Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/263/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobkyne C. Z., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom L., P. II XXX/XX, proti žalovaným 1/ Slovenská sporiteľňa a. s., IČO: 00 151 653, so sídlom Bratislava, Tomášikova 48 a 2/ Platiť sa oplatí, s. r. o., IČO: 45 684 618, so sídlom Bratislava, Mostová 2, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č. k. 6Csp/78/2018-40 zo dňa 13. 6. 2018, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým voči žalovanému 2/ nariadil neodkladné opatrenie, vo výroku, ktorým žalovanému 2/ uložil zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku a v súvisiacom výroku o povinnosti žalobkyne podať žalobu vo veci samej, p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ odmietol (prvý výrok) a v poradí druhým výrokom nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 2/ uložil zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie, obec a okres L. ako byt č. XX vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, nachádzajúci sa na 6. poschodí bytového domu so súpisným č. XXX, vo vchode XX, postavený na parcele číslo XXXX/X a pozemok parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 555 m2 v spoluvlastníckom podiele žalobkyne k pozemku v pomere 61/4127 k celku (ďalej aj „Predmetné nehnuteľnosti“). Žalovanému 2/ uložil zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 16,60 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia (tretí výrok) a žalobkyni povinnosť do 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podať žalobu, ktorej účastníkmi bude žalobkyňa a žalovaný 1/ a predmetom konania bude určenie bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č.0341709640 zo dňa 18. 5. 2007 (výrok štvrtý).

2. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že mu bol predložený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala aby sa žalovaný 1/ zdržal výkonu záložného práva a žalovaný 2/ realizácie dobrovoľnej dražby Predmetných nehnuteľností do skončenia konania vo veci samej, a tom skutkovom základe, že dňa 18. 5. 2007 uzatvorila so žalovaným 1/ zmluvu o splátkovom úvere č. 0341709640 (ďalej aj „Zmluva o úvere“). K uvedenej zmluve bola toho istého dňa uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva k Predmetným nehnuteľnostiam (ďalej aj „Záložná zmluva“). Žalovaný 1/ vzhľadom na to, že nedošlo k úhrade celého dlhu, pristúpil prostredníctvom žalovaného 2/ ako dražobníka k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Zmluva o úvere bola uzavretá na základe nekalých praktík, boli do nej včlenené neprijateľné podmienky a nakoľko je predmetná zmluva formulárová (typová a predtlačená) žalobkyňa nemohla jej obsah ovplyvniť. Musela len zmluvu podpísať v celku jedným podpisom. V Zmluve o úvere bola dohodnutá splátka jednou sumou vo výške 2.171 Sk, čo je v rozpore s § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z. z., v zmysle ktorého musí zmluva o spotrebiteľskom

úvere obsahovať výšku, počet a termíny plátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Poskytnutý úver sa preto v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluvné podmienky, ktoré vyplývajú zo Zmluvy úvere, v ktorých si banka dojednala pre prípad oneskorenia sa so splatením právo na zosplatnenie celého úveru, spôsobujú v zmysle § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko sa neprimerane v jeho neprospech odchyľujú od ustanovenia § 53 ods. 9 OZ. Mimoriadna splatnosť, ktorá vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky, umožňuje banke uplatniť toto právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru pre porušenie akejkoľvek povinnosti zo strany spotrebiteľa bez toho, aby boli tieto povinnosti konkrétne špecifikované a bez zohľadnenia, či porušenie povinnosti je dostatočne závažné na to, aby bol odôvodnený následok, ktorým je zosplatnenie úveru. Žalovaný 1/ navyše nedal žalobkyni podpísať Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky a sadzobník, pričom svoje konanie opiera o tieto dokumenty, ktoré sú objektívne spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Ďalej sa domnievala, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný, nakoľko vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl.20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl.19, a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. Záložca je počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a platnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Záverom uviedla, že podľa ohodnotenia predmetu dražby, ktoré bolo vykonané znaleckým posudkom č.54/2018 je všeobecná hodnota Predmetných nehnuteľností 30.600 € čo predstavuje ich hlboké podhodnotenia v porovnaní s inými nehnuteľnosťami v danej lokalite.

3. Okresný súd v prvom rade preskúmal návrh žalobkyne v časti uloženia povinnosti žalovanému v 1/ zdržať sa výkonu záložného práva, pričom zistil, že uvedený návrh neobsahuje obligatórne náležitosti, t. j. určitý a zrozumiteľný petit, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmé voči akým nehnuteľnostiam je potrebné zakázať výkon záložného práva. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh žalobkyne je dočasného charakteru a nejde o rozhodnutie vo veci samej, súd v tejto časti nemusel vyzývať žalobkyňu na odstránenie vád podania a v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol.

4. Ďalej mal okresný súd za osvedčené, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným 1/ Zmluvu o úvere, na základe ktorej jej žalovaný 1/ poskytol úver vo výške 300 000 Sk (t.j. 9 958,18 €), ktorý sa zaviazala zaplatiť v 239 splátkach po 2 171 Sk (t.j. 72,06 €). V rovnaký deň bola uzavretá aj Záložná zmluva k Predmetných nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne. Ďalej žalobkyňa osvedčila skutočnosť, že žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného práva, keď bolo vydané oznámenie o dobrovoľnej dražbe, ktorá sa mala konať dňa 19. 6. 2018. Žalovaný 1/ tak prostredníctvom dobrovoľnej dražby realizuje svoje záložné právo k zálohu, ktoré mu ako záložnému veriteľovi vzniklo zo Záložnej zmluvy. Jedným zo spôsobov výkonu záložného práva je dobrovoľná dražba, pre ktorú je typické, že súdna kontrola na jej priebeh nemá dosah. V danom prípade rozhodne o výške pohľadávky ako aj o iných skutočnostiach s nimi súvisiacich práve súkromná osoba s tým, že dražbu vykoná tretia osoba na základe zmluvy o vykonaní dražby, ktorá sleduje len svoj zisk a nie poskytnutie dostatočnej ochrany pre spotrebiteľa. Žalobkyňa vo svojom návrhu namietala absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, takisto namietala, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Na potvrdenie uvedených skutočností je potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, pričom celú vec bude potrebné skutkovo i právne vyhodnotiť. Jediným spôsobom ako poskytnúť ochranu spotrebiteľovi do rozhodnutia súdu vo veci určenia bezúročnosti a bezodplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o neprijateľnosti zmluvných podmienok je neodkladné opatrenie, ktorým súd do rozhodnutia vo veci samej uloží povinnosť zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby. Ak by súd neposkytol ochranu žalobkyni formou neodkladného opatrenia, mohol by realizáciou dobrovoľnej dražby zbaviť žalobkyňu práva súdnej kontroly ex offo, čo by bolo v hrubom rozpore s doterajšou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Žalobkyňou uvádzané skutočnosti môžu mať vplyv na výšku pohľadávky, ktorú má voči nej žalovaný 1/ a teda realizáciou dražby pred rozhodnutím súdu vo veci samej by mohlo dôjsť k uspokojeniu žalovaného 1/ aj v rozsahu, na ktorý by nemal nárok. Zároveň by došlo k prevodu nehnuteľností na tretiu osobu, čím by bola spôsobená ujma pre žalobkyňu z dôvodu straty vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako aj porušenia práva na ochranu obydlia a súkromného a rodinného života. V prípade nezakročenia súdu by mohlo dôjsť k nastoleniu

stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami a ktorého dôsledkom by v budúcnosti mohlo dôjsť k vyvolaniu množstva súdnych sporov medzi viacerými subjektmi. Z dôvodu hrozby reálnej obavy, že v blízkej dobe bude výkon záložného práva realizovaný, je osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Na základe uvedených skutočností okresný súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zdržania sa realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľností žalovaným 2/ vyhovel. Následne s poukazom na § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. žalovaného 2/ zaviazal na zaplatenie pomernej časti súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 50 % zo sumy súdneho poplatku t. j. v sume 16,60 € a žalobkyni v zmysle § 336 určil povinnosť podať v lehote do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia žalobu vo veci samej, ktorej účastníkmi bude žalobkyňa a žalovaný 1/ a predmetom konania bude určenie bezúročnosti a bezodplatnosti Zmluvy o úvere.

