Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15C-382-2012.pdf
PDF · 78.23 KB
Case nature
Subarea
15C/382/2012
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: L. Š., W.. XX. XX. XXXX, F. V. X, XXX XX T., právne zastúpeného: Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., IČO: 47 244 488, sídlom Žižkova 4E, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1./ Mesto Prešov, IČO: 00 327 646, sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, právne zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, 2./ Dražobník, s.r.o., IČO: 36 764 281, sídlom Mäsiarska 40, 040 01 Košice, o vrátenie kúpnej ceny oproti vráteniu bytu, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15. 10. 2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 06. 11. 2012, domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1./ rade povinnosť zaplatiť mu kúpnu cenu predmetu dražby vo výške 42 000,- €, žalobcovi uložil povinnosť vrátiť žalovanému v 1./ rade predmet dražby a napokon žalovanému v 2./ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 663,- € titulom vrátenia nákladov na rekonštrukciu predmetu dražby. Zároveň sa žalobca domáhal náhrady trov konania.
2. Na pojednávaní konanom dňa 07. 06. 2018 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že prichádza do úvahy dohoda medzi stranami. Na námietku právneho zástupcu žalovaného v 1./ rade, prečo pristupuje k tejto možnosti až teraz na pojednávaní napriek tomu, že ako vlastník dotknutej nehnuteľnosti je žalobca znova zapísaný už niekoľko mesiacov, žalobca uviedol, že do dňa pojednávania mu nebol predmetný byt vydaný, resp. uvoľnený predchádzajúcim vlastníkom, a preto nemal možnosť posúdiť jeho aktuálny stav. Právny zástupca žalovaného v 1./ rade zároveň uviedol, že bol stranou žalobcu ohľadne uzatvorenia mimosúdnej dohody oslovený.
3. Písomným podaním zo dňa 23. 07. 2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 07. 2018, vzal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobu v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania navrhol rozhodnúť tak, že tento by súd nepriznal žiadnej zo strán sporu. V uvedenom podaní žalobca nekonkretizoval odôvodnenie späťvzatia žaloby a ani navrhovaného rozhodnutia o trovách konania. V podaní zo dňa 23. 08. 2018, doručenom súdu dňa 04. 09. 2018, žalobca poukázal na skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby došlo na základe mimosúdnej dohody medzi stranami sporu, pričom taktiež upozornil na svoj zdravotný stav a majetkov pomery, keďže je invalidným dôchodcom s jediným príjmom - invalidným dôchodkom vo výške 333,60 € mesačne, čo bolo aj dôvodom pre jeho oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto konaní. Jeho zdravotný stav je pritom natoľko závažný, že je pre neho veľmi zaťažujúce zúčastňovať sa súdnych konaní. Žalobca tiež uvádza, že žaloba nebola podaná bezdôvodne, o čom svedčí snaha žalovaných o mimosúdnu dohodu v priebehu konania.
4. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
5. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie
9. Keďže sa v predmetnej veci už konali pojednávania, tunajší súd výzvou zo dňa 08. 08. 2018 vyzval žalovaných v 1./ a 2./ rade, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy vyjadrili, či v zmysle ust. § 146 ods. 1 C.s.p. súhlasia so späťvzatím žaloby, ku ktorému došlo zo strany žalobcu písomným podaním z 23. 07. 2018, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu 27. 07. 2018.
10. Dňa 10. 08. 2018 bolo súdu doručené podanie žalovaného v 1./ rade, v ktorom uvádza, že so späťvzatím žaloby súhlasí, pričom si voči žalobcovi uplatňuje náhradu trov konania, keďže žalobca dôvod späťvzatia neuvádza, žaloba bola podaná nedôvodne.
11. Dňa 13. 08. 2018 bolo súdu doručené aj podanie žalovaného v 2./ rade, v ktorom uvádza, že so späťvzatím žaloby súhlasí. Na pojednávaní konanom dňa 07. 06. 2018 sa ohľadne náhrady trov konania predbežne vyjadril, že túto si uplatňovať nebude.
12. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo po začatí pojednávania a obaja žalovaní s týmto späťvzatím výslovne súhlasili, súd konanie podľa § 145 ods. 1 C.s.p. zastavil.
13. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné skúmať, ktorej strane sporu je možné pričítať procesné zavinenie zastavenia konania. Všeobecne možno konštatovať, že späťvzatie žaloby žalobcom bez toho, aby k nemu došlo v dôsledku správania žalovaného, svedčí o procesnom zavinení zastavenia konania žalobcom, keďže tento ho práve späťvzatím žaloby vyvoláva. Konanie žalovaného, ktoré by mohlo pri späťvzatí žaloby predstavovať procesné zavinenie zastavenia konania, typicky spočíva v uznaní nároku, resp. v splnení žalobou uplatneného nároku po jej podaní.
17. V tejto súvislosti súd uvádza, že z jednotlivých podaní a prednesov strán vyplýva, že žalobca k späťvzatiu žaloby pristúpil z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej dohody so žalovanými. Súdu však nie je známy jej obsah (najmä pokiaľ ide o dohodu ohľadne náhrady trov konania) a žalovaný v 1./ rade si náhradu trov konania napriek tomu výslovne uplatnil, preto súd bez ďalšieho neuzavrel, že zavinenie nemožno pričítať žiadnej zo strán konania, čo by znamenalo, že žiadna z nich nemá nárok, avšak zobral túto skutočnosť pri rozhodovaní o nároku na ich náhradu do úvahy.
18. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 08. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14). Hoci klasickým príkladom aplikácie tohto ustanovenia sú nepriaznivé pomery neúspešnej strany, použitie tohto ustanovenia môže byť rovnako odôvodnené aj okolnosťami samotného prípadu (veci samej), súd pritom prihliada na zvláštnosti prejednávanej veci.
19. V tomto prípade súd uzavrel, berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu a zároveň majetkové a sociálne pomery žalobcu, že tieto vo svojom súhrne zakladajú dôvody osobitného zreteľa opodstatňujúce použitie § 257 C.s.p. Predmetné konanie bolo od 05. 11. 2014 do 29. 03. 2018 prerušené do právoplatného skončenia iného súdneho konania, ktorého výsledkom bolo osvedčenie aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Až odo dňa 29. 03. 2018 bolo teda súdom (v inom konaní) právoplatne rozhodnuté, že žalobca je aktívne legitimovaný sa v tomto konaní domáhať svojho práva, keďže je vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, pričom už na pojednávaní dňa 07. 06. 2018 žalovaný v 1./ rade potvrdil, že bol žalobcom v tejto veci oslovený v súvislosti s uzavretím mimosúdnej dohody a následne dňa 27. 07. 2018 už bolo súdu doručené späťvzatie žaloby. K späťvzatiu žaloby teda žalobca pristúpil onedlho potom, ako nastali uvedené skutočnosti, umelo spor nepredlžoval, pričom aj obdobie od marca do júla považoval súd žalobcom za dostatočne odôvodnené tým, že mu nebolo ako znova zapísanému vlastníkovi po vyššie spomínanom rozhodnutí umožnené ohliadnuť dotknutú nehnuteľnosť.
20. Ďalšiu veľmi významnú okolnosť v tomto prípade predstavuje skutočnosť, že k späťvzatiu žalobca pristúpil po mimosúdnom urovnaní sporu. Nebyť uplatnenia si náhrady trov konania žalovaným v 1./ rade, čo rozporuje pričítanie zavinenia zastavenia konania obom stranám konania v rovnakej miere, resp. neexistenciu takéhoto zavinenia, či v prípade predloženia tejto mimosúdnej dohody, by bola táto procesná situácia súdom vyhodnotená tak, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov konania.
21. Nakoniec súd zohľadnil aj celkové majetkové, finančné a sociálne žalobcu vo vzťahu k žalovaným, pričom je potrebné konštatovať, že prípadný dopad vyplývajúci z úhrady trov by mal pre žalobcu nepomerne negatívnejší dopad, ako na žalovaných, ktorí sú obaja právnickými osobami. Žalobca je fyzická osoba, pričom mu už uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 15C/382/2012 zo dňa 15. 11. 2012 bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov nad 100,- €, keďže to odôvodňovala jeho celková finančná situácia. Žalobca je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 330,60 € mesačne, čo potvrdzuje aj doložené rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 05. 01. 2018, vedenie súdnych konaní je pre neho zo zdravotní hľadiska veľmi zaťažujúce. Nahradiť trovy konania žalovaných v plnom rozsahu, najmä vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1./ rade je právne zastúpený (ako tarifná odmena za 1 úkon právnej služby pripadá suma 506,21 €), by bolo pre žalobcu možné len s veľkými ťažkosťami, resp. by to bolo pre neho priam likvidačné.
22. Po vyhodnotení týchto okolností prípadu a majetkových pomerov žalobcu súd konštatuje, že tieto vo vzájomnej súvislosti predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania ani jednej zo strán. Súd teda pristúpil k realizácii moderačného absolučného práva zvereného mu ustanovením § 257 C.s.p. a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia, keď vyslovil, že náhradu trov konania stranám nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).