Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3S-32-2015.pdf
PDF · 223.6 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/32/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu LEGATOs Recovery k. s., so sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Mierová 650/56 (predtým PERSPECTA RECOVERY, k. s.), správca konkurznej podstaty úpadcu ST OMEGA, s.r.o., so sídlom Stará Ľubovňa, Nám. Gen. Štefánika 3, IČO: 31 702 791, zastúpeného SVITOK a spol., s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 05. júna 2015 číslo: 737825/2015 a rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 14. októbra 2014 číslo: 9712402/5/4632869/2014/4210/Smo, na základe všeobecnej správnej žaloby takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 05.06.2015 podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov č. 9712401/5/4632869/2014/4210/Smo zo dňa 14.10.2014, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných, finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) v nadväznosti na § 165 ods. 5 Daňového poriadku nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 196 476,27 eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 73 850,49 eur daňovému subjektu ST OMEGA, s.r.o., Stará Ľubovňa (ďalej len „daňový subjekt, žalobca“), potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že žalobca namietal nulitu výzvy na doplnenie odvolania, namietal nezákonnosť daňovej kontroly, samotný postup správcu dane, že neprebehlo prvostupňové daňové konanie, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.04.2012 sp.zn. 1S/14/2012-70, ktorý podľa jeho názoru v celom rozsahu zakázal správcovi dane vykonávať daňovú kontrolu a správca dane ju aj napriek tomu vykonával, ďalej namietal, že daňová kontrola nebola vykonaná v zákonnej 6-mesačnej lehote podľa § 15 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb., že pred vydaním rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly sa nemohol vyjadriť k žiadosti o predĺženie lehoty, že v procese daňovej kontroly boli spôsobené prieťahy neschopnosťou kontrolórov, dokazovanie hodnotil ako nesústredené, chaotické, s jasným cieľom daňový subjekt dodaniť. Namietal, že do kontroly zasahovali aj zamestnanci žalovaného, aj keď na to neboli poverení a daňový subjekt sa nemal možnosť k tomu vyjadriť, že neboli vypočutí konatelia spoločnosti ako základný dôkaz a základná možnosť obrany daňového subjektu, že správca dane mu neumožnil realizovať právo na úzku spoluprácu a súčinnosť
tým, že mu neoznámil svoje pochybnosti, aby sa mohol účinne brániť. Žiadal vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, vodičov, prípadne ďalších osôb zúčastnených na preprave tovaru. Argumentoval, že správca dane nepreukázal, že proces medzinárodného dožiadania o výmenu informácií prebieha riadne bez prieťahov, že dôkazy získané od prevádzkovateľa mýtneho systému sú nezákonné, nakoľko ide o údaje osobnej povahy, ktoré podľa zákona o ochrane osobných údajov nie je možné použiť a navyše nič nepreukazujú, nakoľko je známe aj to, že vodiči vypínali monitorovacie zariadenie, aby sa vyhli spoplatneniu, za čo nemôže niesť daňový subjekt zodpovednosť. Dôvodil, že správca dane pri dokazovaní postupoval tendenčne s úmyslom poškodiť daňový subjekt. Argumentoval, že všetky podmienky oslobodenia od dane splnil, konštatoval nesprávne zameranie dokazovania správcom dane, keď niektoré dôkazy vykonával úplne zbytočne, že správca dane účelovo manipuloval a ignoroval záväzné stanoviská ESD a vykladá ich v rozpore so skutočným obsahom. Na základe týchto skutočností navrhol rozhodnutie správcu dane zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že daňový subjekt splnil všetky podmienky pre vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011.
3. Žalovaný preskúmal v odvolaní uvedené skutočnosti, aj rozhodnutie správcu dane, zistil skutkový a procesný stav a podrobne sa vysporiadal s odvolacími námietkami správcu dane na strane 28 až 42 preskúmavaného rozhodnutia.
4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec Daňovému úradu Prešov na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
5. V bode 1./ žaloby namietal, že tak oznámenie o daňovej kontrole a všetky oznámenia a výzvy vydané daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad, ako i rozhodnutie správcu dane sú nulitné, t.j. nevyvolávajúce žiadne právne účinky, pretože boli vydané niekým neexistujúcim. S poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 479/2009 poukázal, že príslušným správcom dane pre žalobcu je Daňový úrad Prešov, Hviezdoslavova 7, Prešov a pobočka alebo kontaktné miesto nemá ani zákonom delegovanú kompetenciu tak ako to napríklad má daňový úrad. Nespochybnil možnosť riadenia pobočiek alebo kontaktných miest, avšak nie sú samostatnými verejnými orgánmi, ktoré by mohli vydať rozhodnutie ako daňový úrad.
6. V bode 2./ žaloby namietal nezákonnosť daňovej kontroly z dôvodov, že správca dane porušil nielen základné zásady daňového konania uvedené v § 2 ods. 1, 2, 3, 6, 7 a 8 zákona č. 511/1992 Zb., ale došlo k porušeniu ústavných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako i základných ľudských práv podľa medzinárodných zmlúv a dohôd, nakoľko správca dane absolútne ignoroval žalobcove základné práva, postupoval svojvoľne, odmietal so žalobcom komunikovať napriek tomu, že sa toho domáhal, zatajoval pred ním zisťované skutočnosti a dôkazy, čím mu znemožnil realizovať základné práva tak, aby sa mohol úspešne brániť proti nezmyslom, ktoré správca dane vykonštruoval.
7. V bode 3./ žaloby žalobca trvá na námietke o nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu porušenia § 41 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 15 ods. 16 zákona č. 511/1992 Zb.. Po tom, ako žalobca predložil všetky doklady, ktoré správca dane od neho požadoval, správca dane svojvoľne a nezákonne bez akejkoľvek vedomosti a súčinnosti žalobcu vykonával rôzne dôkazy, čím vlastne vykonával vyhľadávaciu činnosť, ktorú v rámci daňovej kontroly už nemôže vykonávať, pretože by išlo súbežne o dva samostatné postupy, ktoré sa vzájomne vylučujú. Ak mal správca dane pochybnosti o správnosti, úplnosti alebo pravdivosti žalobcom predložených a uvádzaných skutočností, mal tieto pochybnosti uviesť a vyzvať žalobcu na vyjadrenie, prípadne predloženie dôkazov. Správca dane postupoval nezákonne a úplne zbytočne, spôsobil prieťahy v konaní. V dôsledku uvedeného nezákonného postupu správcu dane je celá daňová kontrola nezákonná.
8. V bode 4./ žaloby žalobca namietal, že daňová kontrola zákonne ani nezačala, čím je v celom rozsahu nezákonná a predstavuje nezákonný zásah do práv žalobcu. Upovedomenie o začatí daňovej kontroly č. 735/320/33562/2011/Val zo dňa 04.11.2011 bolo žalobcovi doručené dňa 11.11.2011, pričom v upovedomení správca dane oznámil začatie daňovej kontroly na deň 08. november 2011. Z toho je jasné, že upovedomenie o začatí daňovej kontroly žalobcovi bolo doručené 3 dni po termíne začatia daňovej kontroly správcom dane. Dôvodil, že upovedomenie o začatí daňovej kontroly je procesným úkonom, ktorý vyvoláva rôzne právne účinky, a to či už vo vzťahu ku kontrolovanému daňovému subjektu
alebo správcovi dane. Vznik týchto právnych účinkov však nikdy nemôže nastať retroaktívne, teda skôr, než sa účastník konania o tomto úkone dozvie.
9. V bode 5./ žaloby uviedol, že daňová kontrola je nezákonná i z toho dôvodu, že jej výkon bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1S/14/2012-70 zo dňa 18.04.2012 zakázaný a daňový orgán napriek tomu v daňovej kontrole pokračoval s tým, že vymenil osoby daňových kontrolórov tak, že určil nových. Týmto rozsudkom krajský súd zakázal vykonávať daňovú kontrolu nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011 začaté na základe upovedomenia Daňového úradu Stará Ľubovňa o začatí daňovej kontroly zo dňa 04.11.2011 poverenými kontrolórmi - N.. U. G. a X.. P. P.. Z uvedeného je treba vyvodiť závery, že ak pri začatí daňovej kontroly neboli zákonne určení zákonní kontrolóri, nebola splnená základná zákonná podmienka pre začatie výkonu daňovej kontroly, a tým je celá daňová kontrola nezákonná.