5. Proti výroku, ktorým okresný súd voči žalovanému 2/ nariadil neodkladné opatrenie, ako aj proti výroku, ktorým žalovanému 2/ uložil zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku (výroky dva a tri uznesenia) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/. Uviedol, že pred nariadením neodkladného opatrenia musí jeho navrhovateľ preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí a že z jeho strany nejde o šikanózne, resp. zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Žalobkyňa ako dlžníčka však netvrdí, že pohľadávka žalovaného 1/ nevznikla alebo zanikla, nakoľko nepopiera poskytnutie predmetného úveru žalovaným 1/. Rovnako netvrdí žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla spôsobiť, že záložné právo zabezpečujúce predmetnú pohľadávku nevzniklo, alebo zaniklo. Poukazuje len na spôsob výkonu záložného práva a tvrdený nesúlad s Ústavou SR, avšak neoznačuje ustanovenie Záložnej zmluvy, ktoré by malo predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku s následkom zániku záložného práva veriteľa. Predmetné záložné právo je zapísané na príslušnom liste vlastníctva, a teda v súlade s § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. platí, že toto záložné právo vzniklo. Ďalej odvolateľ uviedol, že ani určenie neplatnosti niektorých ustanovení Záložnej zmluvy alebo Zmluvy o úvere automaticky nemá za následok neplatnosť celej zmluvy, a to s poukazom na § 53 ods. 1 OZ, čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS, ako ja na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Za situácie, v ktorej žalobkyňa ani netvrdí, ktoré konkrétne časti zmlúv majú byť neplatné, a či sa vôbec týkajú hlavného predmetu plnenia, nemôže byť ani prípadná žaloba vo veci samej posudzovaná tak, že má nádej na úspech. Ďalej vyslovil názor, že právna úprava výkonu záložného práva bez absencie predchádzajúcej súdnej kontroly je plne v súlade s Ústavou SR a aj s právom EÚ, o čom svedčí aj názor generálneho advokáta prednesený pred Súdnym dvorom EÚ vo veci C-482/12. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13, kde súdny dvor uviedol, že ustanovenia Smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať tak, že im neodporuje vnútroštátna úprava umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. O súlade platnej právnej úpravy výkonu záložného práva a dobrovoľných dražieb s Ústavou SR svedčí aj skutočnosť, že zákonom č. 106/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník sa do § 53 vložil nový odsek 10, ktorý potvrdil existenciu práva záložného veriteľa aj v spotrebiteľských veciach vykonať záložné právo predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z.. Podľa právnej úpravy § 53a ods. 1 súd má právomoc určiť aj bez návrhu zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Odvolateľ však zastáva názor, že táto otázka nemá žiaden vplyv na existenciu pohľadávky žalovaného 1/ a ani na jej zabezpečenie záložným právom. Súd prvej inštancie navyše nepreukázal, prečo by prípadná neplatná dražba predstavovala ťažko napraviteľný stav, keď bez ďalšieho súdneho konania nemôže dôjsť k vyprataniu obydlia a navrátenie vlastníckeho práva sa základe neplatnosti dražby udeje automaticky ex lege podľa § 32 ods. 3 a 4 zákona č. 527/2002 Z. z.. Prípadný výrok rozhodnutia o neplatnosť dražby sa bude vzťahovať aj na vydražiteľa predmetu dražby a ani vydražiteľ, ani iná osoba, nemôžu ohroziť právo žalobkyne na obydlie bezprostredne, nakoľko o povinnosti obydlie opustiť môže rozhodnúť len súd v konaní o vypratanie nehnuteľnosti. Ani v prípade výkonu záložného práva dražbou by z uvedených dôvodov nevznikla neodstrániteľná ujma, keďže v prípade, že by súd deklaroval neplatnosť dražby, bol by obnovený právny stav pred dražbou. Záverom uviedol, že bezprostredné nebezpečenstvo z vykonania konkrétneho záložného práva nemôže existovať tam, kde žalobca, ktorý nepodal návrh na nariadenie rovnakého zákazu ako bol uložený žalovanému 2/ aj žalovanému 1/, resp. konajúci súd nevidí nebezpečenstvo v ponechaní možnosti výkonu záložného práva samotnému záložnému veriteľovi a zakáže samotnú realizáciu výkonu záložného práva len dražobníkovi, ktorý je však len jedným z mnohých dražobníkov, ktorých môže záložný veriteľ osloviť, pričom ostatným dražobníkom predmetný zákaz uložený nebol. To má za následok, že žalobkyni žiadna

skutočná ochrana poskytnutá nebola, zatiaľ čo žalovanému 2/ bolo bezdôvodne obmedzené jeho právo podnikať a uložená mu povinnosť znášať trovy konania. Tento zákaz nespĺňa podmienky primeranosti a nevyhnutnosti, ktoré sú predpokladom každého zásahu štátnej moci do práv osoby. Vzhľadom k uvedenému žalovaný 2/ navrhol odvolaním napadnuté výroky uznesenia okresného súdu zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ zamietnuť.

