Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-240-2012.pdf
PDF · 100.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/240/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou vo veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.9.2012 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie majetkovej škody vo výške 7 416,89 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 1 483,38 eur, ktorá jej vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice II, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že ako oprávnený subjekt, t.j. ako veriteľ zo zmluvy o úvere navrhla súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla dlžníkovi (povinnej) neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor predložil Okresnému súdu Košice II návrh na vykonanie exekúcie a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Bolo povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Exekučný súd, napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný na rozhodnutie vo veci, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že zamietol žiadosť o udelenie poverenia, so značným omeškaním. Žalobkyňa tvrdila, že exekučný súd sa dopustil nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, čo bolo príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody ako aj nemajetkovej ujmy na strane žalobkyne. Žalobkyňa mala za to, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť exekučného súdu podľa názoru žalobkyne nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobkyňa počas súdneho konania nachádzal. Poškodenej žalobkyni vznikla majetková škoda v celkovej výške 7 416,89 eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní. Náhrada nemajetkovej ujmy má podľa názoru žalobkyne svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Sumu 1 483,38 eur žalobkyňa považuje za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy, konkr. za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jej práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie. Žalobkyňa tiež konštatovala, že postupovala v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody, pričom žalovaná do podania žaloby na súd, pozitívne nereagovala. V závere žalobkyňa žiadala súd, aby medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobkyni nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice II, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom pod č. EX XXXX/XX postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a následne rozsudkom o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení namietala, že žalobkyňa nepredložila ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď. Konštatovala, že žalobkyňa ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu resp. podanie ústavnej sťažnosti. Ďalej konštatovala, že zo strany žalobkyne ide o predčasne uplatnený nárok na súde, pretože žalobkyňa sa domáhala práva na náhradu škody ešte pred uplynutím 6 mesiacov odo dňa prijatia jej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ďalej poukázala na to, že súdna prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Poukázala na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého 15-dňová lehota neplatí v prípade, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Toto znenie je účinné od 1.6.2011, čo znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v exekúcii začatej po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu v zákone. Citované ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku predo dňom 1.6.2011 považovalo za exekučný titul vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V tomto smere žalovaná poukázala na dôvodovú správu k novelizácii Exekučného poriadku zákonom č. 102/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2011, podľa ktorej správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ je teda potrebné aplikovať na rozhodcovské rozsudky aj predo dňom 1.6.2011. Žalovaná poukázala aj na judikatúru Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 16/02, z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Žalovaná poukázala i na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a vzniesla námietku premlčania žalovaného nároku. K náhrade materiálnej škody žalovaná uviedla, že žalobkyňa nepreukázala existenciu škody (ani jej vznik a ani výšku) a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Žalovaná tiež nemá žalobkyňou za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. V súvislosti s potrebou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. výšky takejto náhrady žalovaná zdôraznila potrebu zohľadniť § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch a aj s prihliadnutím na poškodenú osobu, t.j. vychádzať z ust. § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Zároveň predložila list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010)/1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobkyne dostala sťažnosť od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Súčasne žalovaná konkrétne uviedla citácie z tohto listu. Uviedla, že o negatívnej percepcii žalobkyne verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov svedčí aj článok v denníku SME zo
dňa 16.7.2012, ktorý takisto priložila. Uviedla, že žalobkyňa je vnímaná ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. K požiadavke, resp. podmienke príčinnej súvislosti žalobkyňa, vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, uviedla, že nemožno tvrdiť, že žalobkyni vznikla škoda postupom okresného súdu. Na základe uvedeného je žalovaná toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázala vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaná má za to, že stav, v ktorom sa žalobkyňa ocitla si zavinila sama a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobkyňa si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. považuje žalovaná žalobu za právne neopodstatnenú a navrhla, aby Okresný súd Košice II žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaná si uplatnila náhradu trov konania.
4. Pojednávanie v danom spore bolo nariadené na 14.9.2018. Žalobkyňa i žalovaná ospravedlnili svoju neúčasť na tomto pojednávaní, o odročenie pojednávania nežiadali a súhlasili s rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Súd preto rozhodol v ich neprítomnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX z ktorého zistil, že Návrh na vykonanie exekúcie bol u súdneho exekútora JUDr. W. J. spísaný dňa 19.5.2011, pričom žalobkyňa (v exekučnom konaní označená ako oprávnená) navrhla vykonať exekúciu proti povinnej O. I. na vymoženie sumy 1 777,37 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07208/09 zo dňa 18.8.2009. Súdny exekútor požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 4.8.2011. Tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora vydaním Poverenia na vykonanie exekúcie dňa 20.9.2009.
6. Žalobkyňa sa v tomto spore domáhala náhrady škody, spôsobenej štátom pri výkone verejnej moci, pričom tvrdila, že škoda jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu. Vzhľadom k tomu, že k žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť po účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. po 1.7.2004), vychádzajúc z prechodného ustanovenia § 27 ods. 1 citovaného zákona súd po právnej stránke predmetnú vec posúdil podľa tohto zákona.
7. Podľa § 1 citovaného zákona, tento zákon upravuje a/ zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b/ zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c/ predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
8. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
9. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
10. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a d/ Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy SR.
11. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
12. Ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení zákona, základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci sú:
1. existencia nezákonného rozhodnutia, vydaného orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci alebo nesprávny úradný postup takéhoto orgánu 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
13. Pre záver o zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri vyššie uvedené predpoklady.
14. Čo sa týka prvého predpokladu pre záver o zodpovednosti štátu, žalobkyňa v predmetnom spore tvrdila, že škoda jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice II ako exekučného súdu.
15. Základná definícia nesprávneho úradného postupu je obsiahnutá v § 9 vyššie citovaného zákona. Pretože úradný postup nie je spravidla možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci štátneho orgánu vykonať, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Súdna judikatúra vykladá tento pojem ako akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu, alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť pri rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, ako aj pri činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia určených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v určenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.
16. V predmetnom spore žalobkyňa videla nesprávnosť úradného postupu v súvislosti s rozhodovacou činnosťou exekučného súdu, konkrétne v oneskorenom vydaní rozhodnutia v dôsledku porušenia zákonom určenej lehoty na jeho vydanie. Konkrétne tvrdila, že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí lehoty, ustanovenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom k dňu 4.8.2011 - kedy bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu).
17. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
18. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že exekútor, ktorému bol doručený návrh žalobkyne na vykonanie exekúcie, predložil tento návrh spolu s exekučným titulom (rozhodcovským rozsudkom) súdu, a požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1 Exekučného poriadku). V ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zakotvený postup exekučného súdu po tom, čo mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vrátane lehôt na rozhodnutie o tejto žiadosti.
20. Súd konštatoval, že v posudzovanej veci bol exekučným titulom práve taký titul, ktorý spĺňa charakteristiku podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. Ako to vyplynulo z oboznámeného exekučného spisu, exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., so sídlom v Bratislave, vydaný podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
21. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že exekučný súd, pokiaľ vydal poverenie na vykonanie exekúcie (NIE zamietol žiadosť o udelenie poverenia, ako nesprávne uvádza žalobkyňa v žalobe - poznámka súdu) po uplynutí 15 dňovej lehoty, postupoval v súlade s dikciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože touto lehotou viazaný nebol, keďže bol v danej veci exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Žalobkyňou tvrdený nesprávny úradný postup mu preto nemožno vytknúť.
22. Žalobkyňa nepreukázala existenciu ani prvého z atribútov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, a to existenciu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Košice II. Keďže nebol naplnený jeden zo základných predpokladov pre záver o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, súd sa už nezaoberal skúmaním ďalších dvoch predpokladov - t.j. príčinnou súvislosťou a škodou (teda ani znaleckým posudkom, na ktorý sa žalobkyňa odvolávala až v podaní, v ktorom ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní), a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
23. K námietke premlčania vznesenej žalovanou súd poukazuje na ustálenú právnu prax, podľa ktorej premlčanie sa skúma len u existujúceho nároku. Keďže nárok žalobkyne nevznikol, námietkou premlčania sa súd v tomto spore viac nezaoberal.
24. Podľa § 262 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v spore úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov konania proti žalobkyni. Žalovanej však žiadne trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).