Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-80-2016.pdf
PDF · 130.78 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/80/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v spore žalobkyne: A. Z., G.. XX.X.XXXX, K. V. XX, XXX XX C., zastúpená Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, IČO: 42 324 017, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 2.344 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 2.344 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.344 Eur od 28.5.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu zamieta.
III. Priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 104,50 Eur, na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť jej sumu 2.344 EUR s 5,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby (t.j. od 18.3.2016 - pozn. súdu - prezenčná pečiatka súdu Okresného súdu Košice I o došlej žalobe) a k náhrade trov konania. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere pod č. XXXXXX - XXXXX dňa 9.7.2013, na základe ktorej si požičala od žalovaného istinu vo výške 4.600 EUR a zaviazala sa ju zaplatiť aj s odmenou pre žalovaného vo výške 5.816 EUR v 48 mesačných splátkach vo výške 217 EUR. Celkovo sa zaviazala žalobkyňa žalovanému zaplatiť sumu 10.416 EUR. Poukázala na to, že 11.7.2013 jej skutočne boli zo strany žalovaného poskytnuté finančné prostriedky vo výške 4.600 EUR a dňa 15.7.2013 ňou bola uhradená prvá splátka a následne uhradila celkovo 31 splátok vo výške 217 EUR, pričom posledná splátka bola zaplatená dňa 13.1.2016. Následne ešte vykonala splátku v mesiaci február 2016, celkovo tak zaplatila 32 splátok po 217 EU, teda celkovo sumu 6.944 EUR. Poukázala na zákon č. 129/2010 Z. z. v znení platnom do 31.5.2014 a uviedla, že má za to, že jedná sa o vzťah spotrebiteľský a zmluva, ktorá bola uzavretá stranami sporu má charakter zmluvy spotrebiteľskej a v tejto súvislosti poukázala na § 11 ods. 1 citovaného zákona majúc zato, že v predmetnej zmluve okrem iných náležitostí nie je uvedená vôbec RPMN. Na základe uvedeného má za to, že túto zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkovú. Poukázala na § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka tvrdiac, že žalovaný získal majetkový prospech bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa obohatil o sumu 2.344 EUR na úkor žalobkyne. 2. Žalobkyňa na preukázanie svojho právneho nároku spolu so žalobou doručila zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX uzavretú medzi stranami sporu dňa 9.7.2013, splátkový kalendár k zmluve,
výpis z účtu žalobkyne o poskytnutí úveru žalovaným žalobkyni dňa 11.7.2013 vo výške 4.600 EUR, dôkazy o zaplatení 32 splátok po 217 EUR, dôkaz o zaplatení splátky vo výške 217 EUR dňa 26.2.2016; v priebehu konania žalobkyňa doručila oznámenie k ohláseniu stavebných úprav zo dňa 19.8.2011 a výpisy z účtu. 3. Žalobkyňa použila nasledovné prostriedky procesného útoku : skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov, výsluch žalobkyne. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril elektronickým podaním došlým súdu dňa 7.2.2018, v ktorom potvrdil, že zmluva bola uzavretá dňa 9.7.2013 a že predmetná zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou, ale zmluvou uzatvorenou medzi dvoma podnikateľskými subjektmi v zmysle § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Uviedol, že tvrdenia žalobkyne nekorešpondujú so skutočným právnym stavom, nakoľko už z čl. 1 zmluvy o úvere zreteľne vyplýva, že veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 10.416 EUR do 8 pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu. Suma 4.600 EUR, teda v zmysle uvedeného predstavuje výšku peňažných prostriedkov, ktoré boli žalobkyni skutočne poskytnuté v súlade s údajmi uvedenými v dokumente označenom ako žiadosť o úvere. Poukázal na to, že žalobkyňa zmluvu