10. V bode 6./ žaloby žalobca trvá na námietke týkajúcej sa závažného procesného pochybenia a to, že neprebehlo prvostupňové vyrubovacie konanie. Žalovaný na jednej strane v rozhodnutí tvrdí, že daňová kontrola bola ukončená prerokovaním protokolu a následne tvrdí, že nezačalo vyrubovacie konanie. Tieto tvrdenia sú vzájomne si odporujúce a sú teda zmätočné. Navyše takéto tvrdenie je i v rozpore s vtedy platnou právnou úpravou, a to § 15 ods. 13 zák.č.511/1992 Zb., podľa ktorého daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom, alebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcom po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcom po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44). Uvedené závery žalovaného sú v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR nález I.ÚS 238/06 zo dňa 16.12.2008, podľa ktorého daňová kontrola nepredstavuje samostatné daňové konanie, ale je čiastkovým procesným postupom, ktorý sa uskutočňuje v rámci daňového konania; nie je teda samostatnou fázou daňového konania, ale úkonom správcu dane. Daňová kontrola sa spravidla začína spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly. Ukončená je dňom prerokovania protokolu o daňovej kontrole s kontrolovaným daňovým subjektom. Protokol o daňovej kontrole nemožno považovať za rozhodnutie, pretože ním sa daňovému subjektu neukladajú práva a povinnosti, ale je iba podkladom na prípadné vydanie platobného výmeru. Daňová kontrola je teda svojou povahou procesom kontrolným, a nie rozhodovacím. Ústavný súd konštatoval, že „samotná daňová kontrola nemôže a ani zákonodarca nemal na mysli, aby nahradila prvostupňové daňové konanie so všetkými svojimi procesnými právami a povinnosťami účastníka konania“. Doručenie protokolu sa podľa § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu na dani ako prvý úkon v konaní, na základe ktorého sa účastník konania dozvie, aká povinnosť sa od neho požaduje splniť, to znamená, v akej výške, na akom právnom základe a na akých dôvodoch. Účelom prerokovania protokolu je vnútorná revízia protokolu správcom dane pri jeho prerokovaní. V tejto súvislosti poukázal žalobca na základné zásady daňového konania, na ktoré poukázal vo vyššie citovanom náleze Ústavného súdu SR. Žalobca dôvodil, že vo vyrubovacom konaní bolo povinnosťou správcu dane umožniť mu odstrániť protichodné názory v súvislosti so závermi daňovej kontroly uvedenými v protokole z daňovej kontroly a vyjadrením žalobcu k protokolu. V tomto prípade správca dane nezákonným postupom neumožnil žalobcovi tieto rozpory odstrániť, čím porušil jeho ústavné právo podľa § 46 ods. 2 Ústavy SR. V súvislosti s touto námietkou žalobca nezákonným postupom správcu dane mal odňatú možnosť konať ako účastník prvostupňového daňového konania, keď pri výkone daňovej kontroly bola táto vykonávaná takmer bez akejkoľvek súčinnosti so žalobcom, prvostupňové daňové vyrubovacie konanie sa neuskutočnilo a odvolacie konanie prebehlo bez akejkoľvek účasti žalobcu.
11. V bode 7./ žalobca namietal nezákonnosť predĺženia lehoty na vykonanie daňovej kontroly na základe rozhodnutia žalovaného, kde bola správcovi dane lehota na vykonanie daňovej kontroly nadriadeným orgánom predĺžená o 6 mesiacov, nakoľko v zmysle § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. je to možné len z dôvodu zložitosti prípadu alebo z dôvodu kontroly zahraničných závislých osôb. Zo žiadosti správcu dane však vyplýva, že skutočným dôvodom bolo vykonávanie dokazovania, teda nie zložitosť prípadu. Žalobca dôvodil, že predĺženie lehoty nadriadeným orgánom je rozhodnutím podľa § 30 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., pretože sa ním rozhodlo o priznaní alebo nepriznaní práva žalobcu na bezprieťahové vybavenie veci tak, ako to vyplýva z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. základných zásad daňového konania. Ide teda zjavne o rozhodnutie, ktoré dokonca podlieha prieskumnej činnosti súdu a túto súd musí ako prejudiciálnu otázku aj vyriešiť.
12. V bode 8./ žaloby žalobca poukázal, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonnej 6-mesačnej lehote podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., pretože rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly sú nezákonné, nakoľko dôvody prerušenia v nich uvedené nie sú dôvodmi zákonnými, tak ako sú uvedené v § 25a ods. 1 zákona. Medzinárodné dožiadanie nie je zákonným dôvodom na prerušenie kontroly a v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010.
13. V bode 9./ žaloby žalobca namietal nezákonnosť daňovej kontroly, pretože pri jej výkone došlo zbytočným prieťahom vo veci spôsobenými profesionálnou neschopnosťou daňových kontrolóriek, keďže boli vykonávané dôkazy, ktoré podľa jeho názoru vôbec vykonávané byť nemuseli a nemali, a to dožiadania do zahraničia, informácie o pohybe vozidiel, pretože správca dane predtým než tieto dôkazy vykonával nepoznal stanovisko žalobcu. Žalobca zdôraznil, že daňová kontrola trvala viac ako tri roky, čo je neprípustné a míňa sa účinkom účelu daňovej kontroly. Dokazovanie bolo vykonávané nesústredene, chaoticky, s jasným cieľom dospieť k vopred stanovenému záveru za každú cenu žalobcu dodaniť. Počas celého priebehu daňovej kontroly správca dane tajil čo vykonáva, aké sú dôvody tohto postupu a potom sa žalobcovi snažil v snahe zakryť svoj nezákonný postup oznámiť výsledky dokazovania, pričom dokazovanie nevykonával, ale len preveroval skutočnosti, ktoré sám uznal za vhodné, teda konal svojvoľne, čo je podľa Ústavy SR vylúčené.
14. V bode 10./ žaloby poukázal, že do kontroly zasahovali aj zamestnanci žalovaného, o čom svedčí e-mailová správa od N.. S., že má výpoveď konateľa spoločnosti J+M SK, s.r.o., Y. B. a po prerušení kontroly si majú kontrolórky túto výpoveď oficiálne vyžiadať, pričom táto výpoveď nebola súčasťou spisu pri nahliadnutí žalobcu do spisu. Tým ide o zjavné porušenie základných zásad daňového konania podľa § 2 ods. 1 v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Je zrejmé, že zo strany orgánov daňovej správy došlo k zatajeniu dôkazov, a to e-mailovej korešpondencie medzi N.. S. a daňovými kontrolórmi, ktoré listiny sa v spise nachádzali. Na túto skutočnosť stačí, aby bola predložená e-mailová komunikácia medzi uvedenými osobami, aby boli predvolaní na výsluch ako svedkovia daňoví kontrolóri, ktorí tú daňovú kontrolu vykonávali a N.. S..
15. V bode 11./ žaloby namietal nezistenie základného skutkového stavu spočívajúce v tom, že nezákonným postupom správcu dane keď konal svojvoľne bez toho, aby žalobcovi umožnil realizovať právo na úzku spoluprácu a súčinnosť so správcom dane, keď po odovzdaní všetkých ním žiadaných dokladov prešlo dôkazné bremeno na správcu dane, avšak toto dôkazné bremeno nepresunul na žalobcu tým, že by žalobcovi oznámil akékoľvek svoje pochybnosti a dôvody týchto pochybností tak, aby sa žalobca mohol proti nim účinne brániť. Neboli vypočutí ani konatelia spoločnosti ako základný dôkaz a základná možnosť obrany daňového subjektu. Správcu dane nezaujímalo, či a z akých dôvodov nebol údajne tovar tunajšími prepravcami vyvezený do Maďarska, ale v rozpore so všetkými poznatkami žalobcu dospel k záveru, že tovar údajne vyvezený nebol. Správca dane mal k dispozícii všetky údaje identifikujúce každú jednu osobu vodiča. Ako dôkaz svojich tvrdení žalobca predložil fotokópiu žiadosti hlavnej prokuratúry župy Györ-Moson-Sopron zo dňa 11.11.2013, z ktorej je jednoznačne preukázané, že tovar bol vyvezený.