6. Žalobkyňa v podanom vyjadrení k odvolaniu poprela, že by v jej prípade išlo o šikanózne uplatňovanie práva. V podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa totiž nachádzajú všetky skutočnosti, ktoré opodstatňujú hmotnoprávny nárok vo veci samej. Skutkové tvrdenia žalovaného 2/ sú prekrútené, nakoľko žalobkyňa nikdy netvrdila, že pohľadávka nevznikla, prípadne, že zanikla. Žalovaný 1/ napriek viacerým žiadostiam nedal žalobkyni k dispozícii výpisy z úverového účtu, a to aj z toho dôvodu, že je predmetná pohľadávka považovaná za spornú. Všetky skutočnosti pojednávajúce o neplatnosti niektorých častí Zmluvy o úvere a o jej bezúročnosti sú opísané v žalobe, ktorá bola podaná na Okresnom súde Lučenec. Záverom uviedla, že dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník, je konaním, ktoré sa vedie absolútne mimo vôle tohto skutočného vlastníka, bez akejkoľvek predbežnej kontroly súdu alebo iného orgánu verejnej moci, výlučne pod kontrolou dražobníka, ktorý je súkromnoprávnou osobou vykonávajúcou svoju činnosť ako podnikanie, t. j. za účelom dosahovania zisku. Vzhľadom k uvedenému navrhla napadnuté výroky uznesenia okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.

7. Žalovaný 1/ vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému 2/ uložil povinnosť zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby Predmetných nehnuteľností, vo výroku, ktorým žalovanému 2/ uložil zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku a v súvisiacom výroku o povinnosti žalobkyne podať žalobu vo veci samej, podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti (výrok odmietajúci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.

9. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania alebo v jeho priebehu jeho navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, čo súvisí s jednak s tým, že oboznámenie ostatných

strán sporu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred jeho nariadením by mohlo zmariť jeho účel, a navyše uvedený postup by oddialil možnosť jeho nariadenia.

