Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/16/2017

Potvrdené rozhodnutím 22Co/57/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcov: 1. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, 2. X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, obaja právne zastúpení: Podhorský & Partners, s.r.o. Advokátska kancelária, so sídlom Zámocká 35 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 2.240,38 eura s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 14.09.2018 č. k. 7C/16/2017-97 takto jednohlasne rozhodol: I. Potvrdzuje sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania. II. Odmieta sa odvolanie voči výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. III. Priznáva sa žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcov: 1. Š. S., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XX, X. X. S., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XX, obaja právne zast.: Podhorský & Partners, s.r.o. Advokátska kancelária, Zámocká 35 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000, zast. JUDr. Patrik Podhorský, advokát a konateľ, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752,právne zast. AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 2.240,38 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v l. a v 2. rade sumu 2.240,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 12.4.2017 a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalobcovia v l. a v 2. rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a 2.rade (ďalej len žalobcovia) sa podanou žalobou domáhali vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 2.240,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.03.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia uzavreli so žalovaným dňa 02.10.2008 Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcom sumu vo výške 1.360,95 eur a dňa 22.01.2012 uzavreli ďalšiu Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcom sumu vo výške 1.014,80 eur. Žalovaný však poskytol menej ako bolo zmluvnými stranami dohodnuté. V tejto veci sa viedli súdne konania na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp.zn. 5C/156/2014, v ktorom žalovaný žaloval žalobcov na zaplatenie sumy 2.143,50 eur s prísl., no konajúci súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu, že mal za preukázané, že dohodnutá výška úroku v predmetnej zmluve prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka a poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu bezúročný. Vykonaným súdnym dokazovaním v konaní č. 5C/156/2014 bolo preukázané, že žalovaný poskytol žalobcom úver vo výške 828,46 eur. Žalobcovia z toho splatili žalovanému sumu vo výške 2.787,90 eur. Ďalšie súdne konanie bolo vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp.zn. 13C/403/2014, v ktorom žalovaný žaloval žalobcov na zaplatenie sumy 990,86 eur s prísl, no konajúci súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu, že mal za preukázané, že dohodnutá výška úroku v predmetnej zmluve prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka a poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu bezúročný. Vykonaným súdnym dokazovaním v konaní č. 13C/403/2014 bolo preukázané, že žalovaný

poskytol žalobcom úver vo výške 1.014,80 eur. Žalobcovia z toho zaplatili žalovanému sumu vo výške 1.295,74 eur. Keďže vykonaným dokazovaním Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 5C/156/2014 a sp.zn. 13C/403/2014 bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia splatili (vrátili) žalovanému celkom sumu vo výške 4.083,64 eur, aj napriek skutočnosti, že žalovaný poskytol žalobcom finančné prostriedky len vo výške 1.843,26 eur. Súčasne bolo konajúcim súdom - Okresného súdu Vranov n.T. sp.zn. 5C/156/2014 a sp.zn. 13C/403/2014 právne posúdené, že dohodnutá výška úroku v predmetnej zmluve prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka a poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu bezúročný. Žalobcovia poskytnutú sumu vrátili, dokonca ju preplatili. Na základe uvedeného sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcov vo výške 2.240,38 eur, t.j. suma uhradená navyše zo strany žalobcov žalovanému. K tomuto jednoznačnému záveru dospel aj Okresný súd Vranov n.T. v konaní č. 5C/156/2014 a v konaní č. 13C/403/2014. Z uvedeného dôvodu teda nevzniklo žalovanému právo na plnenie a žalobcom povinnosť plniť t.j. 1.843,26 eur (suma celkom za obidva poskytnuté úvery), je plnenie v sume 2.240,38 eur, ktoré žalovaný od žalobcov prijal, plnením bez právneho dôvodu, a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí žalovaný vydať. Keďže žalobcovia preplatili pohľadávku, ktorú mali uhradiť podľa zmluvy o úvere, žalovaný má povinnosť vrátiť poskytnuté prostriedky odo dňa nasledujúceho po poskytnutí finančných prostriedkov, ktoré prevýšili pohľadávku žalovaného. V prípade námietky premlčania vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehote zo strany žalovaného, žalobcovia z opatrnosti dávajú do pozornosti, že Krajský súd Prešov a Žilina vo viacerých rozhodnutiach posúdil konanie dodávateľov, ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedávajú svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Objektívna premlčacia doba je 10 ročná.

2. K dôvodnosti 10-ročnej premlčacej lehote poukázali na tieto rozhodnutia: Rozsudok Krajského súdu Prešov, sp.zn. 7Co/84/2011 z 12.12.2011 - žalovaná spol. Pohotovosť: „Správnym je i záver o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v dôsledku čoho sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvárania zmlúv už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca uvádzať RPMN umožňujúcu spotrebiteľom zorientovať sa v ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru. Žalovaný v období od 28.2.2005 do 16.7.2007 uzatvoril so žalobkyňou 4 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom ani v jednej z nich údaj o RPMN neuviedol. Takéto dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať RPMN sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu“; Rozsudok Krajského súdu Prešov, sp.zn. 3Co/41/2012 z 6.3.2013 - žalovaná spol. Home Credit: „Odvolací súd však nad rámec uvedeného odôvodnenia o včasnosti podania žaloby poukazuje aj na formu zavinenia vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorá priamo súvisí s otázkou premlčania. V tejto súvislosti je práve významné to, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (porov. Uznesenie Najvyššieho súdu slovenskej republiky z 16. Januára 2013, sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením výšky úrokov z úveru a poplatkov priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. že veriteľ (žalovaný) nebude môcť od dlžníka )žalobkyne) žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky, a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (dolus indirectus, tzv. nepriamy úmysel). Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. V zmysle ust. § 107 ods. 2 (porov. Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12.1.2013, sp.zn. 2 Co 9/2012). Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčanou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 “; Rozsudok Krajského súdu Prešov, sp.zn. 2Co/9/2012, z 21.1.2013 - žalovaná spol. Profi Credit: „Správnym je aj záver o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, v dôsledku čoho sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie ročnej úrokovej sadzby v uzatvorenej zmluve účastníkov, použitie neprijateľnej podmienky a určenie neprimerane vysokej ceny úveru, nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu,

minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech opísaný praktikami. So zreteľom na to, je správny záver súdu prvého stupňa poukazujúci na neuplynutie 10-ročnej lehoty od poskytnutia úveru, v dôsledku čoho bolo možné takto uplatnený nárok žalobkyni priznať. Za stavu, že žalobkyňa opísala, ako sa dozvedela o problematickosti zmluvy (internetová stránka MR SR) a žalovaný nepreukázal, že sa tak dozvedela skôr, je problematické akceptovať námietku uplynutia subjektívnej premlčacej doby“;Rozsudok Krajského súdu Prešov, sp.zn. 5Co/134/2012, z 26.11.2013 - žalovaná spol. EOS KSI Slovensko: „I odvolací súd má zato, že v danom prípade je objektívna premlčacia lehota 10- ročná. Bezdôvodné obohatenie žalovaného i odvolací súd považuje za úmyselné. Ak Všeobecná úverová banka a.s. použila nekalú obchodnú praktiku a neumožnila prostredníctvom ročnej úrokovej sadzby porovnať žalobkyni výhodnosť na trhu oproti iným produktom, možno takúto praktiku a konanie považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a takúto praktiku si možno ťažko predstaviť len v rovine nedbanlivosti. I názor súdu prvého stupňa, že keby aj pripustil, že Všeobecná úverová banka a.s. nechcela dojednať zmluvu so žalobkyňou v snahe získať v prospech, ťažko možno uveriť, že nevedela, čo môže spôsobiť takýmto konaním a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebola uzrozumená. Preto odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, keď neuznal obranu žalovaného, že nárok je premlčaný. Objektívna 10-ročná lehota od poskytnutia úveru neuplynula. Žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela až v priebehu roku 2011, kedy obdržala kópie výpisov svojho účtu, kedy sa dozvedela, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil. Teda žaloba je podaná aj v rámci 2-ročnej subjektívnej premlčanej doby“;Rozsudok Krajského súdu Žilina, sp.zn. 9Co/648/2013 z 20.2.2014 - žalovaná spol. Profi Credit: „Naviac súd poukázal na to, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú zo strany veriteľa ako podnikajúceho subjektu predkladané dlžníkom vedome, preto keď napokon dôjde k právnemu hodnoteniu, že došlo k bezdôvodnému obohateniu veriteľa plnením dlžníka, ide zo strany veriteľa o úmyselne získané bezdôvodné obohatenie, na ktoré sa viaže výhradne objektívna desaťročná premlčacia doba, ktorá v čase podania návrhu neuplynula. Zároveň si žalobcovia uplatnili aj úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške 5 % ročne a to odo dňa podania žaloby, t.j. od 14.3.2017 do zaplatenia.

3. K žalobe bol pripojený rozsudok Okresného súdu Vranov n.T. sp.zn. 5C/156/2014 zo dňa 29.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.1.2016. Z pripojeného obsahu tohto spisu vyplýva, že žalobca - dnes žalovaný sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných - dnes žalobcovia spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 2.143,50 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 22.1.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 2.10.2008 uzatvoril so žalovaným v l. rade Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300011630 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 1.360,95 eur, ktorý sa žalovaný v l. rade zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 82,19 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalovaná v 2. rade pristúpila k záväzku žalovaného v l. rade ako spoludlžník v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v l. rade sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 2, a do okamžitej splatnosti úveru zaplatil len sumu 2.787,90 eur. Táto žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že úroková sadzba predmetného revolvingu bola dohodnutá vo výške 79,47 %. Z internetovej stránky NBS súd zistil, že úrokové sadzby podobného úveru boli vo výške 13,76 % a predmetná úroková sadzba dohodnutá medzi účastníkmi prevyšovala 5 násobne obvyklú úrokovú mieru a teda bola v rozpore s dobrými mravmi podľa § 139 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené preto súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú a úver považoval za bezúročný.

