GP č. XX/XXXX a že sa tak nestalo, pričom právo prechodu po pozemkoch žalobcov potrebuje z dôvodu neexistujúceho práva prechodu cez susedný pozemok C-KN XXXXX/X. V závere listu preto vyzval žalobkyňu v 2. rade, aby odstránila prekážky a obmedzenia, ktoré bránia v prechode peši a motorovým vozidlom cez dotknuté pozemky, a to pod hrozbou súdneho vymáhania tohto nároku. K obsahu vyššie uvedenej výzvy Ľ. W., st. zo dňa 09.09.2016 (žalovaného v 1. rade), v kontexte vyššie uvedeného skutkového stavu, žalobcovia uviedli:
- je pravdou, že v oplotení a na pozemkoch C-KN XXXXX/X, XXXXX/X nie je žiadna možnosť prechodu a prejazdu na mieste práva prechodu vyznačenom geometrickým plánom č. XX/XXXX - R.-XXX/XXXX, ktorá však neexistovala už v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena P.-XXXX/XXXX pre existujúce stavby - murovaný sklad náradia, postavený v lete 2010 a murovaný prístrešok na osobné motorové vozidlo postavený na jar 2011, podľa predložených oznámení k ohláseniu drobnej stavby,
- nie je pravdou, že nebol dodržaný záväzok žalobcov zo zmluvy o predaji nehnuteľnosti „vybaviť“ právo prechodu po iných vhodných pozemkoch, t.j. pozemkoch - viď vecné bremeno zriadené na pozemku C- KN XXXXX/X T. L. Zmluvou reg. pod P.-XXXX/XXXX,
- nie je pravdou, že neexistuje právo prechodu cez pozemok C-KN XXXXX/X pre vlastníkov pozemkov C-KN XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X a stavieb na nich stojacich, keďže žalovaný v 1. rede a pisateľ listu z 09.09.2016 bol výlučným vlastníkom tohto pozemku v celosti, ktorý dobrovoľne daroval svojej dcére, vrátane cesty na ňom zriadenej a využívanej ako jediný možný prístup k uvedeným pozemkom už od dávnej minulosti.
3. Žalobcovia citovali ustanovenie § 151p Občianskeho zákonníka, a v tejto súvislosti poukázali na to, že zákon nerozlišuje, či dôvodom pre zrušenie vecného bremena je zmena pomerov na strane povinného alebo na strane oprávneného, obidva dôvody bez ohľadu na zavinenie môžu privodiť hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Dôležité je, aby zmena pomerov nastala v období po zriadení vecného bremena. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali aj na zmluvné dojednanie v zmluve o zriadení vecného bremena v čl. VI. bod 7., na ktoré bolo vyššie poukazované a ktoré priamo zaväzovalo účastníkov pristúpiť k zrušeniu zriadeného vecného bremena, ak kupujúci bude mať zabezpečený iný vhodný prístup na prevádzané nehnuteľnosti. Zmluvné dojednanie síce predpokladalo, že iný vhodný prístup zabezpečia kupujúcemu „povinní z vecného bremena“, v tomto konaní žalobcovia 1), 2), ktorých konaním sa aj naplnilo v krátkom období predmetné dojednanie a právnemu predchodcovi žalovaných bolo zriadené právo cesty po parcele C-KN XXXXX/X podľa GP č. XX/XXXX zo dňa 24.04.2012 a zmluvy uzatvorenej s T. L., ktoré od čias kúpy aj skutočne využíval a ktoré trvá až dodnes. To, že na ďalšej parcele C-KN XXXXX/X, na ktorej existujúcu prístupovú cestu právny predchodca žalovaných využíval spoločne s cestou na parcele C-KN XXXXX/X, nebolo možné zabezpečiť pre obmedzenia vlastníčky plynúce z exekúcie, zmluvné vecné bremeno nemožno pripočítať na ťarchu žalobcom, keďže právnemu predchodcovi žalovaných tým nevznikli nijaké reálne obmedzenia v prechode a v prejazde a v súčasnosti je táto parcela vo vlastníctve dcéry žalovaných, na ktorú ju previedol darovacou zmluvou žalovaný v 1. rade, a teda žalovaným nič nebráni, aby toto právo cesty legálne a neobmedzene využívali. Na strane oprávneného, teda nastala taká zmena pomerov, pre ktorú je daný hrubý nepomer medzi právnym stavom existujúcich obmedzení vlastníckeho práva vyplývajúcich pre žalobcov z vecného bremena reg. pod P.-XXXX/XXXX a „výhodou“ oprávneného, ktorú oprávnený nikdy v skutočnosti nepožíval, nepožíva a požívať do budúcna nepotrebuje, a preto máme tiež za to, že možno so zreteľom na ust. § 3 ods. 1 OZ odoprieť žalovaným akúkoľvek náhradu za zrušenie vecného bremena.