12. Po preskúmaní súdneho spisu, najmä návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s jeho prílohami, napadnutého uznesenia okresné súdu, odvolania a vyjadrenia k nemu, dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vyššie uvedené špecifiká neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 2/ plne zohľadnil. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou (v konkrétnostiach išlo najmä o Zmluvu o úvere zo dňa 18. 5. 2007, Záložnú zmluvu zo dňa 18. 5. 2007, oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 10. 5. 2018 a list žalobkyne zo dňa 12. 2. 2018), totiž vyplynulo, že žalobkyňa dňa 18. 5. 2007 uzatvorila so žalovaným 1/ Zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol žalovaným 1/ poskytnutý úver v celkovej výške 300.000 Sk (t. j. 9.958,18 €), zabezpečený záložným právom k Predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne. Uvedené zmluvy, ako už naznačil okresný súd, je nutné považovať za zmluvy spotrebiteľské, uzatvorené na jednej strane žalobkyňou ako dlžníčkou (spotrebiteľkou), ktorá pri uzatváraní a plnení týchto zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a na druhej strane žalovaným 1/ ako veriteľom a dodávateľom, ktorý je bankou poskytujúcou úvery ako predmet svojej obchodnej činnosti. Zároveň je úplne zrejmé, že tieto zmluvy boli preformulované bankou (žalovaným 1/) a predložené žalobkyni len na podpis bez toho, aby táto reálne obsah zmlúv mohla ovplyvniť, čo je zrejmé už len zo skutočnosti, že predmetné zmluvy na viacerým miestach odkazujú na Úverové podmienky banky a na Všeobecné obchodné podmienky banky, ktoré sú ich súčasťou. Žalobkyňa v podanom návrhu o. i. poukazuje na to, že predmetné zmluvy sú čiastočne neplatné pre existenciu viacerých neprijateľných podmienok, že zosplatnenie úveru je nezákonné, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a podobne, a v tejto súvislosti v texte návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie len cituje z viacerých rozhodnutí súdov zaoberajúcich sa neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, či bezúročnosťou a bezpoplatkovovsťou spotrebiteľského úveru, ale dôvody, pre ktoré má byť úver bezúročný a bez poplatkov, prečo Zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky a prečo k platnému zosplatneniu podľa názoru žalobkyne nedošlo, žalobkyňa presne špecifikuje (podľa jej názoru je totiž Zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že splátka úveru je v nej stanovená len jednou celkovou sumou vo výške 2.171 Sk, čo je v rozpore s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ďalej ustanovenie, ktorá veriteľovi umožňuje úver zospaltniť je neprijateľnou zmluvnou podmienkou nakoľko veriteľovi umožňuje pristúpiť k zosplateniu pre porušenie akýchkoľvek povinností dlžníka bez ohľadu na ich závažnosť a pod.). Žalobkyňa teda podľa názoru odvolacieho súdu nie len svojimi tvrdeniami, ktoré odvolací súd na rozdiel od odvolateľa nepovažuje za všeobecné, ale aj listinnými dôkazmi predbežne osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keď čo i len neskoršie (vo veci samej) konštatovanie o tom, že predmetná Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, má automaticky vplyv na výšku nároku žalovaného 1/, a teda potenciálne aj na existenciu omeškania žalobkyne a na oprávnenie veriteľa (žalovaného 1/) pohľadávky z úveru zosplatniť, nehovoriac už o tom, že žalobkyňa aj samotné dojednanie, ktoré veriteľovi pohľadávku zospaltniť dovoľuje, za neprijateľnú podmienku označuje. Uvedené otázky však budú riešené až v rozhodnutí vo veci samej. V tejto súvislosti sú irelevantné poukazy odvolateľa na to, že žalobkyňa netvrdila, že pohľadávka nevznikla alebo zanikla, že záložné právo zaniklo alebo nevzniklo a podobne, keď na možnosť realizácie záložného práva má rozhodujúci vplyv okrem iného otázka existencie omeškania žalobkyne, ktorá zaiste súvisí s otázkou (bez)úročnosti Zmluvy o úvere, ako aj otázka (ne)platnosti dojednania o možnosti úver zosplatniť. Zároveň žalobkyňa osvedčila aj existenciu bezprostredne hroziacej umy na svojich právach, keď z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že žalovaný 1/ po zosplatnení pohľadávok zo Zmluvy o úvere začal vyvíjať kroky smerujúce k realizácii svojho záložného práva k Predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne 2/, a to formou dobrovoľnej dražby. Za tohto stavu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa osvedčila všetky predpoklady potrebné na to, aby bolo neodkladné opatrenie voči žalovanému 2/ nariadené a aby sa toho času zabránilo vzniku prípadnej nereparovateľnej, resp. len veľmi ťažko reparovateľnej ujmy na právach žalobkyne spočívajúcej v neodôvodnenej strate vlastníckeho práva k Predmetným nehnuteľnostiam.

13. Pokiaľ sa pritom jedná o ďalšie odvolacie námietky žalovaného 2/, tak odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pokiaľ prebieha spôsobom vyplývajúcim z Občianskeho zákonníka a zo zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1992/323/> o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoDD“) je v súlade s Ústavou SR. Skutočnosť, či sa tak však deje (t. j. či je v súlade s vyššie

