Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21T/38/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Vladimírom Sopúchom v trestnej veci proti obžalovanej K. N., pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa , písmeno b) , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. marca 2022, takto

rozhodol:

Obžalovaná,

K. N. F. Z. Á. G. T. O. Á., narodená XX.XX.XXXX O. E.H. W., trvale bytom W. XXXX/XX, E. W.,

s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e :

v časovom období od mesiaca január 2007 do mesiaca december 2009 v Zlatých Moravciach, vykonávajúc podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom K. N., so sídlom podnikania v Zlatých Moravciach, z vymeriavacích základov zamestnancov zrazila a potom následne neodviedla :

- poistné na sociálne poistenie do Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave a to za časové obdobie mesiaca február 2007, mesiaca august 2007 až mesiaca jún 2008, mesiaca december 2008 až mesiaca december 2009, v celkovej výške 7 251,25 Eur,

- poistné na verejné zdravotné poistenie do obchodnej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava a to za časové obdobie mesiaca január 2007, mesiaca február 2007, mesiaca máj 2007 až mesiaca jún 2008, mesiaca december 2008 až mesiaca február 2009, mesiaca máj 2009 až mesiaca december 2009, v celkovej výške 2 786,41 Eur,

- poistné na verejné zdravotné poistenie do obchodnej spoločnosti Union zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava a to za časové obdobie mesiaca január 2007, mesiaca február 2007, mesiaca máj 2007 až mesiaca jún 2008, mesiaca december 2008 až mesiaca december 2009, v celkovej výške 800,69 Eur,

čím svojim konaním neodviedla poistné na sociálne poistenie a poistné na verejné zdravotné poistenie v celkovej výške 10 838,35 Eur,

t e d a

vo väčšom rozsahu zadržala a neodviedla určenému príjemcovi poistné na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie, ktoré zrazila podľa zákona,

t ý m s p á c h a l a :

pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa , písmeno b) .

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa , postupom podľa , bez zistenia poľahčujúcich okolností podľa , bez zistenia priťažujúcich okolnosti podľa , s použitím , písmeno e) , na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa písmeno a) , výkon tohto trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á . Podľa , u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor Nitra, (ďalej v texte len so znením „prokurátor“) podal Okresnému súdu Nitra (ďalej v texte tiež so znením „súd“) dňa 24.04.2015 na K. N. (ďalej v texte tiež so znením „obžalovaná“) obžalobu sp. zn. (ďalej v texte len so znením „obžaloba“), pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa , písmeno b) . Súd vykonal dokazovanie tak, ako ho navrhli vykonať strany obžaloby a obhajoby, na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkov W.. N.Í. M., W.. N. Č., V.. M. W., R. K., X. Y., W. N., výsluchom znalca R.. W. H., prečítal zápisnice o výsluchoch svedkov V.. V. Y., W.. Ľ. N., V.. S. Š., V.. V. Q., zápisnice o výsluchu znalca R.. W. H. a prečítal listinné dôkazy. Obžalovaná K. N. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná zo spáchania skutku, ktorý jej je kladený obžalobou za vinu. Uviedla, že podnikala v dobrom úmysle, ale odvody nemala z čoho platiť, vyplácala len pohonné hmoty, mzdy a diéty zamestnancom. Do roku 2007 splácala všetky záväzky, či to bol daňový úrad, sociálna a zdravotná poisťovňa. Kríza spôsobila, že sa zvýšili náklady oproti príjmom, nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu odvodov. Vo firme jej zostal dlh 1 mil. eur., zobrala si úvery a pôžičky a firmu dotovala z vlastných finančných prostriedkov. Koncom roku 2008 ukončila činnosť a vodiči boli prepustení. Ako fyzická osoba mala 64 exekúcii. Nič nezobrala ani ľuďom ani štátu. Od roku 2013 má vyhlásený osobný bankrot na súde na sumu viac ako 1 mil. eur. Obžalovaná ďalej uviedla, že sa necíti byť vinná, že nerobila nič úmyselne, nechcela okradnúť štát, vodičom mzdy vždy vyplatila. Živnosť ukončila v roku 2013. Obžalovaná ďalej uviedla, že prvý znalecký posudok bol jednostranný, keďže z jeho záverov síce vyplynulo, že v čase odvodov mala firma na účte finančné prostriedky, ale druhý znalecký posudok podrobne skúmal roky 2007 a 2008, ktorý potvrdil, že príjmy boli menšie ako výdaje. Finančné prostriedky, ktoré mala firma v čase odvodov na účte nemuseli byť firemné, mohli byť špedičnej firmy, bolo potrebné skúmať kam tie prostriedky išli, pričom nešli na jej osobný prospech. Zamestnancom počas vyplácania miezd nikdy poistné na sociálne poistenie a ani na verejné zdravotné poistenie nezrazila, bola to len účtovná položka vo výkazoch u účtovníčky, ale reálne tieto peniaze nemala.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o výpovedi svedkyne V.. S. Š., splnomocnenej zástupkyne Sociálnej poisťovne na (č.l. 169-171 vyšetrovacieho spisu ďalej v texte len so znením „VS“). Svedkyňa uviedla, že neodvedené poistné na sociálne poistenie za zamestnancov za obdobie od mesiaca február 2007 až mesiac december 2009 predstavovalo sumu 9.153,76 eur.