4. Žalovaní v rámci písomného vyjadrenia k návrhu na zrušenie vecného bremena poukázali na to, že vecné bremeno môže súd zrušiť len vtedy, ak dôjde k zmene pomerov a zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi výhodou oprávneného a vecným bremenom, pričom v danom prípade od vzniku vecného bremena na základe zmluvy uzavretej dňa 03.05.2012 nedošlo k zmene pomerov, ako to uvádzajú žalobcovia. Žalovaní potvrdili, že v zmluva o zriadení vecného bremena je v ustanovení čl. VI. bod 7) uvedené, že v prípade, ak povinní zabezpečia kupujúcemu iný vhodný prístup na prevádzané nehnuteľnosti a za tým účelom zriadia vecné bremeno, zmluvné strany sa zaväzujú vyššie uvedené vecné bremeno zrušiť. V tejto súvislosti žalovaní uviedli, že vecné bremena vznikajú vkladom do katastra nehnuteľnosti a do dnešného dňa nebol povolený vklad iného vecného bremena, ako vecného bremena na základe zmluvy zo dňa 03.05.2012, teda nedošlo k povoleniu vkladu ohľadom vecného bremena podľa zmluvy o zriadení vecného bremena s T. L.. Z týchto dôvodov navrhli žalovaní žalobu zamietnuť.
5. Z výsluchu žalobcov vyplynulo, že sporné vecné bremeno bolo zriadené iba fiktívne za účelom čerpania hypotekárneho úveru, nakoľko pre čerpanie úveru je samozrejme potrebný prístup ku kupovanej nehnuteľnosti. Fiktívne zriadenie vecného bremena dokonca bolo odporúčané pracovníčkou, ktorá hypotéku vybavovala. Žalobcovia uviedli, že žalovaní ich aj navštevovali, chodili ku nim cez bráničku, ktorá ale nie je v časti, kde je zriadené vecné bremeno, pričom takto to fungovalo asi 4 roky, a to do času, kým spolu dobre vychádzali. Žalobkyňa v 2. rade taktiež poukázala na to, že keď prišiel geodet vymeriavať vecné bremeno, konštatoval, že na mieste, kde má byť zriadené vecné bremeno sú stavby, konkrétne studňa a 3 budovy, avšak bolo mu vysvetlené, že je to iba pre účely čerpania úveru, preto to aj zameral.
6. Žalovaní v 1. a 2. rade v rámci výsluchu pred súdom potvrdili, že keď chceli kúpiť nehnuteľnosti, tak vznikla prekážka pre prípad čerpania úveru v tom, že nemali prístup k nehnuteľnosti, preto sa žalobcovia ponúkli, že zriadia právo prechodu cez ich parcely s tým, že následne zabezpečia právo prechodu cez pozemok pána L.Á. a cez pozemok L., pričom cez pozemok pána L. bolo zriadené vecné bremeno a cez L.Š. nie, teda žalobcovia nedodržali podmienky a z tohto dôvodu sa nemôžu domáhať zrušenia vecného bremena. Taktiež poukázali na to, že vlastníčkou susediaceho pozemku je ich dcéra, avšak nevidia dôvod, prečo by si mala dcéra znehodnocovať pozemok vecným bremenom, teda znášať právo prechodu cez jej pozemok, keď to doposiaľ nikto neriešil. Žalovaní potvrdili, že chodili na návštevy k žalobcom peši, teda prechod peši je možný a žalovaný v 1. rade uviedol, že on by netvrdil, že prejazd motorovým vozidlom nie je možný a podľa jeho názoru je možný. Žalovaní taktiež potvrdili, že k nehnuteľnosti prechádzali cez ulicu „W. X.“, keďže im v tom nikto nebránil, pretože žiadny z vlastníkov tam reálne nebol, jeden bol z Moldavy, jeden z Čiech a na jedného bola exekúcia. Taktiež uviedli, že keď prevádzali susediaci pozemok na dcéru, nezriaďovali si vo svoj prospech vecné bremeno, pretože dcéra mala vedomosť o tom, že pozemok a rodinný dom v ktorom bývajú budú predávať a ona chcela mať pozemok čistý, nezaťažený, pričom má tiež vedomosť, že oficiálna prístupová cesta k ich nehnuteľnosti je zvrchu na základe zmluvy o zriadení vecného bremena.
7. Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. Podľa § 151p ods. 2 OZ, vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. Podľa § 151p ods. 3 OZ, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že k zriadeniu vecného bremena na základe zmluvy zo dňa 03.05.2012 došlo výlučne z dôvodu, že žalovaní potrebovali finančné prostriedky pre účely kúpy nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade. Táto skutočnosť v podstate medzi stranami sporu ani nebola sporná. Taktiež nebolo sporné, že žalovaní pre účely prístupu k svojim nehnuteľnostiam využívali parcely nachádzajúce sa na ul. W. X.. Sporadicky využili aj parcely, na ktorých bolo zriadené vecné bremeno, avšak tieto nevyužívali tak, ako bolo vecné bremeno vytýčené, a tieto parcely využívali prevažne na návštevy žalovaných v čase, keď ešte spolu dobre vychádzali, pričom je nepochybné, že problémy nastali až potom, keď sa vzájomne rozhádali a vzťahy medzi stranami sporu sa vyhrotili.
9. Na základe predložených listinných dôkazov, listov vlastníctva, ako aj fotosnímok, resp. náčrtov bolo nesporne preukázané, že prístupová cesta v danej oblasti, aj keď sa na nej nenachádza podľa vyjadrenia mesta Prešov cestné teleso a nie je zaradená do majetku mesta, ani do pasportu miestnych komunikácii, existuje už dlhodobo (podľa vyjadrenia žalobcov 80 rokov) a už v rámci pôvodnej darovacej zmluvy, na základe ktorej nehnuteľnosti nadobudla aj žalobkyňa v 2. rade, došlo k zriadeniu vecných bremien tak, aby bol zabezpečený prístup k novovytvoreným nehnuteľnostiam, teda aby sa vlastník poslednej parcely č. XXXXX/X mohol dostať k svojej nehnuteľnosti, obdobne vlastník ďalšej parcely XXXXX/X tak, ako to vyplýva z náčrtu (čl. 114 spisu). Vlastníci spomínaných parciel, ako aj parcely XXXXX/X, ktorej vlastníkmi sú v súčasnosti žalovaní, využívali pre prístup k svojim parcelám aj parcely XXXXX/X H. XXXXX/X,
aj keď právne prístup nemali vysporiadaný, pričom takto to bolo aj v čase uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 03.05.2012. Z výpisu z LV č. XXXXX k.ú. L. nepochybne vyplýva, že k parcele XXXXX/X, ktorej vlastníkom je v súčasnosti Národná diaľničná spoločnosť a.s. Bratislava je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu osobnými a nákladnými vozidlami okrem iných aj v prospech vlastníkov parcely XXXXX/X, X, X, ako aj stavieb súpisné číslo XXXXX H. XXXXX, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných. Zmenou pomerov, oproti stavu, ktorý existoval v čase uzavretia zmluvy o vecnom bremene, je skutočnosť, že žalovaný v 1. rade sa na základe zámennej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 25.08.2016 stal vlastníkom parcely XXXXX/X, teda parcely, cez ktorú je potrebný prechod k jeho nehnuteľnostiam, pričom túto parcelu, bez uvedenia nejakého konkrétneho dôvodu, daroval svojej dcére v priebehu tohto konania a tvrdil, že aj keď cez túto parcelu žalovaní prechádzajú, dcéra nechce mať zaťažený pozemok vecným bremenom. V tomto ohľade súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný v 1. rade previedol dobrovoľne túto parcelu, cez ktorú prechádza prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalovaných, na svoju dcéru, nemôže, podľa názoru súdu relevantne argumentovať tým, že nie je jasné, ako sa dcéra postaví k tejto skutočnosti a že by pre ňu nebolo dobré, pokiaľ by mala pozemok zaťažený vecným bremenom. Skutočnosť, že žalovaní majú v súčasnosti možný prístup k svojim nehnuteľnostiam cez parcely XXXXX/X H. XXXXX/X, zakladá takú zmenu pomerov oproti stavu, ktorý existoval v čase uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 