Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_13C-17-2018.pdf
PDF · 83.59 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/17/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobkyne: X. W., I.. XX. XX. XXXX, Z. N. XX, Z. Z., M. F. B. X. K. XX, Z. Z., v konaní zastúpenej JUDr. Ivetou Škvarkovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Dedinská 4, proti žalovanému: B. Š., I.. XX. XX. XXXX, Z. I.. Ľ.. Š.L. XX, Z. Z., v konaní zastúpeného JUDr. Danielou Bacíkovou, advokátkou, Advokátska kancelária Bacíková a spol., Lazovná 45, Banská Bystrica, IČO: 42 008 816, o určenie príspevku na výživu nevydatej matke, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý prispievať žalobkyni na výživu od 20. 02. 2017 do 20. 02. 2019 mesačne sumou 30,-- Eur, splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročný príspevok na výživu za obdobie od 20. 02. 2017 do 14. 09. 2018 vo výške 600,-- Eur sa povoľuje splácať žalovanému v 20,-- Eur splátkach mesačne, splatných spolu s bežným príspevkom na výživu.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podanou žalobou zo dňa 05. 03. 2018 sa domáhala od žalovaného určenia príspevku na výživu nevydatej matke na tom skutkovom základe, že zo štvorročného vzťahu so žalovaným sa im narodil syn M. Š., I.. XX. XX. XXXX. Otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred Matričným úradom v Banskej Bystrici. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z rodného listu maloletého.
2. Žalobkyňa ďalej uviedla, že po narodení maloletého syna M. v mesiaci máj 2017 bol spoločný vzťah so žalovaným ukončený a v súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti.
3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému bolo vedené konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 13. 12. 2017, ktoré v časti o určenie výživného nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 01. 2018. Žalovaný bol zaviazaný prispievať výživou na maloletého syna výživným vo výške 120,-- Eur mesačne.
4. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v súčasnej dobe je na materskej dovolenke, je poberateľkou materského príspevku vo výške 213,20 Eur a prídavku na dieťa vo výške 23,68 Eur. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku v roku 2017 vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica dňa 16. 10. 2017.
5. Žalobkyňa uviedla, že v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej prispieva na náklady na bývanie mesačne sumou 74,-- Eur a tak isto prispieva mesačným podielom vo výške 62,-- Eur na nákup palivového dreva. Uviedla, že nevlastní žiadny hnuteľný či nehnuteľný majetok. Uvedené príjmy jej teda nepostačujú na pokrytie výdavkov spojených s jej primeranou výživou.
6. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný je slobodný, zamestnaný, má stály mesačný príjem a je vlastníkom viacerých nehnuteľností.
7. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ona je sama schopná si mesačne privyrobiť sumu 20,-- Eur až 30,-- Eur a to na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorú má uzatvorenú s obchodnou spoločnosťou BAU1, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica. Na preukázanie týchto tvrdení predložila žalobkyňa dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 16. 04. 2018 a tak isto výplatné pásky za mesiac apríl roku 2018, z ktorej vyplýva, že jej čistá mzda predstavovala sumu 13,57 Eur, za mesiac máj roku 2018 sumu 40,59 Eur.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že so žalobou nesúhlasí, pričom potvrdil skutočnosti o tom, že so žalobkyňou žijú v spoločnej domácnosti takmer 4 roky, pričom z ich vzájomného vzťahu sa narodil syn M. X. XX. XX. XXXX. Uviedol, že v tomto období sa spoločne starali o spoločnú domácnosť o maloletého, bývali v rodinnom dome otca žalobkyne, kde spoločne uhrádzali náklady spojené s bývaním. Nakupovali spolu potraviny.
9. Žalovaný uviedol, že so žalobkyňou plánovali osamostatnenie s tým, že začnú viesť samostatnú domácnosť a na základe uvedeného kúpili rozostavaný rodinný dom na B. G., ktorý sa snažili čo najskôr dokončiť, aby sa do neho mohli s maloletým presťahovať. Žalovaný však uviedol, že nesúhlasil, aby sa do tohto nového rodinného domu presťahovala aj matka žalobkyne. Z uvedeného vznikol medzi nimi konflikt, ktorý viedol k tomu, že od tejto doby nevedú spoločnú domácnosť. Žalovaný poukázal na konanie vedené pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX, kde bol zaviazaný prispievať výživným na maloletého vo výške 120,-- Eur mesačne, pričom náklady, ktoré uvádzala žalobkyňa spojené s nákupom palivového dreva mali predstavovať ročne sumu 1000,-- Eur, pričom v súčasnej žalobe uvádza, že nákup takéhoto palivového dreva predstavuje sumu 1500,-- Eur, pričom on sám má vedomosť, že cena za nakupované palivové drevo je v rozsahu 250,-- Eur až 300,-- Eur.
10. Uviedol, že do februára roku 2018 bol vodičom z povolania, kde pracoval nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, pričom jeho priemerný mesačný zárobok predstavoval sumu 701,-- Eur v čistom vyjadrení. Uviedol, že od marca roku 2018 zmenil zamestnávateľa a to najmä z toho dôvodu, aby si vedel zariadiť prácu tak, aby sa mohol stretávať na základe právoplatného rozsudku so svojim synom. Uviedol, že pracuje v obchodnej spoločnosti Lapintrans, s.r.o. so sídlom Detva a jeho mesačný príjem by mal byť okolo 600,-- Eur mesačne. Žalovaný ďalej uviedol, že okrem tohto príjmu má aj príjem z nájmu jeho 1- izbového bytu, ktorý spolu s platbami súvisiaci s jeho užívaním predstavuje sumu 320,-- Eur.