o revolvingovej pôžičke nesporne uzavrela ako podnikateľ a pred jej uzavretím predložila veriteľovi osvedčenie o živnostenskom podnikaní a súčasne vypĺňala žiadosť o poskytnutie živnostenskej pôžičky pre podnikateľské subjekty, kde vyplnila všetky časti určené pre podnikateľský subjekt a ako účel čerpania pôžičky uviedla - podnikateľská činnosť. Uviedol, že argumentácia o spotrebiteľskom postavení žalobkyne sa javí preto len ako účelová a v súvislosti s týmto tvrdením žalobkyne žalovaný poukázal na rozhodnutie uverejnené na portáli www.justice.cov.sk, podľa ktorého: „Ak spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom napr. preto, že inak by druhá zmluvná strana s ním zmluvu neuzatvorila, je potrebné takýto záväzok charakterizovať ako obchod a nie ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko je potrebné chrániť dobrú vieru dodávateľa a dobrá viera je aj všeobecným princípom zmluvného práva “. Dodal, že tvrdenia žalobkyne nemajú nielen skutkový základ a oporu v dôkazoch, ale sú v rozpore s jej vlastným konaním, ale súčasne ani význam po právnej stránke. Tiež namietol, že žalobkyňa zaplatila 32 splátok po 217 EUR v celkovej výške 6.944 EUR, pričom posledná splátka mala byť uhradená v mesiaci február 2016 poukazujúc na internú kartu klienta obsahujúcej rozpis všetkých splátok poskytnutého úveru, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa pristúpila iba k úhrade 31. splátok, ktoré predstavujú celkovo sumu 6.727 EUR. V zmysle uvedeného žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. 5. Žalovaný na potvrdenie skutočnosti uvedených vo vyjadrení súdu doručil výpis internej karty žalobkyne č. zmluvy XXXXXX, v priebehu konania doručil žiadosť o poskytnutie PROFI úveru č. XXXXXX
- XXXXX zo dňa 4.7.2013. 6. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené v podanom vyjadrení k žalobe.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, prednesom advokátky žalobkyne, hore uvedenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkov stav: Dňa 9.7.2013 bola medzi žalobkyňou v zmluvnom postavení dlžníčky a žalovaným v zmluvnom postavení veriteľa uzatvorená zmluva nazvaná ako zmluva revolvingová zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, v zmysle ktorej na základe žiadosti žalobkyne ako dlžníčky jej boli veriteľom, t. j. žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 10.416 EUR na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti. ( bod 1.1. Zmluvy). Žalobkyňa sa veriteľovi zaviazala úver splácať v 48 mesačných splátkach vo výške 217 EUR splatných podľa splátkového kalendára, ktorý bol uvedený v prílohe číslo 1, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy ( bod 2.1 Zmluvy). Zmluva bola uzavretá dňa 9.7.2013 na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutočňuje automaticky (bod 8.1 Zmluvy). Súčasťou zmluvy bol aj splátkový kalendár, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa ako dlžníčka mala v prospech veriteľa - žalovaného splácať vždy k 22- dňu toho ktorého mesiaca splátku vo výške 217 EUR, so splatnosťou prvej splátky ku dňu 22.8.2013 a splatnosťou poslednej splátky ku dňu 22.7.2017. Z výpisu z účtu žalobkyne vyplýva, že dňa 11.7.2013 jej bola poskytnutá žalovaným ako veriteľom suma 4.600 EUR. Táto skutočnosť je nesporná. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo aj zaplatenie 31 splátok po 217 EUR, t. j. sumy 6.727 EUR. Z listinného dôkazu doloženého žalobkyňou vyplýva, že v prospech žalovaného uhradila aj v mesiaci február 2016, konkrétne dňa 26.2.2016, sumu 217 EUR (č.l.23 súdneho spisu). 8. Advokátka žalobkyne vo svojom prednese uviedla, že žalobkyňa predmetnú zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľka, v čase uzatvárania zmluvy nevystupovala ako podnikateľka a nemala živnostenské oprávnenie vydané na území SR. Žalobu považovala v celom rozsahu za dôvodnú.
