Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/52/2018

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v spore žalobcu: ATIPIC spol., s.r.o., IČO: 36 008 117, so sídlom: Aleja Slobody 3054, Dolný Kubín, zastúpený: JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom: Radlinského 17, Dolný Kubín, a žalovanej: U.. E. V., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: O. XXXX/X, Y. G., o neúčinnosť darovacej zmluvy a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje žalovanej zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, alebo spoluvlastníckeho podielu, zaťaženia záložným právom alebo právom zodpovedajúcim vecným bremenám vypožičania alebo vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. O. M., obec Y. G., okres F., ako pozemok parcely registra KN „C“ parc. č. XXX/XXX, ostatné plochy o výmere 482 m2, pozemok - parcela registra KN „C“ parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2 a stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na parcele registra KN „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2, vo výlučnom vlastníctve žalovanej a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobou došlou súdu dňa 10.09.2018 sa žalobca domáhal aby súd určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovanou ako obdarovanou a C.. E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 3, XXX XX Y. G., ako darcom, ktorej predmetom bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 - ica k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX k.ú. O. M., obec Y. G., okres F. ako pozemky - parcely registra KN „C“ parc. č. XXX/XXX,ostatné plochy o výmere 482 m2, a parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2 a stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na parcele registra KN „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom F., katastrálnym odborom pod č. V-XXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, pvz XXX/X, je voči žalobcovi neúčinná.

2. Touto žalobou sa žalobca rovnako tak domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanej povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, alebo spoluvlastníckeho podielu, zaťaženia záložným právom alebo právom zodpovedajúcim vecným bremenám vypožičania alebo vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. O. M., obec Y. G., okres F., ako pozemok parcely registra KN „C“ parc. č. XXX/XXX, ostatné plochy o výmere 482 m2, pozemok - parcela registra KN „C“ parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2 a stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na parcele registra KN „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2, vo výlučnom vlastníctve žalovanej.

3. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil v zmysle §325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „C.s.p.“) a to z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená

4. Skutkové okolnosti ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola tá skutočnosť, že žalobca má voči dlžníkovi, ktorým je C.. E. V., nar.: XX.XX.XXXX,

bytom: O. X, Y. G. (ďalej len ako „dlžník“) pohľadávku vo výške 6740,-eur s príslušenstvom titulom zmluvy o dielo na vypracovanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok z Operačného programu Konkurencieschopnosť' a hospodársky rast, Prioritná os 1 - Inovácie a rast konkurencieschopnosti, Opatrenie 1.1 - Inovácie a technologické transfery, Podopatrenie 1.1.1 - Podpora zavádzania inovácií a technologických transferov s ručiteľským vyhlásením zo dňa 26.08.2014 v spojení s uznaním dlhu zo dňa 08.08.2016. Táto pohľadávka je judikovaná a priznaná exekučným titulom- rozsudkom Okresného súdu Bratislava V- č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. Žalobca doposiaľ neúspešne vymáha pohľadávku v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora Mgr. Andreja Semela- exekútorský úrad so sídlom Lichnerova 23, Senec pod sp.zn.: XXXEXXXX/XX-X.

5. Ku dňu 26.06.2017 bol dlžník spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1- ica k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. O. M., obec Y. G., okres F., ako pozemok parcely registra KN „C“ parc. č. XXX/XXX, ostatné plochy o výmere 482 m2, pozemok - parcela registra KN „C“ parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2 a stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na parcele registra KN „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2. Iné nehnuteľnosti a ani iný majetok z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu dlžník vôbec nevlastní.