11. Žalovaný ďalej uviedol, že rodinný dom, ktorý kúpil preto, aby s ním mohla rodina bývať, financoval z hypotekárneho úveru, ktorým zaťažil nielen rodinný dom, ale aj jeho 1-izobový byt a tak isto zaťažili byt aj jeho rodičia. Uviedol, že v súčasnej dobe spláca tento úver mesačne sumou 561,82 Eur a 143,54 Eur mesačne.
12. Žalovaný teda tvrdil, že svoju vyživovaciu povinnosť voči matke jeho dieťaťa si riadne plnil nielen pred jeho narodením, ale aj po narodení syna, kedy žili v spoločnej domácnosti do leta roku 2017. Uviedol, že sa snažil zabezpečiť bývanie pre rodinu, avšak žalobkyňa odmietla s ním ísť bývať do tohto domu, a preto považuje žalobu za nedôvodnú, žiada ju zamietnuť. Z potvrdenia zamestnávateľa žalovaného mal súd za preukázané, že jeho čistá priemerná mzda v mesiacoch marec až jún 2018 predstavovala sumu 481,85 Eur.
13. Podľa § 74 ods.1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
14. Podľa § 75 ods.2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
15. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že strany sporu sú rodičmi maloletého M. Š., I.. XX. XX. XXXX. Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že strany sporu ako rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a takúto spoločnú domácnosť ani nevedú. Súd mal ďalej za preukázané, že ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bolo vedené konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. XXP/ XXX/XXXX, na základe ktorého bolo upravené zverenie maloletého do osobnej starostlivosti žalobkyne určená povinnosť prispievať žalovaným na výživu maloletého sumou 120,-- Eur mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletým v zmysle súdneho rozhodnutia. Súd v konaní mal ďalej za preukázané, že žalobkyňa je v súčasnej dobe na materskej dovolenke a jej príjmom je materský príspevok vo výške 213,20 Eur a poberá prídavky na dieťa vo výške 23,68 Eur. V konaní bolo ďalej preukázané, že matka je schopná mesačne si privyrobiť sumu v rozsahu 20,-- Eur až 30,-- Eur na základe dohody o pracovnej činnosti. Žiadny iný ďalší príjem matky v konaní preukázaný nebol. Z potvrdenia o príjme žalovaného mal súd za preukázané taktiež jeho výšku mesačného príjmu u svojho zamestnávateľa, ktorý je v rozsahu 461,-- Eur. V konaní nebolo sporné to, že žalovaný má príjem aj z prenájmu 1-izbového bytu, ktorého je vlastníkom a tak isto v konaní sporným nebolo to, že žalovaný platí splátky hypotekárneho úveru, ktorým financoval kúpu rozostavaného rodinného domu, ktorým sa snažil zabezpečiť bývanie pre strany sporu a ich maloletého dieťa.
16. Spornou sa stala otázka výšky príspevku na výživu žalobkyne, kedy táto požadovala príspevok v rozsahu 60,-- Eur mesačne a žalovaný s takýmto návrhom vyjadril nesúhlas.
17. Zákon o rodine upravuje vzťahy nielen rodičov a detí, ale aj vzťahy rodičov dieťaťa navzájom. Medzi rodičmi dieťaťa, aj keď nie sú manželia existuje právny vzťah k ich spoločnému dieťaťu. Otec má však vyživovaciu povinnosť nielen k dieťaťu, ale táto povinnosť spočívajúca v príspevku na výživu patrí aj matke dieťaťa. Zákon sa snaží týmto spôsobom kompenzovať nevýhodnú polohu, do ktorej sa dostala nevydatá matka v čase svojho tehotenstva a materstva. Jej schopnosť zapojiť sa do pracovného procesu je tak znížená a s tým je spojený aj znížený jej zárobok. Otec dieťaťa je teda povinný primerane prispievať na výživu matky svojho dieťaťa, pričom táto povinnosť je časovo obmedzená. Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a to najneskôr odo dňa pôrodu. Matka z dôvodu tehotenstva a taktiež narodenia dieťaťa má zníženú schopnosť pracovať a to aj z dôvodu starostlivosti o toto maloleté dieťa. Primeranosť príspevku bude závisieť od potrieb matky. Súd pri rozhodovaní o výške príspevku prihliada na príjmy oboch rodičov, jednak z pracovného pomeru resp. zo sociálneho poistenia či iných zdrojov.
18. Z uvedeného potom vyplýva, že zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu a prípadnú úhradu niektorých nákladov nevydatej matke je dané kritériu primeranosti. Tento príspevok bude užší ako v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Súčasne však širší ako pri vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Súd teda zistil konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, teda schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, v danom prípade žalovaného.
19. Aplikáciou týchto zásad na tento konkrétny prípad po zhodnotení príjmov oboch strán sporu a ich oprávnených výdavkov potom konštatuje, že za spravodlivé považoval súd priznanie príspevku na výživu žalobkyne v rozsahu 30,-- Eur mesačne. Súd zároveň rozhodol o zročnom príspevku na výživu žalobkyne, ktorú povolil žalovanému splácať v mesačných splátkach spolu s bežným príspevkom na výživu žalobkyne tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
20. Vzhľadom k tomu, že obe sporové strany boli v konaní úspešné v rozsahu 50 %, súd vyslovil v časti výroku o nároku na náhradu trov konania, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods.2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.