Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3Csp/67/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného: JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica proti žalovanej: T. C., B.. XX.XX.XXXX, O. X. K. XX, V., o zaplatenie 221,01 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 221,01 eura spolu:

- s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3,60 eura od 21.03.2017 do zaplatenia,

- s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 42,42 eura od 19.04.2017 do zaplatenia,

- s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 47,41 eura od 19.05.2017 do zaplatenia,

- s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 67,21 eura od 10.06.2017 do zaplatenia,

- s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 47,41 eura od 19.07.2017 do zaplatenia,

- s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 12,96 eura od 19.08.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 221,01 eura spolu s úrokmi z omeškania tak ako sú uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, a to titulom dlhu vyplývajúceho zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, s tým, že pohľadávka bola na žalobcu postúpená dňa 6.8.2019. Medzi Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe čoho boli žalovanej poskytnuté služby, ktoré boli vyúčtované faktúrami v celkovej výške 221,01 eura, ktoré žalovaná v lehote ich splatnosti neuhradila.

2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 9.4.2020 pod sp. zn.: platobný rozkaz, pričom platobný rozkaz nebolo možné žalovanej doručiť do vlastných rúk. Žalobca v zmysle o upomínacom konaní podal návrh na pokračovanie v konaní, čím bol zo zákona platobný rozkaz zrušený. Vec bola dňa 14.9.2020 postúpená na tunajší súd.

3. Žaloba spolu s prílohami bola doručená žalovanej (do vlastných rúk) dňa 18.2.2022, k žalobe sa nevyjadrila.

4. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavili zástupca žalobcu ani žalovaná. Zástupca žalobcu požiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti sporových strán, nakoľko ich účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (

, ďalej len „CSP“). Následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci ( ).

5. Súd vykonal dokazovanie listinami: vyúčtovacími faktúrami, dodatkami k zmluve o poskytovaní verejných služieb, oznámením o postúpení, predžalobnou výzvou a zistil tento skutkový stav veci:

6. Dňa 26.5.2015 bol medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469) uzatvorený Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb - balík služieb, ktorého predmetom bolo poskytovanie služieb. Dňa 28.12.2015 bol medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469) uzatvorený ďalší Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb - balík služieb, ktorého predmetom bolo poskytovanie služieb.

7. Faktúrou č. 8795798083 so splatnosťou 18.04.2017 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej sumu 42,42 €, faktúrou č. 5796772984 so splatnosťou 18.05.2017 sumu 47,41 €, faktúrou č. 9797750138 so splatnosťou 19.06.2017 sumu 67,21 €, faktúrou č. 9798730078 so splatnosťou 18.07.2017 sumu 47,41 €, faktúrou č. 479472772 so splatnosťou 20.03.2017 sumu 3,60 € a faktúrou č. 2799716380 so splatnosťou 18.08.2017 sumu 12,96 €, celkovo bola vyúčtovaná suma 221,01 €.

8. Obsahom predžalobnej výzvy žalobcu zo dňa 3.3.2020 bola výzva pre žalovanú na úhradu dlžnej sumy 246,55 €. Obsahom písomného oznámenia o postúpení zo dňa 19.09.2019 bolo oznámenie spoločnosti Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 adresované žalovanej, že pohľadávky z vyúčtovacích faktúr (podľa bodu 7. toho odôvodnenia) v celkovej výške 221,01 € boli postúpené na žalobcu.

9. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

10. Podľa o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia dodatkov k zmluve o poskytovaní verejných služieb (ďalej len Zákon o elektronických komunikáciách), elektronická komunikačná služba (ďalej len „“) je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.

11. Podľa Zákona o elektronických komunikáciách, podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo ; poskytovanie siete alebo v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.

12. Podľa Zákona o elektronických komunikáciách, účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

13. Podľa Zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú .

14. Podľa Zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

15. Podľa Zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné . Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené , poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom

zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

16. Podľa prvá veta , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

17. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa Nariadenia vlády SR č. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Po vykonanom dokazovaní súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k právnemu záveru, že žaloba je dôvodná v plnom rozsahu. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe dodatkov k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzatvorených so žalovanou dňa 26.5.2015 a 28.12.2015 (v zmysle ) vyúčtoval žalovanej za poskytnuté faktúrami sumu 221,01 €, ktorú si žalobca uplatnil v tomto konaní, pričom práve pohľadávka z predmetných vyúčtovacích faktúr vo výške 221,01 € bola na žalobcu postúpená, čo nebolo zo strany žalovanej ani rozporované. Žalovaná si svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytované nesplnila, preto sa žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za vyúčtované žalovaná sumu 221,01 eura v lehote splatnosti nezaplatila, k žalobe sa nevyjadrila, nepreukázala, že by uvedenú sumu uhradila. Súd priznal žalobcovi žalovanú sumu 221,01 eura ako nezaplatené plnenia za poskytnuté a žalobe preto v plnom rozsahu vyhovel.

20. Pretože je žalovaná preukázateľne v omeškaní so splnením peňažného dlhu, má žalobca právo požadovať od nej podľa úroky z omeškania. Žalobca uplatnil úroky z omeškania v súlade s Nariadenia vlády SR č. , keď úrok z omeškania žiadal vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry, kedy sa žalovaná dostala do omeškania ( ) a v sadzbe zodpovedajúcej ustanoveniu Nariadenia vlády SR č. účinného od 1.2.2013. Z uvedených dôvodov považoval súd uplatnené úroky z omeškania za dôvodné a vyhovel aj tejto časti žaloby tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

21. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu ( ) tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca je tou stranou sporu, ktorá mala plný úspech vo veci ( ), keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Súd v zmysle rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ().