Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Csp/24/2018

Potvrdené rozhodnutím 1Co/437/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne E. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. K. XXX, zastúpenej Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 14. septembra 2018 č.k. 1Csp/24/2018 - 92 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobkyni priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobkyne: E. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. K. XXX, zastúpená Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom Šafárikova 8, Rožňava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.619,80 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.619,80 EUR od 31.5.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobu doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.5.2018 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.619,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia a náhrady trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnila tým, že strany sporu uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014, v zmysle ktorej si žalobkyňa od žalovaného požičala istinu vo výške 1.020,- EUR a zaviazala sa ju zaplatiť s odmenou pre žalovaného vo výške 1.356,60 EUR v 30 splátkach po 41,82 EUR a Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014, v zmysle ktorej si žalobkyňa od žalovaného požičala istinu vo výške 1.020,- EUR a zaviazala sa ju zaplatiť s odmenou pre žalovaného vo výške 1.356,60 EUR v 30 splátkach po 41,82 EUR. Predmetné zmluvy o RÚ sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o SÚ)“, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Zo zmlúv, ktoré sú predmetom sporu vyplýva, že žalovaný nakoniec vystavil splátkový kalendár, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa mala platiť mesačné splátky vo výške 65,23 EUR (v oboch zmluvách rovnako) a to po dobu 33 mesiacov a nie po dobu, aká bola dohodnutá v zmluve. Podľa výpočtu (65,23 EUR x 33 mesiacov = 2.152,59 EUR), žalobkyňa by platila viac, ako bolo v zmluve pôvodne medzi stranami sporu dohodnuté. Žalobkyňa zároveň zaplatila aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 102,- EUR ku každej uzavretej zmluve. Podľa názoru žalobkyne žalovaný porušil ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere účinného ku dňu podpísania zmluvy o RÚ tým, že v zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014 uviedol nesprávnu RPMN vo výške 29,03 % v neprospech spotrebiteľa, v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm. j/, ktorá je v skutočnosti vo výške 103,47 % a v zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014 uviedol nesprávnu RPMN vo výške 29,03 % v neprospech spotrebiteľa, v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm. j/, ktorá je v skutočnosti vo výške 103,47 %, následkom nesprávne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa zákon spája sankciu v zmysle ustanovenia 11 ods. 1 písm. d/ cit. zákona a poskytnutý spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal voči žalobkyni nárok na zaplatenie sumy vo výške istiny. Žalobkyňa k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014 zaplatila do dnešného dňa splátkami sumu spolu vo výške 978,53 EUR a sumu zrážkami zo mzdy vo výške 916,64 EUR spolu zaplatila žalovanému sumu vo výške 1.895,17 EUR. Žalobkyňa k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014 zaplatila do dnešného dňa splátkami sumu spolu vo výške 847,99 EUR a sumu zrážkami zo mzdy vo výške 916,64 EUR spolu zaplatila žalovanému sumu vo výške 1.764,63 EUR. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalobkyňa zaplatila viac ako je výška istiny z jednotlivých zmlúv a žalovaný prijal sumu vyššiu ako mu zo zákona v dôsledku porušenej povinnosti patrí, má žalobkyňa nárok voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške: zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014, na sumu vo výške (1.895,17 EUR - 1.020,- EUR) 875,17 EUR a zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014 na sumu vo výške (1.764,63 EUR - 1.020,- EUR) 744,63 EUR. Zároveň poukázala na to, že obe zmluvy o RÚ obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, ktorú sú v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa napr.: · bod 4 Zmluvných dojednaní - Revolving je nekalou obchodnou praktikou, ktorá