Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-300-2017.pdf
PDF · 116.18 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/300/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Q. W., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v K., Q. Č.. X, zastúpeného JUDr. Martinom Sotákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kurská č. 3, proti žalovanému: J.. M. V., E.., N.. XX.X.XXXX, bývajúcemu v V., B. Č.. X, zastúpenému JUDr. Jánom Kožuškom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Sama Chalupku, o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 36C/421/2009-255 zo dňa 9.3.2017 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v časti výroku, v ktorej súd prvej inštancie určil neplatnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 12.9.2006 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a vo výroku o trovách konania.
M e n í rozsudok v ostatnej časti I. výroku tak, že u r č u j e , že vyhlásenie žalobcu o prevzatí čiastky 50.000 USD v hotovosti dňa 12.8.2006 od žalovaného a vyhlásenie o uznaní záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.8.2006, čo do základu a výšky obsiahnuté v Notárskej zápisnici N 164/2006, Nz 36362/2006, NCRIs 36318/2006, napísanej dňa 20.9.2006 na Notárskom úrade notárky JUDr. Kataríny Pravotiakovej v Košiciach sú neplatné.
P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 36C/421/2009-355 zo dňa 9.3.2017 určil, že zmluva o pôžičke zo dňa 12.9.2006 uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 50.000 USD poskytnutá žalovaným žalobcovi a Notárska zápisnica N 1642006, Nz 36362/2006, NCRIs 36318/2006 napísaná dňa 20.9.2006 na Notárskom úrade JUDr. Kataríny Pravotiakovej, v Košiciach, Krivá 18, predmetom ktorej bolo vyhlásenie žalobcu o prevzatí čiastky 50.000 USD v hotovosti dňa 12.9.2006 od žalovaného a vyhlásenie žalobcu o uznaní záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.9.2006, čo do základu i do výšky, t. j. uznanie záväzku splatiť pôžičku vo výške 50.000 USD do 12.9.2008, sú neplatné. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 12.9.2006 a jej overenia podpisov a Notárskej zápisnice Nz 36362/2006 zo dňa 20.9.2006 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bolo (fiktívne) zapožičanie 50.000 USD žalobcovi zo strany žalovaného. Požadoval tiež náhradu všetkých trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný na základe vzájomnej dohody dňa 19.9.2005 poskytol spoločnosti Ecoleder Trade s.r.o. Košice, ktorej bol žalobca spoločníkom a konateľom finančnú pôžičku prevodom na účet spoločnosti vo výške 19.972,20 USD a dňa 7.8.2006 pôžičku prevodom na účet spoločnosti vo výške 30.450,54
USD. Dňa 11.9.2006 v prepočítanom kurze vo výške 1.545.984 Sk žalovanému v hotovosti na základe príjmových a výdavkových dokladov zo dňa 11.9.2006 predmetnú pôžičku vrátil, čím považoval dlžnú sumu, ktorú mala vrátiť spoločnosť Ecoleder Trade s.r.o. Košice žalovanému za vyrovnanú. Už v deň však po prevzatí finančnej hotovosti a úplnom vrátení požičanej sumy žalovaný ho ľstivým a podvodným spôsobom oslovil, že manželka mu nedôveruje, že požičal predmetné peniaze, podozrieva ho na čo ich použil a pre dobro v rodine požiadal o spísanie zmluvy o pôžičke na 50.000 USD s čím žalobca súhlasil. Po podpísaní tejto zmluvy dňa 20.9. ho opätovne žalovaný oslovil, že takto podpísaná zmluva pre jeho manželku nestačí a presvedčil ho, aby podpísal aj notársku zápisnicu, čo sa napokon aj stalo na notárskom úrade JUDr. Kataríny Pravotiakovej. Žiadne finančné prostriedky zo strany žalovaného ako veriteľa však mu v deň 12.9.2006 ani 20.9.2006 poskytnuté neboli. Predmetným dokladom - zmluvám nevenoval žalobca žiadnu vážnosť, ani pozornosť, a preto bol nemilo prekvapený, keď dva a pol roka po uvedených udalostiach obdržal od súdneho exekútora upovedomenie o začatí exekúcie a následne exekučné príkazy. Pochopil v tom čase, že konanie žalovaného bolo vopred premyslené ako podvodné konanie voči jeho osobe a s tým, že žalovaný sa snažil o plnenia na základe neplatného právneho úkonu. Zmluvu o pôžičke so žalovaným totiž neuzatvoril slobodne a vážne a naviac ho žalovaný uviedol do omylu.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s tým, že skutočne previedol finančné prostriedky na dvakrát na devízový účet spoločnosti Ecoleder Trade, s.r.o., Košice, avšak tieto finančné prostriedky neboli poskytnuté ako pôžička spoločnosti Ecoleder Trade, s.r.o. Košice, ale žalobcovi ako fyzickej osobe. Poskytnuté finančné prostriedky mu nikdy vrátené neboli, bola mu vrátená iba suma 450 USD. Namietal, že by podpísaní zmluvy o pôžičke uviedol žalobcu do omylu alebo ho inak zavádzal, nenaliehal naňho, pretože zmluvu o pôžičke dňa 12.9.2006, žalobca podpísal dobrovoľne vážne a veľmi dobre vedel, čo podpisuje.
4. Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, jednak vypočutím sporových strán, listinnými dôkazmi, ale aj vypočutím svedkov. Výpismi z bankových účtov bolo preukázané, že žalovaný zaslal na účet spoločnosti Ecoleder Trade, s.r.o. Košice ako príjemcovi dňa 29.9.2005 sumu 19.972,50 USA a dňa 7.8.2006 sumu vo výške 30.450,54 €. Z predloženého príjmového pokladničného dokladu spoločnosti Ecoleder Trade, s.r.o. Košice V - 8217 zo dňa 11.9.2006 zistil, že bola vyplatená suma 1.545.984,-Sk žalovanému. Vykonal dokazovanie aj oboznámením Zmluvy o pôžičke zo dňa 12.9.2009, ktorá bola podpísaná obidvomi sporovými stranami, ale aj Notárskou zápisnicou, spísanou na Notárskom úrade JUDr, Kataríny Pravotiakovej notárky so sídlom v Košiciach, Trieda č. 18 pod sp. zn. N 164/2006.
5. Súd uviedol, že predmetom tohto sporu je určenie, že písomná zmluva o pôžičke zo dňa 12.9.2006 uzavretá medzi sporovými stranami a notárska zápisnica predmetom ktorej bolo vyhlásenie žalobcu o prevzatí čiastky 50.000 USD v hotovosti, ako jeho vyhlásenie o uznaní záväzku zo zmluvy o pôžičke sú neplatné. Poukázal na to, že svojím charakterom je žaloba žalobcu určovacou žalobou podľa § 137 písm. c/ CSP a naliehavý právny záujem žalobca preukázal tým, že je voči nemu vedené exekučné konanie u súdneho exekútora JUDr. Andreja Dembického pod č. Ex 520/2009 na základe exekučného titulu, ktorým je práve predmetná notárska zápisnica, ktorej neplatnosti sa domáha.
6. Súd poukázal na skutočnosť, že v žalobe žalobca tvrdil, že ho žalovaný svojím podvodným konaním uviedol do omylu, preto posúdil túto žalobu aj v zmysle ust. § 49a Občianskeho zákonníka a vzhľadom k tomu, že žalovaný namietal premlčanie tejto relatívnej neplatnosti s poukazom na ust. § 100 ods. 1 a 101 Občianskeho zákonníka uzavrel, že námietka žalovaného v tomto smere bola relevantná. Zmluva o pôžičke bola totiž podpisovaná 12.9.2006 a žalobca sa ako oprávnený dovolať relatívnej neplatnosti počnúc dňom 13.9.2006 v 3-ročnej premlčacej lehote žalobu musel podať do 13.9.2009, čo však neurobil, lebo bola osobne podaná na súde až 18.9.2009.
