Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/243/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu K.. E. V., W. XX.X.XXXX, F. X. XX, V.Š., proti žalovanej X. V., C.. U., W. XX.X.XXXX, F. X. XX, V.K. zastúpenej Mgr. Tomášom Čerepánom, advokátom so sídlom Štúrova 27, Košice, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k bytu Č.. X nachádzajúcemu sa na X. T. bytového domu, súpisné číslo XXX, W. G. X. U. V., Č. U. XX, postaveného na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXmX a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, ktorý je evidovaný na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor, na liste vlastníctva Č.. XXXXX, pre okres Košice K., I. V. - H. Q., V. Ú. S., sa zrušuje.

II. Byt Č.. X nachádzajúci sa na X. T. bytového domu súpisné číslo XXX, na ulici X. U. V.K., Č. U. XX, postaveného na pozemku evidovanom ako parcela registra „. T. Č.Í. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXmX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, ktorý je evidovaný na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor, na liste vlastníctva Č.. XXXXX, T. I. V. K., I. V. - H. Q., katastrálne územie S. sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 34.700,- eur do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Stranám náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 2.5.2015 domáhal, aby súd rozdelil majetok po rozvode, nakoľko v situácií, v ktorej sa nachádza sa nedá naďalej existovať. V tomto stave, ako je dnes, psychicky a fyzicky trpí a veľmi sa zhoršuje jeho zdravotný stav. Navrhuje, aby mu bývala manželka vyplatila 50.000,- eur, alebo nech sa vzdá druhej polovice bytu v prospech neho bez toho, aby z bytu niečo odniesla okrem osobných vecí. Bývalá manželka riadne neplatí poplatky za užívanie bytu a spotrebu energii, bývalá manželka nikdy neprispievala na kúpu spoločných vecí a služieb do domácnosti. Bývalá manželka pochádza z troch súrodencov a vlastní rodičovský dom. Svojich súrodencov vyplatila zo spoločných peňazí, ešte keď boli manželia.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 3.8.2015 uviedla, že žalobca žiada vo svojom návrhu, aby mu žalovaná ako jeho bývalá manželka vyplatila 50.000,- eur alebo naňho predviedla polovicu bytu. Aj keď to žalobca vo svojom návrhu neuvádza, jedná sa o byt, v ktorom majú obaja účastníci

konania trvalé bydlisko- F. Č.. X s celkovou podlahovou plochou XX,XXmX nachádzajúci sa na X. T. bytového domu na X. G. U. V.Š., orientačné Č.. XX, L. Č. XXX, postaveného na pozemku- parcele registra „C“ s parcelným číslom XXXX- A. T. E. W. L. U. XXXmX, ktorý je evidovaný Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, n a liste vlastníctva Č.. XXXXX pre okres Košice, obec V.K.- H. Q., V. Ú. S.. Ako je zrejmé z výpisu z listu vlastníctva, účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi bytu, každý v podiele 1 k celku, pričom byt nadobudli darovaním od dcéry na základe rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru o povolení vkladu darovacej zmluvy zo dňa 31.3.2015. Je síce pravdou, že pôvodne bol byt v bezpodielovom spoluvlastníctva manželov, avšak ešte za trvania manželstva sa stala vlastníčkou bytu dcéra. Potom, čo po rozvode manželstva nastali medzi účastníkmi konania rozpory otec (žalobca) trval bezpodmienečne na tom, aby mu dcéra previedla do vlastníctva 1 bytu, čo aj urobila. Matka (žalovaná) nežiadala o prevod druhej polovice, avšak dcéra tak z dôvodu „ spravodlivosti“ učinila. Preto je vlastníctvo bytu potrebné vyporadúvať ako podielové spoluvlastníctvo. Žalobca sa správa, akoby bol byt iba jeho (vymenil zámky, žiada, aby sa žalovaná odsťahovala iba s osobnými vecami a byt prenechala jemu, alebo aby mu vyplatila 50.000,-eur, čo je takmer hodnota celého bytu), čo ale nezodpovedá právnemu stavu. Vo vzťahu k bytu, ktorí majú účastníci konania v podielovom spoluvlastníctve, je možné tento návrh kvalifikovať ako návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Byt má podľa dostupných informácií podľa žalovanej hodnotu 65.000,-eur, takže polovica predstavuje 32.500,- eur. Ak by súd návrh posúdil ako návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytu č. 7 s celkovou podlahovou plochou XX,XXmX nachádzajúceho sa na X. T. bytového domu na X.C. G., U. V., I. Č.. XX, súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku- parcele registra „. L. T. Č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria s výmerou XXXmX, ktorý je evidovaný Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva Č.. XXXXX pre okres V., I. V.- H. Q., V. Ú. S., žalovaná navrhuje, aby súd vydal vo veci tento rozsudok: „ Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť- F. Č.. X nachádzajúci sa na X. T. F.Q. H. W. X. ulici, v Košiciach, orientačné Č.. XX, L. Č. XXX, postaveného na pozemku- parcele registra „C“ s parcelným Č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou XXXmX, ktorý je evidovaný Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva Č.. XXXXX pre okres Košice, obec Košice- Dargovských hrdinov, katastrálne územie S.. Žalovaná je povinná do 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku uhradiť žalobcovi čiastku 30.700,- eur titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

