Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3P/75/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti R. E., H.. X.X.XXXX a Z. E., H.. X.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov: matky S. E., H.. X.X.XXXX, C. V.. E. E. XXXX/XX, právne zastúpenej: JUDr. Dávid Hoffman, advokát so sídlom ul. Hradné námestie 29, Kežmarok a otca A. E.E., H.. XX.X.XXXX, C. Š. XXX/XX, Ľ., na návrh matky o zvýšenie výživného pre maloleté deti a úpravu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3P/54/2016-20 zo dňa 21.06.2016 tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. detí odo dňa podania návrhu a to na výživu mal. R. E., H.. XX.XX.XXXX sumou 200,- € mesačne a na výživu mal. Z. E., H.. XX.XX.XXXX sumou 150,- € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

II. Dlžné výživné za mesiace máj, jún, júl, august, september 2018 v sume 500 € súd p o v o ľ u j e splácať spolu s bežným výživným po 15 € na každé dieťa mesačne počnúc mesiacom október 2018 až do úplného vyrovnania dlžnej sumy, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

III. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým R. E., H.. XX.XX.XXXX a maloletým Z. E., H.. XX.XX.XXXX tak, že otec maloletých detí je oprávnený sa s maloletými deťmi stýkať každý párny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 08.30 hod. do 15.00 hod, pričom si maloleté deti vyzdvihne a odovzdá matke v stanovený deň a hodinu v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.4.2018 sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu mal. detí výživným v sume 220,- eur mesačne na mal. R. a v sume 180,- eur mesačne na mal. Z. od vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň sa domáhala úpravy styku otca s mal. deťmi tak, aby sa otec mohol s deťmi stýkať každý párny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 15.00 hod., počas letných prázdnin od 1.7. od 09.00 hod do 15.7. do 18.00 hod. a počas vianočných sviatkov dňa 25.12.od 09.00 hod. do 18.00 hod. K návrhu na začatie konania matka priložila kópie rodných listov mal. detí, ako aj kópiu rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k.: 3P/54/2016-20 z 21.6.2016.

2. Podaný návrh matka odôvodnila tvrdeniami, že od určenia spomínanej vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného pre maloleté deti. Deti sú staršie,

Matej nastúpil na základnú školu, náklady na ich ošatenie a stravu sú vyššie. Zmena pomerov nastala aj na strane otca, ktorý poberá vyšší príjem o približne 200 až 300 eur mesačne, ako tomu bolo pri predchádzajúcom určení vyživovacej povinnosti. Po rozvode manželstva sa vzájomná komunikácia medzi rodičmi maloletých detí skomplikovala a nie je možné sa dohodnúť ohľadne styku. V poslednej dobe bol styk výrazne obmedzený a nepredvídateľný, z čoho otec obviňuje matku maloletých. Deti sú na otca citovo naviazané, neustále sa na neho pýtajú, chcú sa s ním stretávať, čo je aj záujmom matky maloletých, matka žiada, aby bol styk presne vymedzený a upravený súdom.

3. Uznesením č. k. 3P/75/2018-11 z 7.8.2018 súd ustanovil maloletým deťom na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.

4. Otec maloletých detí vo vyjadrení zo dňa 27.8.2018 uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí. Od určenia vyživovacej povinnosti nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí. Syn Z. nastúpil na základnú školu už v roku 2016, a túto skutočnosť zohľadňovalo pôvodne určené výživné. Rovnako u syna Timoteja nedošlo k podstatnej zmene pomerov, pretože aj naďalej navštevuje 2. stupeň základnej školy ako to bolo od posledného určenia vyživovacej povinnosti. Nie je pravdou, že u otca došlo k zvýšeniu príjmu o 200 až 300 eur, príjem sa zvýšil o 147 eur vrátane stabilizačného príspevku. Aj navrhovateľka je zamestnaná a je povinná prispievať na výživu detí. Styk otca s deťmi skomplikovala navrhovateľka, keď v roku 2016 prišla deti bezdôvodne odobrať a zakázala im styk s otcom, zakázala deťom ísť na krstiny dieťaťa otcovej sestry, a ukrátila účasť syna na letnom tábore, ktorý sprostredkoval otec. Otec sa zakaždým pokúšal obnoviť styk a stretávanie sa so synmi. Komunikácia medzi rodičmi je komplikovaná zo strany navrhovateľky tak, ako to bolo i pred rozvodom, preto otec komunikuje len s deťmi. Otec sa s deťmi snaží udržiavať telefonický kontakt počas týždňa a stretávať sa s nimi počas voľných dní. Úprava styku je z dôvodu výkonu štátnej služby nevyhovujúca. Otec pracuje ako profesionálny vojak, v prípade nasadenia sa musí pohotovo dostaviť do práce do 180 min. na pracovisko. Z uvedeného dôvodu už pri rozvode manželstva styk nebol upravený, ale bol ponechaný na dohodu rodičov. Navrhol, aby súd rozhodol o styku s maloletými deťmi v rozsahu každý párny týždeň počas soboty i nedele.

5. Na pojednávaní konanom 13.9.2018 matka vypovedala, že trvá na podanom návrhu, vyjadrila presvedčenie o zlepšení platových podmienok u otca, u nej samej došlo k zlepšeniu približne o 50 eur. Podporuje úpravu styku otca s deťmi, akceptuje akýkoľvek rozsah, deti sa otca dožadujú.

6. Otec na pojednávaní vypovedal, že so zvýšením výživného nesúhlasí, má záujem stýkať sa s deťmi, nemá iné vyživovacie povinnosti, je zamestnaný v Rožňave, jeho mesačný príjem činí približne 1260 eur, vrátane mzdových náležitostí súvisiacich s bývaním, praním a pod.

7. Právny zástupca navrhovateľky trval na podanom návrhu, na zmene pomerov u maloletých detí, zdôraznil, že platené výživné nie je primerané ku mzdovým možnostiam otca. Matka sa dožaduje úpravy styku detí s otcom a je neúnosné, aby sa starala o výchovu 2 chlapcov z 500 € platu.

8. Procesný opatrovník sa pripojil k návrhu matky, ktorý je v záujme maloletých detí, súhlasil s úpravou styku tak, ako ju navrhol otec.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, t. j. oboznámením sa najmä s podaným návrhom na začatie konania, s kópiou rodných listov maloletých detí, s vyjadrením otca k podanému návrhu, ako aj výsluchom účastníkov konania.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že posledná úprava výživného ako aj styku otca k maloletým deťom bola upravená v roku 2016. Maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky. Maloletý R. je žiakom 2. stupňa základnej školy, maloletý Z. je žiakom 1. stupňa základnej školy. Matka je zamestnaná, jej mesačný príjem činí približne 500 €, otec si plní vyživovaciu povinnosť na maloleté deti spolu vo výške 250 €. Príjem otca činí približne 1 260,- € mesačne. Bytové pomery u účastníkov sa od času rozvodu manželstva nezmenili, došlo však ku zmene pomerov vo vzťahu k maloletým synom. Tí sú starší, žiakmi vyšších ročníkov základnej školy, s čím sú spojené ďalšie výdaje, je potrebné uhrádzať poplatky za družinu ako aj zabezpečovať stravu v školskej jedálni. Otec toho času býva u svojej matky, ktorá je ústretová a umožňuje otcovi stýkať sa s maloletými v jej obydlí.

11. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletých detí) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.). Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.

22. Matka na pojednávaní dňa 4.5.2017 navrhla otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého Timoteja sumou vo výške 220,- eur mesačne a na výživu maloletého Mateja sumou vo výške 180,- eur mesačne. Otec s výškou výživného navrhovanou matkou nesúhlasil. Procesný opatrovník navrhol vyhovieť návrhu matky, ktorý je v záujme maloletých detí.

23. Súd mal v konaní za nesporné, že v schopnostiach a možnostiach otca je prispievať na výživu mal. R. sumou 200,- eur a mal. Mateja sumou XXX,- eur mesačne, nakoľko takáto výška výživného zohľadňuje postupné navyšovanie nákladov a potrieb maloletých a zároveň je v možnostiach a schopnostiach otca, u ktorého od poslednej úpravy výživného došlo k zlepšeniu majetkových pomerov a zvýšeniu príjmu. Takto určené výživné súd považuje za primerané vzhľadom na všetky v konaní preukázané skutočnosti, t. j. vek a potreby maloletých, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.

24. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal súd z preukázaného mesačného zárobku otca, mesačného príjmu matky, ako aj výšky odôvodnených potrieb maloletých detí. Súd prihliadal na tú skutočnosť, že otec je v produktívnom veku, nemá nijakým spôsobom obmedzenú pracovnú spôsobilosť z dôvodu zdravotného stavu, ani trvalo zvýšené výdaje na vlastnú výživu (napr. za diétne stravovanie, kompenzačné pomôcky...), teda disponuje schopnosťami zadovažovať si príjem potrebný na riadne plnenie si vyživovacích povinností. Rovnako súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje matka sama.

25. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

26. Vyživovaciu povinnosť otca k deťom súd upravil odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného. Z uvedeného dôvodu vzniklo otcovi dlžné výživné pre maloleté deti v celkovej výške 500 €. Dlžné výživné súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným po 15,- eur mesačne počnúc mesiacom október 2018 až do úplného vyrovnania dlžnej sumy pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky s poukazom na to, že súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že v aktuálnych zárobkových schopnostiach a možnostiach otca nie je danú sumu vyplatiť jednorazovo. (II. výrok tohto rozsudku).

27. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

28. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

29. Otec navrhol upraviť jeho styk s maloletými na každý párny víkend v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 08.30 hod. do 15.00 hod. Matka aj procesný opatrovník s takouto úpravou styku súhlasili. Z uvedených dôvodov súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako je to uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.

30. Jedným z prostriedkov zabezpečenia čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorý nežije s deťmi v spoločnej domácnosti, na výchove maloletých detí a udržiavanie citového puta je osobný styk rodiča a maloletých detí. Súd vyhovel návrhu otca na úpravu styku s maloletými, nakoľko z vykonaného dokazovania mal preukázané, že vzájomné vzťahy medzi rodičmi sú do istej miery naštrbené a preto je v záujme maloletých upraviť styk súdnym rozhodnutím tak, aby sa tento realizoval pravidelne, aby deťom mohol byť vytvorený pravidelný režim a bolo garantované ich právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom.

31. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

33. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci ani neuplatnili (IV. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.