Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Csp-204-2017.pdf
PDF · 89.8 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/204/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československej armády 954/7 Hradec Králové, Česká republika, IČO 24785199, v zast. JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO 47255773 so sídlom Ulica Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanej: W. S., nar. XX.X.XXXX, toho času bytom U., E. XX/X, o zaplatenie 393,75 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie sčasti o zaplatenie 110,16 eur zastavuje. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu 22.12.2017 domáhal proti žalovanej zaplatenia 393,75 s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 7,59 eur od 17.12.2016 do zaplatenia s odôvodnením, že pôvodný veriteľ Provident Financial, s.r.o., IČO 35805731 uzatvoril dňa 11.4.2013 so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 57018539392, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej bezúčelový úver vo výške 800,- eur, ktorý úver sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach v celkovom počte 60 splátok, v období od 11.11.2013 do 29.12.2014, vrátane nákladov spojených s úverom, a to zmluvným úrokom a zároveň administratívnym poplatkom spolu vo výške 276,- eur. Súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný uzatvoril dňa 11.4.2013 so žalovanou zmluvu o zabezpečení splátok úveru / o poskytnutí služby komfort, ktorá je dobrovoľnou doplnkovou službou, v zmysle ktorej sa Provident Financial, s.r.o. zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta alebo v inom mieste podľa určenia klienta, a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa. Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade bola táto odmena zjednaná na sumu 412 ,- eur. Uvedenú sumu sa žalovaná zaviazala splatiť v počte 60 splátok, v období od 11.11.2013 do 29.12.2014. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť tak činila 1 488,- eur (istina vo výške 800,- eur, celkové náklady úveru 276,- eur a čiastka na zabezpečenie splátok úveru poskytnutím služby komfort 412,- eur), ktorú čiastku sa zaviazala uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok vo výške 24,80 eur. Žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila v danom prípade celkovo 1 094,25 eur, teda len 44 splátok, pričom na 45. splátku uhradila len 3,05 eur. Konečná splatnosť úveru nastala siedmy kalendárny deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, teda 29.12.2014. Žalobca pohľadávku voči žalovanej nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok z 16.12.2016, pričom hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia 393,75 eur (1 488,- eur mínus 1 094,25 eur), pričom z uvedenej dlžnej sumy žalovaná neuhradila žiadnu sumu, a to ani na základe zaslanej výzvy na zaplatenie z 5.10.2017. Na základe uvedeného žalobca navrhol podanej žalobe vyhovieť a žalovanú zaviazať zaplatiť nesplatenú časť istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 7,59 eur, neuhradenú sumu zo zmluvy o zabezpečení splátok / o poskytnutí služby
komfort vo výške 110,16 eur, náklady spojené s úverom vo výške 276,- eur a úrok z omeškania z istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 7,59 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, ako i priznať náhradu trov konania z titulu súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.
2. Žalovanej bola žaloba riadne doručená do vlastných rúk dňa 4.4.2018 spolu s výzvou v zmysle § 167 ods. 2 C. s. p.. K žalobe sa nevyjadrila, na stanovený termín pojednávania sa nedostavila, predvolanie jej bolo doručované na adresu aktuálneho bydliska, svoju neúčasť neospravedlnila, zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil v podaní z 13.9.2018, preto súd vec prejednal v neprítomnosti sporových strán podľa § 180 C.s.p..
3. V písomnom podaní doručenom súdu 27.3.2018 žalobca vzal žalobný návrh sčasti o zaplatenie 110,16 eur späť. Trval na zaplatení istiny vo výške 283,59 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7,59 eur od 17.12.2016 do zaplatenia.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16Csp 204/2017, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 4.11.2013, prehľadom splátok a úhrad z č.l. 6, oznámením o postúp. pohľadávky z 16.12.2016, podacím hárkom, predžalobnou výzvou z 5.10.2017, zmluvou o postúp. pohľadávok z 16.12.2016 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Pôvodný veriteľ spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 49 a žalovaná uzavreli dňa 4.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570185392, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 800,- eur. V zmluve si dohodli, že celkové náklady úveru pozostávajú z úroku vo výške 22,38% ročne, čo je suma vo výške 115,20 eur a z poplatku za garantovanú službu pevnou sumou160,80 eur. RPMN je v zmluve uvedená vo výške 70,38%, celková čiastka, ktorú je žalovaná povinná uhradiť je vo výške 1 076,- eur. Priemerná hodnota RPMN je v zmluve uvedená vo výške 46,06%. Žalovaná sa zaviazala dlžnú sumu splácať v 60 týždenných splátkach. Výška prvej až predposlednej splátky bola dohodnutá vo výške 17,94 eur, posledná splátka bola dohodnutá vo výške 17,54 eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol určený na 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť prvej splátky bola určená na 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky na 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaná celú čiastku úveru prevzala v hotovosti.
6. Súčasne v ten istý deň bola uzavretá medzi uvedenými zmluvnými stranami aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy č. 570185392. Žalovaná sa zaviazala za poskytnutie tejto služby zaplatiť celkovú odmenu 412,- eur tak, že túto bude splácať v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach po 6,86 eur a poslednú splátku uhradí v sume 7,26 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná uhradila pôvodnému veriteľovi sumu spolu 1 094,25 eur, pričom z výpisu splátok a úhrad na č. l. 6 spisu vyplýva, že žalovaná uhradila spolu v období od 8.11.2013 do 14.7.2014 890,60 eur.