3. Žalobca v doplnení žaloby zo dňa 2.10.2015 uviedol, že navrhuje, aby súd prikázal žalovanej vyplatiť 50.000,-eur žalobcovi alebo navrhuje nech súd prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu F. Č.. X W. X. G. U. V., I. Č. XX, súpisné číslo XXX, list vlastníctva Č.. XXXXX, I. V. K., I. V.- H.Z. Q., V. Ú. S., bez toho, aby si žalovaná z bytu niečo odniesla okrem osobných vecí. Hodnota bytu je cca 65.000,- eur. Dňa 23.6.2003 žalovaná súhlasila s tým, aby byt formálne predali staršej dcére. Tá ho od nich odkúpila cez hypotekárny úver 500.000,-Sk, ktorý on 9 rokov splácal. Hypotekárny úver a jeho úspory použili na kúpu bytu mladšej dcéry. Celkovo banke zaň dal s úrokmi 650.000,- Sk. Bolo to s plným vedomím a súhlasom žalovanej, hoci sa ich vzťah už rozvracal. Dnes, keď byt po splatení úveru získali späť, žalovaná tento stav využívala proti nemu.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 2.12.2015 uviedla, že žalobca dňa 2.10.2015 doplnil svoj návrh na majetkové vyrovnanie po rozvode, ktorý podal dňa 11.5.2015 tak, že navrhol, aby súd prikázal žalovanej vyplatiť 50.000,-eur žalobcovi, alebo aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu F. Č.. X W. X. G. U. V., kde majú obaja trvalé bydlisko, pričom hodnota bytu je cca 65.000,-eur. Žalovaná si dovoľuje uviesť, že nevidí dôvod, prečo by mal súd zaviazať žalovanú k vyplateniu 50.000,- eur, keď hodnota celého bytu je podľa žalobcu 65.000,-eur. Žalovaná opakované uvádza, že ako je zrejmé z výpisu z listu vlastníctva, účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi bytu, každý v podiele 1 k celku, pričom byt nadobudli darovaním od dcéry na základe rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru o povolení vkladu darovacej zmluvy zo dňa 31.3.2015. Byt má podľa žalovanej i žalobcu hodnotu 65.000,-eur, takže polovica predstavuje 32.500,-eur. Ak hodnota 1 bytu je 32.500,-eur, žalovaná súhlasí s tým, aby z tejto sumy bola odpočítaná suma 1.800,-eur (18 x 100,-eur), čo je polovica nákladov, ktoré platil žalobca od mája 2013 do októbra 2014 a v prípade, ak žiada žalobca prikázať byt do svojho výlučného vlastníctva, žalovaná žiada, aby jej žalobca uvedenú čiastku 32.500,-eur poníženú o sumu 1.800,-eur vyplatil titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Naviac, ak je žalovaná výlučná vlastníčka nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXXX, ktoré nadobudla dedením a darovaním, žalobca nie je podielovým spoluvlastníkom 1/6, ako sa mylne domnieva. V prípade, ak by sa zo spoločného majetku vyplatil súrodenec žalovanej, mal by žalobca podľa § 150 Občianskeho zákonníka len nárok na to, aby sa nahradilo to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na ostatný

majetok žalovanej. Žalovaná si teda dovoľuje uviesť, že v prípade je podania zo dňa 5.8.2015 sa jednalo iba o chybu v písaní a navrhuje, aby súd vydal nasledovný rozsudok: „ Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu- nehnuteľnosť - F. Č.. X W. L. W. X. T. F. H. W. X.C. G. U. V., I. Č..XX, L. Č. XXX, postaveného na pozemku- parcele registra „. L. T. Č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria s výmerou XXXmX, ktorý je evidovaný Okresným Ú. V., V. I., W. N. U. Č.. XXXXX pre okres V., I. V.- H. Q., V. Ú. S.. Žalobca je povinný do 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku uhradiť žalovanej čiastku 30.700,- eur titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva.“