9. Žalobkyňa tvrdila, že žiadosť o úver vypracovávala a vypisovala zamestnankyňa spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia SR a ona na základe vyžiadania dokladov od veriteľa dokladovala príjem za minulé obdobie, predložila daňové priznanie a 2-krát doklad totožnosti. Uviedla, že v tom čase nepodnikala na území Slovenskej republiky, nemala vydané žiadne živnostenské oprávnenie a na území SR nevykonávala podnikateľskú činnosť. Úver žiadala vyslovene na rekonštrukciu bytu, ktorá v tom čase už bola nimi aj vykonávaná. Dodala, že v tom čase pracovala v Rakúsku ako opatrovateľka a je pravdou, že túto činnosť vykonávala na základe povolenia na výkon tejto činnosti od rakúskych úradov. Tvrdila, že vyslovene úver nežiadala na výkon podnikateľskej činnosti, z poskytnutých finančných prostriedkov, okrem iného, bola financovaná rekonštrukcia bytu. Žalobkyňa uviedla, že o úver vo výške 4.600 EUR žiadala na základe žiadosti a po nazretí do žiadosti o poskytnutie PROFI úveru (č.l.151) uviedla, že ona v tejto žiadosti vyplňovala iba svoje priezvisko: Z., meno: A., vyplňovala rodné číslo: XXXXXX/ XXXX, vyplňovala svoje telefónne číslo: XXXXXXXXXXXXXX, vyplňovala bankové spojenie: číslo účtu: XXXXXXXXXX, kód banky XXXX, tiež vlastným písmom vyplňovala v bode V. údaje - obchodné meno: Vinceová Silvia, následne svojím písmom v žiadosti napísala v Košiciach a dňa 4.7.2013 a následne túto žiadosť vlastnoručne podpísala. Dodala, že ostatné údaje v žiadosti nie sú písané jej písmom, ostatné údaje vyplňovala zamestnankyňa PROFI CREDIT pani U.. Žalobkyňa zotrvala na tvrdení, že úver potrebovala na rekonštrukciu bytu a dodala, že ak by mala žiadať o úver ako fyzická osoba - podnikateľ, tak by sa tento náklad objavil aj v jej daňovom priznaní. Uviedla, že dňa 11.7.2013 jej na účet boli poskytnuté žalovaným finančné prostriedky vo výške 4.600 EUR, z ktorej sumy dňa 14.7.2013 vybrala sumu 103,67 EUR, dňa 20.7.2013 sumu 103,85 EUR a dňa 23.7.2013 sumu 25,96 EUR a to v Bulharsku, kde v tom čase bola na dovolenku so svojím synom. Následne ňou bola vybratá suma 400 EUR dňa 14.8.2013, ktorá suma bola na daná na rekonštrukciu bytu, následne v prospech účtu svojho manžela dňa 23.7.2013 a dňa 18.8.2013 uhradila spolu sumu 1.050 Eur a tieto boli použité na rekonštrukciu bytu. Dodala, že z uvedeného vyplýva, že finančné prostriedky neboli použité na žiadne podnikateľské účely, tieto boli použité či už pre potreby rodiny, ako aj na rekonštrukciu bytu. 10. Žalovaný tvrdil, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu nie je zmluvou spotrebiteľskou alebo zmluvou uzatvorenou medzi dvoma podnikateľskými subjektmi v zmysle § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Tvrdil, že suma 4.600 EUR poskytnutá žalovaným žalobkyni predstavuje výšku peňažných prostriedkov, ktoré boli žalobkyni skutočne poskytnuté v súlade s údajmi uvedenými v dokumente označeným ako žiadosť o úver, ktorú mala vypĺňať samotná žalobkyňa a pred uzavretím zmluvy predložila veriteľovi osvedčenie o živnostenskom podnikaní a ako účel čerpania pôžičky uviedla podnikateľskú činnosť. 11. Žalobkyňa uviedla, že má zato, že zmluvu, ktorú uzatvárala so žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou a táto neobsahuje všetky náležitosti tak ako si to vyžaduje zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, konkrétne neobsahuje výšku RPMN a v tomto prípade je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Tvrdila a zároveň aj preukázala, že v prospech účtu veriteľa učinila 32 splátok po 217 EUR, t. j. celkovo učinila úhrady vo výške 6.944 EUR. 12. Súd vec právne posúdil nasledovne: 13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej zákon č. 129/2010 Z.z. ), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
16. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
19. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona ( v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ), Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet z tejto ročnej percentuálnej mieri nákladov.
20. Podľa § 9 ods. 9 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
21. Podľa § 9 ods. 10 citovaného zákona, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
22. Podľa § 9 ods. 11 citovaného zákona, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru.
23. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
24. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
25. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
26. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
29. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
30. Podľa § 53 ods. 10 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
31. Spornou skutočnosťou v spore bolo, či predmetná zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou podľa zákona č. 129/2010 Z. z.. Zmluva, ktorá bola žalovaným označená ako zmluva o revolvingovou úvere v bode 1.1. obsahuje dohodu zmluvných strán o poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 10.416 EUR žalobkyni na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti do 8 pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu tejto zmluvy dlžníkom veriteľovi vrátane všetkých jej príloh. Zmluva ďalej obsahuje záväzok žalobkyne ako dlžníčky splatiť veriteľovi úver v 48 mesačných splátkach vo výške 217 EUR splatných podľa splátkového kalendára, ktorý tvoril prílohu č. 1 ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zo splátkového kalendára vyplýva splatnosť prvej splátky ku dňu 22.8.2013, každé ďalšie splátky vždy k 22 dňu toho ktorého mesiaca a splatnosť poslednej 48 splátky ku dňu 22.7.2017. Zo žiadosti o poskytnutie PROFI úveru zo dňa 4.7.2013 vyplýva, že žalobkyňa, ktorá vyplňovala v bode 1. žiadosti údaje jej priezviska, mena, rodného čísla, v bode 4. vyplňovala číslo mobilného telefónu a telefónu, bankové spojenie, číslo účtu, kód banky, v bode 5. vyplnila obchodné meno, kde uviedla Z. A. a následne túto žiadosť podpísala a svojim písmom dopísala v Košiciach 4.7.2013. Z tejto žiadosti ďalej vyplýva, že žalobkyňa mala žiadať o poskytnutie úveru vo výške 4.600 EUR a ako účel čerpania úveru boli uvedené podnikateľské účely s tým, že nominálna hodnota úveru činila celkovo sumu 10.416 EUR. 32. V prvom rade súd uvádza, že zmluva, ktorá bola uzavretá stranami sporu dňa 9.7.2013 nie je v žiadnom prípade zmluvou o revolvingovom úvere. Revolvingový úver je úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. Príkladom revolvingového úveru sú kreditné karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý úverový rámec. Revolvingový úver znamená v doslovnom preklade opakujúci sa úver. Kým spotrebiteľský úver je jednorazovým úverom na nákup konkrétneho tovaru či služby, pri revolvingovom úvere vzniká medzi poskytovateľom a klientom dlhodobý vzťah. Ten klientovi umožňuje čerpať akúkoľvek čiastku peňazí vždy, keď ju potrebuje
- a teda aj opakovanie - až do výšky svojho úverového rámca. V prípade použitia týchto peňazí alebo časti z nich, platí mesačné splátky, ktoré sa po zohľadnení úroku a poplatku spätne pripočítajú na jeho účet. Môže s nimi teda opäť disponovať. Revolvingový úver je poskytovaný za účelom opakujúcej sa potreby financovania obežných aktív. Revolvingový úver je vlastne transformáciou krátkodobého zdroja financovania na dlhodobý zdroj. Z toho vyplýva, že ide o účelový úver na rozdiel od kontokorentného úveru. 33. Súd zastáva názor, že tvrdenie žalovanej, že predmetný právny vzťah by sa mal posudzovať len ako vzťah obchodnoprávnej povahy založený zmluvou o úvere v zmysle § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka s poukazom na § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy je mylný, resp. nesprávny a túto jeho argumentáciu nemožno akceptovať z nasledovných dôvodov: 34. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej meny. Zmluva o úvere zo dňa 9.7.2013 uzatvorená medzi stranami sporu, túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný ako veriteľ má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, a na ktorom bolo dôkazné bremeno, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobkyne. Ustanovenie § 52 ods. 4 OZ označuje spotrebiteľa ako osobu, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Fyzická osoba - spotrebiteľ môže byť aj podnikateľom, ale pri uzavieraní spotrebiteľskej zmluvy ide o takú zmluvu, ktorá sa netýka jeho podnikateľskej činnosti, teda o takú zmluvu, ktorá je zameraná na uspokojovanie jeho osobných potrieb, potrieb členov jeho rodiny a domácnosti (porovnaj uznesenie NS SR z 20. novembra 2011, sp. zn. 5 Obo/7/2011). Žalobkyňa nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nebolo preukázané, aby žalobkyňa použila peňažné prostriedky v súvislosti s podnikateľskou činnosťou aj vzhľadom na jej zamestnanie - opatrovateľská činnosť vykonávaná v Rakúsku. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy a v prípade pochybností, dôkazné bremeno
na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy, znáša dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Všeobecne známou skutočnosťou sú nekalé praktiky žalovaného aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov. Za daného stavu je dôvodné žalobkyni priznať postavenie spotrebiteľa. 35. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník má postavenie predpisu špeciálneho. Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov Občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto, ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného, v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 53 OZ upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách. Súd teda uzatvára, že zmluva o úvere zo dňa 9.7.2013 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. a že žalobkyňa pri jej uzatvorení a plnení mala postavenie spotrebiteľa. 36. Inak povedané, pre posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje (zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva napr. o finančnom leasingu), ale dôležité je, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady so spotrebiteľským úverom. Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi na jednej strane a inými úvermi na druhej strane, v ktorom prípade možno vzťah posudzovať ako obchodný, spočíva predovšetkým v charaktere subjektov takéhoto vzťahu. veriteľom zo spotrebiteľského úveru je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovania spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. len v prípade, ako bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka, takýto úver je kvalifikovaný ako iný, a teda nespotrebiteľský, ktorý sa spravuje úpravou v zmluve a v Obchodnom zákonníku. 37. Definícia spotrebiteľa v Občianskom zákonníku je podobná definícii spotrebiteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, avšak z hľadiska ochrany spotrebiteľa a možnosti simulácie jeho iného postavenie je ešte prísnejšia. Kým z § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, výkladom Občianskeho zákonníka ( § 52 ods. 4 ) možno dospieť k záveru, že nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
38. V demokratickom štáte nemožno v súdnom konaní neskúmať zmluvu v súlade s platnou právnou úpravou, teda všeobecnou úpravou o spotrebiteľských zmluvách obsiahnutú v Občianskom zákonníku a zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Preto súd spotrebiteľskú zmluvu podrobil súdnemu prieskumu ex offo. Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje náležitosť ustanovenú v § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010Z.z. - a to hodnotu RPMN a s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) takúto zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. 39. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jedným zo zákonných základných predpokladov takejto ochrany je aj osobitná náležitosť písomnej zmluvy a to je RPMN nákladov, ktorá má pre klienta - spotrebiteľa, teda v tomto prípade žalobkyňu, ten význam, že vie si zistiť cenu úveru a porovnať ju s viacerými úvermi v iných bankových alebo nebankových inštitúcií.