4. Taktiež žalobcovia predložili súdu rozsudok sp.zn. 13C/403/2014 zo dňa 14.4.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.6.2015, pokiaľ ide o konanie vo veci samej. Z obsahu tohto spisu vyplýva, že v tomto konaní sa žalobca podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 990,86 eur spolu 9% ročným úrokom z omeškania od 22.01.2012 do zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že dňa 02.10.2008 uzatvoril so žalovaným v 1. rade Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300011631 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 630,68 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 38,11 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaná v 2. rade pristúpila k záväzkom žalovaného v 1. rade zo zmluvy ako spoludlžník v zmysle ust. § 533 Občianskeho zákonníka. Na základe žiadosti žalovaného sa s týmto dohodli na odklade splátok č. 8,9,10 pôžičky a tieto sa žalovaný zaviazal splatiť ako splátky č. 37,38,39. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol žalobca žalovanému v 1. rade revolving dňa 23.12.2010 vo výške 914,64 eur, ktorý sa žalovaný v 1. rade zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 38,11 eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára. V ďalšom uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou

splátok úveru už pri splátke č. 2, do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len sumu 1295,74 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1. rade bol v omeškaní s úhradou splátky č. 38 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru a žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 990,86 eur dňa 22.01.2012. Túto sumu neuhradil ani čiastočne, preto si v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania. Táto žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že úroková sadzba predmetného revolvingu bola dohodnutá vo výške 79,55 %. Z internetovej stránky NBS súd zistil, že úrokové sadzby podobného úveru boli vo výške 13,66 % a predmetná úroková sadzba dohodnutá medzi účastníkmi prevyšovala 5 násobne obvyklú úrokovú mieru a teda bola v rozpore s dobrými mravmi podľa § 139 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené preto súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú a úver považoval za bezúročný.

5. V predmetnej právnej veci prvoinštančný súd vydal platobný rozkaz dňa 4.5.2017, voči ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že voči uvedenému nároku vznáša námietku premlčania. Odhliadnuc od toho, že žalobca absolútne nerešpektuje odplatný charakter zmluvy o úvere, ktorým je poskytnutie peňažných prostriedkov na požiadanie za vopred dohodnutú odplatu a povinnosť vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s dohodnutou odplatou za ich poskytnutie, žalobca rovnako žiadnym spôsobom nepristúpil k preukázaniu požadovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. momentu, v ktorom sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení. Subjektívna premlčacia doba je viazaná na to, že „poškodený“ subjekt má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje údajné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmyslom zákonodarcom prijatej právnej úpravy § 107 nie je to, aby sa lehoty týkajúce premlčania počítali svojvoľne. Premlčacia doba sa posudzuje z hľadiska plynutia od momentu zistenia takejto skutočnosti. Tvrdenia žalobcu nie sú schopné objektívnym spôsobom podporiť uplatnený nárok, nakoľko takto všeobecne uvádzaná skutočnosť by mohla určiť začiatok aj koniec premlčacej doby v podstate kedykoľvek. Popierajú aj tvrdenia žalobcu o úmysle žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na jeho úkor. Žalobca zakladá svoje vyjadrenia na domnienkach, ktoré nemajú oporu v žiadnej objektívnej skutočnosti, ktorých relevanciu a pravdivosť vo vzťahu k predmetnému zmluvnému vzťahu nijakým spôsobom nepreukazuje, ako aj na základe neúčinných právnych predpisov. Napádajú rozpor tvrdení žalobcu o úmyselnom bezdôvodnom obohatení nielen so zákonom (§ 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka), ale napríklad aj s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, č. k. 9Co/516/2015 - Súd nezdôvodnil, prečo je premlčacia doba objektívna desaťročná, len všeobecne poukazuje na to, že odporca má poznať zákon. Nebol však preukázaný úmysel. Zo záverov súdu by potom vyplynulo, že každá zmluva neplatne uzatvorená, bola takto uzatvorená úmyselne neplatne. Pokiaľ prvostupňový súd poukazuje len na znalosť zákonov, v tomto prípade aj navrhovateľ pozná zákony (fikcia) a mohol vedieť, že neplatí splátky v správnej výške. Vzťah bezdôvodného obohatenia medzi účastníkmi je osobitným, nie spotrebiteľským vzťahom. V tomto prípade zmluva bola uzatváraná v roku 2010 a súd, pokiaľ konštatoval, že i odporcu išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, mohol poukázať na konkrétny prípad, kedy už, či rozsudkom alebo iným spôsobom, mu takéto konanie v tej dobe bolo vytknuté.

6. K podanému odporu podal vyjadrenie právny zástupca žalobcov, ktorý uviedol, že na základe uvedeného sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcov vo výške 2.240,38 eur, tj. suma uhradená navyše zo strany žalobcu žalovanému. Konanie žalovaného nebolo vykonané s odbornou starostlivosťou, ako podnikateľa poskytujúceho úvery a pôžičky, pretože mal svoje Zmluvy o úveroch zosúladiť s právnym poriadkom. Súdy vo viacerých prípadoch judikovali rozpor Zmluvnej dokumentácie žalovaného s právnym poriadkom Slovenskej republiky a preto je zrejmé, že žalovaný prijímal plnenia nad rámec prípustný zákonom úmyselne s vedomím, že ide plnenia v rozpore so zákonom, či dobrými mravmi. Žalovaný v pôvodných konaniach pred Vranov nad Topľou v konaniach sp. zn. 5C/156/2014 a sp. zn. 13C/403/2014 využil právo dať sa zastúpiť právny zástupcom - advokátom, ktorý určite žalovanému ako svojmu klientovi musel vysvetliť, že si žalovaný chce uplatniť premlčanú pohľadávku resp. pohľadávku v rozpore s dobrými mravmi. Z toho možno usúdiť, že je vylúčené, aby žalovaný o tejto skutočnosti nevedel. Napriek tomu sa pravdepodobne spoliehal na to, že množstvo spotrebiteľov nebude mať právne zastúpenie a z tohto dôvodu nevznesú námietku premlčania alebo neuplatnia tie právne argumenty, ktoré uplatňuje žalobca. Keďže žalobca preplatil pohľadávku, ktorú mal uhradiť podľa zmluvy o úvere, má žalovaný povinnosť vrátiť poskytnuté prostriedky odo dňa nasledujúceho po poskytnutí finančných prostriedkov, ktoré prevýšili pohľadávku žalovaného. Konanie žalovaného, ako podnikateľa poskytujúceho úvery a pôžičky, nebolo konaním s odbornou starostlivosťou, pretože v Zmluve o úvere