7. Ďalej súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ale vzhľadom na tvrdenú absolútnu neplatnosť právneho úkonu zo strany žalobcu poukázal aj na ustanovenia § 34 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z obsahu prednesov žalobcu, ale aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa domáha aj určenia absolútnej neplatnosti poukazujúc na nedostatok vážnosti prejavu vôle pri uzatváraní právneho úkonu - zmluvy o pôžičke. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že skutočne sporové strany dňa 12.9.2006 podpísali zmluvu o pôžičke, avšak v skutočnosti k odovzdaniu čiastky 50.000 USD zo strany žalovaného ako veriteľa žalobcovi ako dlžníkovi nedošlo. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi ani sporná. Preto nemohla byť medzi stranami sporu platne uzavretá zmluva o pôžičke,
keďže v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka je zmluva o pôžičke reálnou zmluvou, čo znamená, že zmluvné strany takúto zmluvu môžu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcom pochybnosti o jej obsahu, pričom k založeniu tohto zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním predmetu pôžičky. Keďže k reálnemu odovzdaniu peňazí nedošlo, nevznikol medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky. Zmluva o pôžičke zo dňa 12.9.2006 bola uzavretá iba formálne, zo strany žalovaného ako veriteľa žalobcovi ako dlžníkovi tvrdené peňažné prostriedky odovzdané neboli a súd uzavrel, že sporové strany svojím prejavom vôle nechceli vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku ich prejavu nastali. Pri uzatváraní zmluvy o pôžičke absentovala u oboch strán vážnosť prejavu ich vôle, a preto nedostatok vážnosti tejto vôle spôsobil, že neboli založené právne následky prejavu vôle. Uzavrel, že zmluva o pôžičke je absolútne neplatným právnym úkonom, a preto je potom neplatným právnym úkonom aj notárska zápisnica, ktorá deklaruje uzavretie zmluvy o pôžičke medzi sporovými stranami zo dňa 12.9.2006.
8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením a ktoré v zmysle § 262 ods. 2 CSP vydá vyšší súdny úradník.
9. V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, prípadne rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prvom rade v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nerozhodol o petite žaloby, ako ho navrhoval žalobca, ale tento uspôsobil z neznámeho dôvodu, a teda rozhodol nad návrh. Poukázal na to, že podstatou súdneho sporu bolo poskytnutie pôžičky zo strany žalovaného pre žalobcu v celkovej výške 50.000 USD. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že v rokoch 2005 a 2006 poskytol žalovaný žalobcovi finančnú pôžičku na dvakrát, a to 19.9.2005 20.000 USD a dňa 7.8.2006 30.000 USD. Podľa pokynu žalobcu tieto finančné prostriedky žalovaný poskytol na účet spoločnosti Ecoleder Trade, s.r.o., kde bol žalobca konateľom. Napriek tomu žalovaný tvrdil, že pôžička bola poskytnutá žalobcovi ako fyzickej osobe a táto skutočnosť bola potvrdená aj zmluvami, ktoré ohľadne týchto pôžičiek boli následne písomne vyhotovené, aj keď sa neskôr žalobca snažil o výmenu predných strán vyhotovených zmlúv tak, aby na nich bol uvedený ako dlžník spoločnosť Ecoleder Trade, s.r.o. Košice. Žalovaný v záujme zabezpečenia svojej pohľadávky a po upozornení zo strany iných občanov, že žalobca má napožičané peniaze a nespláca ich, nechal vyhotoviť ďalšiu zmluvu písomnú, a to dňa 12.9.2006 o poskytnutí pôžičky 50.000 USD aj s dohodnutým úročením s lehotou splatnosti dvoch rokov. Až následne potom požiadal aj o vyhotovenie notárskej zápisnice dňa 20.9.2006, v ktorej je obsiahnuté aj vyhlásenie povinnej osoby a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou. Na základe tohto vyhlásenia žalobca uznal poskytnutie pôžičky v sume 50.000 USD čo do základu a výšky a zaviazal sa túto pôžičku splatiť. Pokiaľ žalobca v konaní uvádzal, že bol uvedený do omylu alebo, že jeho vôľa nebola vážna pri uzavretí predmetnej zmluvy o pôžičke, ale aj pokiaľ tvrdil, že žalovanému bola pôžička v celom rozsahu vrátená, čo potvrdzoval príjmovým a výdavkovým dokladom spoločnosti Ecoleder Trade s.r.o., Košice a svedeckými výpoveďami, tak tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Žalovaný počas celého konania rozhodne poprel, že by bol prevzal finančné prostriedky ako z titulu vrátenia pôžičky, ale poprel aj podpísanie príjmového a výdavkového dokladu firmy na sumu 1.545.984,-Sk. Už aj pri