03.05.2012, že vzniká hrubý nepomer medzi vecným bremenom, ktorý je predmetom tohto konania a výhodou oprávnených, teda žalovaných, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že títo si museli byť vedomí toho, že vecné bremeno sa zriaďuje v ich prospech iba z dôvodu, aby mohli čerpať úver na financovanie kúpy nehnuteľnosti, pričom nie je nelogické, že žalobcovia im v tomto aj pomáhali, keďže sa rozhodli svoje nehnuteľnosti odpredať a žalovaní nemali bez čerpania úveru finančné prostriedky na kúpu nehnuteľností. Taktiež je absolútne nepochybné, čo súd zistil ohliadkou na mieste samom, že realizácia práva prejazdu motorovým vozidlom nie je v danom prípade absolútne možná pre výraznú svahovitosť terénu v spodnej časti zriadeného vecného bremena, pričom takto svah pokračuje aj cez pozemok žalovaných až k ceste na ul. W. X.. Navyše je taktiež úplne nepochybné, že v časti, kde je vytýčené vecné bremeno sa nachádzajú aj stavby, ktoré tam už boli postavené aj v čase, keď sa uzatvárala zmluva o zriadení vecného bremena, a teda aj z tohto dôvodu, práva plynúce z vecného bremena nemožno vykonávať, čo muselo byť žalovaným jasné už v čase uzavretia zmluvy a tiež to svedčí o tom, že v čase uzatvárania zmluvy boli strany sporu v priateľskom vzťahu, následne sa aj navštevovali, pričom žalovaní nevyužívali na prechod k žalobcom časť parcely, kde bolo zriadené vecné bremeno, ale prechádzali inou časťou, a teda v podstate sa vecné bremeno na účely, na ktoré bolo zriadené ani vôbec nevyužívalo. Za týchto okolnosti je teda podľa názoru súdu daná aplikácia ustanovenia § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobe v časti zrušenia vecného bremena vyhovel tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
8. Z citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka zároveň vyplýva, že súd môže rozhodnúť o zrušení vecného bremena za primeranú náhradu. V prejednávanej veci ale súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mali svedčať o tom, že je potrebné zrušiť vecné bremeno za náhradu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, čo už aj uviedol, a teda že žalobcovia v podstate žalovaným vyšli v ústrety tým, že im zriadili fiktívne vecné bremeno iba z dôvodu, aby žalovaní mohli čerpať úver, pričom žalovaní, vlastne toto vecné bremeno ani nikdy nevyužívali, keďže jeho využitie ani nie je reálne možné a riadny prístup k nehnuteľnostiam je možný iba cez ul. W. X., ako to už súd konštatoval, čo nepochybne zistil ohliadkou na mieste samom.
9. Pre úplnosť súd poukazuje aj na to, že cez zriadené vecné bremeno by bol teoretický možný peší prístup s obchádzaním prekážok, ktoré sú na trase zriadeného vecného bremena, keďže trasovanie vecného bremena nie je oplotené, preto je možné prekážky obísť, avšak takýmto spôsobom by žalovaní zasahovali do parciel žalobcov mimo časti, kde je zriadené vecné bremeno. Navyše aj súd pokiaľ zisťoval, ako je trasované vecné bremeno neprechádzal cez časť parciel, kde je zriadené vecné bremeno, ale prechádzal zhora dole, teda smerom k ul. Ku brezinám, cez vedľajšiu parcelu, ktorá je voľne prístupná, teda okolo oplotenia žalobcov, pričom podľa vyjadrenia žalovaných je síce vlastníčkou tejto parcely ich dcéra, ale nie úplne celej (v hornej časti to majú byť iní vlastníci), avšak aj syn žalovaných, ktorý bol vypočutý ako svedok vypovedal, že pokiaľ prichádzal zvrchu, tak neprechádzal cez parcely žalobcov, ale okolo ich oplotenia, pričom ani nemal potrebu nejako využívať toto vecné bremeno, resp. sa nechcel zdržiavať tým, aby žiadal žalobcov, aby mu otvorili bránu, resp. zavreli psov.