16. V bode 12./ žaloby žalobca argumentoval, že údaje získané od prevádzkovateľa cestného mýtneho systému sú nezákonné, pretože ide o údaje osobnej povahy, ktoré podľa zákona o ochrane osobných údajov nebolo možné použiť. Navyše tieto dôkazy nič nepreukazujú, lebo žalobca dopravu nezabezpečoval a zo Zlatých Moraviec do Maďarska sa dalo dostať bez akýchkoľvek problémov po neplatených úsekoch a navyše je všeobecne známe, že vodiči vypínali monitorovacie zariadenia, aby sa vyhli spoplatneniu. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za to, či šofér zapne alebo nezapne jednotku, či má zaplatené mýtne poplatky, či má platnú palubnú jednotku alebo nie. Taktiež zo skladu v Zlatých Moravciach sa dá dostať aj inou cestou, ako cestou II/511, ktorá navyše neprechádza okolo skladu žalobcu.
17. Ďalej v bode 13./ žalobca poukázal na nezákonnosť dôkazov z dôvodu ich vykonania a v rozpore so zákonom, ako i na skutočnosť, že správca dane považuje za dôkazy informácie získané v rámci dožiadaní MVDI (medzinárodná výmena daňových informácií), ktoré dôkazmi byť nemôžu. Z právnej úpravy Smernice 77/799 vyplýva, že táto smernica nebola prijatá na účely vytvorenia systému výmeny informácií medzi daňovými orgánmi členských štátov, ktorý by umožnil preukázať povahu dodávok v rámci spoločenstva poskytnutých zdaniteľnými osobami, ktoré sami nemôžu zabezpečiť potrebné dôkazy na tento účel. Tieto informácie umožňujú príslušným orgánom členského štátu požadovať
spoluprácu na účely určenia presnej sumy dane v súvislosti s legislatívou, ktoré sú povolané sami použiť. Táto smernica sa v žiadnom prípade netýka právomoci týchto orgánov. Určí, či sú splnené podmienky stanovené legislatívou na správne vymeranie dane (viď rozsudok ESD C184/05 č.l. 34, 35, 36). Citovaná právna úprava a judikatúra teda vylučuje tieto informácie použiť ako dôkazy pri posudzovaní podmienok daňových povinností. Nezákonnosť týchto dožiadaní žalobca preukazuje i tým, že boli pred ním zatajované, čím bolo porušené aj jeho základné právo na úzku spoluprácu a súčinnosť podľa § 3 ods. 8 základných zásad daňového konania. Nezákonnosť postupu správcu dane pri vykonávaní týchto dožiadaní na MVDI žalobca preukazuje i tým, že v nich boli uvádzané úmyselne nepravdivé skutočnosti v žalobcov neprospech, a to, že ide o podvod, že platba nebola uskutočnená bezhotovostným bankovým prevodom, že nebola vykonaná doprava, pričom správca dane vedel, že tieto tvrdenia sú nepravdivé. Nezákonnosť týchto dožiadaní spočíva i v tom, že ako dôkaz môžu byť použité len originály úradných listín, pričom v spise sa nachádzajú len fotokópie a obsah odpovedí nie je z cudzieho jazyka úradne preložený. Zároveň v skutočnosti ide o výsluch svedkov v inom členskom štáte EÚ, pričom o takomto výsluchu žalobca nebol informovaný, čím mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa tohto úkonu a klásť svedkom otázky. Žalobca tvrdí, že dožiadania MVDI nemôžu byť dôkazom, pretože nespadajú do okruhu úloh stanovených zákonom o správe daní a poplatkov, teda nejde ani o úkon v rámci správy daní, ale o nezávislý proces, ktorého primárnym cieľom je úzka spolupráca daňových orgánov členských štátov proti daňovým únikom a nesúvisí s daňovým konaním, prípadne daňovou kontrolou, pretože ich možno vykonávať bez ohľadu na to, či daňová kontrola alebo daňové konanie prebieha (viď rozsudok NS ČR č. 9Aps/5/2010 zo dňa 16.11.2010).
18. V bode 14./ žaloby žalobca poukázal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nespochybnil existenciu tovaru, ale dôvodil, že žalobca nepreukázal, že tovar dodali spoločnosti uvedené na faktúrach. Doteraz žalobcovi nie je známe, čo vlastne v súvislosti s dodaním tovaru je spochybňované. Pre žalobcu je zmätočné, keď na jednej strane žalovaný tvrdí, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru, lebo dodávatelia neboli vlastníkmi, a na strane druhej tvrdí, že nespochybňuje existenciu tovaru, ale že nebolo preukázané, že tovar dodali deklarovaní dodávatelia.
19. V bode 15./ žaloby žalobca namietal, že žalovaný nesprávne aplikoval platnú právnu úpravu DPH v nadväznosti na Smernicu EÚ 2006/112 a Európsku judikatúru žalovaným. Poukázal na čl. 167 a 168 písm. a/ Smernice a v tejto súvislosti na rozsudky ESD upravujúce problematiku odpočítania dane. Z nich vyberá, že právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Aj podľa judikatúry ESD platí, že právo na odpočítanie daní možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa preukáže, že táto osoba, ktorej bol tovar dodaný vedela alebo mala vedieť, že sa týmto obchodom zúčastňuje na transakcii predstavujúcej daňový podvod zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. Podľa názoru žalobcu vnútroštátne súdy majú možnosť, aby zamietli právo na odpočítanie dane, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že sa toto právo nárokuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Prináleží im pri posúdení podvodného a zneužívajúceho charakteru tohto nároku vykladať vnútroštátne právo s čo najväčším ohľadom na znenie a účel Smernice 2006/112 ( rozsudok ASD Maks Pen body 32 a 39). Žalobca ďalej uvádza, že v zmysle judikatúry ESD, ak existujú okolnosti, ktoré umožňujú predpokladať daňový podvod, obozretný daňový subjekt môže považovať za svoju povinnosť zistiť informácie o druhom subjekte, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti. Daňová správa nemôže od osoby uplatňujúcej právo na odpočítanie dane požadovať preveriť, že osoba, ktorá tovar dodá, spĺňa podmienku zdaniteľnej osoby, že disponovala týmto tovarom a bola schopná ho dodať, že splnila povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH z dôvodu ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k daňovému podvodu, a aby disponovala týmito dokumentmi. Osobitne poukázal na výklad článkov 167, 168 písm. a/, 178 písm. a/ a 273 Smernice 2006/112 v zmysle bodu 66 rozsudku vo veci C-80/11 Mahagében a Dávid. Podľa žalobcu je teda jednomyseľne preukázané aj v zmysle tejto judikatúry, že vo veci konal dobromyseľne a vykonal všetky opatrenia, ktoré sa dali od neho požadovať, aby vedel, alebo mohol vedieť, že dodávateľ koná nezákonne alebo podvodne, pretože daňové orgány tieto skutočnosti nikde nespochybňujú. Nespochybňujú ani to, že žalobca je zdaniteľnou osobou, a že tovar dodávala tiež zdaniteľná osoba. Uznávajú, že nadobudnutý tovar využil na uskutočnenie vlastných zdaniteľných plnení v rovnakom druhu a množstve, spochybňujú iba preukázanie reálneho vyvezenia tovaru do iného členského štátu. Žalobca vyslovil záver, že dokazovanie správcu dane bolo zamerané úplne nesprávnym smerom, bolo zbytočné, nebolo vykonané základné dokazovanie, nebolo mu umožnené preukázať
zákonom predpokladané skutočnosti pre správne určenie dane. Skutkové a právne závery správcu dane sú v rozpore s platnou právnou úpravou ako aj so záväznou judikatúrou ESD.