laickom posúdení podpisu na uvedenom príjmovom doklade a výdavkovom doklade je možné konštatovať, že sa nejedná o podpis žalovaného na týchto dokladoch. Výpoveď svedkyne, ktorá predmetné listiny mala vyhotoviť a bola zamestnankyňou predmetnej spoločnosti, nemôže byť vierohodná vzhľadom na jej pracovnú podriadenosť žalobcovi a jej účasť pri vyhotovovaní týchto dokladov, ktoré sú napokon fingované. Súd prvej inštancie posudzoval právny úkon, a to jednak zmluvu o pôžičke, ale aj vyhlásenie povinnej osoby obsiahnuté v notárskej zápisnici z hľadiska absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Konštatoval, že nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke, pretože ide o reálnu zmluvu, ale k odovzdaniu finančných prostriedkov nedošlo, preto absentovala vážnosť prejavu vôle zúčastnených strán a z toho dôvodu sa jedná o neplatný právny úkon a následná je neplatná aj notárska zápisnica zo dňa 20.9.2006. Tieto závery súdu sú však v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Medzi účastníkmi totiž nebolo sporné, že pôžička v celkovej výške 50.000 USD zo strany žalovaného bola poskytnutá a ani samotný žalobca v spore netvrdil, že pri spisovaní zmluvy o pôžičke dňa 12.9.2006 sa malo jednať o inú sumu pôžičky než tá, ako bola už poskytnutá na dvakrát od žalovaného. Tu poukázal odvolateľ na to, že k skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky nemusí nutne dôjsť iba v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, môže sa tak stať aj pred uzavretím pôžičky, ale aj po jej uzavretí, pokiaľ účastníci prejavia svoj
úmysel pri týchto právnych úkonoch týkajúcich sa poskytnutej pôžičky. Žalovaný po poskytnutí pôžičky si chcel zabezpečiť návratnosť jej vrátenia, z toho dôvodu boli uzatvárané zmluvy a následne spísaná aj notárska zápisnica. Polemizoval, že v danom prípade by bolo možno hovoriť aj o tzv. dlžobnom úpise, ktorým dlžník písomne potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú sumu. V prípade tohto dlžobného úpisu dôkazné bremeno ohľadom dlhu a jeho výšky prechádza z veriteľa na dlžníka. Spornou bola aj otázka, či došlo alebo nedošlo k vráteniu uvedenej pôžičky zo strany žalobcu dňa 11.9.2009. Účtovné doklady, ktoré žalobca predložil ako dôkaz, nemôžu obstáť proti jednoznačnému uznaniu žalobcu, pokiaľ ide o poskytnutú pôžičku naposledy potvrdenej zmluvou o pôžičke dňa 12.9.2006 a následnou spísanou notárskou zápisnicou zo dňa 20.9.2006. Je preto absurdná obrana žalobcu, že tieto úkony žalobca urobil na požiadanie žalovaného len preto, aby presvedčil manželku žalovaného o poskytnutej pôžičke. Manželka žalovaného bola vypočutá ako svedkyňa a tieto tvrdenia poprela a naviac, aby len za takýmto účelom žalovaný si nechal vyhotoviť notársku zápisnicu, za čo zaplatil sumu cez 8.500,-Sk. V skutočnosti išlo o vyhotovenie verejnej listiny, ktorú žalovaný požadoval z dôvodu, aby mohol v prípade nesplácania pôžičky túto použiť ako exekučný titul. Preto je nelogické tvrdenie žalobcu keď na jednej strane uvádza, že dňa 11.9.2006 žalovanému vrátil pôžičku cez 1.500.000,-Sk a na druhej strane po tomto dátume by mal len naoko podpísať žalovanému listiny o pôžičke, ktoré by mali dosvedčovať platnosť pôžičky, aj keď táto pôžička už bola splatená. Žalobca sa v spore snažil presvedčiť súd o tom, že on je ten, ktorý bol podvedený, ale opak je pravdou. Charakter žalobcu bol v konaní preukazovaný aj od iných ľudí svedkami, dokonca blízkych príbuzných, od ktorých si požičiaval peniaze, ktoré následne nevrátil. Proti žalobcovi bolo vedené aj trestné stíhanie na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 4T/70/12 pre nevrátenie pôžičiek P. P. P. A. Z., ale aj V.. P. C.. Nie je podstatné, či konanie žalobcu naplnilo znaky skutkovej podstaty niektorého z trestného činu, ale podstatné je to, že aj týmto trestným konaním bol preukázaný podvodný charakter žalobcu spojený s požičiavaním peňazí od iných občanov a tým klesá aj jeho dôveryhodnosť pri výpovediach pred súdom, preto pokiaľ súd prvej inštancie prijal záver o absolútnej neplatnosti právnych úkonov z dôvodu, že predmetná zmluva o pôžičke nebola reálnou zmluvou, je tento záver v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Všetky úkony sa totiž týkali jednej a tej istej pôžičky poskytnutej žalovaným žalobcovi v dvoch splátkach, tvoriacich spolu sumu 50.000 USD. Následne vyhotovené listiny boli len právnym zabezpečením žalovaného na vymoženie svojej pohľadávky.
10. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím a konečným verdiktom súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol ako nedôvodné a potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I. Je nepochybné, že samotný žalovaný svojimi skreslenými a nepravdivými tvrdeniami už pri prvých výpovediach, kde prezentoval rôzne formy požičania peňazí zavádzal súd, a tým priamo preukázal, že dňa 12.9.2008 pri podpisovaní zmluvy o pôžičke žalobcovi neposkytol žiadnu finančnú čiastku vo výške 50.000 USD, preto sa domáhal vyhlásenia neplatnosti právneho úkonu a týmto úkonom je práve zmluva o pôžičke zo dňa 12.9.2006. V prvom rade uviedol, že nie je mu jasná námietka odvolateľa, že súd prvej inštancie rozhodol utra petitum, pretože súd rozhodol presne podľa žalobného návrhu, aj keď s právnou úpravou v zmysle zákona. Taktiež vyslovil počudovanie, že žalovaný presedlal z poskytnutej pôžičky dňa 12.9.2006 na spomínané kontokorentné úvery nedokumentárnej platby, lebo už nemal iné východisko a nevedel hodnoverne preukázať poskytnutú pôžičku, ktorú podľa jeho pôvodného tvrdenia mal v uvedený deň žalobcovi poskytnúť v stanovenej výške. Výpoveďami svedkov, a to účtovníčky P. W., ekonómky J.. Q.. K. Y., ale aj synom žalobcu M. W. boli preukázané tvrdené skutočnosti, že žalovanému boli finančné prostriedky, ktoré na účet spoločnosti Ecoleder Trade s.r.o. poukázal riadne vrátené oproti pokladničnému dokladu parafovanému žalovaným. Neobstojí ani jeho tvrdenie, že nejde o jeho podpis, pretože žalovaný mal v tom čase parafu zaužívanú a túto pri pokladničnom doklade aj použil. Tento účtovný doklad sa stal nespochybniteľným v účtovníctve predmetnej firmy v súvislosti aj s inými predpismi a daňovými odvodmi. Následne v odvolaní uvádzal, že predmetné prostriedky žalovaného boli vlastne prepraním špinavých peňazí zo zdrojov, ktoré však žalobcu nezaujímali. Žalovaný pracoval u žalobcu, vydržiaval si milenku a požičiaval si od žalobcu opakovane finančné prostriedky. Ďalej nepovažoval žalobca za potrebné vyjadrovať sa k nepodstatným a nedôvodným veciam, ktoré žalovaný v odvolaní uvádza, pretože sú právne nepodložené a naopak tvrdenia žalobcu pravdivé, objektívne a podložené dôkazmi. Zo strany žalovaného na základe zmluvy o pôžičke uzavretej sporovými stranami 12.9.2006 nikdy k odovzdaniu peňazí nedošlo, a preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že nemohlo dôjsť k uzavretiu platnej zmluvy o pôžičke, keďže sa jedná o reálnu zmluvu, ku ktorej naplneniu dochádza až vtedy, ak je predmet pôžičky aj reálne odovzdaný, čo v tomto prípade chýbalo.
11. K vyjadreniu sa opätovne vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich stanoviskách a tvrdeniach, ako aj na odvolacích dôvodoch a odvolacích námietkach.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas a oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
13. Žalovaný použil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav, a o omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
14.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.
15. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku. Odvolací súd však konštatuje, že časť výroku rozsudku ohľadne neplatnosti notárskej zápisnice je nesprávne formulovaná a túto časť výroku je potrebné upraviť, čo vykonal zmenou tejto časti v súlade so zákonom, nie však v súvislosti s odvolaním žalovaného.