7. Dňa 16.12.2016 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou Provident Financial, s.r.o.) a žalobcom uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola postúpená aj pohľadávka voči žalovanej. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené pôvodným veriteľom listom zo dňa 16.12.2016, ktorý jej bol odoslaný dňa 8.1.2017. Žalobca listom zo dňa 5.10.2017 žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 398,51 eur do 16.10.2017. Žalovaná túto sumu nezaplatila.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
9. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy /ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“/, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa § 9 ods. 2 písm. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
12. Podľa § 11 cit. zákona ods. 1) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
13. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne. Predmetná úverová zmluva vzhľadom na jej obsahové náležitosti je spotrebiteľským úverom v zmysle § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca ako dodávateľ poskytol žalovanej, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti (teda v postavení spotrebiteľa) finančné prostriedky, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v splátkach. Podporne platí na daný vzťah aj úprava § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom k tomu, že ide o záväzkový vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd skúmal, či zmluva, ktorú sporové strany uzavreli, má náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že v zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti úveru. V zmluve je síce uvedené, že termín konečnej splatnosti úveru je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, takto uvedený konečný termín splatnosti úveru však podľa názoru súdu nie je jednoznačný údajom, na základe ktorého spotrebiteľ môže bez ťažkostí a s istotou identifikovať, kedy konkrétne nastane konečná splatnosť úveru. V súvislosti s touto formuláciou je potrebné, aby spotrebiteľ odpočítaval jednotlivé týždne a otázka môže vyvstať aj v tom, či siedmy deň 60. týždňa znamená v poradí siedmy deň (t.j. nedeľu), alebo je tým mienený siedmy deň počítaný iným spôsobom, a to v súvislosti s ustanovením o splatnosti jednotlivých splátok (prvá splátka je splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy; splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky). Súd zastáva názor, že pôvodnému veriteľovi pritom nič nebránilo, aby termín konečnej splatnosti úveru uviedol jednoznačným spôsobom, ktorý nevzbudzuje akékoľvek pochybnosti o tom, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Súd preto zastáva názor, že v zmluve nie je termín konečnej splatnosti riadnym spôsobom uvedený. Okrem toho podľa názoru súdu v zmluve nie je uvedená správna výška RPMN, táto je uvedená v neprospech spotrebiteľa. Na účely výpočtu výšky RPMN sa majú použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo, aby ho získal za ponúkaných podmienok. V danej veci vznikajú v súvislosti s úverom aj náklady spojené s úhradou odmeny za službu, ktorá bola dohodnutá na základe zmluvy o zabezpečení úveru vo výške 412,- eur. Súdu je z jeho činnosti (z iných konaní o nárokoch z obdobných zmlúv o zabezpečení splátok úveru uzavretých so spoločnosťou Provident Financial s.r.o.) známe, že pri uzavretí zmluvy o úvere dlžníkovi nebola daná možnosť výberu spôsobu splácania úveru, automaticky musel podpísať aj zmluvu o zabezpečení úveru. Z toho potom vyplýva, že aj suma 412,- eur mala byť zahrnutá do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a aj táto suma mala byť zohľadnená pri výpočte RPMN, čo v danom prípade splnené nebolo (https://openiazoch.zoznam.sk/hotovostne-pozicky/kalkukacka).Na základe uvedeného teda vyplýva, že v zmluve nie sú uvedené obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona č. 129/2010 Z.z. a podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) citovaného zákona sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
14. V súvislosti so zmluvou o zabezpečení splátok úveru súd uvádza, že táto zmluva je viazaná na zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570185392. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ touto zmluvou vyčlenil zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere do osobitnej zmluvy spôsob plnenia týkajúceho sa splácania úveru. Takýto postup veriteľa nemožno vyhodnotiť inak, ako snahu o to, aby v spotrebiteľovi vyvolal mylný dojem poskytnutia samostatnej služby, ktorej poskytnutie je nevyhnutné k poskytnutiu spotrebiteľského úveru ako aj vyvolanie dojmu, že odmena spojená s poskytnutím služby je samostatným poplatkom a nesúvisí s nákladmi úveru. Uzatváranie takýchto zmlúv súd považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 4 v spojení s § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Nekalá obchodná praktika je v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. zakázaná a preto zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru nemá žalobca nárok na žiadne plnenie.
15. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaná od pôvodného veriteľa obdržala sumu 800,- eur, a keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť len sumu poskytnutého úveru, t.j. 800,- eur. V konaní z prehľadu splátok a úhrad je nesporne preukázané, že žalovaná uhradila do 14.7.2014 sumu celkom 890,60 eur, t.j. dlžnú sumu už pôvodnému veriteľovi žalobcu preplatila, preto súd podanú žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
16. Keďže žalobca vzal žalobu pred prvým pojednávaním späť v časti o zaplatenie sumy 110,16 eur s príslušenstvom, súd podľa § 145 ods. 2 CSP v tejto časti zastavil. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 283,59 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 7,59 eur od 17.12.2016 do zaplatenia považoval súd žalobu za nedôvodnú pre dôvody uvádzané vyššie, a preto ju zamietol , a to i v časti uplatnených úrokov z omeškania, keďže dlh z titulu vrátenia poskytnutého plnenia mala už ku dňu 17.12.2016 splnený, keďže ku dňu 14.7.2014 mala už zaplatené viac ako jej bolo poskytnuté.
17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 256 ods. 1 C.s.p.. V konaní mala žalovaná úspech v celom rozsahu. Žalobca vzal žalobu sčasti späť bez uvedenia dôvodu, procesné zavinenie zastavenia konania je teda na strane žalobcu. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Žalovanej teda vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V konaní však žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a Exekučného poriadku.