Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/162/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a sudcov u JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej: G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/X, O. - A. X., o zaplatenie sumy 2.384,51 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 15C/116/2014-137 zo dňa 21. marca 2018 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 921,50 € spolu s úrokom z omeškania 4,025 % ročne zo sumy 27,86 € od 15.1.2011 do 8.6.2011, zo sumy 27,86 € od 15.2.2011 do 8.6.2011, zo sumy 7,17 € od 15.3.2011 do 8.6.2011, zo sumy 20,69 € od 15.3.2011 do 10.7.2011, zo sumy 27,86 € od 15.4.2011 do 10.7.2011,úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.058,56 € od 2.5.2011 do 10.7.2011, zo sumy 1.044,19 € od 11.7.2011 do 24.4.2012, zo sumy 1.024,19 € od 25.4.2012 do 21.8.2012, zo sumy 1.004,19 € od 22.8.2012 do 28.2.2014 zo sumy 941,50 € od 28.2.2014 do 5.5.2014, zo sumy 921,50 € od 6.5.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § § 43c ods. 1 , § 44 ods. 1, 2, § 46 ods. 1, 2 , § 52 ods. 1, 2 , § 53 ods. 1, 5 , § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 , § 2 písm. a), b), § 2 písm. d), § 9 ods. 1, 2, § 19 ods. 2, 3 , § 11 ods. 1 písm. a ) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, § 497, § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka.

1.3. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru č. 8400031071 zo dňa 3.12.2010, podanou na formulárovom tlačive, žalovaná dňa 30.11.2010 požiadala žalobcu o poskytnutie revolvingového úveru vo výške 1.170,- €, ktorý by splácala 42 mesačnými splátkami po 62,69 €. Celkove titulom úveru by uhradila sumu 2.632,98 €, pri RPMN 70,02 % a ročnej úrokovej sadzbe 70,02 %. Tiež žiadala o poskytnutie revolvingu vo výške 616,87 €, celkovej čiastky pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú domu čerpania revolvingu) vo výške 1.504,56 €, pri predpokladanej RPMN 63,32 % a ročnej úrokovej sadzbe 76,21 %. Účel poskytnutia úveru bol: kúpa/oprava auta. V rámci údajov o schválenom revolvingovom úvere (tlačivo podpísané

žalobcom dňa 3.12.2010) sa na tlačive nachádza údaj o poskytnutej čiastke úveru (úverový limit) 1.170, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 42/14, mesačnej splátke (vrátane úrokov): 62,69, celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť: 2.632,98, RPMN: 67,92, ročnej úrokovej sadzbe úveru (v %): 70,02, priemernej RPMN: 44,57, poskytnutej čiastke revolvingu: 616,87, celkovej čiastke revolvingu: 1.504,56, predpokladanej RPMN: 63,50, ročnej úrokovej sadzbe: 76,21 a ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania (v %): 9. Súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o..

1.4. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8400031071 zo dňa 3.12.2010 vyplýva, že k zmluve č. 8400031071 bola veriteľom schválená výška úveru 1.170,- € so splatnosťou úveru 42 mesiacov, výškou mesačnej splátky 62,69 €, dátumom splatnosti prvej splátky 14.1.2011 a dátumom splatnosti poslednej splátky 14.6.2014 pri RPMN úveru 67,92 %, priemernou hodnotou RPMN platnou ku dňu podpísania zmluvy vo výške 44,57 %, schválenou výškou revolvingu vo výške 704,23 €, výškou mesačnej splátky revolvingu 62,69 €, RPMN po vykonaní revolvingu 60,50 %, úverovým limitom 1.170,- €, celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník uhradiť 2.632,98 €, ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,02 %, celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu 1.504,58 €, ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 76,21 %, ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania 9 %, dátumom nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere 3.12.2010. Žalobca vyplatil žalovanej vrátane revolvingov sumu 1.001,83 € a žalovaná celkove žalobcovi zaplatila sumu 165,78 €. Oznámením o zosplatnení zo dňa 29.3.2011 žalobca oznámil žalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 1, 2, 3 v celkovej sume 188,07 € s tým, že ak neuhradí omeškané splátky do 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Oznámenie o zosplatnení bolo žalovanej doručené dňa 13.4.2011.

1.5. Vychádzajúc z vyššie zisteného skutkového stavu konštatoval, že predmetom bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere, ktorá predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka). Predmetná zmluva je spotrebiteľská, žalovaná je spotrebiteľom, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) podľa § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv/ rozsudok NS SR z 21.4.2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Táto zmluva podlieha tiež režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaná ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.

1.6. Posudzujúc spornú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. uzavrel, že obsahuje nesprávny údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., keď v časti údajov o schválenom úvere a v tiež v oznámení veriteľa o schválení úveru, bola hodnota RPMN vyčíslená vo výške 67,92 %, hoci vychádzajúc zo zákona č. 129/2010 Z.z. súd zistil, že tento údaj nezodpovedá výpočtu RPMN v danom prípade vychádzajúc zo vstupných údajov pre výpočet RPMN uvedených v § 19 ods. 2, 3 zákona č. 129/2010 Z.z. (výške úveru 1.170,- €, výška splátky 62,69 € a počet splátok 42),

ktorý mal byť správne uvedený vo výške 70,02 %. Súd poukázal aj na dojednanú ročnú úrokovú sadzbu 70,02 % ročne, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje sadzbu úrokov za spotrebiteľské a ostatné úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov poskytovanú bankami na území SR v období mesiaca december 2010, ktorá bola vo výške 12,81 % ročne. Nakoľko zmluva obsahuje nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, súd vychádzajúc z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Hodnotu RPMN považoval za údaj, ktorý bol uvedený v neprospech spotrebiteľa, pretože takýmto zavádzajúcim údajom (bol uvedený v nižšej hodnote) žalobca mohol ovplyvniť správanie žalovanej a docieliť uzavretie úverovej zmluvy za podmienok, ktoré boli v skutočnosti nevýhodnejšie, než vyplývalo z uzavretej úverovej zmluvy. Keďže žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.170,- €, pričom žalovaná vychádzajúc zo žalobcom predloženej karty klienta a čiastočného späťvzatia žaloby titulom úveru už uhradila sumu 248,50 €, súd ju zaviazal na zaplatenie rozdielu sumy poskytnutej žalovanej a ňou uhradenej čiastky, na zaplatenie sumy 921,50 € (1.170 - 248,50 = 921,50) s úrokom z omeškania z jednotlivých dlžných splátok istiny (ktorú vychádzajúc z bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru vyčíslil na sumu vo výške 27,86 €) splatných v období mesiacov január 2011 až apríl 2011 v žalobcom uplatnenej výške 4,025 % ročne a z dlžnej sumy po zosplatnení pohľadávky vo výške 8,5 % ročne a to prihliadnuc na čiastočné úhrady dlžnej sumy. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.7. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 a § 396 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade s ohľadom na čiastočný úspech oboch strán sporu súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu.

2. Zamietajúcu časť rozsudku napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý navrhol rozsudok v tejto časti zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Namietal porušenia práva na spravodlivý proces, inú vadu konania a nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Súd pri závere o tom, že pre odlišné údaje o RPMN nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy nevychádzal zo žiadnej právnej normy. Nezaoberal sa tým, či údaj RPMN sa dá dohodnúť a na základe akého ustanovenia zákona, pretože pre záver, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, musí byť ustálené, že uvedený údaj je dohodnuteľný. Podstatné je, akým spôsobom sa hodnota RPMN počíta; okrem iných sa vychádza aj z dátumu vyplatenia úveru, ktorý nie je známy, preto sa údaj RPMN vypočítať ani nedá. Pri stanovení RPMN sa v bode 5 Žiadosti vychádza z predpokladu, že medzi vyplatením úveru a splatnosťou prvej splátky uplynie rovnaký mesiac a že splatnosť každej nasledujúcej splátky bude nasledovať vždy po uplynutí ďalšieho rovnakého mesiaca od splatnosti predchádzajúcej splátky. Ak má byť dodržaný zákon ohľadne výpočtu RPMN, je potrebné vychádzať z reálnych údajov. Predpokladaná RPMN je informatívnej povahy a konečná RPMN nikdy nemôže byť, s ohľadom na zákonné pravidlá vyššia, ako predpokladaná, teda uvedená v čl. 2 ods. 2.1 a 2.2 zmluvných dojednaní. Hodnota RPMN aj podľa smernice EPaR 2008/48/ES a 87/102EHS je vypočítavaná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere; ani únijné právo neurčuje okamih, kedy a ako sa má hodnota RPMN určiť. Z uvedených dôvodov je nesprávny predčasný záver súdu, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, rovnako tiež to, že nepreukázal poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému, čo vyplýva z karty klienta.