nebola individuálne dojednaná (spotrebiteľ mal záujem o jednorázové požičanie si peňazí) a táto podmienka núti spotrebiteľa vstupovať do ďalších úverových vzťahov s veriteľom bez ohľadu na jeho vôľu, · bod 7 a bod 7.2 Zmluvných dojednaní je neprijateľná zmluvná podmienka § 53 ods. 1 - prenášajú na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia zmluvy, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, · bod 8 v spojení s bodom 13 Zmluvných dojednaní je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 1 - viacnásobný postih spotrebiteľa za omeškanie s úhradou splátky, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 14.6.2018, v ktorom poprel skutkové a právne tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe a žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne o nesprávnej doby splácania úveru, pretože v zmysle zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014 (ďalej len „Zmluvy“), bol uvedený údaj počtu splátok (konkrétne 30), a nie počet mesiacov k splateniu úveru tak, ako žalobkyňa chybne uvádza. V zmysle Splátkového kalendára ku Zmluve o revolvingovej pôžičke č. XXXXXXXXXX je zrejmé, že 3 splátky boli vo výške 0,00,- EUR, ako preukázanie odkladu splátok, takže žalobkyňou uvádzaný výpočet (33x mesačná splátka) je nesprávny. Ďalej žalovaný poprel tvrdenia o nesprávnom výpočte RPMN v neprospech spotrebiteľa. Tvrdenie žalobkyne o tom, že výška RPMN bola žalovaným nesprávne uvedená poprel, nakoľko údaj o RPMN sa počíta podľa zákonného matematického vzorca tvoriaceho prílohu k zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, do ktorého je okrem iných údajov premietnutý aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe. Odhliadnuc od toho, že z obsahu koncipovaných tvrdení nemožno preukázateľne zistiť zdroj, ktorý bol žalobkyni podkladom pre výpočet RPMN, je dôvodné predpokladať, že žalobkyňa poukázala na niektorú z orientačných kalkulačiek, ktoré sú bežne dostupné na internete aj pre bežných spotrebiteľov. Ako však už zo samotného slovného základu pojmu „orientačný“ vyplýva, v danom prípade nemožno na takýto dôkaz prihliadnuť ako na nespochybniteľný, nakoľko predmetné, bežne dostupné výpočty často nezohľadňujú všetky vstupné údaje, ktoré sa do výpočtu RPMN zahŕňajú, a ktoré nie v každom jednotlivom prípade sú odvodené od dohody strán. Pre výpočet RPMN majú význam predovšetkým suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti jednotlivých splátok. Je minimálne namieste domnievať sa, že vzorec, podľa ktorého žalobkyňa vypočítala výšku RPMN, nezohľadňuje všetky relevantné údaje. Za účelom popretia tvrdení žalobkyne žalovaný v prílohe predložil rozpis vzorca RPMN, vypočítaného podľa presného matematického vzorca stanoveného v prílohe č. 2 k Zákonu o spotrebiteľských úveroch, preukazujúci, že RPMN v zmluve bola uvedená v správnej výške. Žalovaný taktiež poprel tvrdenia žalobcu, že revolving je nekalou obchodnou praktikou, čo dôvodil tým, že revolving je poskytnutie ďalšieho úveru podľa Zmlúv, kde preukázateľne žalobkyňa ako prvá požiadala o jeho poskytnutie, pričom tento je podmienený splnením vopred dohodnutých podmienok. V prípade, ak by žalobkyňa nemala v záujme získať revolving aj napriek skutočnosti, že o neho požiadala, bola oprávnená ho vypovedať, resp. požiadať o jeho stornovanie v prípade, že ho už obdŕžala v zmysle zmluvných dojednaní. Žalovaný poprel aj tvrdenia žalobcu, že článok 7. bod 7 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dôvodu, že prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami na spotrebiteľa. Ust. § 53 ods. 1 hovorí, že „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“)“. Predmetné ustanovenie však obsahuje aj ďalšiu vetu týkajúcu sa Zmluvných dojedaní, ktorá hovorí, že „To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané“, pričom žalovaný považuje všetky vymedzené podmienky týkajúce sa Zmluvných dojednaní za splnené. Žalovaný poprel aj tvrdenie žalobcu, že článok 8. v spojení s článkom 13. Zmluvných dojednaní je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 OZ, z dôvodu viacnásobného postihu spotrebiteľa za omeškanie s úhradou splátky, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Článok 8 Zmluvných dojednaní stanovuje práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1 a Spoludlžník 2, pričom tieto sa týkajú výlučne:

- povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1 a Spoludlžník 2 predložiť Veriteľovi dokumenty slúžiace k schváleniu a uzatvoreniu Zmlúv

- povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1 a Spoludlžníka 2 poskytnutý úver v dohodnutých termínoch splatnosti uhradiť

- spôsobu úhrady splátok poskytnutého úveru

- povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1 a Spoludlžníka 2 nahlásiť Veriteľovi zmeny týkajúce sa ich údajov, ktoré boli poskytnuté na účely uzatvorenia Zmlúv

- povinnosti Dlžníka uhradiť do 5 dní uhradiť splatnú splátku, v prípade že jeho zamestnávateľ nevykoná zrážku zo mzdy vo výplatnom termíne riadne, pričom počas tejto lehoty nemá Veriteľ nárok na úrok z omeškania

- postupu uplatnenia zrážok zo mzdy Spoludlžníka 1 a Spoludlžníka 2

- postupu použitia poskytnutých plnení na skoršie splatné pohľadávky Veriteľa

- postupu v prípade, že Dlžník plní nad rámce aktuálne splatnej pohľadávky Veriteľa, teda právo Dlžníka požadovať vrátenie preplatku, resp. jeho použitie ako preddavku na budúce splatné pohľadávky Veriteľa. Článok 13 Zmluvných dojednaní ustanovuje prípady podstatného porušenia Zmlúv a ich možný následok spočívajúci v okamžitej splatnosti všetkých pohľadávok, oprávnenia odstúpiť od Zmlúv, resp. možnosti okamžitého vypovedania Zmlúv. Predmetné prípady podstatného porušenia aj s uvedenými následkami sú obsiahnuté aj ustanoveniach pri porušení záväzkovo právnych vzťahov. Tieto ustanovenia však priamo nezakladajú povinnosti žalobkyni, ale len upravujú predpokladané možné situácie, ktoré môžu nastať v prípade zmeny určitých okolností, resp., porušení zmluvne dojednaného záväzkového vzťahu medzi zmluvnými stranami, ktoré by s prihliadnutím na prejavené vôle strán Zmlúv nemalo nastať. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, a ani len nepoukázala na konkrétne nesplnenie predpokladov pre zmluvné podmienky uvedených v § 53 ods. 1 OZ. V závere žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, minimálne pokiaľ ide o úhrady realizované pred 30.05.2015, t.j. v období 3 rokov spätne od momentu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu.

3. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa podaním zo dňa 18.7.2018, ktorým opätovne poukázala, že výpočet žalovaného o výške RPMN nie je správny a to preto, že žalovaný na výpočet RPMN zadal údaje takto: výška splátky 41,82 EUR (žalobkyňa však splácala mesačne 65,23 EUR podľa splátkového kalendára aj podľa uzavretej zmluvy), počet splátok 30, poplatok za poskytnutie úveru 102,- EUR, úver vo výške 1.020,- EUR, z ktorých údajov podľa vzorca vypočítal RPMN vo výške 28,38 %. Pri venovaní bežnej pozornosti výpočtu výške RPMN podľa žalovaného je zrejmé, že zadané údaje žalovaným nie sú správne z dôvodu, že žalobkyňa platila mesačne sumu vo výške 65,23 EUR a nie sumu vo výške 41,82 EUR. Žalobkyňa preto stále tvrdí, že reálna hodnota RPMN je niekoľkonásobne vyššie ako to uvádza žalovaný vo vyjadrení a aj ako to uviedol do zmluvy, ktorú so žalobkyňou uzavrel. Žalobkyňa pre kontrolu svojich tvrdení telefonicky oslovila bežnú bankovú inštitúciu, zadala údaje zo zmluvy (výška splátky 65,23 EUR, počet splátok 30, poplatok za poskytnutie úveru 102,- EUR, úver vo výške 1.020,- EUR, dátum prvej splátky) a podľa uvedených údajov jej bolo oznámené, že RPMN bola bankovým systémom vypočítaná na 96,58 %. V prípade, ak by konajúci súd chcel overiť správnosť uvedených tvrdení a k argumentu žalobkyne by súdu nestačil výpočet výšky RPMN z dostupných stránok na internete, žalobkyňa navrhla, aby súd vyžiadal na základe údajov, ktoré vyplývajú zo Zmluvy od dvoch ľubovoľných bánk výpočet RPMN. Žalobkyňa síce mylne uviedla v žalobe, že splátok bolo celkom 33 avšak ani pri oprave počtu splátok na počet 30 výška RPMN nie je tá, akú v Zmluve žalovaný proklamuje. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa trvá na dôvode svojej žaloby, z ktorej vyplýva, že zmluva je bez úročná a bez poplatkov a že žalovaná obdržala plnenie, ktoré je povinná žalobkyni vydať. K ostatným bodom vyjadrenia žalovaného žalobkyňa nepovažovala za nutné sa vyjadriť písomne a k týmto sa vyjadrí ústne na pojednávaní, keďže ani opätovné vyjadrenie sa spôsobom vyvrátiť tvrdenia žalovaného sa právna

povaha zmluvných podmienok zakotvených v Zmluve resp. v Zmluvných dojednaniach nezmení a ich posúdenie ostáva na úvahe konajúceho súdu. Žalobkyňa ako hlavný argument v žalobe uviedla absenciu podstatnej náležitosti uvedenej v ustanovení § 9 ods. 1 písm. j/, ktorý údaj je uvedený nesprávne v neprospech spotrebiteľa a podľa ustanovenia 11 ods. 1 písm. d/ cit. zákona a poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom svoju účasť vopred ospravedlnil žalovaný, ktorý žiadal prejednať spor v jeho neprítomnosti a žalobkyňa zotrvala na svojich vyjadreniach uvedených v žalobe a v písomnom podaní.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014, zmluvným dojednaniami k obom zmluvám o revolvingovom úvere, kalkulačkou o výpočte RPMN pre spotrebiteľský úver, potvrdením zamestnávateľa žalobkyne o zrážke zo mzdy žalobkyne zo dňa 10.5.2018, splátkovými kalendármi k obom zmluvám o revolvingovom úvere, platobnými príkazmi žalobkyne na úhradu úverov za obdobie od januára 2015 do júla 2016, vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 14.6.2018, vyjadrením žalobkyne k vyjadreniu žalovaného zo dňa 18.07.2018, ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 17.12.2014 žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru vo výške 1.020,- EUR a táto žiadosť je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej bol žalobkyni schválený úver vo výške 1.020,- EUR s tým, že mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb predstavovala sumu 65,23 EUR a žalobkyňa mal zaplatiť 30 mesačných splátok po 41,82 EUR s tým, že celková čiastka, ktorú musí zaplatiť predstavuje 1.356,60 EUR. Podľa zmluvy ročná úroková sadzba predstavovala 18,03 % a RPMN predstavovala 29,03 %. Zároveň bol v zmluve stanovený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 102,- EUR. V ten istý deň žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie ďalšieho revolvingového úveru vo výške 1.020,- EUR a táto žiadosť je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej bol žalobkyni schválený úver vo výške 1.020,- EUR s tým, že mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb predstavovala 65,23 EUR a žalobkyňa mal zaplatiť 30 mesačných splátok po 41,82 EUR s tým, že celková čiastka, ktorú musí zaplatiť predstavuje 1.356,60 EUR. Podľa zmluvy ročná úroková sadzba predstavovala 18,03 % a RPMN predstavovala 29,03 %. Zároveň bol v zmluve stanovený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 102,- EUR. Obe zmluvy sú podpísané žalobkyňou dňa 17.12.2014 a žalovaným dňa 23.12.2014.