citovanými právnymi predpismi) môže byť predmetom konania na súde, a to tak pred tým, ako dôjde k vydraženiu predmetu dražby, ako aj po ňom. Ak budeme ďalej hovoriť o súdnej kontrole ex ante, vlastník zálohu má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva formou žaloby, ktorej predmetom bude napr. skúmanie splnenia podmienok na to, aby k dobrovoľnej dražbe bolo vôbec možné pristúpiť, t. j. napr. formou žaloby na určenie neplatnosti úverovej/záložnej zmluvy, o bezúročnosť úverovej zmluvy, o určenie, že dlh z takejto zmluvy zanikol, že mimoriadne zosplatnenie úveru je neplatné, a podobne, a za účelom efektívnosti takéhoto zahájeného súdneho konania i domáhať sa neodkladným opatrením „odloženia“ realizácie dražby až do momentu, keď predmet konania, o ktorom odvolací súd pojednával už vyššie, bude vyčerpaný. Uvedená preventívna kontrola je zaiste prostriedkom účelnejším a efektívnejším ako kontrola následná, formou žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to napriek skutočnosti, že v prípade úspechu v takomto konaní, je výsledkom de facto navrátenie vlastníckeho práva záložcovi, ako keby k príklepu na dobrovoľnej dražbe nedošlo (k uvedenému pozri § 21 ods. 5 ZoDD). Nemožno totiž opomínať, že udelením príklepu (za súčasného splnenia podmienky úhrady ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom) záložca svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti stráca a pokiaľ ho chce obnoviť je potrebné podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, v ktorej sa navyše nemôže domáhať neplatnosti dražby z akýchkoľvek dôvodov, ale len pre porušenie ustanovení uvedeného zákona a pre neplatnosť záložnej zmluvy (viď. § 21 ods. 2 ZoDD). Zároveň záložca stráca i oprávnenenie vo vydraženej nehnuteľnosti zotrvať a v prípade, ak v nehnuteľnosti zotrvá, bude s najväčšou pravdepodobnosťou musieť svoje práva brániť i v konaní o vypratanie nehnuteľností. Zároveň výsledok týchto konaní nemá vplyv len na postavenie záložcu, ako bývalého vlastníka zálohu, ale i na právne postavenie vydražiteľa, ktorý z dôvodu, aby sa stal vlastníkom predmetu dražby (a zároveň aby nespôsobil jej zmarenie) musí cenu dosiahnutú vydražením uhradiť. V prípade úspechu záložcu v konaní o neplatnosť dražby musí vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením žiadať späť od každej osoby, ktorá výťažok dražby prevzala (§ 32 ods. 3). Napokon, v prípade, ak je v priebehu dobrovoľnej dražby vydražená nehnuteľnosť a z jej výťažku je uhradená pohľadávka, ktorej výšku, či platnosť záložca namieta, nie je vylúčené ani zahájenie konania o vydanie bezdôvodného obohatenia, či konanie o náhradu škody. Naopak, preventívna kontrola v podobe konania zahájeného pred vydražením nehnuteľnosti definitívne odstráni neistotu v tom, či sú splnené podmienky na to, aby dražba bola realizovaná a tým (okrem iného) predíde aj ďalším nadväzujúcim súdnym konaniam. Uvedený záver pritom v žiadnom prípade nie je v rozpore ani s návrhom generálneho advokáta pred Súdnym dvorom EÚ vo veci C-482/12, keď generálny advokát pri formulovaní záveru o tom, že dobrovoľná dražba nie je konaním, kde by účinný výkon práv spotrebiteľa bol nadmieru sťažený, vychádzal z prípustnosti nie len následnej, ale aj predbežnej kontroly zákonnosti verejnej dražby v právnom poriadku SR. Vyššie prezentovaný názor odvolacieho súdu rovnako nie je ani v rozpore s rozsudkom C-34/13, kde Súdny dvor EÚ síce uviedol, že v rozpore so Smernicou Rady 93/13/EHS nie je vnútroštátna úprava umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, avšak len pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica. Overiť, či je tomu tak, však aj podľa Súdneho dvora EÚ prináleží vnútroštátnemu súdu. Súdny dvor EÚ teda priamo nekonštatoval rozpor právnej úpravy ZoDD s citovanou smernicou, ale ani jej súlad. Súdny dvor EÚ len vnútroštátnym súdom stanovil podmienky, ktoré majú skúmať pre to, aby dospeli k relevantnému záveru, pričom uviedol, že možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie, môže zjavne predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd. Odvolací súd pritom predbežné opatrenie dočasne zabraňujúce vykonať dobrovoľnú dražbu nehnuteľností vo vlastníctve spotrebiteľa, a to až do okamihu, kým sa právoplatne nerozhodne o výške pohľadávky dodávateľa a jej splatnosti, za účinný prostriedok ochrany práv spotrebiteľa považuje.

14. Záverom krajský súd k odvolacej argumentácii žalovaného 2/ uvádza, že nie je pravdou, že žalobkyňa nepodala voči žalovanému 1/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zdržania sa výkonu záložného práva, rovnako, ako nie je správny názor okresného súdu, že takýto návrh žalobkyne nespĺňal zákonné náležitosti a preto ho bolo potrebné odmietnuť. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa okrem zákazu realizácie dobrovoľnej dražby, ktorý žiadala uložiť žalovanému 2/, žiadala aj uloženie povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva. Hoci v záverečnej časti predmetného návrhu petit vo vzťahu k žalovanému 1/ neformulovala dostatočne určito, keď len uviedla, že sa má žalovanému 1/ uložiť povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva do rozhodnutia vo veci samej, t. j. tento petit neformulovala