20. V bode 16./ žaloby žalobca konštatoval, že v súvislosti s neuznaním odpočtu DPH zdaniteľných plnení oslobodených od DPH pri exrakomunitárnych (správne intrakomunitárnych) obchodoch daňové orgány dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal prepravu tovaru do iného členského štátu EÚ. Takýto záver daňových orgánov však nemá oporu v skutočnom skutkovom stave, ale ani v platnej právnej úprave a záväznej judikatúre ESD. Žalobcov hlavný predmet podnikateľskej činnosti bol veľkoobchod s poľnohospodárskymi produktmi. V rámci tejto podnikateľskej činnosti žalobca uzavrel kúpne zmluvy s odberateľmi v Maďarsku na dodanie predmetných poľnohospodárskych plodín s dodaním v rámci spoločenstva do iného členského štátu s miestom určenia dodávky v Maďarsku. V rámci zmluvných podmienok bolo dohodnuté, že prevod práv k tovaru sa bude riadiť doložkou EXW v rámci ustanovení dodacích podmienok medzinárodného obchodu stanovených medzinárodnou obchodnou komorou nazývaných „Incoterms 2000“. Podmienka EXW znamená, že žalobca ako predávajúci bol povinný len poskytnúť tovar k dispozícii odberateľom v jeho sklade a jeho odberatelia od tohto momentu zodpovedali za pokračovanie prevozu do Maďarska. Pred uskutočnením uvedenej prepravy nadobúdateľ oznámil evidenčné čísla nákladných vozidiel, ktoré mali vyzdvihnúť tovar v priestoroch žalobcu. Po zvážení vozidiel bolo množstvo zakúpených výrobkov zaznamenané na nákladných listoch CMR (náložné listy vyhotovené na základe Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave), vážnych lístkoch a v skladovej evidencii, pričom prepravcovia poskytli tieto prepravné doklady opečiatkované. Predávajúci si urobila kópiu prvopisov týchto vyplnených nákladných listov a originály si ponechali prepravcovia. Nákladné listy CMR boli odoslané poštou z adresy kupujúceho v Maďarsku späť žalobcovi ako predávajúcemu. Všetky platby za tieto uskutočnené obchody boli žalobcovi uhradené bezhotovostným prevodom. Správca dane preveroval pohyb vozidiel prostredníctvom cestného systému SkyToll a dospel k záveru, že tieto vozidlá neopustili územie SR, a tak tovar nemohol byť vyvezený do Maďarska. Tieto skutočnosti viedli daňové orgány k záveru, že nespochybňujú existenciu tovaru, ale tvrdia, že žalobca prepravu tovaru do iného členského štátu EÚ nepreukázal. Žalobca zdôrazňuje, že dodanie v rámci Spoločenstva, ktoré je následkom nadobudnutia v rámci Spoločenstva je oslobodené od DPH, ak spĺňa podmienky stanovené v čl. 138 ods. 1 Smernice 2006/112. Na základe tohto ustanovenia členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Únie predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala (Mecsek-Gabona Kft., bod 30). Podľa ustálenej judikatúry platí, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľa a keď predávajúci preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku tohto odoslania alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania (rozsudky Teleos, Twoh International, Euro Tyre Holding, Mecsek-Gabona Kft.). Je nepochybné, že táto podmienka týkajúca sa prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník bola v konaní vo veci samej splnená, keďže podľa zmluvy, ktorú uzatvorili zmluvné strany sa tento prevod uskutočnil v okamihu umožnenia prevzatia tovaru na sklade odberateľom. K povinnosti predávajúceho preukázať, že tovar bol odoslaný alebo prepravený mimo územia členského štátu dodania žalobca argumentoval, že súdny dvor rozhodol, že ako náhle si predávajúci splnil svoje povinnosti týkajúce sa preukázania dodávky v rámci Spoločenstva, zatiaľ čo si nadobúdateľ nesplnil zmluvnú povinnosť odoslať alebo prepraviť dotknutý tovar mimo územia členského štátu dodania, je nutné za osobu povinnú platiť DPH v tomto členskom štáte považovať práve tohto nadobúdateľa (rozsudky Teleos, Euro Tyre Holding, Mecsek-Gabona Kft). Z týchto skutočností vyplýva, že v prípade podvodu spáchaného nadobúdateľom vo veci samej je dôvodné, aby právo predávajúceho na oslobodenie od DPH podliehalo požiadavke dobrej viery (Mecsek-Gabona Kft., bod 50).
21. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 29.01.2016 zotrval na skutkovej a právnej argumentácii, ktorú uviedol v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň predložil krajskému súdu uznesenie Okresného súdu Prešov vo veci K000729 sp.zn. 2R/1/2015 zo dňa 08.01.2016 zverejneného v Obchodnom vestníku č. 8/2016 zo dňa 14.01.2016, na základe ktorého bolo voči žalobcovi zastavené reštrukturalizačné konanie a začalo sa konkurzné konanie.
22. Správca úpadcu (pôvodného žalobcu) v odpovedi na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3S/32/2015-100 zo dňa 18.02.2016 doručenej krajskému súdu dňa 01.03.2016 uviedol, že v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (zákon č.7/2005 Z.z.) uviedol, že nesúhlasí s pokračovaním v súdnom konaní. Návrh na pokračovanie v danom súdnom konaní bude udelený až po uskutočnení prvej schôdze veriteľov a po zabezpečení riadnej súčinnosti od konateľov úpadcu, ktorá k dnešnému dňu nebola riadne poskytnutá.
23. Uznesením zo dňa 05.09.2016 sp.zn.3S/32/2015-132 správny súd s poukazom na § 100 ods. 2 písm. a/ zákona č.162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR vo veci podanej sťažnosti úpadcu spoločnosti ST OMEGA, s.r.o. vedenej pod sp.zn. Rvp1958/2016.
24. Uznesením zo dňa 13.03.2017 sp.zn. 3S/32/2015-140 Krajský súd v Prešove s poukazom na skutočnosť, že konanie vedené pred Ústavným súdom SR pod sp.zn. I.ÚS 303/2016 skončilo vydaním nálezu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2017 rozhodol, že v konaní pokračuje.
25. Správca úpadcu ST OMEGA, s.r.o., Stará Ľubovňa (správca) písomne podaním doručeným správnemu súdu dňa 27.03.2017 opätovne oznámil, že neudeľuje súhlas s pokračovaním súdneho konania sp.zn. 3S/32/2015. Tie isté skutočnosti oznámil správnemu súdu písomným podaním doručeným dňa 25.05.2017.
26. Písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 22.09.2017 správca oznámil, že v súlade s § 47 ods. 4 zákona č.7/2005 Z.z. navrhuje, aby súd pokračoval v súdnom konaní v tejto veci.
27. Po preukázaní zastúpenia správcu advokátom doručeným súdu dňa 01.12.2017 správny súd vytýčil pojednávanie na deň 12.06.2018 o 10.00 hod.. Žiadosťou správcu (žalobcu) o odročenie pojednávania doručenou správnemu súdu dňa 31.05.2018 právny zástupca požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na deň 12.06.2018 z dôvodu, že na ten istý deň bolo nariadené pojednávanie vo veci, v ktorej prevzal zastúpenie skôr, a to na Okresnom súde Malacky, pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené 25.04.2018.Uviedol, že pojednávania sa nemôže zúčastniť ani komplementár správcu a zároveň advokátsky koncipient SVITOK a spol, s.r.o. Bratislava T.. Z. R., nakoľko v ten istý deň o 8.30 hod. sa v Bratislave na Ekonomickej univerzite zúčastní prijímacej skúšky. Pozvánka na prijímacie konanie bola menovanej doručená dňa 14.05.2018. Na základe týchto dôvodov správny súd odročil pojednávanie na deň 13.09.2018 o 9.00 hod..
28. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).
29. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
30. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
31. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
33. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
34. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
35. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že v zmysle § 114 SSP konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup žalovaného je v súlade so zákonom. S poukazom na ustanovenie § 137 ods. 3 veta druhá SSP správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.
36. Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.06.2015 číslo: 737825/2015, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov (rozhodnutie správcu dane) zo dňa 14.10.2014 č. 9712401/5/4632869/2014/4210/Smo, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 5 Daňového poriadku nepriznal nadmerný odpočet žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 196 476,27 eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 73 850,49 eur.
37. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011, pretože za uvedené zdaňovacie obdobie daňový subjekt podal dňa 09.09.2011 daňové priznanie, na základe ktorého výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu bol uplatnený nadmerný odpočet v sume 196 476,27 eur. Správca dane zameral daňovú kontrolu na preverenie dodania tovarov a služieb, na splnenie zákonných podmienok odpočítania dane z prijatých tovarov vo vzťahu k deklarovaným zdaniteľným obchodom, na dodanie tovaru do iného členského štátu v nadväznosti na preukázanie reálnosti uskutočnenia deklarovaných obchodov. Daňová kontrola začala za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb..
38. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov
39. Podľa § 15 ods. 5 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d/ nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e/ klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f/ vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g/ nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
40. Podľa § 15 ods. 6 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety.
41. Podľa § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb., o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa
kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
42. Podľa § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb., po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.
43. Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb., daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov,1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.
44. Podľa § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb., ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona. O výsledku daňovej kontroly podľa prvej vety a tretej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly. Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije.
45. Podľa § 15 ods. 16 zákona č. 511/1992 Zb., ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu.
46. Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného
zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.
47. Podľa ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
48. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
49. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
50. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
51. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. vo vyrubovacom konaní určí správca daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená.
52. Podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.
53. Podľa § 165 ods.4 Daňového poriadku, daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.
54. Podľa § 165 ods. 5 Daňového poriadku vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.
55. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
56. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
57. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až. 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.
58. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
59. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
60. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
61. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň.
62. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011 boli miestne príslušným správcom dane poverení zamestnanci Daňového úradu Poprad - N.. U. G. a X.. P. P. (poverenie zo dňa 04.11.2011). Poverení zamestnanci písomne upovedomili daňový subjekt o vykonaní daňovej kontroly podaním zo dňa 04.11.2011 s tým, že dňa 08.11.2011 o 10.00 hod. táto kontrola začne. Zároveň sa v ten istý deň snažili telefonicky skontaktovať so zástupcom spoločnosti a oznámiť mu, že dňa 07.11.2011 prídu osobne doručiť upovedomenie o vykonaní daňovej kontroly. Na volanom čísle odkazovač oznámil, že účastník je momentálne nedostupný. Následne sa správca dane pokúsil upovedomenie osobne doručiť v sídle spoločnosti dňa 07.11.2011 a dňa 08.11.2011, o čom svedčia úradné záznamy, no neúspešne. Rovnako telefonický kontakt na číslo spoločnosti nebol úspešný. Správca dane sa dovolal ekonómke spoločnosti W., ktorá mu oznámila, že v spoločnosti je celozávodná dovolenka a konatelia sú mimo územia SR. Napokon uvedené podanie bolo daňovému subjektu doručené poštou dňa 11.11.2011. S týmto postupom daňový subjekt nesúhlasil a dňa 18.11.2011 a dňa 23.11.2011 namietal jeho nezákonnosť podaním námietok podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. proti postupu zamestnancov N.. U. G. a X.. P. P., ako aj proti postupu riaditeľa Daňového úradu N.. Y.N.. O uvedenej námietke rozhodol najbližšie nadriadený zamestnanec N.. H. J., vedúca oddelenia kontroly a exekúcie rozhodnutím zo dňa 14.12.2011 voči N.. U. G. a rozhodnutím zo dňa 14.12.2012 voči X. P. P. tak, že námietke nevyhovela z dôvodu zákonnosti postupu uvedených zamestnancov vykonávajúcich daňovú kontrolu. Pokiaľ ide o námietku proti postupu N.. Y. P., túto správca dane považoval za irelevantnú nakoľko námietku podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. mohol daňový subjekt uplatniť výlučne voči zamestnancom pri výkone daňovej kontroly, a takým zamestnancom N.. Y. P., riaditeľ daňového úradu nie je. Z uvedenými závermi správcu dane sa daňový subjekt nestotožnil, a preto v zmysle § 250v ods. 1 O.s.p. podal na krajský súd návrh na vyslovenie zákazu daňovému úradu pokračovať v tejto začatej kontrole. Z dôvodu podania návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy správca dane dňa 11.03.2012 doručil daňovému subjektu rozhodnutie o prerušení kontroly zo dňa 13.03.2012, v ktorom uviedol, že podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. prerušuje kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011, do doručenia právoplatného rozsudku v tejto veci. Keďže rozsudok bol doručený dňa 05.06.2014, uvedeným dňom pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly. O tejto skutočnosti správca dane informoval daňový subjekt oznámením zo dňa 09.07.2012, ktoré mu bolo doručené dňa 12.07.2012. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 18.04.2012 sp.zn. 1S/14/2012-70 zakázal Daňovému úradu Prešov pokračovať vo výkone daňovej kontroly začatej na základe upovedomenia Daňového úradu Stará Ľubovňa o začatí daňovej kontroly zo dňa 04.11.2011 č. 735/320/33562/2011/ Val poverenými kontrolórmi N.. U. G. a X.. P. P., v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
63. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval opodstatnenosť uplatnenia odpočítania DPH v celkovej výške 129 401,66 eur. Vyhodnotením dôkazov predložených daňovým subjektom i dôkazov vykonaných a zabezpečených správcom dane správca dane prijal záver, že v konaní nebolo preukázané dodanie tovaru (slnečnica a repka) na základe faktúr od dodávateľa J+M SK, s.r.o., Veľký Meder ( viď podrobný rozpis na str.9 rozhodnutia žalovaného). Konštatoval, že uplatnením si práva na odpočítanie dane došlo zo strany kontrolovaného platiteľa k porušeniu § 51 v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Na základe uvedenej skutočnosti správca dane kontrolovanému platiteľovi neuznal nárok na odpočítanie dane v sume 129 401,66 eur za zdaňovacie obdobie august 2011.
64. Daňový subjekt v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2011 okrem toho deklaroval aj dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 a 4 zákona o DPH v celkovej sume 931 107,70 eur, z toho pre odberateľa Corn Land Kereskedelmi Kft. v sume 793 522,00 eur a pre odberateľa NAGY- S Gabonakereskedelmi Kft. v sume 137 586,00 eur. Za účelom preverenia reálnosti uskutočnenia dodania tovaru do iného členského štátu prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií (MVDI) podľa čl. 7 a 15 Nariadenia 2010/904/ES správca dane požiadal Finančné riaditeľstvo SR o preverenie deklarovaných skutočností prostredníctvom formulára „SCAC 2004“, a to žiadosťami zo dňa 14.02.2012 vo vzťahu k obidvom vyššie uvedeným maďarským odberateľom. Z dôvodu podania uvedených žiadostí o MVDI správca dane dňa 11.09.2012 doručil daňovému subjektu rozhodnutie o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo dňa 06.09.2012, v ktorom uviedol, že podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. prerušuje kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011 z dôvodu podania žiadosti o MVDI s súvislosti so začatou daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie august 2011. Keďže posledná odpoveď na žiadosť správcu dane mu bola doručená dňa 03.06.2014, uvedeným dňom pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly. O tejto skutočnosti správca dane informoval daňový subjekt oznámením zo dňa 05.06.2014, doručeným dňa 11.06.2014. Správca dane na základe zaslaných MVDI zistil, že spoločnosť Corn Land Kereskedelmi Kft.je v likvidácii, žiadne doklady nepredložila, ani daňové priznanie a daň nezaplatila. Dňa 03.06.2014 bola správcovi dane doručená konečná odpoveď na žiadosť o MVDI, v ktorej maďarský správca uviedol, že ukončil kontrolu maďarských prepravcov a oznámil správcovi konkrétne informácie (nespolupráca so správcom dane, nevykonanie prepravy , likvidácia).
65. Správca dane pre účely daňovej kontroly ako dôkazy použil aj informácie od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ktoré získalo FR SR, odbor boja proti podvodom, oddelenie koordinácie Prešov. Išlo o detailné výpisy mýtnych transakcií s vymedzenými úsekmi ciest s označením začiatku a konca úseku za obdobie od 01.08.2011 do 30.08.2011 týkajúcich sa motorových vozidiel, ktoré mali prepraviť tovar deklarovaný na faktúrach od daňového subjektu pre odberateľa Corn Land Kereskedelmi Kft. a tiež detailné výpisy mýtnych transakcií s vymedzenými úsekmi ciest týkajúcich sa motorových vozidiel, ktoré mali prepraviť tovar deklarovaný na faktúrach od daňového subjektu pre odberateľa NAGY- S Gabonakereskedelmi Kft..
66. Na základe zistených skutočností, ktoré správca dane popísal podrobne vo svojom rozhodnutí prijal záver, že daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, a tak uplatnením si práva na oslobodenie od dane došlo z jeho strany k porušeniu § 43 ods. 1 - 4 zákona o DPH, a preto mu neuznal oslobodenie od dane v sume 56 458,40 eur. V dôsledku toho podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vznikla daňovému subjektu daňová povinnosť dňom dodania tovaru, pretože miesto dodania tovaru je v tuzemsku. Správca dane pri výpočte dane vychádzal zo súm, ktoré boli uvedené na faktúrach, pričom ide o protihodnotu, ktorá obsahuje daň v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH, ktorú uhradil alebo má uhradiť odberateľ (suma celkom 56 458,40, základ dane 47 048,67 eur, DPH 9 409,73 eur). Ak týmto spôsobom daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť v sume 9 409,73 eur, ktorú za zdaňovacie obdobie august 2011 nepriznal a nezaplatil, porušil tak § 19 ods. 1 zákona o DPH.