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán a oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami žalobcu s vyjadreniami žalovanej, so znaleckým posudkom č. 211/2016 zo dňa 13.10.2016 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že podľa neho má byt hodnotu 60.000,- eur, dal vypracovať znalecký posudok, byt nie je možné technicky rozdeliť, byt užívajú obaja, žalovaná občas. Znalecký posudok predložený ním v tomto konaní bol vypracovaný v čase, kedy predmetný bytový dom, v ktorom sa tento byt nachádza nebol ešte rekonštruovaný. Netrvá na ďalšom znaleckom dokazovaní vo veci, žiada, aby súd už vo veci rozhodol, strašne ho to psychicky ubíja. Chce prežiť normálny, dôstojný dôchodok. Peniaze na odkúpenie bytu nemá. Zaplatil súdne trovy v tomto konaní vo výške 1.884,- eur.

7. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že v byte je prerobené jadro, sú tam dve plastové okná. Byt nie je možné technicky rozdeliť.

8. Z listu vlastníctva Č.. XXXXX má súd za preukázané, že strany tohto sporu sú podielovými spoluvlastníkmi F. Č.. X W. X. T. W. G.. X. Č.. XX U. V. nachádzajúceho sa v katastrálnom území S., U. I. V. K., U. I. V. - H. Q., a to v podiele žalobca 1/2 z celku a žalovaná 1/2 z celku.

9. Zo znaleckého posudku č. 211/2016 zo dňa 13.10.2016 znalca Ing. Aleny Horváthovej vyplynulo, že všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti a M. F. Č.. X W. X. T. na ul. X. Č.. XX U. V.K. je 69.400,- eur.

10. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil nasledovne:

11. Podľa ustanovenia § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

12. Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

13. Podľa ustanovenia § 139 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

14. Podľa ustanovenia § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

15. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

16. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 Občianskeho zákonníka). Ak k tejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojim autoritatívnym rozhodnutím. Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť sú uvedené v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. Súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi strán, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex). Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije (ďalší) spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pri úvahe o tom, či sa vec prikáže jednému zo spoluvlastníkov alebo viacerým z nich, súd prihliadne na návrhy strán; do spoluvlastníctva prikáže vec iba vtedy, ak strany o to žiadajú alebo aspoň sú s tým uzrozumení. Zákonom nevysloveným, ale z povahy veci vyplývajúcim predpokladom teda je, že o spoločnú vec má niektorý zo spoluvlastníkov záujem a je schopný za ňu zaplatiť primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta od účinnosti novely vykonanej zákonom č. 526/2002 Z.z. zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 8/2008).

18. Občiansky zákonník v ust. § 142 ods. 2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené, je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší. Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Na úplnom poznaní skutkového stavu veci založené dôsledné porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcu vznikla v prípade jej zamietnutia, je nevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o (ne)existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa predčasný a nepodložený. Z účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovaných alebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia strán tohto konania, v neprospech žalobcu. Vo všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech žalobcu môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu (napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnil právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia žalobe alebo že mu ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do jeho vlastníctva majú v úmysle predať(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2010, sp. zn. 1 Cdo 84/2009).

19. Súd má v konaní za preukázané, že strany sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu Č.. X W. X. T. U. U. Č.. XX F. H. Č. L. XXX postaveného na ulici X.Á. U. V., nachádzajúceho sa v katastrálnom území S., U. I. V. K.K., U. I. V. - H. Q., A. W. N. U. Č.. XXXXX a to žalobca v podiele 1 z celku a žalovaná v podiele 1 z celku. Pokiaľ ide o spôsob zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu (pri nemožnosti rozdelenia predmetného bytu), z výpovede strán jednoznačne vyplynulo a je nesporné, že byt nie je možné technicky rozdeliť na dva menšie byty, že spolužitie strán v tomto byte je po rozvode ich manželstva nemožné, teda obaja žiadajú zrušiť a vyporiadať ich podielové spoluvlastníctvo k predmetnému bytu. Z výpovede žalobcu má súd za preukázané, že nemá peňažné prostriedky na zaplatenie ceny podielu žalovanej. Z výpovede žalovanej má súd za preukázané, že má peňažné prostriedky na zaplatenie ceny podielu žalobcu. Žalovaná žiada súd, aby prikázal predmetný byt do jej výlučného vlastníctva. Z týchto dôvodov súd prikázal predmetný byt do výlučného vlastníctva žalovanej.

20. Pokiaľ ide o primeranú náhradu pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 tretia veta OZ, túto treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielmi spoluvlastníkov, ktoré boli prisúdené jednému zo spoluvlastníkov. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 tretia veta je príslušný podiel všeobecnej ceny veci, pretože len podľa všeobecnej ceny možno zistiť a v peniazoch vyjadriť protihodnotu prípadného obstarania obdobnej veci, predtým vyjadrenej podielom spoluvlastníka na spoločnej veci. Musí ísť teda o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Za takú nemožno považovať určenú náhradu vychádzajúcu z nadobúdacej ceny. Do primeranej náhrady nemožno zahrnúť ani hodnotu neužívania veci ostatnými spoluvlastníkmi. V takom prípade by išlo o iný vzťah, ktorý sa medzi účastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva vytvoril (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. M Cdo 6/2003 a rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 18/2000).

21. Všeobecná cena veci by mala vyjadrovať cenu nehnuteľnosti nielen v závislosti od druhu stavby, jej veľkosti, použitých stavebných materiálov, jej vybavenia, konštrukcie, údržby a veku, výmery, kultúry (druhu) pozemku a jeho bonity, ale aj so zreteľom na v danom mieste a čase existujúcu situáciu na trhu s nehnuteľnosťami rovnakého (porovnateľného) druhu. Všeobecná cena je cenou, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť v mieste, kde sa nachádza, t.j. cena ovplyvnená ponukou a dopytom po nehnuteľnostiach na určitom mieste a čase. Pre určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.

22. Zo znaleckého posudku č. 211/2016 zo dňa 13.10.2016 znalca Ing. Aleny Horváthovej má súd za preukázané, že všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti a to č. 7 na 4. poschodí na G.. X. Č.. XX U. V. je 69.400,- eur. Cena spoluvlastníckeho podielu žalobcu resp. náhrada za spoluvlastnícky podiel žalobcu k predmetnému bytu vo výške 1/2 z celku teda predstavuje sumu 34.700,- eur.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov k bytu Č.. X na X. T. U. U. Č.. XX bytového domu číslo súpisné XXX T. W. G. X. U. V., W. L. U. V. Ú. S., U. I. V. K., v obci V. - H. Q., zapísaného na N. U. Č.. XXXXX, zrušil a predmetný byt prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Zároveň zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu za jeho polovičný spoluvlastnícky podiel na predmetnom byte vo výške 34.700,- eur.

24. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Aplikácia tohto ustanovenia (§ 257 Civilného sporového poriadku) prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde, na chovanie strán v priebehu konania a ich postoj v konaní, ako aj k ďalším relevantným skutočnostiam, ktoré určitým spôsobom individualizujú situáciu strany v tom smere, že si zasluhuje špecifické zaobchádzanie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99, uverejnené ZSP č. 1/2000, nález sp. zn. III. ÚS ČR 1840/10 zo dňa 23.9.2010, dostupný na http:// nalus.usoud.cz).

29. Pokiaľ ide o charakter prejednávaného sporu, predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním, v ktorom majú strany sporu tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu na začatie konania je uplatnené i právo žalovaného na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci.

30. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v okolnostiach danej veci, v okolnostiach na strane strán sporu a v okolnostiach, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde.

31. Podaniu žaloby predchádzalo mimosúdne riešenie zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak predstavy bývalých manželov boli diametrálne odlišné. Keďže sa strany tohto sporu nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, podal žalobca tento návrh (žalobu) o vyporiadanie BSM. Medzi stranami boli sporné otázky, na ktorých sa nevedeli dohodnúť (komu má byť prikázaný predmetný byt do výlučného vlastníctva a aká má byť cena spoluvlastníckeho podielu). Žalobca bol úspešný v konaní v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva a neúspešný v časti jeho vyporiadania (keď žiadal, aby bol predmetný byt prikázaný do jeho výlučného vlastníctva). Žalovaná bola úspešná v konaní v časti vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

32. Súd ďalej prihliadol na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v okolnostiach na stane žalobcu aj žalovanej, ktorí obaja sú dôchodcovia. Súd má teda za to, že v tomto prípade by bolo uloženie povinnosti, ktorejkoľvek zo strán nahradiť trovy konania druhej strane neprimerane prísne. Súdu sa za tejto procesnej situácie javí byť dôvodné, aby si každá z procesných strán znášala trovy konania sama.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia 257 Civilného sporového poriadku tak, že stranám ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).