vedome dojednal vysoké úroky za poskytnutie úveru - RPMN, priemerná RPMN atď. vo výške cca 70%, pričom toto konanie predstavuje jednoznačne rozpor s dobrými mravmi a za účelom získať vysokú odmenu za poskytnutie finančných prostriedkov. Žalovaný mal svoje Zmluvy o úveroch a proces ich uzatvárania zosúladiť s právnym poriadkom. Súdy vo viacerých prípadoch judikovali rozpor Zmluvnej dokumentácie žalovaného s právnym poriadkom Slovenskej republiky a preto je zrejmé, že žalovaný prijímal plnenia nad rámec prípustný zákonom úmyselne s vedomím, že ide o plnenia v rozpore so zákonom, či dobrými mravmi vo viacerých prípadoch. Je potrebné poukázať aj na to, že žalovaný uplatňuje dlhodobo neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, úroky ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a sú neprimerane vysoké, ako aj poplatky a úroky, na ktoré nemá nárok pre neplatné uzavretie zmlúv, na celom území SR. Je zrejmé, že tak robí vedome s úmyslom sa obohatiť na úkor spotrebiteľov Žalobca dáva do pozornosti, že Krajský súd v Prešove ako aj Krajský súd v Žiline vo viacerých rozhodnutiach posúdili konanie dodávateľa - žalovaného, ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch a uplatňuje na území Slovenskej republiky neprimerané vysoké úroky za poskytnutie úveru. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou je resp. bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Žalovaný však dlhodobo ignoruje zákonné povinnosti napr. správne uvádzať RPMN, dlhodobé dojednávanie neprimerane vysokých úrokov a poplatkov za poskytnutie úveru, či nesprávny postup pri uzatváraní zmlúv (oferta - akceptácia) sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia. Aj obchodná stratégia žalovaného namierená voči spotrebiteľom vybočuje zo štandardu a je agresívna, kedy žalovaný napr. spotrebiteľov označuje v mieste bydliska za neplatičov, vytvára neprimeraný nátlak za účelom uspokojenia údajných nárokov. Nie je nič neobvyklé, že žalovaný napriek tomu, že v jeho veci súd žalobu zamietne, začne vykonávať zrážky zo mzdy na základe neplatnej Dohode o zrážkach zo mzdy, alebo opätovne vyzýva spotrebiteľov na zaplatenie sumy, o ktorej bolo rozhodnuté, že na ňu nemá nárok či opätovne uplatní nárok na rozhodcovskom súde. Žalovaný ďalej po prehratom spore poveruje mandátnou činnosťou spoločnosť Anaco, ktorá vymáha nároky žalovaného aj napriek tomu, že súd žalobu zamietol. Takáto obchodná činnosť jednoznačne preukazuje fakt, že žalovaný na celom území Slovenskej republiky uplatňuje nekalé praktiky na spotrebiteľoch za účelom získania čo najviac finančných prostriedkov. Preto ide podľa názoru žalobcu na strane žalovaného o úmyselné konanie. Žalovaný uzavrel nespočetne veľa formulárových zmlúv, ktoré uzatváral so spotrebiteľmi. Tieto formulárové zmluvy (tak ako aj v tomto prípade) obsahovali viaceré ustanovenia odporujúce dobrým mravom a takisto absentovali aj údaje o RPMN v zmluvách, čo zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Aj z uvedených dôvodov možno konanie žalovaného považovať za úmyselné a na daný právny spor aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu. Pre žalovaného je prijateľnejšie ignorovať právnu úpravu slúžiacu na ochranu spotrebiteľa neuvádzať vo svojich zmluvách zákonom obligatórne vyžadované údaje požadovať od spotrebiteľov nezákonne vysokú odplatu, za účelom aby sa obohatil na úkor spotrebiteľov, od ktorých objektívne nie je možné požadovať, aby boli schopní posúdenia uzatváraných zmlúv už v čase ich podpisu. Neprimerané vysoké poplatky za poskytnutie úveru, uplatňovanie pohľadávok nad rozsah prípustný zákonom, dlhodobé ignorovanie právnych predpisov je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a takúto praktiku si možno ťažko predstaviť len v rovine nedbanlivosti. Aj keby sme pripustili, že žalovaný nemal priamo úmysel dojednať zmluvu so žalobkyňou neplatne, v snahe získať neoprávnený prospech, ťažko možno uveriť, že nevedel, čo môže spôsobiť takýmto konaním a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 107 odsek 1 a 2 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Žalobca tvrdí, že v prípade žalovaného sa má aplikovať ust. § 107 ods. 2 OZ, nakoľko žalovaný konal v úmysle bezdôvodne sa obohatiť na jej úkor a je potrebné aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu. V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, ak bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel, či už priamy alebo nepriamy, jednoznačne smeroval k bezdôvodnému obohateniu a existoval už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Záver žalobcu poukazujúci na neuplynutie objektívnej 10-ročnej lehoty od poskytnutia plnenia žalobcom nad jeho povinnosť je so zreteľom na všetky okolnosti prípadu správny, v dôsledku čoho je možné takto uplatnený nárok žalobcovi priznať. Za stavu, že žalobca opísal, ako sa dozvedel o problematickosti zmluvy (až v samotných súdnych konaniach vedených pred Okresným súdom Vranov