67. V priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane vzhľadom na potrebu preverenia zdaniteľných obchodov žiadosťou zo dňa 12.07.2012 doručenou dňa 17.07.2012 požiadal Finančné riaditeľstvo SR ako najbližší nadriadený orgán správcovi dane o predĺženie lehoty na jej vykonanie o 6 mesiacov. Finančné riaditeľstvo SR oznámením zo dňa 23.07.2012 vyhovelo žiadosti správcu dane a lehotu na vykonanie daňovej kontroly u daňového subjektu, ktorej predmetom bolo zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie august 2011 v zmysle § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 4 Daňového poriadku predĺžilo o 6 mesiacov. O tejto skutočnosti správca dane upovedomil podľa § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 4 Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt listom zo dňa 06.06.2014 doručeným dňa 11.06.2014. Daňový subjekt do spisu nahliadol dňa 02.02.2012, o čom svedčí zápisnica s tým, že mu boli vyhotovené fotokópie dokladov tiež dňa 19.06.2012, dňa 18.06.2012 a dňa 10.09.2013.
68. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 9712402/5/4109059/2014/Smo zo dňa 08.09.2014 (ďalej len „Protokol“), v ktorom uviedol všetky preukázané skutočnosti a vyhodnotil
všetky dôkazy predložené daňovým subjektom a vykonané správcom dane. Spolu s výzvou zo dňa 08.09.2014 na vyjadrenie sa k Protokolu a na jeho prerokovanie (určil na deň 13.10.2014) bol Protokol doručený daňovému subjektu dňa 11.09.2014. K Protokolu sa daňový subjekt vyjadril v lehote určenej správcom dane podaním zo dňa 24.09.2014, v ktorom námietky uvedené vo vyjadrení obsahom zodpovedajú časti námietok podaného odvolania. Dňa 10.10.2014 vypracoval správca dane dodatok k Protokolu o výsledku zistenia z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, v ktorom zaznamenal obsah vyjadrenia daňového subjektu vrátane jeho vyhodnotenia. Dňa 13.10.2014 sa za prítomnosti konateľov daňového subjektu a splnomocneného zástupcu uskutočnilo ústne pojednávanie (zápisnica č. 9712402/5/4604788/2014/Smo) za účelom záverečného prerokovania Protokolu o výsledku zistenia z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu a jeho dodatku za zdaňovacie obdobie august 2011.
69. Na základe výsledkov z tejto daňovej kontroly vydal správca dane dodatočný platobný výmer zo dňa 14.10.2014, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 Zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 5 Daňového poriadku nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 196 473,27 eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 73 850,49 eur z dôvodu porušenia § 43, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/, § 19 ods. 1, § 51 a § 71 zákona o DPH. Konštatoval, že daňový subjekt zdaniteľné obchody tak ako ich deklaroval v sporných faktúrach v zdaňovacom období august 2011 reálne neuskutočnil, a preto právo na odpočítanie dane si uplatnil neoprávnene. Nebolo preukázané ani reálne uskutočnenie dodania tovaru maďarským spoločnostiam, a preto správca dane na deklarované obchody nepriznal oslobodenie od dane.
70. Z obsahu napadnutého rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011. Zistil, že na základe faktúr od dodávateľa J+M SK, s.r.o., Veľký Meder za dodanie tovaru repka a slnečnica si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 129 401,66 eur. Na základe skutočností zistených v priebehu daňovej kontroly predložených zhromaždenými dôkazmi správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané reálne dodanie tohto tovaru, preto u dodávateľa nemohla vzniknúť daňová povinnosť. Odôvodnil to poukázaním na § 49 až § 51 zákona o DPH, podľa ktorých je odpočítanie dane viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Správca dane poukázal, že platiteľ, ktorý mal tovar kontrolovanému daňovému subjektu dodať spoločnosť J+M SK, s.r.o., Veľký Meder mal na faktúre uvedenú v čase vystania faktúr takú adresu sídla, ktorá nezodpovedala právne účinnému sídlu spoločnosti zapísanému do Obchodného registra od 29.07.2011 (Stará ulica 233, Kližská Nemá). Kúpno-predajnú zmluvu, na základe ktorej mal byť tovar dodaný zo strany dodávateľa uzatvoril ako konateľ spoločnosti Y. B., ktorý v čase jej uzatvorenia už nebol konateľom spoločnosti, ale ním bol od 29.07.2011 N. R. I.. Zmluvu teda uzatvorila osoba, ktorá nebola oprávnená za dodávateľa konať. Na kúpno-predajnej zmluve nezodpovedá ani uvedené DIČ dodávateľa, ktoré nie je číslom spoločnosti J+M SK, s.r.o., Veľký Meder, ale spoločnosti Safe Money, s.r.o. Komárno, Petofiho 784/16, ktorá dodávateľom pre ST OMEGA, s.r.o. v tomto prípade nebola. Rovnako údaj uvedený na pečiatke nekorešpondujú s údajmi uvedenými v obchodnom registri. Relevantné dôkazy preukazujúce materiálnu podstatu veci, t.j. reálne dodanie tovaru daňový subjekt nepredložil.
71. Ďalším dôkazom, ktorý ovplyvnil závery správcu dane sú zistenia miestne príslušného správcu dane dodávateľa J+M SK, s.r.o., Veľký Meder. Ten zistil, že na platnej adrese sídla spoločnosti sa nachádza zbúraný rodinný dom, daňový subjekt je nekontaktný, daňové priznania za druhý a tretí štvrťrok 2011 nepodal, konatelia sú občania Maďarska a sú nezastihnuteľní. Spoločnosť J+M SK, s.r.o. bola zrušená bez likvidácie a ex offo vymazaná z obchodného registra. Dôležité bolo aj zistenie, že podpisy uvedené na dodávateľských faktúrach spoločnosti J+M SK, s.r.o. sú totožné s podpismi uvedenými na odberateľských faktúrach a CMR spoločnosti Corn Land Kereskedelmi Kft. Fehérváry ut. 75, Gyor a zistenie, že dispozičné právo k účtom obidvoch spoločností slovenskej aj maďarskej, mali tie isté osoby. Na základe týchto skutočností nemohol správca dane konštatovať, že daňový subjekt predložil relevantné dôkazy preukazujúce reálne dodanie tovaru, tie nemajú povahu faktu. Daňový subjekt nesplnil povinnosť uvedenú v § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., t.j. nepreukázal skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane.
72. Okrem toho si daňový subjekt v daňovom priznaní uplatnil podľa § 43 zákona o DPH aj oslobodenie od dane z pridanej hodnoty na základe deklarovaných intrakomunitárnych obchodov, keď deklaroval
dodanie tovaru - repka a slnečnica v celkovej výške 931 107,70 eur pre maďarských odberateľov. Na základe zistených skutočností správca dane konštatoval, že v konaní nebola splnená jedna z podmienok, a to, že daňový subjekt v pozícii dodávateľa tovaru nepreukázal, že tovar bol prepravený mimo územia členského štátu dodania, že tovar fyzicky opustil územie štátu dodania. Správca dane uviedol všetky dôkazné prostriedky, ktoré v tejto súvislosti zhromaždil a s dôrazom poukázal na rozhodujúce zistené skutočnosti, ktoré jeho závery ovplyvnili. Išlo predovšetkým o údaje z elektronického mýtneho systému Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., na základe ktorých bolo preukázané, že tovar nebol prepravený do iného členského štátu, a že fyzicky neopustil územie SR.
73. Z odpovedí maďarského správcu dane na žiadosti o MVDI rovnako nebolo preukázané, že sa tovar dostal do dispozície deklarovaného odberateľa. Spoločnosť Corn Land Kereskedelmi Kft. bola nekontaktná, so správcom dane nekomunikovala, daňové priznanie nepodala, daň nezaplatila, bola v likvidácii. Spoločnosť NAGY-S, Gabonakereskedelmi Kft. zmenila svoje obchodné meno a sídlo, kde je nedostupná a zásielky sa vrátili s poznámkou „adresát neznámy“. Daňový subjekt podal daňové priznanie za tretí štvrťrok 2011, dodávateľa nebolo možné preveriť. Maďarský správca dane preveroval aj prepravné spoločnosti, ktoré mali uskutočniť prepravu tovaru pre odberateľa. Ani jeden z konateľov, resp. bývalých konateľov týchto spoločností nepotvrdil prepravu tovaru pre maďarského odberateľa. Niektorí buď vôbec nepoznali spoločnosť Corn Land Kereskedelmi Kft., buď nikdy neuzatvorili zmluvy s touto spoločnosťou, alebo pre túto spoločnosť prepravu nevykonali. Niektoré prepravné spoločnosti sú v likvidácii. Za relevantné dôkazy o dodaní tovaru nepožadoval správca dane ani daňovým subjektom predložené CMR. Boli síce opatrené pečiatkou a podpisom dodávateľa aj odberateľa, ale chýbali dátumy prevzatia tovaru v inom členskom štáte. Ak daňový subjekt v pozícii dodávateľa uplatnil oslobodenie od dane, je povinný urobiť všetko, aby zabezpečil riadny priebeh dodávky tovaru v členských štátoch EÚ. Ak ponechal prepravu tovaru do iného členského štátu (dodá tovar v zmysle dohodnutých dodacích podmienok EXW) na nadobúdateľa, nesie dôsledky za nesplnenie tohto záväzku nadobúdateľom v prípade, ak tovar neopustí územie SR. Nestačí teda iba formálne preukázanie (faktúra, CMR, prehlásenie o preprave), ale podstatné je to, či tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Zdôraznil, že intrakomunitárne dodávky musia byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná. Za okolnosti, keď kupujúci neprepraví tovar do iného členského štátu, plnenie nie je intrakomunitárnym dodaním tovaru oslobodeným od dane, a je nutné ho kvalifikovať ako vnútroštátnu dodávku, z ktorej je povinný daňový subjekt zaplatiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH.