Svedkyňa W.. N. M., pracovníčka Sociálnej poisťovne na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaná ako živnostníčka predkladala mesačné výkazy, z ktorých im bola známa výška poistného, odvodová povinnosť za zamestnancov plnená z jej strany nebola od mesiaca február 2007 až do mesiaca december 2009 a preto bolo podané trestné oznámenie na celkovú škodu vo výške 33 779,73 Eur a z toho za zamestnancov vo výške 9 153,76 eur. Pohľadávka bola postúpená na Slovenskú konsolidačnú. Následne bola dlžná suma na základe znaleckého posudku ustálená na sumu 7 251,25 eur. Svedkyňa ďalej uviedla, že z mesačných výkazov videli len sumu, ktorú bol zamestnávateľ povinný odviesť, ale nevedela sa vyjadriť k otázke, či bola zrážka zamestnancom aj skutočne vykonaná.

Svedkyňa W.. N. Č., pracovníčka Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. Bratislava na hlavnom pojednávaní uviedla, že k veci sa vyjadrila svedkyňa W.. Ľ. N.. Jednalo sa o postúpenú pohľadávku,

ku ktorej podklady v archíve nedohľadali a nezistili akého obdobia sa vec týka. Svedkyňa ďalej uviedla, že zamestnanec je povinný zasielať poisťovni výkazy.Súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o výpovedi svedkyne W.. Ľ. N., splnomocnenej zástupkyne Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. z č.l. 215 až 218. Svedkyňa uviedla že neodvedené poistné za zamestnancov na verejné zdravotné poistenie za časové obdobie mesiaca január 2007, mesiaca február 2007, mesiaca máj 2007 až mesiaca jún 2008, mesiaca december 2008 až mesiaca február 2009 a mesiaca máj 2009 až mesiaca december 2009 v sledovanom období predstavovalo sumu 2.810,13 eur.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o výpovedi svedkyne V.. V. Q., právničky oddelenia vymáhania pohľadávok splnomocnenej zástupkyne spoločnosti Union, zdravotná poisťovňa a.s., na (č.l. 175-181 VS). Svedkyňa uviedla, že neodvedené poistné za zamestnancov za sledované obdobie predstavovalo sumu 1147,97 eur.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu o výpovedi svedkyne V.. V. Y., právničky oddelenia vymáhania pohľadávok splnomocnenej zástupkyne spoločnosti Union, zdravotná poisťovňa a.s., Bratislava z č.l. 870 až 872. Svedkyňa uviedla, že obžalovanú registrujú ako zamestnávateľa - odvádzateľa poistného od 01.01.2007 do 21.12.2009. Poistné na verejné zdravotné poistenie za zamestnancov obžalovaná do Union zdravotnej poisťovne a.s. neodviedla za obdobia mesiaca január 2007, mesiaca február 2007, mesiaca máj 2007 až mesiaca december 2007, mesiaca január 2008 až mesiaca jún 2008 a mesiaca december 2008 až mesiaca december 2009, čo predstavovalo sumu 800,69 eur.

Svedok V.. M. W., zástupca Slovenskej konsolidačnej a.s., na hlavnom pojednávaní uviedol, že Slovenskej konsolidačnej a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo spoločnosti Union a.s., bola celkovo postúpená pohľadávka vo výške 1632,87 Eur a taktiež, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 3/2012 zo dňa 05.10.2012 bola postúpená pohľadávka VŠZP v celkovej výške 3 007,05 Eur. V predmetnej zápisnici nebola ešte uvedená jedna pohľadávka zo Sociálnej poisťovne a.s., na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. zo dňa 09.09.2014 a v celkovej výške 7 251,25 Eur. Tieto pohľadávky predstavovali sumu 10 838,35 Eur. Všetky 3 postúpené pohľadávky od všetkých troch poisťovní sú predmetom obžaloby, v ktorej sú aj rozpísané jednotlivé obdobia, za ktoré vznikol dlh voči jednotlivým poisťovniam a na základe ich postúpenia Slovenskej konsolidačnej a.s., tak na ňu prešli všetky práva a povinnosti. V trestnom konaní si ako poškodený uplatnili náhradu škody vo výške 10 838,35 Eur.

Svedkyňa R. K., externá účtovníčka firmy obžalovanej na hlavnom pojednávaní uviedla, že spracovávala účtovníctvo, podľa dokladov, ktoré jej boli odovzdané, výkazy odoslala sociálnej poisťovni na zdravotné poistenie, prehľady na daňový úrad. To, či boli alebo neboli odvody za sociálne a zdravotné poistenie realizované ju nezaujímalo, predložené podklady len účtovala. Účtovala mzdy a vypočítala odvody na výplatných páskach. To, či boli odvody zranené si už nepamätala a nekontrolovala, otázku, či boli alebo neboli odvody zrazené. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaná mala v predmetnom období finančné problémy.

Svedkyňa X. Y., administratívna pracovníčka firmy obžalovanej na hlavnom pojednávaní uviedla, že ako administratívna pracovníčka vo firme pracovala od roku 2004 do roku 2008 a sledovala chod firmy. Svedkyňa ďalej uviedla, že od začiatku bol vo firme problém s finančnými prostriedkami, keďže špedičné firmy neuhrádzali faktúry firma nemala dostatok finančných prostriedkov. Zisky neboli v pomere s nákladmi firmy. S faktúrami neprichádzala do styku, nevedela ako sa firma snažila vyriešiť, že jej neboli preplácané faktúry a nevedela sa vyjadriť k odvodovým povinnostiam firmy. Svedok W. N., manžel obžalovanej na hlavnom pojednávaní uviedol, že vo firme manželky robil dispečera, hľadal zákazky, zabezpečoval servis a výberové konania vodičov. Odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovni firma nemala z čoho zaplatiť, keďže nemala dostatok finančných prostriedkov. V roku 2008 prišla kríza a odberatelia im nezaplatili faktúry. Svedok ďalej uviedol, že firma robila dva roky aj špedičnú činnosť. Prichádzal do styku s faktúrami a objednávkami. Finančné problémy riešili úvermi. Vo firme mal na starosti vyplácanie vodičov, z výplat vodičom odvody nezrazil. Výplatné pásky pripravovala účtovníčka, pričom on vodičom vyplatil to, čo bolo v kolónke „ k výplate “, teda čistú mzdu a diéty.

Znalec z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo R.. W. H., na hlavnom pojednávaní uviedol, že znalecký posudok vypracoval za účelom zistenia dostatku finančných

prostriedkov na odvedenie poisteného do sociálnej a zdravotnej poisťovni. K znaleckému posudku vypracoval dodatok č. 1 za účelom spracovania pohybu peňažných prostriedkov podnikateľského subjektu, ktorý sa týkal vkladov do podnikania a výberom na osobnú spotrebu.

Znalec uviedol, že zamestnávateľ mesačnými výkazmi, ktoré odosiela sociálneja zdravotnej poisťovni deklaruje výšku záväzkov, ktoré je zamestnávateľ povinný odviesť do poisťovní za zamestnávateľa a zamestnancov.

Výkazy deklarujú záväzok a sú nezávislé od výšky finančných prostriedkov, záväzok zamestnávateľovi s tým, že „povinnosť zaplatiť mzdu zamestnancovi a odviesť za neho odvody vzniká bez ohľadu na stav finančných prostriedkov“. Celkový osobný vklad do firmy za obdobie od januára 2007 do decembra 2009 predstavoval sumu 275.661,- eur, výbery predstavovali sumu 83.993,- eur a tak vklady a výbery tvorili súčasť majetku firmy v zmysle peňažného denníka a ovplyvňovali disponibilitu finančných prostriedkov vo vzťahu k povinnosti uhradiť odvody. Znalec ďalej uviedol, že finančné prostriedky za obdobie od januára 2007 do decembra 2009 neboli použité spôsobom nesúvisiacim s podnikateľskou činnosťou, s výnimkou prostriedkov osobnej spotreby. Podľa znalca platenie odvodov je výdavok, ktorý súvisí s podnikateľskou činnosťou a podľa zákona o daní z príjmov je to výdavok daňový, ktorý znižuje základ dane.

Súd o obžalobe rozhodol rozsudkom dňa 08.04.2019, tak, že obžalovanú uznal vinnou zo spáchania skutku kladenému jej obžalobou za vinu a uložil jej trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov, za súčasného uloženia probačného dohľadu s povinnosťou podrobiť sa výchovnému programu. Súd zároveň poškodených, okrem iného tiež Slovenskú konsolidačnú a.s. IČO: XX XX XX XX, s ich nárokmi odkázal na civilný proces. Proti rozsudku podala odvolanie obžalovaná. O odvolaní rozhodol druhostupňový Krajský súd v Nitre uznesením pod sp.zn. dňa 02.07.2020 (ďalej v texte len so znením „uznesenie“ tak, že prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd v Nitre v uznesení okrem iného poukázal na to, že súd I. stupňa by sa mal opätovne zaoberať otázkou viny obžalovaného ako aj otázkami súvisiacimi s vinou obžalovaného v nadväznosti na vykonané dokazovanie, teda aby ustálil konanie obžalovaného s vykonaným dokazovaním, aby súd ustálil konanie obžalovaného a aby v rozsudku odôvodnil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré skutkové zistenia svoje dôkazy opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Súd v nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre doplnil dokazovanie tak, že vyzval R.. W. H., znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctva a daňovníctvo, aby vypracoval doplnok k znaleckému posudku č. 4/2013 za účelom zodpovedania ďalších otázok súvisiacich s ustálením konania obžalovanej. Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.03.2022 k doplnku znaleckého posudku č. 2. súdu doručeného dňa 25.08.2021 znalca vypočul, ktorý sa k doplnku vyjadril a v tejto súvislosti zodpovedal na jemu položené otázky. Znalec R.. W. H. uviedol, že na základe výzvy súdu vypracoval dňa 24.08.2021 doplok č. 2 k zn. posudku č. 4/2013 v ktorom zodpovedal na položené otázky. Súd mal aj po doplnenom dokazovaní výsluchom znalca z odvetvia účtovníctva na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané zavinenie obžalovanej. Súd na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy z vyšetrovacieho a súdneho spisu. Súd pri vykonaní dokazovania postupoval v súlade so zásadou trestného konania podľa tak, že zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie. Súd vykonaným dokazovaním zistil okolnosti spáchania skutku, zistil, že skutok kvalifikovaný ako pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa , sa stal tak, ako je popísaný v obžalobe a že skutok spáchala obžalovaná K. N. vykonávajúc podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom K. N. so sídlom v Zlatých Moravciach tak, že vo väčšom rozsahu zadržala a neodviedla v inkriminovanom časovom období Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave poistné na sociálne poistenie, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava verejné zdravotné poistenie a Union zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava verejné zdravotné poistenie, ktoré zrazila podľa zákona. Súd mal vykonaným dokazovaním zavinenie obžalovanej jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností, preukázané. Obžalovaná poprela spáchanie skutku, ktorý jej obžaloba kladie za vinu uviedla, že sa cíti byť nevinná a že nekonala úmyselne. Na svoju obhajobu uviedla, že firma mala finančné problémy z dôvodu neuhrádzania faktúr odberateľmi, z dôvodu krízy sa zvýšili náklady oproti príjmom, firmu musela dotovať z vlastných finančných prostriedkov a zamestnancom počas vyplácania miezd nikdy poistné na sociálne poistenie a ani na verejné