vo vzťahu k presne určeným nehnuteľnostiam, je nutné poukázať na skutočnosť, že požiadavka ust. § 326 CSP, aby z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývalo, akého neodkladného opatrenia sa jeho navrhovateľ domáha, neznamená, že by navrhovateľ bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozhodnutia o tomto neodkladnom opatrení (m. m. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 254/2009, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2255/2009, a pod.). Citované ustanovenie totiž navrhovateľovi neodkladného opatrenia ukladá len, aby z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. z ktorejkoľvek jeho časti, vyplývalo, čoho sa navrhovateľ domáha (aké neodkladné opatrenie má byť nariadené). Pokiaľ sa teda aj žalobkyňa pokúsila pre súd formulovať petit neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý z vyššie uvedených dôvodov vykonateľný nie je, uvedené ešte samo o sebe neznamená, že jej písomné podanie je v tejto časti potrebné odmietnuť. Žalobkyňou formulovaný petit je totiž potrebné posudzovať vo vzájomných súvislostiach s ostatnými časťami jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a za predpokladu, že tieto ďalšie časti petit bližšie špecifikujú, prípadne samé o sebe obsahujú jasné a zrozumiteľné vymedzenie toho, akého neodkladného opatrenia sa voči žalovanému 1/ domáha, možno mať za to, že požiadavka ust. § 326 CSP, aby z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývalo, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, je naplnená. Pokiaľ potom z návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia jednoznačne vyplýva, že Záložnú zmluvu uzatvorila so žalovaným 1/, že jej predmetom je zriadenie záložného práva k Predmetným nehnuteľnostiam a že žalovaný / pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, je úplne zrejmé, že tento výkon záložného práva sa má realizovať vo vzťahu k Predmetným nehnuteľnostiam a že aj žalobkyňa sa domáha uloženia povinnosti žalovanému / zdržať sa výkonu záložného práva práve k Predmetným nehnuteľnostiam. Uvedené je pritom zdôraznené tiež tým, že v navrhovanom druhom petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa navrhla uložiť žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby Predmetných nehnuteľností. Okresný súd tak zjavne nesprávne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ odmietol. Odvolací súd pritom len z dôvodu, že žalobkyňa odvolanie nepodala (zrejme v domnení, že zákaz uložený žalovanému 2/ na ochranu jej práv postačí) a výrok o odmietnutí jej návrhu vo zvyšnej časti nadobudol právoplatnosť, nemohol takýto výrok zmeniť a neodkladné opatrenie voči žalovanému 1/ nariadiť. Pochybenie okresného súdu v odmietnutí návrhu žalobkyne voči žalovanému 1/ však nemožno na škodu žalobkyne vykladať tak, že by malo mať za následok aj zamietnutie jej návrhu voči žalovanému 2/. Hoci totiž možno prisvedčiť žalovanému 2/, že napadnuté uznesenie toho času nebráni žalovanému 1/ realizovať výkon záložného práva prostredníctvom iného dražobníka, na druhej strane je nutné uviesť, že aj uloženie zákazu žalovanému 2/ bolo dostatočné na to, aby žalobkyňa zabránila realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražbe dňa 19. 6. 2018 a do budúcna žalobkyni nič nebráni, podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/, keď rozhodnutie o odmietnutí návrhu prekážku res iudicata nezakladá.

15. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd výrok uznesenia okresného súdu o povinnosti žalovaného 2/ zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby Predmetných nehnuteľností, ako aj súvisiaci výrok o povinnosti žalobkyne podať žalobu vo veci samej, s poukazom na § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

16. Pokiaľ sa jedná o napadnutý výrok, ktorým okresný súd žalovanému 2/ uložil zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku, tento odvolateľ napadol len formálne, t. j. bez tohto, aby uviedol akékoľvek dôvody, ktoré by vecnú správnosť uvedeného výroku spochybňovali. Preto odvolací súd (s poukazom na § 380 ods. 1 viazaný dôvodmi odvolania) zameral svoju pozornosť len na skúmanie prípadnej existencie vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a na ktoré vady musí prihliadať z úradnej povinnosti. Nakoľko však žiadna z takýchto vád zistená nebola, odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 1 potvrdil i tento výrok uznesenia okresného súdu.

17. V odvolaním nenapadnutej časti (výrok odmietajúci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 pripúšťa (§ 419 , v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 , intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa ods. 1 § 429 neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .