Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoP-29-2022.pdf
PDF · 94.5 KB
Case nature
Subarea
7CoP/29/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. N. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťa rodičov Mgr. A. N. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v B. na N. XX zastúpenej JUDr. Evou Hencovskou advokátkou so sídlom v Košiciach na Bajzovej 2 a C. N. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v P. F. XXX zastúpeného JUDr. Monikou Meňhertovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Floriánskej 16 v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 12P/120/2021-88 zo 17.12.2021 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie v napadnutom výroku, ktorým návrh otca na úpravu styku zamietol tak, že do právoplatného skončenia konania vo veci samej pod sp.zn 12P/120/2021 u p r a v u j e styk otca s maloletým G. za asistencie Psychosociálneho centra v Košiciach na Löfflerovej ul. č. 2 každý nepárny týždeň v stredu od 9.00 hod. do 10.30 hod. a každý párny týždeň v utorok od 9.00 hod. do 10.30 hod.
Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
U k l a d á rodičom dieťaťa Mgr. A. N., nar. XX.XX.XXXX a C. N., nar. XX.X.XXXX povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dobu troch mesiacov.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie neodkladným opatrením dočasne zveril maloletého G. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 50 Eur mesačne až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, t.j. konania vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 12P/120/2021 o úprave výkonu rodičovských práv na čas do rozvodu manželstva. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku s maloletým dieťaťom zamietol.
2. Konajúci súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, s ktorou maloletý žije. Pri rozhodovaní zobral do úvahy potreby, stabilitu výchovného prostredia a možnosti zdravého fyzického a psychického vývoja maloletého dieťaťa. Zároveň mal za preukázané z návrhu, ako aj z vyjadrenia úradu a matky, že otec prispieva na výživu maloletého sumou 50 Eur. Napriek návrhu matky na platenie výživného vo vyššej sume, zaviazal otca na výživné v sume 50 Eur, nakoľko takto určené výživné slúži len na uspokojovanie základných životných potrieb maloletého. Zároveň neupravil styk otca s maloletým, nakoľko s videohovormi obidvaja rodičia súhlasia a chýba potreba zásahu súdu neodkladným opatrením. Osobný styk otca s maloletým neupravil i z dôvodu, že tvrdenia matky (podanie trestného oznámenia) sú natoľko závažné, že ich nemôže ignorovať, avšak zakázať styk otca s maloletým neodkladným opatrením by bol závažným zásahom do rodičovských práv otca, ku ktorému súd nepristúpil rešpektujúc prezumpciu neviny. Vymedziť presný čas styku otca s maloletým
podľa jeho návrhu sa súdu nejaví ako správne, nakoľko musí mať na zreteli predovšetkým najlepší záujem maloletého a zabránenie jeho prípadnému ublíženiu zo strany otca. Uviedol, že komunikáciu otca s matkou považuje za krajne nevhodnú a hrubo narúšajúcu dobré mravy. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že nechce brániť styku otca s maloletým, avšak podľa nej otec nepreukázal, že má o syna záujem, vie si s ním naplánovať čas a venovať sa mu. Súd apeloval na oboch rodičov, aby v prípade, že má otec skutočný záujem o styk s maloletým a matka mu skutočne nechce brániť v styku, realizovali styk v súčasnosti v čo najširšom rozsahu, napríklad aj za prítomnosti školených profesionálov alebo za prítomnosti iných osôb, aby matka nemala z otca obavy. Podotkol, že vo veci bude potrebné vykonať dokazovanie s predpokladom dlhšieho časového obdobia, pričom pravdepodobne do konania bude pribratý znalec za účelom vypracovania znaleckého posudku.