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie s prihliadnutím na odvolacie námietky odvolací súd dodáva:
17. Odvolací súd nezdieľa názor žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol nad návrh žalobcu, prípadne rozhodol o inom, než sa žalobca domáhal. Zo žaloby jednoznačne vyplynulo, čoho sa žalobca domáha a čo chce docieliť. Podľa § 216 ods. 1 CSP je súd viazaný návrhom žalobcu, pričom žalobca je ten, čo vymedzuje predmet konania. Zo žaloby ale aj s prednesov žalobcu počas celého sporu je jasné, čoho sa žalobca domáha a formulácia petitu zo strany súdu je konečným vyjadrením úsudku konajúceho súdu v súlade s § 218 ods. 1 CSP. Výrok rozsudku súdu musí byť pritom určitý a vykonateľný. Je žiadúce, aby právna terminológia vo výroku zodpovedala legálnemu textu, znamená to, že súd pri formulovaní výroku rozsudku je viazaný doslovným znením žalobného návrhu do najmenších podrobností. Súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu, nerozhodol ultra petitum. Odvolací súd tu poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 4542/2007, z ktorého vyplýva, že len súd rozhoduje, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia, prípadným návrhom na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku však súd musí dbať, čoho sa žalobca skutočne domáhal. Preto ak
žalobca v žalobe uvedie presne a určite čoho sa domáha, spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, aj použitím iných slov vyjadrí vo výroku svoje rozhodnutie rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Žalobca sa jednoznačne domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o pôžičke a následne aj vyhlásení, obsiahnutých v notárskej zápisnici v súvislosti s touto pôžičkou a tomto nároku súd prvej inštancie aj rozhodol. Odvolací súd však zastáva názor, že formulácia časti vyhovujúceho výroku o neplatnosti notárskej zápisnice nie je v súlade s literou zákona, keďže nemožno určiť neplatnosť aktu vydaného oprávneným orgánom - notárskej zápisnice, len vyhlásení v nej a takto v zmysle § 388 CSP aj zmenil túto časť rozsudku.
18. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
19. Zmluva o pôžičke je zmluvou neformálneho charakteru, kedy zmluvné strany ju môžu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu jej dojednania, ale k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. Ak nedošlo k naplneniu potreby vymedzeného § 657 Občianskeho zákonníka, spočívajúceho v prenechaní veci veriteľom dlžníkovi, nemožno hovoriť o vzniku zmluvného typu upraveného týmto ustanovením a právny vzťah založený predmetnými ustanoveniami nie je zmluvou o pôžičke ( rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 1517/2008). V konaní sa sporové strany zhodli, že skutočne na základe písomne vyhotovenej zmluvy o pôžičke zo dňa 12.9.2006 uvedené peniaze zo strany žalovaného ako veriteľa žalobcovi ako dlžníkovi odovzdané neboli. Nedošlo teda k platnému uzavretiu tejto zmluvy, čo má za následok aj následnú neplatnosť vyhlásení o odovzdaní predmetných peňazí a uznaní záväzku na tomto základe v notárskej zápisnici, pretože chýbala vážnosť vôle zmluvných strán, od začiatku totiž vedeli, že na základe tejto písomnej zmluvy dňa 12.9.2006 peniaze reálne odovzdané neboli. Neprichádza do úvahy ako relevantný argument žalovaného, že išlo o peniaze, vyplatené na účet právnickej osoby v minulosti, keďže v písomnej zmluve o pôžičke zo dňa 12.9.2006 je jednoznačne stanovené, že uvedená suma 50.000 USD bola odovzdaná v deň podpisu pôžičky, čo sa reálne nestalo. Tu odvolací súd ešte dáva do pozornosti rozhodnutia NS ČR sp. zn. 28 Cdo 3790/2008, 33Odo 209/2005 ktoré však práve vzhľadom na formuláciu písomnej zmluvy o pôžičke nemožno použiť. Uvedené rozhodnutie počíta s tým, že nie je vylúčené, aby sa zmluvné strany dohodli, že peniaze, ktoré už boli vyplatené (a odovzdané aj z iného dôvodu) a ktoré je dlžník povinný vrátiť budú ďalej, od uzavretia písomnej zmluvy tvoriť predmet pôžičky, prípadne že peniaze nemusia byť priamo odovzdané. V písomnej zmluve o pôžičke v tomto prípade však nie je žiadna zmienka o peniazoch vyplatených v minulosti na účet právnickej osoby, jednoznačne sa uvádza odovzdanie hotovosti žalobcovi v deň podpisu zmluvy o pôžičke, čo ale splnené nebolo. Neobstojí ani argumentácia žalovaného o dlžobnom úpise, keďže táto bola vznesená až v odvolaní a vzhľadom na okolnosti prípadu ju nemožno akceptovať.
20. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie s výnimkou upraveného výroku ako vecne právne podľa § 387 os. 1 CSP potvrdil vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. Len pre upresnenie odvolací súd uvádza, že zmena formulácie časti výroku súdu prvej inštancie neznamenala zmenu pre vecnú nesprávnosť rozhodnutia.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).