10. Súd zároveň poukazuje aj na to, že nosným princípom, ktorý má zastrešovať všetky rozhodnutia štátnych orgánov, vrátane súdnych rozhodnutí je princíp spravodlivosti. V tomto ohľade súd opätovne poukazuje na to, že žalobcovia, ktorí samozrejme chceli odpredať svoje nehnuteľnosti, v podstate vyšli v ústrety žalovaným tým, že zriadili v ich prospech vecné bremeno cez parcely v ich vlastníctve, avšak výlučne z dôvodu získania bankového úveru. Ako už bolo tiež konštatované, žalovaní oprávnenie z vecného bremena tak, ako bolo vyznačené geometrickým plánom ani nikdy nevyužívali. Spory medzi stranami sporu začali potom, čo sa vzájomne rozhádali, pričom podľa názoru súdu, pokiaľ by vzťahy medzi stranami sporu boli dobré, neprebehlo by ani toto konanie a impulzom k podaniu tejto žaloby bol list žalovaného v 1. rade, ktorý sa domáhal výkonu svojho práva s poukazom na to, že nemá žiadnu možnosť prechodu, resp. prejazdu z titulu vecného bremena z dôvodu, že je tam oplotenie a cez oplotenie nemožno prejsť tak, ako je to vyznačené geometrickým plánom. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že uvedené oplotenie presne v takom istom stave existovalo aj v čase, keď bola uzatváraná zmluva o zriadení vecného bremena, pričom pokiaľ by boli mali žalovaní skutočný a reálny záujem realizovať právo vyplývajúce z vecného bremena, jednoznačne mali žiadať vytvorenie takého stavu, ktorý by im reálne umožňoval prechádzať cez jednotlivé oplotenia, či už horné, alebo spodné, resp. by sa boli dohodli na tom, aby žalobcovia nenechávali voľne pustené psy. Skutočnosť, že žalovaní sa uvedených opatrení nedomáhali taktiež svedčí o tom, že vecné bremeno ani nemienili využívať tak, ako je to bežné pre účely vecného bremena, teda právo prechodu, resp. prejazdu, ale že účelom zriadenia vecného bremena bolo zabezpečenie financovania kúpy nehnuteľnosti. V spomínanej výzve zo dňa 09.09.2016 žalobca taktiež uvádza, že potrebuje právo prechodu z dôvodu neexistujúceho práva prechodu cez susedný pozemok XXXXX/X, pričom z výpisu LV č. XXXX k.ú. L. vyplýva, že samotný žalobca sa stal vlastníkom predmetnej parcely na základe zámennej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 25.08.2016, preto je jeho tvrdenie zavádzajúce, keďže v tom čase, t. j. k 9.9.2016, už bol vlastníkom tejto parcely. Žalovaný v 1. rade taktiež v rámci tohto listu žiadal odstrániť prekážky a obmedzenia, ktoré bránia v prechode peši a motorovým vozidlom, pričom tieto prekážky a obmedzenia tam existovali aj v čase uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena, čo už súd konštatoval a opätovne zvýrazňuje skutočnosť, že prejazd motorovým vozidlom cez sporné vecné bremeno nie je absolútne možný, pričom ako už súd konštatoval, právo prechodu a prejazdu má znamenať reálny bezpečný prístup, pričom pokiaľ by sa malo využívať toto vecné bremeno na peší prechod v zimnom období, resp. v daždivom období, je táto možnosť dá sa povedať vylúčená, keďže bezprostredne hrozí nebezpečenstvo pádu, a teda poškodenia zdravia, pričom súd realizoval obhliadku v letnom období počas úplného sucha, ale pri schádzaní strmou časťou mal taktiež problém prejsť tento úsek, resp. zísť tento úsek dole aj vyjsť hore týmto úsekom a pokiaľ by sa nepridržiaval oplotenia, tak by to bolo veľmi sťažené, až nemožné.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom žalobcovia mali úspech v časti konania o zrušení vecného bremena a žalovaní v časti o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, keďže žalobcovia v tejto časti zobrali žalobu späť, procesne zavinili zastavenie konania, teda možno konštatovať, že každá zo strán mala úspech ohľadom jedného petitu žaloby, keďže nemožno konštatovať, aby žaloba tak, ako bola pôvodne podaná, predstavovala eventuálny petit, ale jednalo sa o dva samostatné petity. Súd taktiež poukazuje aj na to, že pre nepriznanie trov konania existujú aj dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce práve v okolnostiach uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena (financovanie kúpy nehnuteľností), ako aj následného správania sa žalobcov, ktorí aj uzavreli zmluvu o zriadení vecného bremena s pánom L., avšak s ďalšími vlastníkmi (L.) nebolo možné uzavrieť túto zmluvu, keďže dotknuté parcely boli zaťažené exekúciou. Tieto okolnosti teda podľa názoru súdu predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre neprihnanie náhrady trov konania stranám sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).