3. Proti tomuto uzneseniu, proti výroku III. podal v zákonnej lehote odvolanie otec podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec v súlade s ustanovením § 391 CSP vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v súlade s § 388 CSP zmenil tak, že upraví styk so synom G. N. za prítomnosti matky každú párnu sobotu v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. a každú nepárnu nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., alternatívne každý nepárny týždeň v stredu od 9.00 hod. do 12.00 hod. a v piatok od 9.00 hod. do 12.00 hod. a každý párny týždeň v utorok od 9.00 hod. do 12.00 hod. a vo štvrtok od 9.00 hod. do 12.00 hod. v Psychosociálnom centre, ÚPSVaR Košice i za prítomnosti školenej osoby (tzv. asistovaný styk). Uviedol, že matka mu bráni v kontakte s maloletým synom, pričom ho už viac ako dva mesiace nevidel s výnimkou minimálneho kontaktu cez mobilné aplikácie, ktorý kontakt mu matka umožňuje po opakovaných prosbách a niekedy v časovom rozpätí i niekoľkých dní a nemá o ňom takmer žiadne informácie. Svojho syna má veľmi rád, od narodenia s ním žil, chce a vie sa o neho postarať a považuje za svoju prioritu sa synovi venovať v plnom rozsahu. Má za to, že absolútna strata kontaktu so synom v takom útlom veku môže mať maximálne negatívne následky na jeho riadny psychický vývin a vývoj. V žiadnom prípade matku syna fyzicky nenapádal, rovnako ju nikdy ani neponižoval, neurážal, a to ani v súkromí, ani na verejnosti. Takisto nikdy nepopíjal, ani nepopíja alkoholické nápoje vo zvýšenej miere a už vôbec nie denno- denne. Ak by tomu tak bolo, nemohol by vykonávať svoje zamestnanie. Keby matku skutočne fyzicky či psychicky týral, či v nadmernej miere užíval alkohol, údajne od novembra 2019, je potom absolútne nepochopiteľné, prečo mu na sviatok Valentína v roku 2021 vyrobila špeciálny denník, kde mu vyznáva lásku ako mužovi a zároveň ako otcovi maloletého syna. Matka už pred tehotenstvom a uzatvorením manželstva mala opakovane zvláštne stavy úzkosti a vypätia, ktoré však dokázala, kým nebola viazaná tehotenstvom a rodičovskými povinnosťami k synovi, ovládať. Bohužiaľ počas tehotenstva sa tieto stavy začali stupňovať. Pôrod bol dlhý a ťažký, aj preto po pôrode denne chodil za nimi do nemocnice. Po príchode z nemocnice sa na krátku dobu zdalo, že sa veci upravili a znovu prežívali pekné obdobie. Matka nemala skúsenosti, ako sa starať o dieťa, pričom on už dcéru má z prvého manželstva, preto ju učil, ako malého G. kúpať, prebaľovať, kŕmiť a podobne. Podporoval ju v dojčení, keď už chcela prestať. Celú domácnosť mal na starosti a matka sa starala výlučne o syna. Postupne sa jej stavy vypätia a úzkosti zhoršovali a boli čoraz častejšie. Postupne začala G. prehnane pozorovať a dodržiavať takmer minútový režim. Nikto nebol dosť dobrý na to, aby sa postaral o malého a ak ho aj niekomu zverila, podliehal neustálej kontrole. Neustále bol zo strany matky kontrolovaný, či mu dáva jesť, alebo či sa s ním nehrá podľa nej neprimeraným spôsobom. Ak bol s malým čo len hodinu sám, mal vždy niekoľko kontrolných správ alebo telefonátov z jej strany. Matka nebola schopná prijať ani najmenší možný náznak kritiky na svoju osobu. Vo vzťahu k nevhodnej komunikácii s matkou uviedol, že išlo o hlúpy čierny humor vyprovokovaný neustálym stresom, v ktorom sa niekoľko mesiacov nachádzal a opakovanými preverujúcimi telefonátmi a správami zo strany matky. Zdôraznil, že voči nemu nebolo vznesené obvinenie za žiadny trestný čin a už vôbec nie za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Rovnako podľa jeho vedomostí nebolo vo veci začaté ani trestné stíhanie, pričom má za to, že podanie trestného oznámenia na jeho osobu zo strany matky bolo výslovne účelového charakteru. Intenzívne komunikuje a spolupracuje s kolíznym opatrovníkom, pričom sa s Odborom sociálnych vecí a rodiny, oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a kurately po konzultáciách dohodli na stretávaní so synom i za prítomnosti školených profesionálov v psychosociálnom centre.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku. Má za to, že súdu ozrejmila také relevantné dôvody, ktoré jednoznačne spochybňujú výchovné kompetencie otca a jeho spôsobilosť postarať sa o dieťa. Úprava styku dieťaťa s otcom, by tak bez ďalšieho dokazovania iba na základe neodkladného opatrenia nebola
v záujme maloletého. Dodáva tiež, že vzhľadom na doterajšie konanie otca pociťuje výrazný stres a psychické vypätie, keď by sa s ním mala stretnúť, a preto pokladá za vylúčené aj stretávanie sa otca s dieťaťom za jej prítomnosti. Kontakt otca s dieťaťom je aktuálne zabezpečený prostredníctvom videohovorov a takúto formu styku pokladá v čase podania návrhu otca, ako aj momentálne za dostatočnú. Pre ozrejmenie uviedla, že s otcom telefonujú približne dvakrát do týždňa v rozsahu 20 minút. Otec jej však volá niekedy aj viac ako 10-krát za deň, dokonca sa ku nej dobíjal do bytu, čakal ju pred bytovým domom v aute a naháňal jej strach. Rada by zdôraznila, že otec opakovanými telefonátmi v priebehu dňa narúša denný režim dieťaťa. Otcovi rozhodne nebráni v tom, aby so synom telefonoval v rámci videohovoru, avšak syn otca zaujíma len pár minút a následne otec v telefóne začne naliehať na ňu a presviedčať ju, aby stiahla trestné oznámenie. Otec účelovo konštatuje, že absolútna strata kontaktu so synom v tak útlom veku môže mať maximálne negatívne následky na jeho psychický vývoj a vývin a vôbec nepreukázal, že so synom absolútne stratil kontakt. Preto zastáva názor, že otec neosvedčil naplnenie jednej z esenciálnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a ako vyplýva aj z právneho názoru Krajského súdu v Košiciach (8CoP/283/2019 z 18.11.2019), len predstava otca o vhodnom styku s maloletým dieťaťom sama o sebe ešte nezakladá dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v ním navrhovanom rozsahu. Rezolútne odmieta klamlivé tvrdenia otca, že ju počas vzťahu nikdy nenapadol alebo neudrel, neponižoval a neurážal, a to ani v súkromí a ani na verejnosti. O opaku svedčí trestné konanie, ktoré je vedené na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach, Odbor poriadkovej polície, ako aj textová správa, ktorú jej otec napísal a je súčasťou súdneho spisu. V ďalšom podrobne opisuje vzájomný vzťah s otcom počas trvania spolužitia. Do pozornosti súdu dala aj to, že ak by mal otec maloletého syna tak veľmi rád a záležalo by mu na ňom, ako tvrdí, poslal by mu hoci aj poštou balík plienok. Otec vie, že s maloletým žijú len z rodičovského príspevku, no napriek tomu na jeho výživu prispieva sumou 50 Eur mesačne, čo nepostačuje ani len na nákup plienok. Záverom dodáva, že otec neosvedčil naliehavú potrebu nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd upravil styk otca s maloletým a zároveň z jeho strany nebola osvedčená ani hrozba žiadnej bezprostrednej ujmy maloletého, a teda nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by súčasným stavom bol ohrozený život, vývoj, zdravotný či psychický stav maloletého. Nebola tak osvedčená potreba bezodkladnej úpravy, a preto je presvedčená o tom, že ingerencia súdu nariadením neodkladného opatrenia nie je dôvodná.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že s ohľadom na rozporuplné vyjadrenia rodičov v súvislosti so starostlivosťou o dieťa, na útly vek maloletého, s ktorým nebolo možné vykonať pohovor, odporúča uložiť rodičom maloletého dieťaťa výchovné opatrenie, a to podrobiť sa odbornému poradenstvu v trvaní 3 mesiacov. Zároveň navrhuje upraviť styk otca s maloletým dieťaťom za asistencie Psychosociálneho centra v Košiciach a to každý nepárny týždeň v stredu od 9.00 hod. do 10.30 hod. a každý párny týždeň v utorok do 9.00 hod. do 10.30 hod. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodol na základe dostupných dôkazných materiálov s poukazom na najlepší záujem dieťaťa.
6. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
13. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je nutné použiť takú interpretáciu účelu neodkladného opatrenia v súlade s článkom 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, výsledkom ktorého nemôže byť minimálna miera ochrany základných práv ako určitého štandardu, teda neodkladné opatrenie upravujúce styk rodiča s dieťaťom musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom je možné realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Akákoľvek deformácia vzťahu rodiča a dieťaťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe len ťažko napraviteľná. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Pri úprave styku je zásadne potrebné vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, tzn. počas pracovných dní, školského roka, aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Právo stretávania sa s dieťaťom (právo styku) zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas styku, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Zásahy do riadnej realizácie týchto čiastkových oprávnení sú obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných ustanovením § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide však o výnimočné riešenie, ktoré prenikavo zasahuje do výkonu práv a povinností rodiča, ako aj práv dieťaťa, preto je vždy potrebné spoľahlivo zistiť, či realizácia styku s dieťaťom skutočne ohrozuje jeho záujem, alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerne pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča, pokiaľ o tom nerozhodne súd.
14. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v napadnutom výroku v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP a dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie vo vzťahu k splneniu zákonnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je naliehavosť úpravy pomerov z hľadiska existencie ohrozenia záujmov maloletého dieťaťa, v tomto prípade na vytvorení a udržaní citovej väzby k otcovi, nakoľko z návrhu otca, ako aj ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise je zjavné, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Styk otca s maloletým dieťaťom sa realizuje iba prostredníctvom videohovorov, ktorý však s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa nemožno považovať za plnohodnotný kontakt otca s dieťaťom chrániaci práva dieťaťa i otca. Otec dostatočným spôsobom osvedčil bezodkladnú potrebu upraviť styk s maloletým dieťaťom, nakoľko tento sa nerealizuje. Kontakt otca s dieťaťom prostredníctvom aplikácií, odvolací súd nepovažuje za dostatočný a vhodný, nakoľko maloleté dieťa vo veku takmer 2 rokov nie je schopné ešte udržať pozornosť v takom rozsahu, aby bolo zachované právo na udržanie rodinných väzieb. V ďalšom je potrebné uviesť, že konanie matky napriek deklarovanému postoju umožniť otcovi stretávať sa s dieťaťom, svedčí skôr o opaku, keďže týchto sa otec opakovane domáha. Aktuálne rodičovské práva a povinnosti sú upravené neodkladným opatrením tak, že maloleté dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 50 Eur mesačne. Zároveň prebieha na Okresnom súde Košice I aj konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, ktoré konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. To, že vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú problematické vyplýva aj z rozsiahlej správy kolízneho opatrovníka z 20.1.2022. Kolízny opatrovník vzhľadom na rozporuplné vyjadrenia rodičov v súvislosti so starostlivosťou o dieťa a vzhľadom na útly vek maloletého, odporučil uložiť rodičom maloletého dieťaťa výchovné opatrenie. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo i to, že kontakt otca s maloletým dieťaťom bol prostredníctvom videohovorov dvakrát - trikrát do týždňa, neskôr len sporadicky raz do týždňa. Naposledy sa videohovory realizovali dňa 25.12.2021 a 2.1.2022 v trvaní približne 20 - 25 minút. Maloleté dieťa nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie a je v celodennej starostlivosti matky.
15. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu vyplývajú skutočnosti, ktoré odôvodňujú naliehavosť úpravy styku otca s dieťaťom, preto zmenil napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP a dočasne upravil
styk otca s maloletým tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Uvedená úprava zodpovedá rozsahu primeranému účelu neodkladného opatrenia, ktorým je bezodkladná úprava pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa a otca na pravidelnom styku zohľadňujúc situáciu v rodine, kedy matka odmieta kontakt otca s maloletým dieťaťom za jej prítomnosti z dôvodu obáv s tým, že stretávanie sa otca s dieťaťom bude prebiehať za asistovaného styku Psychosociálneho centra v Košiciach v rozsahu raz do týždňa.
16. Vzhľadom na to, že vo veci samej prebieha konanie, v ktorom po vykonaní dokazovania súd rozhodne o rozsahu styku otca s dieťaťom, má nariadené neodkladné opatrenie len dočasný charakter a zásadne neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.
17. Odvolací súd považoval za nevyhnutnú ingerenciu do pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia z úradnej povinnosti vzhľadom na pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi, nedostatok primeranej a konštruktívnej komunikácie medzi nimi, čo by mohlo u dieťaťa vytvoriť emočné napätie, a to uložením povinnosti rodičom dieťaťa podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach po dobu 3 mesiacov. Účelom tohto opatrenia je odstránenie komunikačných problémov medzi rodičmi vyplývajúcich z ich výrazne negatívneho vzťahu, manifestovaného aj pred maloletým dieťaťom, pretože z podaní rodičov vyplýva, že počas videohovorov dochádza medzi nimi k napätiu, kedy matka odmieta s otcom komunikovať a hovor ukončí. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že referát poradensko- psychologických služieb je samostatnou zložkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zameranou na poskytovanie poradenských a psychologických intervencií vo vzťahu k realizácii výkonu rodičovských práv a povinností za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi navzájom, alebo medzi rodičmi a deťmi, psychologickej pomoci a poradenstva maloletému dieťaťu vo vzťahu k styku s rodičom a podobne v prípade, ak rodičia doposiaľ neboli schopní odstrániť vzájomné negatívne vzťahy, nie sú schopní spolu komunikovať, alebo nie sú schopní dieťa patrične usmerňovať a vychovávať k správnemu postoju k druhému rodičovi (zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v platnom znení), pričom výsledky tohto poradenstva budú mať nepochybne význam i pre rozhodnutie vo veci samej a nie je vylúčené, že rodičia po patričnom usmernení budú schopní spolu komunikovať a kooperovať v záujme maloletého dieťaťa, eventuálne uzavrieť dohodu o výkone rodičovských práv a povinností, čo je v súlade so záujmom dieťaťa.
18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).