Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Csr-1-2017.pdf
PDF · 159.04 KB
Case nature
Area
Subarea
35Csr/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: X/ Juliana Bratková Baloghová, nar. XX.XX.XXXX, bytom: Kurská XX, XXX XX Košice, štátna občianka SR, X/ Zuzana Abraháziová, nar. XX.X.XXXX, bytom: Kurská XX, XXX XX Košice, obe právne zastúpené: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom: Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 697 270, v zastúpení: Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom: Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku
rozhodol:
Rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného asociáciou slovenských arbitrážnych súdov ZZPO so sídlom Križná 56, 821 08 Bratislava vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. 37/01/16 zo dňa 22.11.2016 s a z r u š u j e .
Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.2.2017 domáhali, aby súd zrušil rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p., so sídlom: Krížna 56, 821 08 Bratislava, vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vedenom pod spisovou značkou 37/01/2016 a zároveň žiadali priznať náhradu trov konania.
2. Žalobkyne v žalobe tvrdili nasledovné skutočnosti: Dňa 21.11.2012 uzavreli ako spotrebitelia so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere o výške 1.500,- €. Hneď na začiatku im bol z istiny úveru zrazený poplatok za odplatu za poskytnutie služby vo výške 215,75 €, na základe čoho skutočná výška poskytnutých finančných prostriedkov bola 1.284,25 €. V dôsledku omeškania so splácaním mesačných splátok sa žalovaný domáhal svojho nároku na Slovenskom arbitrážnom súde, zriadenom Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p., so sídlom: Krížna 56, 821 08 Bratislava, kedy bol dňa 22.11.2016 vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. 37/01/16. Právomoc rozhodcovského súdu mala byť založená rozhodcovskou zmluvou uzatvorenou popri zmluve o úvere. Žalobkyne sa podanou žalobou domáhajú zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku z dôvodu: ad 1) zákon č. 335/2014 Z.z. § 45 písm. e) - rozhodcovskú zmluvu, na podklade ktorej mala byť daná právomoc rozhodcovskému súdu, je neplatná, ad 2) zákon č. 335/2014 Z.z. § 45 písm. i),j),k) - z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom a na ktoré nemá žalovaný nárok, ad 3) zákon č. 335/2014 Z.z. § 45 písm. l) - rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď zmluvu o úver neposúdil ako bezúročnú a bez poplatkov
a v rozpore s dobrými mravmi. Ad 1) Uzatvorením rozhodcovskej zmluvy došlo k zhoršeniu postavenia žalobcov v postavení spotrebiteľov, pretože bez nej by sa konanie uskutočnilo v mieste ich bydliska na Okresnom súde Košice I. podľa právnych predpisov upravujúcich civilný proces s garanciou ústavných práv, ktorých znenie je pre spotrebiteľa priaznivejšie O zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľmi a neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj z dôvodu, že oprávnený si autoritatívne v predformulovanej rozhodcovskej zmluve určil pre prípad vzniku sporu z predmetnej zmluvy možnosť výberu, či prípadný spor predloží stálemu rozhodcovskému súdu alebo príslušnému súdu Slovenskej republiky. Právo výberu má navrhovateľ, teda v konečnom dôsledku ide o žalovaného (dodávateľ), ktorý má eminentný záujem na tom, aby boli spory so spotrebiteľom riešené pre ním zvoleným rozhodcovským súdom, pred ktorým bude postavenie žalovaného oveľa výhodnejšie. Žalobcovia nijako nemohli ovplyvniť výber rozhodcovského súdu ani výber osoby rozhodcu, čo je ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho postavenia podnikateľa voči slabšej strane - podnikateľovi. Spotrebiteľskú zmluvu ani všeobecné podmienky nemohli spotrebitelia ovplyvniť (zmeniť, upraviť), nakoľko boli vopred predformulované a v takom znení predložené spotrebiteľovi. Uvedené platí bez ohľadu na to, či je v rozhodcovskej zmluve možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd „na oko“ alternatívne alebo výlučne. Ad 2) Rozhodcovská zmluva nebola ako neprijateľná zmluvná podmienka individuálne dojednaná aj napriek jej dojednaniu na osobitnom liste podpísanom žalobcom 2 a žalovaným. K dojednaniu znenia rozhodcovskej doložky nedošlo prostredníctvom negociácie vedenej medzi žalobcami a žalovaným, naopak rozhodcovská zmluva bola predložená spotrebiteľom na podpis vopred pripravená a predformulovaná, ktorej znenie a obsah spotrebitelia nemohli nijako ovplyvniť. Zástupca žalovaného sa zároveň dopustil nekalého konania, keď spotrebiteľov uviedol do mylného dojmu, že uzavretie zmluvy o úvere je podmienené a závislé od podpísania ďalšej listiny
- rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný žalobcov nijako neinformoval o obsahu tejto zmluvy, právnych dôsledkoch jej podpísania a ani neposkytol im čas na podrobné preštudovanie. Rozhodcovskú zmluvu je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a preto je neplatná. Ad 3) Zmluva o úvere obsahuje množstvo ustanovení, ktoré možno klasifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, na ktoré rozhodcovský súd v konaní vôbec neprihliadol. Odplata za poskytnutie úveru dosahuje úroveň 70,01%, čo niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom ako i s dobrými mravmi. Dohoda o výške odplaty za poskytnutie predmetného úveru je v zmysle § 39 OZ neplatná pre rozpor so zákonom i s dobrými mravmi. Keďže zmluva o úvere neobsahuje niekoľko obligatórnych náležitostí, s ktorých absenciou zákon spája následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Zmluva neobsahuje údaje o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru, údaj o konečnej splatnosti tak ako vyžaduje § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva nečlení splátky úveru na termíny istiny, úroku a iných poplatkov, neobsahuje údaj o výške úrokov a iných poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona. Zároveň v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je uvedená hodnota RPMN 68,63%, ale v skutočnosti je to 92,98%, t.j. údaj je uvedený nesprávne a v neprospech spotrebiteľov, čo zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Nižšou hodnotou RPMN sa žalovaný snaží „lepšie zapôsobiť“ na svojich potencionálnych klientov. Žalobcovia opätovne poukazuje, že po zrazení sumy odplaty 215,75 € žalovaným z dohodnutej výšky úveru, jej skutočná výška predstavuje podstatne nižšiu sumu, než je uvedená v zmluve o úvere, čo predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je ex lege neplatnou. Z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že obligatórne údaje boli doplnené do zmluvy až po prijatí návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalobcov. Je preukázané pochybenie veriteľa, ktorý nedodržal povinnosť s poukazom na § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a to umožniť spotrebiteľom byť informovaný o podmienkach právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť, čo je v rozpore so zákonom a v súlade s § 39 OZ je tak nutné vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere. I de o typický príklad prijatia návrhu s dodatkami a zmenami, ktoré tým znamenajú odmietnutie návrhu zo strany žalobcov. Jeho akceptácia zo strany žalovaného nebola vykonaná, pretože návrh bol doplnený a sčasti zmenený a preto nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy. Z tohto dôvodu je nepochybné, že žalovaný mal nárok iba na vrátenie ním poskytnutých finančných prostriedkov.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručenom súdu dňa 11.8.2017, kedy uviedol, čo sa považuje v zmysle § 53 ods. 2 OZ považuje za individuálne dojednanie. Spotrebiteľ nemusí mať možnosť ovplyvniť každé ustanovenie zmluvy. Dostačujúcim je to, že rozhodcovskú zmluvu spotrebiteľ uzavrieť nemusel, bez vplyvu na poskytnutie úveru. Rozhodcovská zmluva je samostatným individuálne dohodnutým právnym úkonom. Exekučný súd túto otázku neposúdil správne. Uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy
nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 7 rozhodcovskej zmluvy dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Povinný mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy alebo jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody bez vplyvu na uzavretej hlavnej zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia / dojednania a nemôže byť neprijateľnou podmienkou a ani takúto neobsahuje. Rozhodcovská zmluva nezakladá výlučnú právomoc rozhodovacieho súdu na konanie, ale z jej obsahu vyplýva alternatíva na riešenie sporov. Rozhodcovské konanie bolo uskutočnené podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Výber spôsobu riešenia sporu totiž podľa uvedeného zákona prináleží žalobcovi, ktorým môže byť nielen spotrebiteľ, ale aj veriteľ, t.j. ktorákoľvek strana. Začatie rozhodcovského konania dodávateľom a vlastne samotná možnosť začať rozhodcovské konanie na základe žaloby dodávateľa proti spotrebiteľovi neodporuje žiadnemu zákonu a preto nejde o protiprávnu skutočnosť. Rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 21.11.2012 obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinných v tom čase. Stály rozhodcovský súd preskúmal skutkový stav a predložené listinné dôkazy a nezistil porušenie žiadnych predpisov v oblasti spotrebiteľského práva. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní založenom vzájomnou dohodou zmluvných strán. Jeho samotný obsah vyplýva z následkov porušenia povinností žalobkyne zo zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovanému nie je zrejmé, v čom žalobca vidí rozpor rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom. V predmetnom rozsudku boli zohľadnené všetky relevantné právne predpisy vydané za účelom ochrany spotrebiteľa. Čo sa týka výšky úrokovej sadzby žalovaný má za to, že úverová zmluva sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje ObZ, ustanoveniami OZ. Prednostné použitie OZ v zmysle § 52 ods. 2 posledná veta je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti. V zmysle § 502 ObZ nie je v prípade úverovej zmluvy podľa zákona možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Právna norma jednoznačne určuje iný následok, ako sa navrhuje podaným návrhom. Výška odplaty za úver bola k obdobiu uzatvorenia zmluvy, t.j. ku dňu 21.11.2012 upravený v zmysle § 53 ods. 6 OZ. Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať do úvahy nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehota splatnosti. Porovnávanie s údajmi bánk je nesprávne. Zmluva obsahuje údaj o RPMN a celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť. Neuvedenie počtu, výšky a termínov splatnosti splátok by mala opodstatnenie len vtedy, ak by istina, úroky a lebo poplatky sa uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. Zmluva obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti aj počet splátok, t.j. obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., kedy pri výklade tohto ustanovenia je potrebné vychádzať zo smernice Rady 2008/48. predmetná smernica má v rámci únijného práva povahu plnej harmonizácie. Členské štáty preto nie sú oprávnené legislatívne alebo aplikačne prijímať odchylné ustanovenia. Výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ako prezentuje žalobca, v podstate predstavuje požiadavku, aby sa v zmluve nachádzala amortizačná tabuľka. Prijatím tvrdení žalobcu by došlo k protiprávnemu stavu, ktorý je v rozpore s únijným právom. Čo sa týka uvedenia doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti žalovaný poukazuje na to, že zmluva obsahuje ustanovenia na prednej (lícnej ) strane a zmluvných dojednaní na zadnej (rubovej) strane listiny a príloh, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Žalovaný poukazuje na Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktorý predstavuje nielen akceptáciu predloženého návrhu na uzavretie zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva zo splátkového kalendára aj z daného oznámenia a teda zmluva daný údaj obsahuje, pretože žalovaný na základe uvedeného tvrdí, že termín konečnej splatnosti úveru je vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. K odlišnému zneniu bodov 5. a 6. zmluvy a teda neprijatí návrhu v zmysle § 40 ods. 1 OZ, je nutné konštatovať, že schválenie úveru s inými parametrami nie je takou zmenou, výhradou, či doplnením, ktoré by spĺňalo predpoklady pre aplikáciu § 44 ods. 2 OZ. Nie každá „výhrada, obmedzenie, dodatok či iná zmena“ musia byť takými, že menia predložený návrh do podoby, ktorá nezodpovedá vôli oferenta. Žalovaný poukázal na bod 13 na zadnej strane zmluvy. Ustanovenia OZ o uzatváraní zmlúv nepredstavujú kogentnú úpravu v tom zmysle, že sa strany nemôžu dohodnúť na tom, čo sa bude považovať za návrh a čo za prijatie návrhu, resp. čo bude alebo nebude zmenou návrhu na uzatvorenie zmluvy. Jediný rozdiel v údajoch v bode 5 a 6 zmluvy je v údaji RPMN, ale tento nie je predmetom konsenzu zmluvných strán, tento údaj sa nedojednáva, nenavrhuje, ale určuje na základe
práve takých údajov, ktoré môžu byť a sú výsledkom dohody zmluvných strán. Výpočet žalobcu o výške RPMN považuje žalovaný za nesprávny. Tvrdenie žalobcu o neprijateľnosti poplatku za odklad splátok je neurčité. Predmetná odplata je cenou plnenia, čiže z hľadiska zákonného ustanovenia § 53 ods. 1 OZ úvaha o neprijateľnosti dojednania o tejto odplate je vylúčená.
4. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného replikou doručenou súdu dňa 4.9.2017, kedy zopakoval svoje vyjadrenia zo žaloby a rozšíril o citáciu nespočetného množstva rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v podobných prípadoch.
5. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil resp. označil nasledovné dôkazy: Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zo dňa 22.11.2016, pod sp. zn.: 37/01/16, Rozhodcovská zmluva k zmluve č. XXXXXXXXXX . zo dňa 21.11.2012, Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi k zmluve č. XXXXXXXXXX, Výpočet skutočnej hodnoty RPMN interaktívnou kalkulačkou k zmluve č. XXXXXXXXXX, Prehľad ročných úrokových mier za poskytnutie úverov za rok 2012 vydávaný Národnou bankou Slovenska, Plná moc žalobcu 1 pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Peter Rybár, s.r.o. na zastupovanie v konaní, Plná moc žalobcu 2 pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Peter Rybár, s.r.o. na zastupovanie v konaní, Žalobcovia zároveň žiadali, aby súd vyzval žalovaného na predloženie Zmluvy o revolvingovom úvere č. 850007876 zo dňa 21.11.2012, platobnej histórie k tejto zmluve a ostatných dokumentov súvisiacich s predmetnou zmluvou z dôvodu preukázania skutočností dôležitých pre konanie, nakoľko žalobcovi nimi nedisponujú.
6. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a návrh na vykonanie vyššie uvedených dôkazov, ako aj vyššie uvedené návrhy na vykonanie dokazovania.
7. Žalovaný reagoval na repliku žalobcu duplikou doručenou súdu dňa 11.10.2017, kedy zopakoval svoje vyjadrenia zo svojho vyjadrenia k žalobe a rozšíril o citáciu nálezu ÚS ČR III. ÚS 3725/13. Zároveň doplnil, že pod pojmom „priemerný spotrebiteľ“ možno rozumieť osobu, ktorá je v primeranom rozsahu rozhľadená, informovaná a obozretná.
8. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil resp. označil nasledovné dôkazy: Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX., Rozhodcovský spis sp. zn. 37/01/16, Súhrné informácie o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. kvartál 2012, Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX vrátane Zmluvných dojednaní + Oznámenie veriteľa, Rozpis vzorca pre výpočet RPMN.
9. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené vo vyjadrení, návrhy na vykonania vyššie uvedených dôkazov.
10. Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov predložených a označených žalobcom a žalovaným súd zistil nasledovný skutkový stav:
11. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcami ako dlžníkom a spoludlžníkom 2 bola dňa 21.11.2012 uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXXX, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalovaným čiastku úveru (úverový limit): 1.500 €, so splatnosťou úveru (počet splátok/ splatnosť-deň v mesiaci): 42/29, mesačná splátka (vrátane úrokov): 80,37 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 3.375,54 €, predpokladaná RPMN za úver: 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,01 %, priemerná RPMN za úver: 46,35 %, poskytnutá čiastka revolvingu: 790,84 €, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 1.928,88 €, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu: 63,32%, ročná úroková sadzba revolvingu: 76,21% €. V zmluve bol uvedený aj spoludlžník 1 - Ladislav Bratko.
12. V zmysle článku 8 Dohody o poskytnutí služby, bodu 8.1. predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/ revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 € a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 € v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.
13. V zmysle bodu 8.4 odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.
14. V ten istý deň, t.j. 21.11.2012 bola uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom v 1/ rade ako dlžníkom aj Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX (č.l. 47), kedy v bode 1. zmluvy žalobca vyhlásil a svojim podpisom potvrdil, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. V bode 2. zmluvy veriteľ (žalovaný) vyhlásil, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere s tým, že dlžník (žalobca) nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. V bode 3. zmluvy veriteľ poučil dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len Zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V bode 4. zmluvy sa veriteľ a dlžník dohodli na znení rozhodcovskej zmluvy uvedenej v bode 5. a 6. nasledovne: Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: · Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 52189/B · Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V bode 7. zmluvy bola uvedená možnosť dlžníka odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Takú istú rozhodcovskú zmluvu podpísala aj žalobkyňa v 2/ rade osobitne (č.l. 12).
15. Dňa 22.11.2016 bol Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p., so sídlom: Krížna 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: X/ Juliana Bratková Baloghová. X/ Ladislav Bratko, X/ Zuzana Abraháziková. vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn.: 37/01/16, ktorým boli žalovaní zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a) sumu 1.044,81 €, b) zmluvnú pokutu a úrok z omeškania tam vyčíslenú, c) náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky 83,76 €, d) trovy rozhodcovského konania vo výške 32,40 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 167,52 €.
16. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne
účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
17. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
18. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
19. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
20. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
21. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu28) aj v exekúcii.
22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
23. Podľa § 40 ods. 1 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej iba zákon o rozhodcovskom konaní), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak: a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods.3), b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d/ sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f/ sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h/ dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i/ bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j/ pri rozhodovaní bolo porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
24. Podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
25. Podľa § 51 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi (Občiansky súdny poriadok ).
26. Podľa § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.
27. Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
28. Podľa § 16 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, zmluvné strany sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie rozhodcovského konania (ďalej len žaloba). Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje.
29. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
30. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
31. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
32. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti vtedy, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
34. Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
35. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
36. Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
37. Podľa § 3 ods.3 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami.
38. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c), g) a j) zákona o rozhodcovskom konaní.
39. S poukazom na vyššie citované ustanovenia súd posudzoval, či v tomto prípade sa domáhajú žalobkyne zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného v tzv. spotrebiteľskom spore, ktorý má právny základ v spotrebiteľskom práve a teda súd sa zaoberal charakterom zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.
40. Právny základ pre ochranu spotrebiteľa je daný článkom 153 o založení Európskej únie, ktorý okrem iného zakotvuje aj povinnosť prispievať k bezpečnosti a hospodárskym záujmom spotrebiteľov na podporu ich práv na informácie, osvetu, združovanie sa na ochranu svojich záujmov. Do nášho právneho poriadku bola implementovaná smernica EÚ č.93/13/EHS z 5.apríla 1993 o neprimeraných podmienkach spotrebiteľských zmlúv (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L095,21/4/1993).
41. Podľa článku 6 bodu 1 Smernice Rady č.93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
42. Spotrebiteľská zmluva je druhom zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Z vyššie uvedenej smernice č.93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že táto za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Charakteristickým znakom spotrebiteľských zmlúv teda je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Spravidla sú tieto zmluvy pripravené vopred vo formulároch. V § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka je zakotvená absolútna neplatnosť takých dojednaní alebo dohôd, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, absolútnu neplatnosť spôsobujú aj neprijateľné podmienky. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľom je ten, kto pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba, ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ.
43. V danom prípade, v danom zmluvnom vzťahu žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalobkyne boli v postavení spotrebiteľa. Zmluva, vrátane všeobecných podmienok bola predložená žalobkyniam na formulári vopred pripravenom žalovaným. Zmluvu teda súd, vychádzajúc z jej charakteru, posúdil ako spotrebiteľskú.
44. S účinnosťou od 1.1.2015 sa spotrebiteľské rozhodcovské konanie spravuje zákonom č. 335/2014 Z.z., ktorý v ust. § 73 ods. 1 upravuje, že ak nie je ustanovené inak, ustanoveniami zákona sa spravujú aj rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.1.2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.1.2015 zostávajú zachované.
45. V zmysle § 73 ods. 2 zák.č. 335/14 Z.z., na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.1.2015 sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014; ustanovenie § 46 ods. 3 zákona tým nie je dotknuté.
46. Podľa ust. § 73 ods. 3 zák.č. 335/14 Z.z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
47. Podľa ust. § 46 ods. 3 zák.č. 335/14 Z.z. ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii. V zmysle ust. § 48 ods. 2 zák.č. 233/95 Z.z. exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na
podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.
48. V súlade s ust. § 73 sa teda konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku posudzuje podľa ustanovení zák.č. 335/14 Z.z. a rozhodcovskú zmluvu súd vyhodnocuje podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.
49. Podľa § 45 ods. 1 zák.č. 335/14 Z.z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak: a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
50. Podľa ust. § 3 zák.č. 244/02 Z.z. účinného do 31.12.2014 rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
51. Podľa § 4 zák.č. 244/02 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
52. Podľa § 31 ods. 3 zák.č. 244/02 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
53. Podľa ust. § 33 ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom
dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.
54. Podľa § 53 ods. 1,2,3,5 Obč. zák. účinného v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
55. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky zákon vymedzuje v súlade s cieľom smernice na ochranu spotrebiteľa, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice 93/13 EHS). Preukázanie individuálnosti dojednania v sebe nevyhnutne subsumuje preukázanie nie len toho, že podmienka bola osobitne podpísaná ale aj toho, že k podpisu došlo po osobitnom rokovaní o tejto podmienke, výsledkom ktorej bolo rozhodnutie spotrebiteľa túto konkrétnu podmienku ako preňho výhodnú prijať. Aby zmluvná podmienka bola osobitne dojednaná, musí byť individuálne predmetom rokovania a spotrebiteľovi musí byť pritom vysvetlená do tej miery, aby poznal osobitosť úpravy, jej výhody alebo nevýhody. V procese rokovania teda musí byť vytvorený reálny a transparentný priestor pre individuálne vyjednanie zmluvnej podmienky, rozhodne v tomto zmysle nepostačuje len osobitné podpísanie listiny, pokiaľ vzhľadom na svoj obsah a povahu v kontexte obsahu a štruktúry ostatných zmluvných dojednaní, vyvoláva pochybnosť existencii individuálneho vyjednávania.
56. Žalovaný však individuálnosť dojednania preukazuje len odkazom na obsah samotnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá je na samostatnom liste a obsahuje možnosť odstúpenia od tejto zmluvy a údaj, že podpis rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Len existencia samostatnej listiny s možnosťou dlžníka od takejto zmluvy odstúpiť však nepreukazuje individuálnosť dojednania, ak o opaku svedčí samotný postoj spotrebiteľa, jeho správanie v priebehu rozhodcovského konania, ktorému sa nebráni, ako aj spôsob formulácie ustanovení rozhodcovskej zmluvy. V prípade, ak by dlžníkovi ako spotrebiteľovi bolo náležite vysvetlené, aké následky z neho vyplývajú pre rozhodcovské konanie, už pred podpisom zmluvy sa môže rozhodnúť, či do tohto zmluvného vzťahu vstúpi a nie je dôvod potenciálne uvažovať o dodatočnom odstúpení od zmluvy. Súčasne sa ako problematické javí, k akej zmluve vlastne rozhodcovská zmluva bola uzatvorená. Žalobkyniam bola predložená nielen samotná Zmluva o revolvingovom úvere, ale aj samostatné Rozhodcovské zmluvy uzatvárané jednotlivo a osobitne s každým dlžníkom či spoludlžníkom plus Zmluvné dojednania, pričom žalobkyniam neboli osobitne vysvetlené zmluvné podmienky, Žalovaný ako veriteľ sám vypísal listinu „žiadosť/zmluva o revolvingový úver“, sám uviedol všetky údaje žalobkýň, pričom tieto danú zmluvu o revolvingovom úvere podpísali spolu s predloženou rozhodcovskou zmluvou, z čoho samozrejme museli nadobudnúť dojem, že tieto listiny je potrebné podpísať všetky tak, ako im boli predložené, aby dostali požadovaný úver. Rozhodcovská zmluva nepreukazuje, aby žalobkyne skutočne získali vedomosť o povahe a podmienkach rozhodcovského konania, a táto listina nie je ani dôkazom osobitného vyjednania. Listina obsahuje len informácie, ktoré mali nasvedčovať individuálnemu prístupu ku spotrebiteľovi, ale v skutočnosti bol spotrebiteľ len zavádzaný tak čo do charakteru svojho záväzku, ako i vyvolaním dojmu, že s ním bolo niečo individuálne vyjednané. Postup žalovaného predstavuje sofistikované docielenie stavu, ktoré formálne vzbudzuje dojem o osobitnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy, a tak aj snahu o jej vyňatie spod súdnej kontroly. To sa vzťahuje nielen na samotnú rozhodcovskú zmluvu, ale aj
na celkový obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Postup žalovaného spadá pod definíciu nekalých obchodných praktík, ako klamlivé konanie a klamlivé opomenutie, ktoré sú zákonom zakázané (§7, §8 zák.č. 250/07 Z.z.). O nekalých obchodných praktikách žalovaného pri uzatváraní zmlúv svedčí aj množstvo súdnych sporov tohto veriteľa, v ktorých zhodne dlžníci uvádzajú, že neboli oboznámení s predmetom rozhodcovského konania, ani so samotným obsahom úverových zmlúv, len bol zneužitý ich záujem o získanie finančných prostriedkov. Obsah zmluvného dojednania v rozhodcovskej zmluve, v zmysle ktorého spory budú riešené pred rozhodcovským súdom alebo v súdnom konaní na základe výberu žalobcu, je možné vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ku ktorému záveru sa už opakovane vyjadrovali súdy aj v iných konaniach (napr. rozhodnutia NS SR sp.zn. 3 Cdo 13/2013, 4 Ecdo 92/2014, 6 Ecdo 184/2013). Takáto podmienka je spôsobilá vyvolať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, keď od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Na neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky nič nemení ani to, že umožňuje alternatívnu voľbu, nakoľko táto voľba prislúcha iba žalujúcemu, a nie je ju možné zmeniť. Ak sa spotrebiteľ ocitne v pozícii dlžníka, niet rozumného predpokladu, že on bude tou žalujúcou stranou. Pri uspokojovaní dlhu zo zmluvy je aktívny práve veriteľ - dodávateľ, ktorý voľbou rozhodcovského súdu zmarí akúkoľvek možnosť voľby pre spotrebiteľa. Takáto voľba právomocí je teda len formálneho charakteru, majúca za cieľ vymaniť sa spod súdnej kontroly neprijateľnosti podmienok.
57. Spôsob, akým žalobkyne vstúpili do zmluvného vzťahu so žalovaným na základe nekalej obchodnej praktiky žalovaného vylučuje akékoľvek individuálne zmluvné dojednanie o podstatných náležitostiach, či už zmluvy spotrebiteľskej alebo zmluvy rozhodcovskej a jednoznačne možno konštatovať, že takáto rozhodcovská zmluva individuálne dojednaná nebola, bola spotrebiteľovi len podsunutá v rámci radu ďalších listinných dokumentov. Nakoľko rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, rozsudok na základe nej vydaný bolo potrebné zrušiť (§ 45 ods. 1 písm. e/ zák.č. 335/14 Z.z.).
58. Súčasne sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj pre jeho rozpor s ustanoveniami všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (§ 45 ods. 1 písm. i/ zák.č. 335/14 Z.z.). Pri vzniku zmluvného vzťahu veriteľ uplatňoval nekalé obchodné praktiky (§ 8 zák.č. 250/07 Z.z.). V zmluve sporových strán uvedená úroková sadzba na úrovni 70,01 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a zákonom (§ 3, § 39, § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka), a preto absolútne neplatnou dohodou, nakoľko neodráža charakter zmluvného vzťahu a neprimerane prekračuje úrokovú sadzbu v obdobných záväzkových vzťahoch, keď zo štatistických údajov Národnej banky Slovenska vyplývali úroky pre spotrebiteľské úvery pri dohodnutej dobe splatnosti v rozsahu 11,42 - 12,93 % v čase uzavretia zmluvy. Tiež poplatok za odklad splátok vo výške 215,75 € je neoprávneným obohacovaním sa veriteľa, keď bez ohľadu na záujem spotrebiteľa o odklad splátok, je spotrebiteľ nútený poplatok uhradiť už pri vzniku zmluvného vzťahu, o ktorú sumu poplatku je mu vyplatený nižší spotrebiteľský úver, aj keď úroky si veriteľ uplatňuje z celej peňažnej sumy 1.500 eur. Je zrejmé, že pri vzniku zmluvného vzťahu veriteľ zneužil slabšie ekonomické a právne povedomie žalobcu ako spotrebiteľa a boli dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj pre jeho rozpor s predpismi na ochranu spotrebiteľa.
59. Súd má za to, že vyššie uvedeným odôvodnením sa vyjadril ku všetkým otázkam, ktoré mali pre vec podstatný význam a dostatočne objasnili skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania (ktoré títo v konaní viacnásobne opakovali), nakoľko všeobecný súd vo svojom rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 16/2002). 60. Dovolací súd považuje za žiaduce k tejto dovolacej námietke žalovanej hneď na úvod uviesť, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003: "Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces." Dovolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, podľa ktorého: "Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní." 61. Európsky súd pre ľudské práva zaujal stanovisko, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire, č. 303-B). Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 209/04 tiež vyslovil, že „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.
62. Aj v rozhodnutí ústavného súdu, na ktoré poukazujú samotní dovolatelia, je uvedené, že „všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“ (IV. ÚS 115/03). Obdobne v inom, navrhovateľmi tiež uvádzanom rozhodnutí, ústavný súd uviedol, že právo na spravodlivý súdny proces porušuje súd, keď sa „nevysporiada s právne relevantnou argumentáciou účastníka konania“ (III. ÚS 196/09).
63. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd už nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími dôvodmi na vyhovenie žaloby, nakoľko vyššie uvedené odôvodnenie považoval za dostačujúce.
64. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
65. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
66. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
67. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešným žalobkyniam v 1/ a 2/ rade priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o ktorej konkrétnej výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).