7. Z platobných príkazov žalobkyne na úhradu oboch úverov za obdobie od januára 2015 do júla 2016 súd zistil, že k poskytnutému úveru č. XXXXXXXXXX žalobkyňa 13. splátkami splatila sumu 847,99 EUR a k poskytnutému úveru č. XXXXXXXXXX žalobkyňa 13. splátkami splatila sumu 978,53 EUR.

8. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne o zrážkach zo mzdy žalobkyne zo dňa 10.5.2018 súd zistil, že k poskytnutému úveru č. XXXXXXXXXX boli za obdobie od júla 2016 do septembra 2017 vykonané zrážky zo mzdy žalobkyne spolu v sume 916,07 EUR a k poskytnutému úveru č. XXXXXXXXX boli za to isté obdobie vykonané zrážky zo mzdy žalobkyne spolu v sume 916,64 EUR.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára :

10. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a), 5, 11 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

12. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

13. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podpisu zmlúv (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

17. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

19. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

21. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

22. Podľa § 107 ods. 1, 2, 3 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

23. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, čo napokon nebolo medzi stranami sporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol zmluvný záväzkový vzťah na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014 a tiež zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014, v zmysle ktorých žalovaný poskytol žalobkyni úverovú čiastku v oboch úveroch vo výške po 1.020,- EUR s výškou mesačnej splátky v sume 65,23 EUR a s dobou splácania 30 mesiacov. Žalobkyňa sa teda zaviazala vrátiť žalovanému sumu vo výške 1.356,60 EUR, s ročnou úrokovou sadzbou 18,03 %, RPMN vo výške 29,03 % a s poplatkom za poskytnutie úveru 102,- EUR. Podmienky úveru boli v oboch prípadoch rovnaké. Daný zmluvný vzťah medzi stranami sporu vyplývajúci z predmetných zmlúv je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah, a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

26. V danom prípade bola medzi sporovými stranami uzavretá spotrebiteľská zmluva formou predformulovanej typovej zmluvy, kde veriteľom bol žalovaný, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a dlžníkom žalobkyňa, ktorá nekonala v rámci predmetu podnikania. Postavenie žalobkyne v tomto zmluvnom vzťahu bolo postavením slabšieho partnera, ktorý nedisponoval potrebnými odbornými znalosťami, niekoľkoročnými skúsenosťami na úverom trhu, čo mohlo viesť k tomu, že žalobkyňa nedokázala odhaliť v zmluve dojednania, ktoré ju výrazne znevýhodňovali a spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu. Z týchto dôvodov súd posudzoval uplatnený nárok v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Z obsahu uzavretých zmlúv vyplýva, že žalobkyni boli schválené úvery vo výške á 1.020,- EUR s tým, že v oboch úveroch mala zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru v sume 102,- EUR. Podľa zmlúv mala žalobkyňa splácať úver v 30 mesačných splátkach po 41,82 EUR. Zmluva neobsahuje špecifikáciu jednotlivých splátok čo do výšky istiny a úroku, avšak zo zmluvy vyplýva, že žalobkyňa mala mesačne splácať nielen samotný úver, ale aj splátky podľa dohody o poskytnutí služby spolu vo výške 65,23 EUR. Žalobkyňa uvedenú dohodu o poskytnutí služby nepredložila a preto súd nemohol preskúmať jej obsah a iba zo zmluvných dojednaní,

ktoré by mali tvoriť prílohu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že podľa čl. l4 veriteľ poskytuje aj služby, ktoré sú doplnkové a dobrovoľné bez ich bližšej špecifikácie a tieto sú poskytované na základe uzavretia samostatnej dohody o ich poskytovaní, pričom výška odplaty sa riadi sadzobníkom poplatkov.