nad Topľou sp. zn. 5C/156/2014 a sp. zn. 13C/403/2014). Naviac v tomto podaní poukázal aj na rozsudky Krajského súdu Prešov sp.zn. 15Co/261/2015 zo dňa 27.1.2016 a sp.zn. 12Co/161/2016 zo dňa 15.2.2017, pokiaľ ide o úmyselné konanie, v ktorom platí 10 ročná objektívna premlčacia lehota. V ďalšom podaní uviedol, že žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil, kvalifikovane dozvedel až po dátume 22.2.2017, teda po porade s advokátom, ktorý ho v tejto veci zastupuje. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že žalobca splnomocnil dňa 22.2.2017 právneho zástupcu Podhorský & Partners, s.r.o. Súčasne zastávajú názor, že žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia mohol najskôr dozvedieť až vyhlásením rozsudku vo veci samej dňa 29.10.2015 (resp. po písomnom vyhotovení znenia Rozsudku Okresného súdu Vranov n.t. sp.zn. 5C/156/2014-28 zo dňa 29.10.2015). Je zrejmé, že spotrebiteľ - žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia nemal ako kvalifikovane dozvedieť a kto sa na jeho úkor mal obohatiť, pretože mal za to, že keďže bola uzavretá Zmluva o úvere, všetko je v poriadku a nerozumel viacerým ustanoveniam Zmluvy o úvere. Žalobca

- spotrebiteľ sa dozvedel skutočnosti nasvedčujúce tomu, že na jeho úkor sa žalovaný obohatil až po porade s advokátom v čase prevzatia zastúpenia, teda dňa 22.2.2017. Najskôr sa však mohol tieto skutočnosti dozvedieť až v písomnom vyhotovení rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 5C/156/2014-28 zo dňa 29.10.2015. Žalovaný v predošlom podaní uvádzal, že jeho konanie nemožno označiť sa konanie úmyselné, ktoré by odôvodňovalo aplikáciu 10 ročnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Žalobcovia s tým nesúhlasia, nakoľko použitie napr. neprijateľnej podmienky v Zmluve o úvere, či určenie neprimerane vysokých úrokov, nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech opísanými praktikami. Žalovaný teda mohol a mal vedieť, pri povinnosti odbornej starostlivosti, že vo vlastnej Zmluve si zakotvil ustanovenia, ktoré sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi a že žalobca už vrátil viac ako bol povinný. Napriek tomu si na súde uplatnil žalobou nárok na plnenie z nej - práve s úmyslom získať ďalšie bezdôvodného obohatenie. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je zrejmé, že žalovaný postupoval voči žalobcovi od začiatku v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Napriek tomu, že je znalý problematiky okolo uzatvárania zmlúv v spotrebiteľských úveroch, ktoré dlhodobo poskytuje, nezosúladil svoje konanie so zákonom. Žalobca, spotrebiteľ konajúci v dobrej viere plnil svoje povinnosti pod dojmom, že Zmluva je platne uzavretá a že všetky nároky žalovaného boli legálne a legitímne. Neprimerane vysoké poplatky úroky dojednané v Zmluve, neprimerané vysoké poplatky za poskytnutie úveru, uplatňovanie pohľadávok nad rozsah prípustný zákonom, dlhodobé ignorovanie právnych predpisov je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a takúto praktiku si možno ťažko predstaviť len v rovine nedbanlivosti. Aj keby sme pripustili, že žalovaný nemal priamo úmysel dojednať zmluvu so žalobcom neplatne resp. samotnú výšku neprimeraných úrokov, v snahe získať neoprávnený prospech, ťažko možno uveriť, že nevedel, čo môže spôsobiť takýmto konaním a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Vyššie uvedené závery ohľadom úmyslu žalovaného obohatiť sa potvrdilo aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré prostredníctvom Odboru ochrany spotrebiteľa posudzovalo množstvo spotrebiteľských zmlúv spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o..

7. Na základe mnohých podnetov spotrebiteľov posudzovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky spotrebiteľské zmluvy a dospelo k záveru, že: a) viaceré zmluvné podmienky zakomponované v zmluvách spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o sú neprijateľné; b) spoločnosť využíva finančnú situáciu spotrebiteľov; c)je potrebné podať podnet združeniam na ochranu spotrebiteľov na zváženie podania žaloby proti spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o na súd. V závere poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 12.12.2017 sp.zn. 17Co/122/2017.

8. Zástupkyňa žalobcov na pojednávaní uviedla, že Zmluvou zo dňa 2.10.2008 žalovaný poskytol žalobcom sumu 828,46 eur ako revolvingový úver a Zmluvou zo dňa 22.1.2012 poskytol žalobcom úver vo výške 1.014,80 eur. Predmetné úvery boli predmetom konania, ktoré boli vedené na Okresnom súde Vranov n.T. pod sp.zn. 5C/156/2014 a 13C/403/2014. V oboch prípadoch bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že dohodnutá výška úroku v predmetných zmluvách prevyšovala obvyklú úrokovú mieru. K námietke žalovaného k premlčacej dobe uviedla, že žalobcovia sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedeli až po 22.2.2017 po porade so svojim advokátom a táto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že plnomocenstvo žalobcami pre právneho zástupcu bolo udelené dňa 22.2.2017. O bezdôvodnom obohatení sa žalobcovia mohli dozvedieť najneskôr až vyhlásením rozsudku vo veci dňa 29.10.2015.

