Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Pc-18-2018.pdf
PDF · 90.94 KB
Case nature
Area
Subarea
5Pc/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v právnej veci navrhovateľky U. Q., Y.. E.Š., K.. XX.X.XXXX, I. O. G. XXX, toho času bytom Z. XXX, XXX XX Q., Č. Y., proti manželovi, ktorý návrh nepodal - odporcovi X. Q., K.. XX.X.XXXX, I. O. G. XXX, o návrhu na rozvod manželstva, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo U. Q., rod. E., nar. XX.X.XXXX a X. Q., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa X.X.XXXX v W., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W. vo zväzku 9, ročník 1991, na strane 21, pod poradovým číslom 12 rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd rozviedol manželstvo účastníkov. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli dňa X.X.XXXX pred Obecným úradom v W.. Z manželstva sa im narodili tri deti. Všetky deti sú dnes už plnoleté. Do roku 2005 bolo manželstvo harmonické. V tej dobe si nemohla navrhovateľka nájsť prácu v blízkom okolí, tak odcestovala za prácou do Českej republiky. Po niekoľkých mesiacoch v práci domov necestovala, tým sa aj manželia odcudzili. Keďže si prestali rozumieť ostala žiť v Čechách, kde pracuje a býva. Manželstvo neplní svoju funkciu od roku 2006, deti sú plnoleté a s manželom nenadobudli žiadny spoločný majetok.
2. Odporca s návrhom manželky nesúhlasil.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných dôkazov predložených účastníkmi konania, výsluchom navrhovateľky ako aj odporcu a ďalšími dôkazmi, ako je to uvedené nižšie a zistil nasledovný skutkový stav:
4. K návrhu pripojila navrhovateľka sobášny list účastníkov, z ktorého vyplýva, že títo uzatvorili manželstvo dňa X.X.XXXX, ktoré bolo zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W., vo zväzku 9, ročník 1991, na strane 21, pod por.č. 12.
5. Zo správy Obecného úradu Zámutov zo dňa 4.9.2018 vyplýva, že navrhovateľka sa na mieste svojho trvalého pobytu dlhodobo nezdržiava už niekoľko rokov. Menovaná odišla z miesta svojho trvalého pobytu od manžela a troch detí. Obecný úrad v Zámutove nemá bližšie vedomosti o jej povahových a osobných vlastnostiach ako aj o dôvodoch jej odchodu.
6. Zo správy OR PZ vo Vranove nad Topľou zo dňa 15.8.2018 vyplýva, že navrhovateľka bola trestne stíhaná za prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207, ods. 1, ods. 3, písm. b) TZ pod č. konania ORP-278/JP-VT-2009 a tento bol dňa 06.06.2011 podľa § 209, ods. 1 TP ukončený návrhom na podanie
obžaloby. V súčasnosti sa proti nej trestné konanie nevedie. Nebola stíhaná za žiadny priestupok a ani v súčasnosti sa proti menovanej priestupkové konanie nevedie. Odporca nebol trestne stíhaný a ani v súčasnosti sa proti nemu trestné konanie nevedie. Bol dňa 18.11.2017 prejednaný v blokovom konaní za priestupok proti obč. spolunažívaniu podľa § 49, ods. 1, písm. d) Zák. č. 372/1990 Zb. na sumu 20 eur. V súčasnosti sa proti nemu priestupkové konanie nevedie.
7. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, referát poradensko-psychologických služieb zo dňa 10.9.2018, na pozvanie sa do poradne osobne dostavil odporca, navrhovateľka telefonicky oznámila, že do poradne nepríde, žije a pracuje dlhodobo v Českej republike. Manželstvo menovaných manželov bolo uzavreté vyše 25 rokmi, počas manželstva sa narodili tri deti, t.č. všetky dospelé, navrhovateľka má ešte 1 dieťa z iného vzťahu. Manželia žijú dlhodobo oddelene, navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, keď boli deti ešte malé, všetka starostlivosť o rodinu bola na odporcovi. Navrhovateľka nikdy neprispievala na deti, odporca za súčasných okolností s rozvodom nesúhlasí, trvá na tom, aby navrhovateľka uhradila aspoň časť nákladov na rodinu a deti, ktoré vznikli v minulosti. Odporkyňa striktne trvá na podanom návrhu na rozvod manželstva, za žiadnych okolností si nedokáže predstaviť obnovenie manželského vzťahu s odporcom. Vzhľadom na priebeh konzultácie v poradni, dlhoročnú nefunkčnosť manželského vzťahu, dlhodobo neexistujúcu komunikáciu medzi manželmi, dlhodobé neriešenie nahromadených problémov, nezáujem navrhovateľky o rodinu, oddelené domácnosti, psychológ RPPS nemá v súčasnosti možnosti ovplyvniť vážne narušený, nefunkčný manželský vzťah menovaných manželov poradensko-psychologickými prostriedkami.
8. Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2005. Vtedy odišla do Českej republiky s tým, že domov nechodila, nebola ani na pohreb svojmu otcovi. Začala chodiť domov k mame zhruba pred dvoma rokmi. Spoločne s odporcom nehospodária odkedy odišla zo spoločnej domácnosti, všetky výdavky si hradia každý sám. S odporcom sa intímne nestýkajú od doby, keď odišla zo spoločnej domácnosti, teda od roku 2005. S odporcom vôbec nekomunikujú. Nevidí nijakú perspektívu obnovenia manželského spolužitia s odporcom, žije v Českej republike, má tam prácu. Nikdy si spolu s odporcom nesadli, nikdy nedali peniaze dokopy, každý si žil za svoje. Párkrát sa stalo, že odporca prišiel domov opitý, s alkoholikom nechce žiť. Nemá ho rada, má z neho strach.
9. Odporca vo výpovedi uviedol, že s navrhovateľkou nežije v spoločnej domácnosti od roku 2005. Od uvedenej doby spolu finančne nehospodária. Zároveň podotkol, že navrhovateľka od tejto doby ani neposielala na tieto deti, s rozvodom nesúhlasí práve z toho dôvodu, že chce, aby aspoň polovicu tých peňazí, ktoré on vynakladal na deti uhradila a potom jej „podpíše aj rozvod“. Potvrdil, že sa intímne nestýkajú od doby, odkedy odišla navrhovateľka zo spoločnej domácnosti. S navrhovateľkou vôbec nekomunikuje. Žiadne príčiny rozvratu manželstva nevidel. Tieto príčiny videla iba navrhovateľka. Navrhovateľku vidí po prvýkrát odvtedy, čo odišla zo spoločnej domácnosti. Žiada od nej peniaze. Navrhovateľku nemá rád.
10. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,,Zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
11. Ako vyplýva z § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
12. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
13. Ako vyplýva z § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
14. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
15. V zmysle § 19 ods.1 a 2 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
16. Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie.
17. Ako vyplýva § 96 ods. 2 CMP ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.
18. Podľa Čl. 7 CMP úkony účastníkov konania sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Formálne pochybenie možno namietať iba vtedy, ak by bol pri správnom procesnom postupe dosiahnutý iný výsledok konania. V záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých úkonov alebo prispôsobiť ich realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci.
19. V zmysle Čl. 12 CMP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
20. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z ustanovení § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane detí.
22. Súd zisťoval príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené a nie je predpoklad, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Príčinu rozvratu manželstva súd zistil predovšetkým vo vzájomnom odcudzení účastníkov, najmä z dôvodu dlhodobého odlúčenia. Účastníci konania spolu nežijú v spoločnej domácnosti trinásť rokov, nakoľko navrhovateľka odišla do Českej republiky v roku 2005 a v deň rozvodu sa účastníci videli prvýkrát od uvedenej doby. Nehospodária spolu, každý obstaráva svoje záležitosti, ich manželstvo sa stalo už iba formálnym zväzkom, neplniacim si ani jednu zo svojich funkcií.
23. Účastníci konania sa intímne nestýkajú odkedy navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že k obnove manželského spolužitia neprichádza do úvahy, žije a pracuje v Českej republike. Nemá odporcu rada, má z neho strach.
24. Z uvedeného je zrejmé, že manželstvo si neplní funkciu biologickú, nie je naplnená ani funkcia ekonomická, nakoľko každý z manželov zo svojho príjmu uspokojuje len vlastné potreby. Nie je naplnená ani funkcia vzájomnej pomoci a dôvery, čo vyplynulo z výpovedí postoja oboch manželov. Spoločne totiž nehospodárili ani kým žili v spoločnej domácnosti.
25. Účastníci konania sa už trinásť rokov vôbec nestretli. Vôbec spolu nekomunikujú a to ani telefonicky. Bez komunikácie je obnovenie manželského spolužitia nereálne.
26. Rozvod manželstva preto nie je ani v rozpore so záujmom detí pochádzajúcich z manželstva, nakoľko tie sú už dospelé. Výchovná funkcia, spočívajúca v riadnej výchove detí, je tak už v danom prípade bezvýznamná.
27. V danom príde neexistuje medzi účastníkmi konania ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, nakoľko spoločne nekomunikujú. Rozvrat medzi manželmi bolo možné pozorovať aj bezprostredne z jednotlivých vystúpení manželov na pojednávaní a reakcií voči sebe navzájom.
28. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľku nemá rád. Súhlas s rozvodom podmienil úhradou finančných prostriedkov navrhovateľkou vynakladaných odporcom na výživu spoločných detí za obdobie desiatich rokov. K uvedenému súd poznamenáva, že výživné na spoločné deti bolo potrebné riešiť samostatnými návrhmi vo vzťahu k navrhovateľke. Podmienka výplaty akejkoľvek časti výživného uhradeného jedným z manželov na výživu spoločných detí nie je kritériom, ktoré súd posudzuje v konaní o rozvod. Súd skúma, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
29. Obaja manželia vo výpovediach potvrdili hlboký a trvalý rozvrat manželstva v citovej sfére, tak ako to predpokladá hmotnoprávna úprava.
30. Všetky uvedené skutočnosti majú za následok len ďalšie odcudzenie medzi manželmi, pričom vzhľadom na uvedené, súd nevidí, možnosť obnovenia manželského spolužitia. Súd uvádza, že manželstvo je pri svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov. Takéto jednoznačné a pevné rozhodnutie účastníkov vyplynulo z ich vyjadrení v priebehu konania. Kvalifikovaný rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi bol preukázaný vyššie uvedenými skutočnosťami. Vzhľadom na uvedené, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
32. V danom prípade súd nevzhliadol také osobitné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že ani v prípade aplikácie § 55 CMP súd neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.