27. Z dokazovania teda vyplýva, že žalobkyňa podpísala zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorých by mala platiť ďalšie splátky za tieto služby vo výške 23,41 EUR (65,23 EUR - 41,82 EUR). Na základe uvedeného sú potom v oboch zmluvách o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedené údaje o RPMN a aj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože pokiaľ mala žalobkyňa zaplatiť 30 mesačných splátok po 65,23 EUR (žalobkyňa spočiatku splátky v tejto výške aj uhrádzala), tak spolu by celková čiastka predstavovala sumu 1.956,90 EUR, k čomu je potrebné pripočítať ešte poplatok za poskytnutie úveru v sume 102,- EUR a potom celková čiastka je 2.058,90 EUR. V zmluve je celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, vyčíslená na sumu 1.356,60 EUR (30 x 41,82 EUR + 102,- EUR). Uvedený nedostatok má potom vplyv aj na výpočet celkovej výšky RPMN, pretože v zmluve je síce RPMN vypočítaná na 29,03 %, avšak v skutočnosti RPMN predstavuje 105,79 % (podľa interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN na portály M..Z..T.), pretože podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátané úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe a do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak spotrebiteľ musí navyše zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, pričom celkové náklady spotrebiteľa tvoria základ pri výpočte RPMN. Pokiaľ žalovaný do výpočtu RPMN nezahrnul aj náklady spojené s dohodou o poskytnutí služby, tak potom RPMN je v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, pričom podľa zmluvy bola žalobkyňa zaviazaná platiť aj splátky podľa dohody o poskytnutí služby, ktoré žalovaný do celkových nákladov a tým aj do výpočtu RPMN nezahrnul, musel súd vyhodnotiť oba spotrebiteľské úvery ako bezúročné a poskytnuté bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže sú v ňom nesprávne uvedené údaje o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a aj o výške RPMN.

28. Súd považuje za potrebné poukázať na ďalšie skutočnosti, pre ktoré súd považuje predmetné zmluvy za bezúročné a bez poplatkov, a to v zmluvách o úveroch absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a to údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pokiaľ je takýto údaj o dobe trvania zmluvy a o termíne konečnej splatnosti uvedený len v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, tento dokument nie je zmluvou, nie je podpísaný spotrebiteľom. Spotrebiteľ musí byť už v čase podpisu zmluvy informovaný o náležitostiach v zmysle v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch.

29. Z dôvodu, že súd posúdil poskytnuté úvery ako bezúročné a bezpoplatkové, nezaoberal sa už otázkou neprijateľných zmluvných podmienok načrtnutých v žalobe, ktoré navyše neboli dostatočne konkrétne zdôvodnené.

30. Žalovaný mal právo na vrátenie ním poskytnutej istiny z oboch úverov vo výške á 1.020,- EUR, a to bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Zo strany žalobkyne však bolo na základe predmetných zmlúv poukázané žalovanému plnenie z úveru č. XXXXXXXXXX v sume 1.754,06 EUR a z úveru č. XXXXXXXXXX v sume 1.895,17 EUR, to znamená v prvom úvere o 744,63 EUR viac a v druhom úvere o 875,17 EUR viac ako mal žalovaný nárok (ako to vyplýva z platobných príkazov žalobkyne na úhradu úverov za obdobie od januára 2015 do júla 2016 a potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne o zrážkach zo mzdy žalobkyne zo dňa 10.5.2018). Žalobkyňa ako dominus listis požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 1.619,80 EUR (744,63 EUR + 875,17 EUR).

31. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 456 OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu oprávneným; je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, v koho majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaným, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil. V

prejednávanej veci došlo k tomu, že žalovaný preukázateľne a nesporne poskytol žalobkyni peňažné prostriedky vo výške 1.020,- EUR titulom zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014 a vo výške 1.020,- EUR titulom zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014, ktoré úvery súd z vyššie uvedeného dôvodu považuje za bezúročné a bez poplatkov. Na strane žalobkyne ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Z hľadiska hmotno-právneho je žalovaný v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti (o uloženie ktorej žalobca žiada), preto je v prejednávanej veci pasívne legitimovaný. Žalovaný sa teda na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, keďže získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, pričom toto obohatenie musí vydať žalobkyni. Výška bezdôvodného obohatenia spočíva v rozdiele medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami zo strany žalovaného 2.040,- EUR (2 x 1.020,- EUR) a vrátenými peňažnými prostriedkami zo strany žalobcu 3.659,23 EUR (suma 1.764,06 EUR k úveru č. XXXXXXXXXX a suma 1.895,17 EUR k úveru XXXXXXXXXX). Žalobca ako dominus listis požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia z oboch úverov spolu vo výške 1.619,80 EUR. Súd teda zaviazal žalovaného vydať žalobkyni predmet bezdôvodného obohatenia vo výške 1.619,80 EUR (744,63 EUR + 875,17 EUR).

32. Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vznesenú žalovaným, súd konštatuje, že pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, do uplatnenia práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia uplynie čas uvedený v ustanovení § 107 ods. 1 a povinný v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o bezdôvodné obohatenie spôsobené úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 107 ods. 2. Podobne je to aj v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ale by už uplynula objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

33. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy oprávnený získal informácie o právnej stránke možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia (napríklad o tom, ako možno právne kvalifikovať jeho nárok), nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné [súd v súvislosti s tým poukazuje na právne závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 67/2011]. Rozhodujúcim pritom je, že zákon č. 129/2010 Z.z. priamo ustanovuje, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. I keď je v danom prípade žalobkyňa spotrebiteľ práva neznalý, bolo by neprimeranou ochranou jeho práva, pokiaľ by bol začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby posunutý na deň, kedy sa od svojho právneho poradcu dozvedel, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil.

34. Pre účely prejednávaného prípadu treba osobitne poukázať na tú časť odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 67/2011, v ktorej uviedol, že „to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie“ (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 169/2017 z 10.1.2018).

35. Zákon č. 129/2010 Z.z. bol vyhlásený v Zbierke zákonov a dňom jeho uverejnenia platí domnienka, že sa stal známy pre každého, koho sa týka. Treba preto vychádzať z toho, že žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy vedela, že ak v zmluvách chýba údaj o správnej výške RPMN, resp. iný údaj, úver je

bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru súdu sa žalobkyňa reálne dozvedela, že na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď skutočne (preukázateľne) zistila skutkové okolnosti, na základe ktorých mohla podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudla vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, t.j. dňom, v ktorom zaplatila úrok, ktorý nebola povinná zaplatiť. Zo spisu súd zistil, že posledná splátka k obom úverom bola zrazená zo mzdy žalobkyne v mesiaci september 2017, teda týmto dňom žalobkyňa nadobudla vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia aj o osobe obohateného, pričom žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 30.5.2018, teda nemohlo dôjsť k uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

36. Pokiaľ ide o posúdenie trojročnej objektívnej lehoty, pre jej začiatok plynutia treba vychádzať z dátumu plnenia realizovaného zo strany žalobkyne, v tomto prípade žalobkyňa "splácala úver" splátkami tak, že poskytnutú čiastku 1.020,- EUR začala splácať od januára 2015 a podľa predložených platobných príkazov žalobkyne za obdobie od januára 2015 do júla 2016 vrátila spolu k úveru č. XXXXXXXXXX sumu 847,99 EUR, k úveru č. XXXXXXXXXX sumu 978,53 EUR, následne v období od júla 2016 boli vykonávané zrážky zo mzdy žalobkyne, pričom v rozmedzí prvých zrážok došlo k prekročeniu súm 1.020,- EUR, t.j. BO začalo vznikať na strane žalovaného najskôr počnúc mesiacom júl 2016 (súčasne začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobkyňa podala predmetnú žalobu dňa 30.5.2018, neuplynula ohľadne jeho nároku na vydanie BO ani objektívna premlčacia lehota troch rokov.

37. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s citovaným ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k 31.5.2018 bola vo výške 0 %. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.619,80 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.619,80 EUR od 31.5.2018 (odo dňa kedy žalovanému bola doručená žaloba, t.j. deň kedy žalobkyňa požiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia) do zaplatenia.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 s tým, že nakoľko žalobkyňa mala vo veci plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).