40. Význam RPMN súvisí s jednoduchším orientovaním sa spotrebiteľov pri výbere úverového produktu. V jednom číselnom vyjadrení má totiž spotrebiteľ vyjadrené celkové náklady spotrebiteľa na úver reflektujúce nielen úroky, ale aj poplatky, a to so zreteľom na dobu splácania a výšku splátok. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným
typovou spotrebiteľskou zmluvou upravenou špeciálnym právnym predpisom, a to zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný bol od uzatvorenia zmluvy v postavení dodávateľa a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa. Žalobkyňa zmluvné podmienky nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitosti povinne obsahovať osobitné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon absenciu niektorých náležitosti vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení nespája s následkom neplatnosti zmluvy o úvere, avšak poskytuje spotrebiteľovi ochranu. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané, ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a pod.. Z uvedeného je zrejmé, že výška RPMN nikdy nemôže byť nižšia ako výška úrokovej sadzby. V ideálnom prípade by sa hodnota RPMN mala rovnať hodnote úrokovej miery. Ročná percentuálna miera nákladov je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. 41. Neexistencia údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 42. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor na iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
43. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením s právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
44. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
45. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
46. Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
47. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l OZ) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ).
48. V prejednávanej veci ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.
49. V prejednávanom prípade je nesporné, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 4.600 EUR, táto učinila úhrady v prospech žalovaného vo výške 6.944 EUR, teda nad rámec toho, čo jej bolo zo strany
žalovaného ako veriteľa poskytnuté a žalovaný je povinný tak titulom bezdôvodného obohatenia jej vrátiť sumu 2.344 EUR. 50. Súd zhodnotia vykonané dokazovanie majúc za to, že žaloba žalobkyne je čo do zaplatenia istiny v celom rozsahu dôvodná, ňou tvrdené skutočnosti boli v konaní preukázané, či už listinnými dôkazmi ako aj samotnou jej výpoveďou, majúc za to, že samotné zaškrtnutie políčka, že dlžníkovi sa poskytuje úver na podnikateľské účely nezakladá obchodnoprávny vzťah a to najmä vtedy, ak v zmluve vôbec nie je konkrétne uvedené na aký účel sa má zmluva v rámci aktivít v zamestnaní použiť, pričom bolo dôkazné bremeno na žalovanom preukázať, že ide o zmluvu nespotrebiteľskú, teda že zmluva má nespotrebiteľský charakter a tento musí byť preukázaný bezpečne spôsobom, nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom žalovaný v tomto smere nepredložil súdu žiadny hodnoverný dôkaz, nepreukázal účelové využitie poskytnutého úveru na výkon podnikateľskej alebo inej obdobnej činnosti žalobkyne, pričom pokiaľ žalovaný ako veriteľ viaže úver na určitý účel, reálne poskytnutie peňažných (úverových) prostriedkov zo zmluvy musí byť podmienené až preukázaním účelu zo strany dlžníka veriteľovi, teda žalovaný musí takýmto dokladom disponovať, účelovosť poskytnutia úveru v prejednávanom prípade preukázaná nebola. 51. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
52. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
53. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
54. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
55. Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
56. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
57. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobkyňa si uplatnil úroky z omeškania z istiny od 18.3.2016 - odo dňa podania žaloby ( žaloba na súd došla 18.3.2016, čo vyplýva z prezenčnej pečiarky Okresného súdu Košice I). Súd je toho názoru, že žalovaný sa dostal do omeškania so súdom priznanou výškou bezdôvodného obohatenia od 28.5.2016, t.j. nasledujúci deň po doručení žaloby (žaloba žalovanému súdom doručená dňa 27.5.2016), kedy sa žalovaný v skutočnosti dozvedel o bezdôvodnom obohatení (§ 563 OZ). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,00 %; po zvýšení o päť percentuálnych bodov jej výška činí 5 % ročne. V zmysle vyššie uvedeného súd priznal žalobkyni príslušenstvo - úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5% ročne od 28.5.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu zamietol.
58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
59. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. V spore bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa a ktorá má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
63. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
64. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb., od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
65. Podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je súdny poplatok z ceny (z úhrady) 6%, najmenej 16,50 eura.
66. V konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, ktorá je podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. oslobodená od platenia súdnych a preto je žalovaný ako strana sporu v konaní neúspešná, povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu o zaplatenie 2.344 Eur a ktorý činí 104,50 Eur ( položka 1 a) sadzobníka súdnych poplatkov ), na účet Okresného súdu Košice I.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).