6. Žalobca sa domáhal na Okresnom súde Bratislava V nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k vyššie uvedenému spoluvlastníckemu podielu dlžníka na nehnuteľnosti. Súd však návrhu nevyhovel, s odôvodnením, že žalobca nepreukázal že by dlžník uskutočňoval kroky smerujúce k zbaveniu sa majetku. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, funkčne príslušný súd však odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie potvrdil uznesením zo dňa 21.11.2017

7. Dlžník v roku 2017 na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom F. katastrálnym odborom pod V-XXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, pvz XXX/XX previedol svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2- ica k celku na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. O. M., obec Y. G., okres F., ako pozemok parcely registra KN „C“ parc. č. XXX/XXX, ostatné plochy o výmere 482 m2, pozemok - parcela registra KN „C“ parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2 a stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na parcele registra KN „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2., na žalovanú, ktorá je jeho matkou.

8. Je možné dôvodne sa domnievať, že prevod z roku 2017 medzi žalovanou a dlžníkom bol účelový, v snahe zbaviť sa takej formy aktív dlžníka, ktoré by mohli byť potenciálnym zdrojom uspokojenia pohľadávky žalobcu. Tomuto nasvedčuje skutočnosť, že k prevodu došlo až po právoplatnosti rozsudku OSBAV, ktorým sa nevyhovelo návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť že dlžník a žalovaná sú blízkymi osobami v zmysle Občianskeho zákonníka- syn a matka.

9. Žalobca má za to, že právny úkon ktorým dlžník previedol spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti na žalovanú je úkonom uskutočneným in fraudem creditoris, t.j. úkonom ktorým bol veriteľ.

10. Žalobca má za to, že sú naplnené všetky zákonné podmienky pre určenie, že darovacia zmluva V-XXXX/XXXX uzavretá medzi dlžníkom a žalovanou je voči žalobcovi právne neúčinná. Predmetný právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky žalobcu, nakoľko výška pohľadávky žalobcu predstavuje len na istine sumu 6.740 , Eur a aktíva dlžníka po zbavení sa majetku touto darovacou zmluvou nedosahujú hodnotu, z ktorej by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Dlžník týmto právnym úkonom zmenšil svoj majetok do takej miery, že tým ukrátil uspokojenie veriteľovej pohľadávky.

11. O úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie veriteľovej pohľadávky svedčí aj skutočnosť, že k prevodu nehnuteľností došlo v čase, keď pohľadávka pôvodného veriteľa bola po lehote splatnosti a stále nebola uspokojená. Nakoľko žalovaná je matkou dlžníka a býva na rovnakej adrese možno predpokladať, že vedela o podnikateľských aktivitách svojho syna a vzhľadom na pomerne vysokú sumu vedela aj o existencii dlhu, preto si musela byť vedomá, že pokiaľ dlžník prevádza svoj majetok, môže ukrátiť uspokojenie pohľadávky veriteľa a vzhľadom na to, že dlžník nemá už žiadny nehnuteľný majetok, musela si byť vedomá, že v jeho prípade ide o ukracujúci právny úkon.

12. Vzhľadom na prepojenie dlžníka so žalovanou je odôvodnený predpoklad ďalšieho prevodu nehnuteľností z majetku žalovanej na tretiu osobu, čím by bol výkon rozhodnutia v tomto konaní zmarený a existuje tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v nemožnosti reálneho uspokojenia pohľadávky žalobcu.

13. V prípade opätovného scudzenia dôjde k ujme spočívajúcej v tom, že vymoženie pohľadávky žalobcu bude reálne nemožné a teda samotné rozhodnutie, účel a zmysel konania o odporovateľnosti právnemu úkonu by bolo zmarené. V záujme naplnenia účelu predbežného opatrenia, je nevyhnutné, aby bolo žalovanej vo vymedzenom rozsahu zakázané nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Vzhľadom na uvedené sú obavy žalobcu zo zmarenia či ohrozenia výkonu rozhodnutia dôvodné. Zároveň žalobca poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by Okresný súd Bratislava V a Krajský súd v Bratislave vyhovel návrhu žalobcu zo dňa 26.06.2017 na nariadenie neodkladného zabezpečovacieho opatrenia toto konanie by sa vôbec nemuselo viesť.

14. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p. “), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby: c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

20. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

21. Podľa § 333 C.s.p. neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

22. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Občiansky zákonník) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený

23. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

24. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

25. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

26. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

27. Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

28. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

29. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.

30. Právnymi dôsledkami úspešnej odporovacej žaloby sú: a) zachovanie právnych následkov odporovateľného právneho úkonu vo vzťahu k tomu, kto s dlžníkom tento právny úkon urobil (napr. žalovaný naďalej zostáva vlastníkom veci, ktorú mu predali, darovali, vymenili). Tento dôsledok súvisí s tým, že odporovacou žalobou možno napadnúť len platný právny úkon. Ak právny úkon nie je platný, odporovacia žaloba nemôže byť úspešná;

b) žalobca môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a preto môže navrhnúť exekúciu napríklad predajom veci tak, ako keby vec ešte stále vlastnícky patrila dlžníkovi. K návrhu na exekúciu však musí pripojiť rozsudok o neúčinnosti napadnutého odporovateľného právneho úkonu;

c) žalobca môže požadovať, ak sa vec nachádza u žalovaného, náhradu v peniazoch od toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, ktorú nemožno stotožniť s náhradou škody, pričom výška náhrady je limitovaná výškou získaného prospechu. To isté môže žalobca žiadať, ak odporovateľným úkonom došlo k prevodu veci, ale plnenie dlžníka spočívalo v nepeňažnom plnení.

31. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C.s.p. je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V prípade neodkladných opatrení je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby neodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.

32. Po oboznámení sa so žalobou o neúčinnosť darovacej zmluvy a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 10.09.2018, s obsahom súdneho spisu a s pripojenými listinami, na ktoré sa žalobca odvolával, súd dospel k záveru, že o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Rozhodujúce skutočnosti uvedené žalobcom odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia mal súd za dostatočne osvedčené na základe pripojených listín, ktorými hodnoverne osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Bol splnený aj predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia tým, že sledovaný účel v tomto prípade nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a z obsahu podania bolo zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal - § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. 33. Na základe žalobcom uvedených skutočností a listín, na ktoré sa odvoláva, má súd za preukázané, že sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 C.s.p. a existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená, keďže dlžník, ihneď po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa predchádzajúcemu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyhovelo, vykonal úkony smerujúce k ukráteniu svojho veriteľa a to darovanie jediného spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti. Pre záujem sporových strán je nariadenie neodkladného opatrenia vytvorenie stavu právnej istoty keďže súd má za to, že prípadným ďalším scudzením by došlo k veľmi ťažko napraviteľnej ujme a preto súd rozhodol nariadiť neodkladné opatrenie, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

34. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť predbežnú procesnú ochranu určitému nároku, v danom prípade z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Preto, vychádzajúc zo všetkých okolností tejto právnej veci súd dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcu je opodstatnené do konečného usporiadania vzťahov strán sporu meritórnym rozhodnutím týkajúceho sa predmetu tohto sporu. Súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadnil aj princíp proporcionality a má za to, že jeho nariadením neprimeraným spôsobom nelimituje vlastnícke právo žalovanej, proti ktorej toto neodkladné opatrenie smeruje. Súd poukazuje na to, že pri nariadení neodkladného opatrenia nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a v danom prípade má pre účely nariadenia neodkladného opatrenia súd za hodnoverne osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu úpravy pomerov strán sporu v zmysle podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 35. Súd tiež poukazuje na to, že v rámci rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zasiahol do znenia petitu čo sa týka jeho formulačného / gramatického vyjadrenia bez zásahu do obsahovej stránky. V danom prípade nejde o porušenie zásady ne ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit tak, že použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia to, čo je z jeho obsahu zrejmé. Pri formulácii výroku súd musí dbať len na to, aby z obsahového hľadiska vyjadroval to, čoho sa strana sporu skutočne domáhala. 36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 1 C.s.p. aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).