9. Žalobca v l. rade na pojednávaní súdu uviedol, že o bezdôvodnom obohatení sa následne dozvedel až potom, čo mu prišiel list z Bratislavy, v ktorom bolo uvedené, že má nejaký preplatok. Tento list

zaslal naspäť, avšak bolo mu oznámené, že mu peniaze nevrátia. Po vyhlásení rozsudku prvostupňovým súdom v súvisiacich konaniach mal zato, že všetky úvery má uhradené a že mu zaplatené úroky nevrátia. Potom ako ho kontaktoval právny zástupca sa dozvedel, že mu pomôže túto vec vyriešiť.

10. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že vymáhačská spoločnosť neurčeného mena ich kontaktovala, že im pomôže vyriešiť a vrátiť preplatený úver. Od tejto spoločnosti však dostali vyrozumenie, že peniaze im veriteľ nevráti a preto následne podali žalobu na súd potom, čo ich kontaktovala spoločnosť, ktorá im povedala, že za nich podá žalobu. O tom, že na zaplatených úveroch existuje preplatok sa dozvedela potom, čo im prišlo písomne domov takéto oznámenie. Po vyhlásení rozsudku súdom prvoinštančného stupňa mala zato, že predmetné úvery majú zaplatené.

11. Z obsahu spis tunajšieho súdu sp.zn. 5C/156/2014 vyplýva, že v tomto konaní žalobca Profi Credit Slovakia s.r.o. voči žalovaným Š. S. Y. X. S., sa domáhali zaplatenia sumy 2.143,50 eur spolu s príslušenstvom podľa odôvodnenia žaloby, z titulu, že účastníci dňa 2.1.2008 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300011630, na základe ktorej mal byť poskytnutý úver vo výške 1.360,95 eur. V tomto konaní bol ako dôkaz priložená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, zmluva o revolvingovom úvere č. 8300011630, podpísaná posledným dátumom 31.7.2008. Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru bola schválená výška úveru vo výške 1.360,95 eur. Toto oznámenie o schválení úveru obsahuje jednotlivé ďalšie náležitosti, pričom jedno z nich bola aj výška úroku ako bola dohodnutá na 79,47 %. Taktiež bola predložená aj karta klienta, ktorá mala poukazovať čerpanie a splácanie úveru. Podľa tejto karty klienta žalovaný čerpal úver vo výške 828,46 eur a uhradil sumu 2.787,90 eur.

12. Z obsahu spis tunajšieho súdu sp.zn. 13C/403/2014 súd zistil, že v tomto konaní žalobca Profi Credit Slovakia s.r.o. voči žalovaným Š. S. Y. X. S., sa domáhali zaplatenia sumy 990,86 eur spolu s prísl., kde v odôvodnení tejto žaloby je uvedené, že mala byť dňa 2.10.2008 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8300011631, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 630,68 eur. Podľa dôkazov, ktoré boli priložené k tejto žalobe, bol priložený dôkaz - Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300011631, kde ako posledný dátum za dlžníkov je tam uvedený 31.7.2008. Podľa pripojeného oznámenia o schválení úveru dlžníka bol schválený úver vo výške 630,68 eur pri úrokovej sadzbe 79,55 %. Taktiež bola priložená k tomu aj karta klienta o čerpaní úveru. Z tejto karty klienta vyplýva, že žalovaným bol celkovo poskytnutý úver vo výške 1.014,80 eur, žalovaní zaplatili sumu 1.295,74 eur.

13. V konaní žalobcovia predložili dôkazy a to listiny - výzva adresovaná Občianskym združením Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov pre Š. S. Y. X. S., zo dňa 20.12.2016, kde je označená vec ako „preplatili ste úver, môžeme vám pomôcť s vrátením peňazí“, a ďalej v tomto liste je uvedené, že predmetné občianske združenie podporuje a pomáha všetkým spotrebiteľom v ochrane ich práv v zmysle platnej legislatívy. V rámci svojej činnosti spolupracuje medzi viacerými advokátmi, advokátskymi kanceláriami. V súvislosti s našou činnosťou sme zistili, že váš úver, ktorý ste si vzali od spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o. ste preplatili o sumu 1.959,44 eur. Túto sumu by vám spoločnosť Profi Credit s.r.o. mala vrátiť. Touto cestou by sme vám radi ponúkli bezplatné právne poradenstvo a možnosť vás bezplatne zastupovať pri získavaní vašich peňazí od spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o. V prípade záujmu nás urýchlene kontaktujte na emailovú adresu, ktorá je tam uvedené, prípadne telefonicky, ktorá je tam uvedená.

14. Súd konštatuje, že taktiež bol v origináli priložený dôkaz označený ako „dohoda medzi zmluvnými stranami Š. S. Y. X. S. na jednej strane a Patrik Podhorský & Partners s.r.o., kde predmetom tejto dohody zo dňa 22.2.2017 podpísaná v Kučíne, mala byť spolupráca v právnej veci vydania bezdôvodného obohatenia voči spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o. z titulu zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola predmetom súdneho konania Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn., pričom spisová značka v týchto plnomocenstvách uvedená nie je.