3. Žalovaná k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodala.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 , pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP"). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Predmetom konania je žaloba žalobcu podaná na súdu prvej inštancie dňa 10. 10. 2013, ktorou sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 2.467,20 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,65% denne a úroku z omeškania vo výške 4,025% ročne zo súm v žalobe bližšie špecifikovaných. V priebehu konania žalobca zobral žalobu čiastočne späť, preto súd uznesením č. k. 15C/116/2014-71 zo dňa 28.6.2016 konanie v časti o zaplatenie sumy 82,69 € s príslušenstvom zastavil. V zastavujúcej časti žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Predmetom konania zostal nárok na zaplatenie sumy 2.384,51 €, zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úroku z omeškania vo výške 4,025 % ročne zo sumy 62,69 € od 15.1.2011 do 8.6.2011, zo sumy 62,69 € od 15.2.2011 do 8.6.2011, zo sumy 62,49 € od 9.6.2011 do 10.7.2011, zo sumy 62,69 € od 15.3.2011 do 10.7.2011, zo sumy 62,29 € od 11.7.2011 do 24.4.2012, zo sumy 42,29 € od 25.4.2012 do 21.8.2012, zo sumy 22,29 € od 22.8.2012 do 29.9.2012, zo sumy 62,69 € od 15.4.2011 do 29.9.2012, zo sumy 2.382,22 € od 2.5.2011 do 29.9.2012, úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2.382,22 € od 2.5.2011 do 29.9.2012, úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2.319,53 € od 28.2.2014 do 5.5.2014, úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2.299,53 € od 6.5.2014 do zaplatenia.

8. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 15C/116/2014-84 zo dňa 6.12.2016 tak, že žalobu zamietol a žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca a Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, uznesením č. k. 8Co/203/2017-112 zo dňa 7.12.2017 odvolanie žalobcu proti rozsudku v zamietajúcej časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu odmietol a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobe v časti istiny 921,50 eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Predmetom prieskumu odvolacím súdom je zamietajúca časť rozsudku.

9. Z hľadiska skutkového zistenia súdu prvého stupňa odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, keď v prejednávanej veci je z vykonaného dokazovania nesporné a medzi stranami sporu nepochybné, že dňa 03.12.2010 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400031071, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.170,- €. Žalovaná sa úver zaviazala splácať mesačnými splátkami po 62,69 €, s dobou splácania 42 mesiacov. Splatnosť prvej splátky bola dňa 14.1.2011 a splatnosť poslednej splátky dňa 14.06.2014, RPMN úveru bola určená 67,92 %, priemerná hodnota RPMN ku dňu podpísania zmluvy bola 44,57 %. Celkovo mala žalovaná uhradiť sumu 2.632,98 €, ročný úrok úveru bol vo výške 70,02 %. Žalobca vyplatil žalovanej vrátane revolvingov sumu 1.001,83 € a žalovaná žalobcovi zaplatila sumu 165,78 €.

10. Odvolací súd v súvislosti so žalobcom podaným opravným prostriedkom zdôrazňuje, že rozsah prieskumu v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 , podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu a keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd dodáva, že pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.

11. O nesprávne skutkové zistenia ide vtedy, ak skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 C.SP

12. K odvolaciemu dôvodu, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Odvolací súd preskúmal všetky významné námietky uvádzané v odvolaní a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN v zmluve o revolvingovom úvere, uzatvorenej stranami sporu dňa 03.12.2010. Odvolacie dôvody žalobcu sú totožné ako tie, ktoré uvádzal v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 15C/116/2014-84 zo dňa 6.12.2016, ktoré boli akceptované odvolacím súdom a mali za následok zrušenie citovaného rozsudku súdu prvej inštancie. Dôvodom zamietnutia žaloby bol nesprávne uvedený údaj o výške RPMN v zmluve - vo výške 67,92 %, hoci vychádzajúc zo zákona č. 129/2010 Z.z. tento údaj, vypočítaný na základe vstupných údajov pre výpočet RPMN podľa § 19 ods. 2, 3 zákona č. 129/2010 Z.z. (výška úveru 1.170,- €, výška splátky 62,69 € a počet splátok 42) mal byť správne uvedený vo výške 70,02 %. K týmto záverom súdu prvej inštancie odvolateľ neuviedol žiadne právne významné námietky. Opätovne tvrdí, že právny záver súdu o neplatnosti zmluvy nie je správny a že žiadny predpis neurčuje, kedy sa má RPMN určiť, resp. či sa vôbec dá určiť, či dohodnúť. Keďže dôvodom zamietnutia žaloby neboli závery súdu o neplatnosti zmluvy, odvolací súd nepovažuje za dôvodné reagovať na odvolacie námietky žalobcu v tomto smere. V súvislosti s výpočtom RPMN odvolací súd poukazuje na správnosť výpočtu výšky RPMN postupom uvádzaným súdom prvej inštancie, a to podľa § 19 ods. 2, 3 zákona č. 129/2010 Z.z. (výška úveru 1.170,- €, výška splátky 62,69 € a počet splátok 42), podľa ktorého mala byť RPMN uvedená správne výškou 70,02. Nakoľko v zmluve o úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa - poskytnutý úver bol schválený s nesprávnou výškou RPMN (uvedený údaj 67,92%), je potrebné úver v zmysle úpravy § 11 ods. 1 písm. b ) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

15. V konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov konania v zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pretože jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .