Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-123-2018.pdf
PDF · 75.95 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/123/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XX, proti žalovaným: 1/ M. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. S. XXX, 2/ B. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., E. XXXX, 3/ Ing. A. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., S. Z. XXXX/X, 4/ Z. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., H. XXX, 5/ Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, 6/ Z. E., nar. XX. XX. XXXX a 7/ Z.. Z. E., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom Q., Q. XXX, žalovaní 1/ a 3/ zastúpení JUDr. Šárkou Sameliakovou, advokátkou so sídlom H., D. XX, žalovaní 2/ a 5/ zastúpení JUDr. Danielom Šintajom, advokátom so sídlom C. C., Z. L. XX, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 7C/10/2014-180 zo dňa 12. 09. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .
Vo výroku I., odvolaním nenapadnutom, o s t á v a rozsudok nedotknutý.
Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovaným 1/ až 7/ trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zastavil konanie voči žalovanej 1/ a voči ostatným žalovaným zamietol žalobu. O trovách rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným trovy konania v plnej výške. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že žalobkyňa, ktorá v minulosti žalovaným, resp. ich predchodcom predala pozemky, nie je ich vlastníčkou a zmluvy, na základe ktorých boli pozemky odpredané, nie sú neplatné. Žalobkyňa tvrdila, že nehnuteľnosti, ktoré odpredala žalovaným, resp. pôvodne žalovanej 1/, boli zakúpené za nižšiu cenu ako bola ich skutočná hodnota a takéto zmluvy sú v rozpore s dobrými mravmi. V konaní však nebolo preukázané, že by jednak žalovaná bola uvedená kupujúcimi do omylu, resp. iným spôsobom že by bola zneužitá pri tvorbe kúpnej ceny za jednotlivé pozemky. Nebolo ani preukázané, že v čase odpredaja pozemkov v roku 2009 by hodnota predstavovala vyššiu sumu ako to žalobkyňa tvrdila, resp. aká je hodnota pozemkov v súčasnej dobe. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP a úspešným účastníkom v konaní priznal nárok na náhradu trov v celom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie žalobkyňa. Napadla výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá a rozhodnuté bolo o trovách konania. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V odôvodnení odvolania však poukazovala najmä na skutočnosť, že v roku 2009 odpredala pozemky za dohodnutú cenu, neskôr však zistila,
že tieto nehnuteľnosti podľa nej majú vyššiu hodnotu a považovala konanie kupujúcich za rozporné s dobrými mravmi. Podľa nej zneužili kupujúci jej nevedomosť o skutočnej cene nehnuteľností. Pokiaľ nehnuteľnosti neskôr boli prevedené na ďalšie osoby, tiež sa jedná o príbuzných, resp. spriaznené osoby, ktorí museli vedieť o tom, že pozemky boli nadobudnuté v rozpore s dobrými mravmi. Takýto právny úkon potom súd mal považovať za neplatný a na základe toho dôjsť k záveru, že je naďalej vlastníčkou jednotlivých pozemkov. Žiadala, aby krajský súd vykonal znalecké dokazovanie, ktoré by stanovilo cenu jednotlivých pozemkov. Spochybňovala tiež skutočnosť, že súčasní vlastníci pozemkov investovali do inžinierskych sietí, pretože tieto sú majetkom elektrárenskej spoločnosti a nie žalovaných. Žiadala, aby krajský súd tiež vykonal dôkaz oboznámením sa stanoviskom obce z roku 2008, kde je uvedené, že väčšina ňou odpredaných pozemkov bola určená na zástavbu, a preto mali vysokú hodnotu. Uviedla tiež, že manželia E. boli žalovaní, avšak v ich prípade by súhlasila, aby im vlastnícke práva zostali. Žiadala tiež, aby súd zmenil výrok o trovách konania a tieto aby zaplatili žalovaní. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok, prípadne rozhodol, že je vlastníčkou sporných pozemkov.
3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrili žalovaní 2/ a 5/, ktorí uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú za správne, plne vychádzajúce zo zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci. V priebehu konania nijakým spôsobom nebolo preukázané, že kupujúca pri dojednávaní kúpnej zmluvy konala v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa nebola nútená k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, nebola ani v tiesni, mala dostatok času na to, aby si predaj premyslela. Stavia sa do pozície osoby neznalej a neskúsenej, čo je však v zjavnom rozpore s tým, ako vystupuje pred súdom a aké podania vo veci podáva. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že si sama ponechala čas na zváženie toho, či pozemky predá, pričom jej vôbec nerobí problém orientácia v pojmoch ako je kataster, kúpna cena, znalec a podobne. Mala teda dostatok času na rozhodnutie, či vôbec pozemky predá a v akej cene. Ak ako sama tvrdí, neoverovala, či kúpna cena je primeraná, táto skutočnosť ide na jej ťarchu. Žalobkyňa je plne spôsobilou osobou, ktorá si sama dokáže zistiť informácie k úkonom, ktoré mieni urobiť. Napadnutú zmluvu uzatvárala ako druhú v poradí ohľadom svojich pozemkov, a to po mesiaci od vtedy, keď prejavila záujem pozemky predať. Žalovaní 2/ a 5/ navyše nehnuteľnosti nadobudli od pôvodnej kupujúcej, a to dobromyseľne a v dobrej viere.
4. K podanému vyjadreniu žalobkyňa uviedla, že ona nenamietala ani tieseň, ani nevýhodné podmienky, na to by sa vzťahovalo iné ustanovenie Občianskeho zákonníka. To nemá nič spoločné s dobrými mravmi. Pri predaji pozemkov R. ona navrhla, že pozemky kúpi za 6,- Sk za m2. Vtedy žalobkyňa nevedela, či tieto pozemky chce predať alebo nie, nechala si čas na rozmyslenie, avšak netýkalo sa to ceny. Túto žalobkyňa považovala za vyriešenú, pretože návrhu dôverovala. V ostatnom sa pridržala svojho podaného odvolania.
5. K odvolaniu sa tiež vyjadrili žalovaní 1/ a 3/. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
6. K tomuto sa vyjadrila žalobkyňa obdobne ako vo svojich predchádzajúcich prednesoch.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP v odvolaním napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Výrok o zastavení konania vo vzťahu k žalovanej 1/ ostal nedotknutý.
8. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
9. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ išlo o posúdenie prejudiciálnej otázky, a to, či jednotlivé zmluvy o odpredaji pozemkov boli v rozpore s dobrými mravmi. Navyše žalobkyňa nijakým spôsobom ani nepreukázala, že sporné pozemky by mali mať v čase ich predaja vyššiu predajnú hodnotu, než ako bola dohodnutá kúpna cena. V tomto prípade súd nemal povinnosť vykonať dokazovanie vyhotovením znaleckého posudku na hodnotu jednotlivých nehnuteľností. Je nepochybné, že cena sa v takýchto prípadoch tvorí dohodou. Sama žalobkyňa uviedla, že kupujúca navrhla cenu,
za ktorú je ochotná nehnuteľnosti kúpiť a ona po premyslení si celej veci s tým súhlasila. Nebolo tiež preukázané, že by kupujúca zneužila nejaké informácie získané z jej „služobnej činnosti“.
10. Nakoľko žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne iné skutočnosti, ktoré by mohli iným spôsobom ovplyvniť posúdenie veci odvolacím súdom, tento rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Potvrdil taktiež výrok o náhrade trov konania, keďže súd prvého stupňa správne aplikoval princíp úspechu v konaní.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a trovy priznal úspešným stranám v odvolacom konaní.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).