zdravotné poistenie nezrazila, že to bola len účtovná položka vo výkazoch u účtovníčky, ale reálne tieto peniaze nemala. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní pred súdom ale vyplynulo, že obžalovaná bola zo spáchania skutku bez akýchkoľvek pochybností usvedčená predovšetkým zhodnými výpoveďami svedkov, zástupcov prijímateľov poistného V.. S. Š., W.. N. M., W.. Ľ. N., V.. V. Q., V.. V. Y., ktorí potvrdili, že obžalovaná poistné na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie určeným príjemcom neodviedla, napriek tomu, že jej takáto povinnosť vyplývala zo zákona. Obžalovaná existenciu záväzkov na poistnom nepoprela. Svedkyňa R. K., externá účtovníčka firmy obžalovanej potvrdila, že výkazy o poistnom zasielala do poisťovní, účtovala mzdy a vypočítala odvody na výplatných páskach. Svedok W. N., manžel a zamestnanec obžalovanej na hlavnom pojednávaní uviedol, že vo firme mal na starosti vyplácanie vodičov, pričom výplatné pásky pripravovala účtovníčka, s tým, že vodičom z výplat odvody nezrazil a podľa výplatných pások im vyplatil čistú mzdu a diéty. Poukázal na to, že firma odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne nemala z čoho zaplatiť, keďže nemala dostatok finančných prostriedkov. Svedok potvrdil okolnosť spáchania skutku v tom, že obžalovaná svojim zamestnancom odvody pre sociálnu a zdravotnú poisťovňu zrazila, ale neodviedla, keďže uviedol, že zamestnancom vyplácal čistú mzdu.

Obžalovaná je zo spáchania skutku jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností usvedčená znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a X. R.. W. H., ktorý potvrdil, že zamestnávateľ

- Hana Kabátová bola povinná odviesť do sociálnej a zdravotnej poisťovne odvody za zamestnancov ako záväzky vyplývajúce z odosielaných mesačných výkazov, s tým, že povinnosť zaplatiť mzdu zamestnancovi a odviesť za neho odvody vzniká bez ohľadu na stav finančných prostriedkov vo firme, pričom platenie odvodov je výdavok, ktorý súvisí s podnikateľskou činnosťou a podľa zákona o daní z príjmov je to výdavok daňový, ktorý znižuje základ dane. Znalec v znaleckom posudku č. 4/2013 na (čl. 310 až 320 VS ), vychádzajúc z účtovníctva obžalovanej a z listinných dôkazov vo VS jednoznačne potvrdil, že obžalovaná v sledovanom období zrazila poistné z vymeriavacieho základu zamestnancov avšak ho neodviedla Sociálnej poisťovni, Union zdravotnej poisťovni a.s. a Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s, s tým, že obžalovaná vo väčšine sledovaného obdobia disponovala finančnými prostriedkami. Znalec uviedol, že v účtovníctve neboli špecifikované dôvody osobných výberov, ktoré predstavovali v rozhodnom období celkom sumu 83.993,11 eur a že tieto boli v účtovníctve evidované ako výdavky neovplyvňujúce základ dane, v stĺpci peňažného denníka pod názvom - osobná spotreba. Znalec ďalej uviedol, že nevedel zodpovedať otázku, či obžalovaná v rozhodnom období spĺňala podmienky na vyhlásenie konkurzu v zmysle ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii, z dôvodu, že nedisponoval náležitými dokladmi, ktoré by dokumentovali finančnú situáciu obžalovanej v postavení podnikateľky, najmä evidenciu pohľadávok. K otázke č. 3 znalec v dodatku opätovne konštatoval, že obžalovaná ako živnostníčka v rozhodnom období januára 2007 až február 2007 a máj 2007 až december 2007 mala finančné prostriedky na odvody poistného a v období marec 2007 a apríl 2007 čiastočne mala finančné prostriedky na odvody poistného do príslušných poisťovní. Za obdobie júl 2008 až december 2008 obžalovaná nepredložila doklady k zisteniu finančných prostriedkov na pokladniciach a účtoch. Znalec ďalej na hlavnom pojednávaní uviedol, že v nadväznosti na znalecký posudok a jeho dodatok možno konštatovať, že peňažné prostriedky obžalovanej boli použité na úhradu záväzkov podnikateľského subjektu, okrem výdavkov účtovaných ako osobná spotreba v sume 83 993,11 eur, ktoré boli obžalovanou účtované ako výdavky neovplyvňujúce základ dane a teda nepredstavovali daňové výdavky. V tejto súvislosti znalec na hlavnom pojednávaní na položenú otázku - či vie vylúčiť alebo potvrdiť, že či finančné prostriedky označené ako osobná spotreba boli použité na uhrádzanie faktúr obžalovanej, že pokiaľ je vo finančnom denníku výdavok označený ako osobná spotreba, tak sa nepredpokladá, že by mohli byť použité na úhradu záväzkov, pričom sa to dá vylúčiť i v prípade, ak nie je k dispozícii účtovníctvo z dôvodu, že pokiaľ by bola uhradená faktúra alebo záväzok, tak by tento výdaj nebol zaúčtovaný ako osobná spotreba a ako výdavok neovplyvňujúci základ dane, teda pokiaľ by osobná spotreba bola účtované na úhradu faktúr z podnikateľskej činnosti, tak by to bolo nesprávne zaúčtované a zároveň by to bolo porušenie zákona o účtovníctve. Znalec ďalej na položené otázky uviedol, že zrazené finančné prostriedky Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni tak ako uviedol v jednotlivých obdobiach obžalovanou ako zamestnávateľov neboli odvedené, ale boli použité na výdavky súvisiace s bežnou činnosťou obžalovanej ako živnostníčky, na deklarovanú a vykazovanú osobnú spotrebu. Znalec ďalej uviedol, že za správnosť účtovníctva bola ako živnostníčka zodpovedná obžalovaná, pričom živnostník je za účtovníctvo zodpovedný vždy i v prípade, že účtovníctvo zabezpečuje externá firma.

Skutkovú podstatu charakterizuje objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka trestného činu. Objektom trestného činu sú právom chránené spoločenské vzťahy (záujmy), proti ktorým je čin namierený, teda povinnosť odviesť splatné odvody na sociálne a zdravotné poistenie za zamestnancov v sledovanom období. Objektívna stránka trestného činu zahŕňa samotné konanie obžalovanej a jeho spôsob konania, v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech. Subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu, úmyselného protiprávneho konania obžalovanej spočíva v tom, že obžalovaná chcela spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, teda vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná K. N. ako podnikateľský subjekt vo väčšom rozsahu zadržala a neodviedla určenému príjemcovi poistné na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie, ktoré zrazila podľa zákona, o čom súd z vykonaného dokazovania nemal žiadne pochybnosti.

Trestnosť činu a trestná zodpovednosť páchateľa je založená na zavinení, ako obligatórnej súčasti subjektívnej stránky trestného činu, teda pri absencii zavinenia niet trestného činu ani trestu. Zavinenie je vnútorný a zároveň psychický vzťah páchateľa k podstatným prvkom trestného činu a tvoria ho dve zložky, vedomostná a vôľová, teda pohnútka a motivácia obžalovaného, ktoré ako vyplynulo z vykonaného dokazovania boli jednoznačne preukázané. Možno tak bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že subjektívna stránka danej skutkovej podstaty bola úmyselným zavinením obžalovanej jednoznačne preukázaná.

Súd vykonaním dôkazov a ich vyhodnotením v ich vzájomnom súhrne dospel k záveru, že tieto nasvedčujú vierohodnosti výpovedí usvedčujúcich svedkov s usvedčujúcimi listinnými dôkazmi. Pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti. Podľa , trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Neobstojí tak obrana obžalovanej, že v inkriminovanom sledovanom a žalovanom období finančné prostriedky na jej účte, jej vlastne nepatrili, že v dôsledku krízy jej odberatelia jej služieb neuhrádzali splatné faktúry a že firmu dotovala zo svojich vlastných finančných prostriedkov, z úverov, keďže povinnosť odvádzať odvody za zamestnancov jej vyplývala zo o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a zo o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov.

Podľa , kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, alebo kto neoprávnene v malom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa , , odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo väčšom rozsahu.

Podľa , , kto vo väčšom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi poistné na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Podľa , veta prvá, veta druhá, veta tretia škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- eur, škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy.

Súd z vykonaného dokazovania, zistil, že obžalovaná svojim úmyselným konaním neodviedla poistné na sociálne poistenie a poistné na verejné zdravotné poistenie v celkovej výške 10 838,35 Eur, teda v rozsahu sumy prevyšujúcej desaťnásobok sumy 266,- eur, čo predstavuje sumu najmenej 2666,- eur a neprevyšujúcej sumu dosahujúcu stonásobok sumy 266,- eur, čo predstavuje sumu najmenej 26 600,- eur, teda obžalovaná čin spáchala vo väčšom rozsahu.

Súd konanie obžalovanej z vykonaného dokazovania vyhodnotil ako úmyselné, s motívom zabezpečiť, pre seba majetkový prospech, jednak zrazením poistného za zamestnancov ako i znížením daňového základu o dani z príjmov, ako daňového výdavku, ktorý súvisí s podnikateľskou činnosťou.

Obžalovaná bola vykonaným dokazovaním jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčená zo spáchania činu a jej úmyselným konaním boli naplnené všetky obligatórne zákonné znaky pokračovacieho zločinu neodvedenia dane a poistného podľa , , pretože ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi jej jednoznačne protiprávnym a úmyselným konaním podľa a následkom súd nemal pochybnosti.

Pre právne posúdenie zavinenia obžalovanej boli vo vykonanom dokazovaní produkované vyššie popísané dôkazy, ktoré obžalovanú jednoznačne usvedčujú, že vo väčšom rozsahu (spolu v sume 10 838,35 Eur) zadržala a neodviedla určeným príjemcom Sociálnej poisťovni, Union zdravotnej poisťovni a.s. a Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s, poistné na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie, ktoré zrazila podľa zákona.

Pre právne posúdenie objektívnej stránky konania obžalovanej nebolo relevantné, či obžalovaná dotovala firmu z vlastných finančných prostriedkov a či jej odberatelia načas uhrádzali faktúry, či kríza spôsobila, že sa zvýšili náklady oproti príjmom, že nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu odvodov, keďže znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že v čase povinnosti odviesť odvody mala dostatok finančných prostriedkov na svojom podnikateľskom účte. Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní bolo dostatočne dokázané, že obžalovaná odvody za zamestnancov zadržala, neodviedla a ponechala si ich, neobstojí tak podľa názoru súdu tvrdenie obžalovanej, že odvody boli iba účtovnou položkou vo výkazoch u účtovníčky, ale že reálne tieto peniaze nemala.

Podľa , má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd pri rozhodovaní o určení druhu trestu a jeho výmery obžalovanému podľa , prihliadal na spôsob a okolnosti spáchania činu, jeho následok, ďalej na preukázané úmyselné zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd zo správy o povesti Mesta Zlaté Moravce zistil, že obžalovaná nemala evidované žiadne priestupky. Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaná bola jeden krát súdne trestaná Okresným súdom Nitra sp.zn. , pričom sa na ňu hľadí ako keby nebola trestaná. Súd z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zistil, že obžalovaná sa dopustila len jedného priestupku na úseku cestnej premávky za čo jej bola uložená bloková pokuta.

Súd u obžalovanej nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Súd tak pri určení druhu trestu a jeho výmery postupoval podľa a trest ukladal v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu slúžiacom na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti), ale tiež prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a generálnej prevencie ako výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti ako potencionálnym páchateľom. Spoločnosť sa pred páchateľmi trestných činov ochraňuje jednak prvkom represie a prvkom výchovy. V zmysle zásady proporcionálnosti musí byť trest úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom úmernosť je určovaná jednak pohnútkou obžalovanej ako aj možnosťou jej nápravy.

Súd pri určení druhu a výmery trestu dospel k záveru, že účel trestu podľa , tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude možné na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu obžalovanej dosiahnuť trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu, i pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby. Súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie , písmeno e) a trest obžalovanej mimoriadne znížil, teda trest zmiernil. Súd tak obžalovanej uložil trest pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby vo výške 3 roky, pri zachovaní ustanovenia písmeno e) , teda trest nie kratší ako šesť mesiacov, keďže v osobitnej časti je dolná hranica trestnej sadzby menej ako päť rokov. V tejto súvislosti súd poukazuje na neprimeranú dĺžku trestného konania v závislosti na dobe od spáchania skutku, ktorý obžalovaná spáchala v rokoch 2007

až 2009, teda pred viac ako 14 rokmi, na čo obžalovaná nemala žiaden vplyv. Súd vyhodnocoval účel trestu tiež z hľadiska jeho stupňa nebezpečnosti pre spoločnosť vo vzťahu ku skutočnosti, že obžalovaná pred viac ako 8 rokmi ukončila podnikateľskú činnosť, čím je zabezpečená generálna prevencia, ochrana spoločnosti pred tým, aby obžalovaná mohla opätovne páchať trestnú činnosť, za ktorú bola odsúdená. Je nepochybné, že dokázané protiprávne konanie obžalovanej predstavovalo individuálne vybočenie z jej doterajšieho života, z hľadiska porušovania pravidiel hospodárskej disciplíny.

Podľa názoru súdu sú tak naplnené podmienky pre aplikáciu inštitútu o mimoriadnom zníženie trestu obžalovanej, tiež s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktorému zodpovedajú ustanovenia a (ďalej len „“), o zachovaní práva na súdnu a inú právnu ochranu ako i na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Týmto postupom bude zabezpečené, aby trest bol primeraný, spravodlivý, zákonný a predovšetkým, aby plnil svoj účel, ktorým je v prvom rade zabezpečenie ochrany spoločnosti pred obžalovanou tým, že jej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd obžalovanej neuložil trest zákazu činnosti, keďže obžalovaná zrušila živnostenské oprávnenie a v roku 2013 vyhlásila osobný bankrot.

Súd o škode poškodeného nerozhodoval, keďže poškodený disponoval exekučným titulom a pohľadávku vymáhal v exekučnom konaní.

Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti o vine a treste obžalovanej rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.