15. V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. 18. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

23. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ( ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

26. Podľa § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

27. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

28. Ako vyplýva z § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

29. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Ako vyplýva z § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

32. Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

33. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

34. V zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

35. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

36. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

37. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah všeobecných obchodných podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

38. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

39. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

40. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podanou žalobou sa žalobcovia domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že úverová zmluva, ktorú uzavreli so žalovaným, pokiaľ ide o úrok z úveru, je v tejto časti neplatná, predmetné úverové zmluvy majú byť bezúročné a keďže žalovaný poskytol žalobcom nižšie plnenie ako je uvedené v zmluve, žiadajú o priznanie bezdôvodného obohatenia.

41. Z vykonaného dokazovania, z pripojených spisov sp. zn. 5C/156/2014 a 13C/403/2014 mal súd za preukázané, že žalovaný ako spoločnosť a žalobcovia ako klienti uzavreli dve zmluvy. Zmluva 1 č. 8300011631 / sp. zn. 13C/403/2014/ bola uzavretá dňa 31.7.2008, podľa ktorej žalovaný žalobcom poskytol úver v limite 19000Sk ( revolvingový úver), ktorý mali žalobcovia uhradiť pri výške mesačnej splátky 1148 Sk eur, v počte splátok 36,pri ročnej úrokovej sadzbe 79,55%, RPMN bola uvedená vo výške 79,55% a priemerná hodnota RPMN vo výške 70,61%. Žalobcovia podľa predloženého splátkového kalendára vyčerpali revolving vo výške 1014,80 eur uhradil na tento úver sumu 1295,74 eur.

42. Zmluva 2 č. 8300011630/ sp. zn. 5C/156/2014/ bola uzavretá dňa 31.7.2008, podľa ktorej žalovaný žalobcom poskytol úver v limite 41.000Sk ( revolvingový úver), ktorý mali žalobcovia uhradiť pri výške mesačnej splátky 2476 Sk eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 72,22%, v počte splátok 36, RPMN bola uvedená vo výške 79,47% a priemerná hodnota RPMN vo výške 66,43%. Žalobcovia podľa predloženého splátkového kalendára vyčerpali revolving vo výške 828,46 eur uhradil na tento úver sumu 2787,90 eur.

43. V zmysle zmluvy 1 bol úver žalobcom poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 79,55 % v zmluvy 2 pri ročnej úrokovej sadzbe 72,22%.

44. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere zo zmluvy 1 so splatnosťou od 1 do 5 rokov v máji 2009 činil úrok 13,66% p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Pri spotrebiteľskom úvere zo zmluvy 2 so splatnosťou od 1 do 5 rokov v októbri 2008 činil úrok 13,76% p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

45. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

46. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

47. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je s poukazom na ust. §39 (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom.

48. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 .“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2013 č. k. 3Co 151/2013

49. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“

50. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014

51. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú (§41 Občianskeho zákonníka) v oboch zmluvách.

53. Na základe vykonaného mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná. Úver je potrebné považovať za bezpoplatkový a bezúročný.

54. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné,

že ide o peňažný dlh, s riadnym a včasným nesplnením ktorého spája ustanovenie § 517 nepriaznivý následok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať vedľa plnenia aj úroky z omeškania (Ro NS ČR z 29. 3. 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/1999).

55. Žalobcovia mali vrátiť žalovanému iba poskytnutý úver zo zmluvy 1 o výške 1014,80 eur. Preto čo sa týka istiny, súd v časti istiny vyhovel žalobe v celom rozsahu. Na tento úver žalobcovia vykonali úhrady vo výške 1295,74 eur a teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je vo výške 280,94 eur. Žalobcovia mali vrátiť žalovanému iba poskytnutý úver zo zmluvy 2 o výške 828,46 eur. Preto čo sa týka istiny, súd v časti istiny vyhovel žalobe v celom rozsahu. Na tento úver žalobcovia vykonali úhrady vo výške 2787,90 eur a teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je vo výške 1959,44 eur. Spolu výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 2240,38 eur.

56. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

57. Výzva veriteľa na plnenie podľa § 563 Občianskeho zákonníka zakladá splatnosť záväzku dlžníka v týchto prípadoch, keď nebola splatnosť záväzku dohodnutá ani nevyplýva zo zákona. Toto ustanovenie sa týka a záväzku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Bez výzvy veriteľa na plnenie nevzniká v týchto prípadoch dlžníkovi povinnosť plniť a dlžník nemôže byť v omeškaní.

58. Forma žiadosti veriteľa o plnenie (jeho výzvy dlžníkovi, aby plnil) nie je podľa § 563 predpísaná; najčastejšie ide o písomnú upomienku, stačí však ústny prejav. Vždy však musí ísť o určitý prejav vôle veriteľa, ktorý je adresovaný dlžníkovi a ktorý mu dôjde (§ 45 ods. 1 . Bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno ohľadne skutočností podstatných pre vznik splatnosti pohľadávky (t. j. existencia výzvy na plnenie a dôjdenie tohto prejavu vôle dlžníkovi) znáša veriteľ, ktorý sa domáha plnenia v súdnom konaní (Ro NS ČR z 23. 11. 2006, sp. zn. 33 Odo 1384/2004).

59. Oznámenie veriteľa sa môže uskutočniť i podaním žaloby. Podanie žaloby na zaplatenie pohľadávky sa aj podľa judikatúry považuje za kvalifikovanú upomienku (za žiadosť veriteľa o plnenie) (Ro NS ČR z 27. 2. 2003, sp. zn. 28 Cdo 1853/2002). Ak veriteľ namiesto výzvy podá žalobu na plnenie, považuje sa za deň oznámenia ten deň, kedy bola dlžníkovi doručená žaloba veriteľa (Štenglová, I., Plíva, S., Tomsa, M. a kol.: Obchodní zákoník. Komentár. 13. vyd. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 1006).

60. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalobca si požadoval priznať úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.03.2017. Súd však žalobcovi priznal úrok z omeškania až odo dňa 12.4.2017, nakoľko súd nemal za preukázané, že by žalovaný bol v omeškaní s úhradou vydania bezdôvodného obohatenia od 14.3.2017. V spise sa nenachádza predsúdna výzva, z ktorej by mal súd za preukázané, kedy žalovaný bol vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd preto výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval doručenie žaloby žalovanému, žalovaný si túto žalobu prevzal dňa 11.4.2017 a teda nasledujúcim dňom je v omeškaní. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, táto je požadovaná v súlade so zákonom. Výšku úroku súd priznal s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. Ku dňu 8.7.2017 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 0,00 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 5,00 % ročne.

61. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú a to z týchto dôvodov:

62. Subjektívna premlčacia doba. Ustanovenie § 107 ods. 1 upravuje začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby a súčasne určuje dĺžku tejto premlčacej doby v trvaní dvoch rokov. Pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil.

63. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch (Ro NS ČR z 26. 9. 2001, sp. zn. 25 Cdo 1960/1999).

64. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (Ro NS SR, sp. zn. 1 Cdo 67/2011).

65. Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 je potrebné vychádzať z preukázanej, skutočnej, nie teda len predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal; ustanovenie § 107 ods. 1 nemá touto vedomosťou na mysli znalosť právnej kvalifikácie, ale iba skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie (Ro NS ČR z 15. 6. 2010, sp. zn. 21 Cdo 3433/2008 a 21 Cdo 3434/2008).

66. V danom prípade bolo preukázané, že najskôr sa dozvedeli žalobcova, že na ich úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal až vtedy, keď ich písomne vyzvalo občianskeho združenie na ochranu práv spotrebiteľov na spoluprácu vo veci vydania bezdôvodného obohatenia. Podľa dôkazov - predmetné výzvy sú datované dňom 20.12.2016. Nie je teda podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa žalobca pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Z § 107 ods. 1 totiž vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o skutkových okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Vzhľadom na skutočnosť, že subjektívna premlčacia doba je kategóriu subjektívnou a zo žaloby a jej príloh možno preukázateľne určiť, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel najskôr dňa 20.12.2016, za predpokladu, že aj v tejto deň im bola doručená táto výzvy na spoluprácu. Žaloba bola podaná na súd dňa 16.3.2017, teda v subjektívnej premlčacej lehote.

67. Pokiaľ ide o objektívne premlčaciu dobu, súd poukazuje na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/138/2016 zo dňa 03. 11. 2016 z ktorého je zrejmé, že „je nepochybné, že ide o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, nakoľko žalovaný je nebankovým subjektom pôsobiacim na finančnom trhu na Slovensku, ako taký je si vedomý toho, aké právne predpisy regulujú jeho činnosť a neuvedenie RPMN do zmluvy o predmetnom spotrebiteľskom úvere je nepochybne úmyselným porušením zákona, čo spôsobuje záver, že bezdôvodné obohatenie, ktoré takýmto spôsobom vzniklo je bezdôvodným obohatením získaným úmyselne. Je nesporné, že spoločnosť HOME CREDIT, a. s. zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych stupňov porušenia práv spotrebiteľov, vrátane upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou. Preto v obdobných spotrebiteľských veciach je potrebné vychádzať zo všeobecnej 10- ročnej objektívnej premlčacej lehoty, kde úmysly žalovaného obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, kde táto spoločnosť žalovaného má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití práva či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.“

68. V prejednávanom prípade je potrebné aplikovať objektívnu 10-ročnú premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko vyššie konštatované nedostatky - neprimeraná vysoké úrokové sadzby formulárovej zmluvy 1 a 2 sú nepochybne úmyselným porušením zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj Občianskeho zákonníka. Súd preto konštatuje, že nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní nemôžu byť premlčané. Žalovaný je spoločnosť, ktorá dlhodobo poskytuje úvery, pozná legislatívu v tejto oblasti, ako aj podmienky, za ktorých je možné úvery poskytnúť.

69. Pre úplnosť súd dodáva, že aj keď v žalobe je uvedené, že žalobcovia uzavreli so žalovaným dňa 02.10.2008 Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcom sumu vo výške 1.360,95 eur a dňa 22.01.2012 uzavreli ďalšiu Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcom sumu vo výške 1.014,80 eur a tieto boli predmetom konania na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 13C/403/2014 a 5 C/156/2014 a z obsahu týchto spisov súd zistil, že zmluvy boli podpísané v iné dni, z ostatnej časti žaloby a jej

údajov jednoznačne mohlo byť určené, že ide o zmluvy, ktoré boli predmetom konania na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 13C/403/2014 a 5 C/156/2014, tak ako sú uvedené v ods. 41a 42 tohto rozsudku.

70. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

71. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

72. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

73. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

74. Čo sa týka náhrady trov konania, súd priznal žalobcom náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže žalobcova boli úspešní v celom rozsahu pokiaľ ide o istinu. Neúspech mali len v časti úrokov z omeškania, čo ej príslušenstvo pohľadávky, preto im súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.