74. Žalobcom vznesené námietky v hmotnoprávnej i procesnoprávnej rovine správny súd považuje za nedôvodné.
75. Žalobca namietal, že rozhodnutie správcu dane je nulitné, t.j. nevyvolávajúce žiadne právne účinky, pretože bolo vydané neexistujúcim subjektom. Argumentoval príslušnými ustanoveniami zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní. Poukázal, že žalobca má sídlo v Starej Ľubovni, ktorý je súčasťou Prešovského kraja a jeho správcom dane je Daňový úrad Prešov, so sídlom Prešov, Hviezdoslavova 7. Z uvedeného je zrejmé, že správcom dane žalobcu nemôže byť označený Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad, pretože organizačná zložka nemá právnu subjektivitu ani rozhodovaciu kompetenciu, taktiež nemá kompetenciu vystupovať navonok ako verejný orgán. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v súlade s citovanými ustanoveniami zákona č. 479/2009 Z. z. bol prezidentom finančnej správy schválený organizačný poriadok daňových úradov, podľa ktorého organizačnými zložkami daňového úradu sú pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňových úradov s uvedením činností, ktoré zabezpečujú. Vnútornú organizačnú štruktúru Daňového úradu Prešov určil k 01.01.2012 prezident finančnej správy na návrh riaditeľa Daňového úradu Prešov. Daňový úrad Prešov má zriadenú okrem iných aj pobočku Poprad ako svoju organizačnú zložku, preto ak vydal rozhodnutie Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad opatrené okrúhlou pečiatkou Daňového úradu Prešov, nešlo o rozhodnutie vydané neexistujúcim orgánom. Takýmto spôsobom vykonávajú činnosť daňové úrady na celom území Slovenskej republiky. Vo výroku rozhodnutia správcu dane je jednoznačne uvedené, že ho vydal Daňový úrad Prešov. Záhlavie rozhodnutia, resp. výzvy s uvedením pobočky Poprad ako legitímnej organizačnej zložky daňového úradu nemá vplyv na zákonnú formálnu a obsahovú stránku rozhodnutia, resp. výzvy správcu dane. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení zo dňa 16.januára 2018 sp.zn. 1Sžf/100/2016, k rovnakej žalobnej námietke, z ktorého vyplýva:... „V ustanovení § 5 ods.1 zák.č.479/2009 Z.z. je vymedzený priestor, v ktorom daňový úrad vrátane pobočiek daňového úradu a kontaktných miest
daňového úradu vykonáva svoju zákonom vymedzenú pôsobnosť. Žalobca ak chce spochybniť niektoré z oprávnení pobočky ako organizačnej zložky (t.j. kompetenčne neoddeliteľnej súčasti) daňového úradu, potom musí konkrétne predložiť listinný dôkaz, ktorý by toto tvrdenie žalobcu potvrdzoval“.
76. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov orgánmi štátnej správy v oblasti daní a poplatkov (len zákon č.479/2009 Z.z.) sú: a/ Ministerstvo financií Slovenskej republiky, b/ Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, c/ daňové úrady.
77. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 479/2009 Z. z., Finančné riaditeľstvo a daňové úrady sú súčasťou finančnej správy.
78. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z. z., na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu.
79. Podľa § 5 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov účinného od 01.01.2012, daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ods. 3 písm. a/ citovaného ustanovenia daňový úrad vykonáva správu daní podľa osobitného predpisu.
80. Podľa § 9 zákona č. 479/2009 Z. z., k 1. januáru 2012 minister financií Slovenskej republiky určí vnútornú organizačnú štruktúru daňových úradov a zriadi pobočky daňových úradov a kontaktné miesta daňových úradov.
81. Správne akty, ktorých chybovosť dosahuje takú mieru, že nemožno o nich ako o správnych aktoch hovoriť, sú akty nulitné. Všeobecne prevažuje názor, že nulita aktu nastáva z dôvodu:
- neexistencie kompetencie správneho orgánu správny akt vydať,
- absolútneho nedostatku predpísanej formy aktu,
- absolútneho omylu v osobe adresáta aktu,
- založenia požiadavky fakticky nemožného plnenia,
- neurčitosti či nezmyselnosti aktu.
82. Zákon č. 511/1992 Zb. inštitút nulity rozhodnutia legislatívne neupravoval. Rozhodnutie bolo vydané vecne príslušným správnym orgánom a uvedenie pobočky daňového úradu v hlavičke rozhodnutia nevyvoláva nulitu rozhodnutia ani ostatných úkonov správcu dane. Námietky žalobcu o nulite napadnutého rozhodnutia správcu dane sú s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nedôvodné.
83. K námietke žalobcu o nezákonnosti začatia daňovej kontroly správny súd poukazuje, že žalobca takto namieta pod vplyvom predchádzajúcej právnej úpravy začatia daňovej kontroly, t.j. úpravy účinnej do 31.12.2009, keď doručenie upovedomenia o začatí daňovej kontroly malo rozhodujúci vplyv na jej začatie. Vzhľadom na to, že daňové subjekty vo vzťahu k začatiu daňovej kontroly doručením upovedomenia robili obštrukcie, zákonodarca zákonom č. 504/2009 Z.z, ktorým sa dopĺňal zákon č. 511/1992 Zb. s účinnosťou od 01.01.2010 v § 15 ods. 14 určil začatie kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu týmto zákonom, a to tak, že daňová kontrola sa začne v deň, ktorý je uvedený v upovedomení. V zmysle dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu zákona, dôvodom tejto legislatívnej úpravy bolo jednoznačne ustanoviť deň, kedy začína daňová kontrola. Daňová kontrola u žalobcu začala dňa 08.11.2011. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane sa všetkými možnými spôsobmi snažil čo najskôr doručiť upovedomenie daňovému subjektu, čo sa napokon stalo dňa 11.11.2011. Aj keď došlo k doručeniu upovedomenia po dátume v ňom uvedenom ako začatie daňovej kontroly, táto skutočnosť nemá za následok nezákonnosť daňovej kontroly a výkon daňovej kontroly nie je tak nezákonným zásahom správcu dane do práv navrhovateľa.
K poukázaniu na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1S/14/2012-70 zo dňa 18.04.2012, na základe ktorého súd zakázal výkon kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011 poverenými kontrolórmi N.. U. G. a X.. P. P. správny súd argumentuje, že krajský súd v rozsudku sp.zn. 1S/14/2012 sa nestotožnil s návrhom daňového subjektu, že uvedená kontrola DPH za zdaňovacie obdobie august 2011 je nezákonná. Konštatoval, že doručenie upovedomenia daňovému subjektu po dátume v ňom uvedenom ako začatie daňovej kontroly nemá za následok jej nezákonnosť a výkon daňovej kontroly nie je nezákonným zásahom správcu dane do práv daňového subjektu. Správca dane rozhodnutie krajského súdu rešpektoval a dňa 04.07.2012 zrušil poverenie na výkon tejto daňovej kontroly pre N.. U. G. a pre X.. P. P. a týmto dňom pre ďalší výkon tejto daňovej kontroly poveril T.. J. T. a X. H. U.. O tomto úkone bol kontrolovaný daňový subjekt oboznámený oznámením, ktoré prevzal dňa 12.07.2012.
84. K žalobnej námietke, že sa žalobca nezúčastnil daňového konania, čím mu bolo odňaté základné procesné právo a znemožnené splniť si povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane, správny súd poukazuje, že v zmysle vtedy platnej právnej úpravy kontrolór mal povinnosť kontrolovaný daňový subjekt oboznámiť o pochybnostiach, ktoré zistil v priebehu daňovej kontroly. V uvedenom prípade kontrola začala 08.11.2011, od 19.03.2012 bola prerušená z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti (konanie súdu). Kontrola bola prerušená do 05.06.2012, od 11.09.2012 bola kontrola prerušená druhýkrát, a to až do dňa 03.06.2014. Dňa 05.06.2014 bolo žalobcovi zaslané oznámenie, v ktorom mu správca dane oznamuje, že 03.06.2014 pominuli prekážky, pre ktoré sa kontrola prerušila a vo výkone daňovej kontroly sa pokračuje. Dňa 06.06.2014 bolo žalobcovi zaslané upovedomenie, ktorým správca dane upovedomil žalobcu, že lehota na vykonanie daňovej kontroly bola nadriadeným orgánom predĺžená o 6 mesiacov, o čom sa dozvedel žalobca dňa 18.09.2012, kedy nahliadol do spisu u správcu dane a mobilným telefónom si vyhotovil fotokópie žiadosti o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly zo dňa 12.07.2012 a oznámenie o predĺžení lehoty na výkon daňovej kontroly zo dňa 23.07.2012. Ihneď po dostatočne zistenom skutkovom stave a zhodnotení dôkazov zamestnanci správcu dane oznámili žalobcovi svoje pochybnosti a výsledky zistení v predmetnej kontrole, listom zo dňa 04.09.2014 oboznámili žalobcu s výsledkami a so zisteniami správcu dane v kontrole nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011, ktorý daňový subjekt prevzal dňa 10.09.2014. Následne správca dane vyhotovil Protokol, ktorý bol jedným z podkladov na začatie daňového konania podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb., a ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k Protokolu a na jeho prerokovanie zo dňa 08.09.2014 zaslal daňovému subjektu, písomnosti boli prevzaté dňa 11.09.2014. Dňa 24.09.2014 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011. S námietkami uvedenými vo vyjadrení sa k protokolu sa správca dane vysporiadal v dodatku k Protokolu, v ktorom konštatoval, že vyjadrenia daňového subjektu nemajú vplyv na zmenu zistených záverov uvedených v protokole a zistenia správcu dane ostávajú nezmenené. Dňa 13.10.2014 bola daňová kontrola ukončená prerokovaním Protokolu a následne v zápisnici so záverečného prerokovania Protokolu správca dane uviedol, že nemení výsledky uvedené v Protokole a vydal dodatočný platobný výmer dňa 14.10.2014. Z ustanovenia § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že dňom nasledujúcim po dni prerokovania Protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane sa začína vyrubovacie konanie s odkazom na § 44 citovaného zákona.
85. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., vo vyrubovacom konaní určí správca daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená.
86. Podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb., ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní, alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení, alebo dodatočnom hlásení, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.
87. Z vyššie uvedených ustanovení zákona je nesporné, že vyrubovacie konanie má prísne formálny charakter, ktorý spočíva výlučne vo vydaní platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru v zákonom stanovenej lehote 15 dní od skončenia daňovej kontroly. Zákon neukladá povinnosť správcovi dane, ale ani právo daňovému subjektu, aby vo vyrubovacom konaní uplatnil svoje práva podaním
námietok tak, ako to uvádza žalobca v žalobe. Uplatnenie práv daňového subjektu sa predpokladá počas priebehu daňovej kontroly pri jej výkone tak ako je to upravené v § 15 ods. 5 6 zákona č. 511/1992 Zb..
88. K námietkam žalobcu, že daňová kontrola nebola vykonaná v zákonnej 6-mesačnej lehote podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., že rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly sú nezákonné, nakoľko dôvody prerušenia v nich uvedené nie sú dôvodmi zákonnými, ktoré sú uvedené v § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., a že medzinárodné dožiadanie nie je zákonným dôvodom na prerušenie kontroly, správny súd poukazuje, že správca dane dňa 12.07.2012 žiadosťou požiadal nadriadený orgán na predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu z dôvodu, že dňa 04.07.2012 došlo k zmene kontrolórov vykonávajúcich daňovú kontrolu a ide o rozsiahly spisový materiál na preštudovanie, že správca dane nedostal do 12.07.2012 odpovede na MVI, ktoré boli zaslané dňa 14.02.2012 k uvedeným odberateľom. Nadriadený orgán Finančné riaditeľstvo SR dňa 23.07.2012 vyhovel žiadosti správcu dane a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžil o 6 mesiacov z dôvodu, že správca dane do 06.09.2012 nemal vybavené žiadosti o MVI u maďarských odberateľov. Rozhodnutím zo dňa 06.09.2012 správca dane prerušil kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2011, ktoré bolo žalobcom prevzaté dňa 11.09.2012. Kontrola bola prerušená do 03.06.2014. Dňa 05.06.2014 bolo žalobcovi zaslané oznámenie, v ktorom mu správca dane oznamuje, že dňom 03.06.2014 pominuli prekážky, pre ktoré sa kontrola prerušila a vo výkone daňovej kontroly sa pokračuje. Ihneď po tomto oznámení bolo dňa 06.06.2014 zaslané upovedomenie, ktorým správca dane upovedomil žalobcu, že lehota na vykonanie daňovej kontroly bola nadriadeným orgánom predĺžená o 6 mesiacov. O tom sa žalobca dozvedel dňa 18.09.2012, kedy nahliadol do spisu u správcu dane a kedy si mobilným telefónom vyhotovil fotokópie dokladov týkajúcich sa predĺženia lehoty na výkon daňovej kontroly. Správca dane podľa názoru správneho súdu postupoval podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. a konanie prerušil z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Toto rozhodnutie má procesný a súčasne aj predbežný charakter, keďže jeho platnosť sa končí doručením konečných odpovedí na žiadosti o MVDI.
89. K námietke žalobcu, že správca dane vykonával dôkazy, ktoré podľa jeho názoru vôbec vykonávané byť nemuseli, nemali, a to dožiadania do zahraničia, informácie o pohybe vozidiel, a že dokazovanie bolo vykonávané nesústredene, chaoticky, profesionálne neschopnými daňovými kontrolórkami správny súd poukazuje, že daňovou kontrolou sa v zmysle § 15 zákona č. 511/1992 Zb. zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Správca dane podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. vedie dokazovanie a zároveň hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Medzinárodnú výmenu informácií využíva kontrolór v prípade, ak je potrebné zistiť, či daňový subjekt uskutočňuje intrakomunitárne dodávky na území iných členských štátov v súlade so zákonnými podmienkami stanovenými hmotnoprávnymi predpismi. Vtedy platná právna úprava neukladala správcovi dane informačnú povinnosť voči daňovému subjektu týkajúcu a postupnosti krokov správcu dane pri dokazovaní. Správca dane má povinnosť oboznámiť daňový subjekt s prípadnými pochybnosťami. V zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane vedie dokazovanie a dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal aj na rozsudok NS SR 5Sžf/68/2012, z ktorého vyplýva, že žiadosť o MVDI je výkonom dôkazného prostriedku. Správca dane postupoval plne v súlade s Nariadením Rady EÚ č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Aj správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn.3Sžf/46/2015 zo dňa 27.júla 2016, z ktorého vyplýva, že... „Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. V prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie podľa § 43 zákona o DPH správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru“.
90. Námietka žalobcu, že správca dane nezistil skutkový stav, konal svojvoľne bez toho, aby umožnil súčinnosť a spoluprácu so žalobcom, a že nepovažoval za potrebné, aby boli vypočutí konatelia žalobcu ohľadom prepravy tovaru do Maďarska, správny súd dôvodí, že správca dane počas daňovej kontroly riadne a dôkladne preveril, či v danom prípade reálne išlo o intrakomunitárne dodanie, či tovar fyzicky opustil tuzemsko (preveril prepravné doklady, ich náležitosti, evidenčné čísla vozidiel použitých na prepravu, mená vodičov, vhodnosť vozidiel použitých na prepravu uvedeného tovaru). O nereálnosti prepravy svedčia aj predložené neúplné doklady o preprave CMR, na ktorých chýbajú dátumu prevzatia tovaru v inom členskom štáte, na niektorých potvrdeniach dodávateľa aj odberateľa. Preveriť získané informácie ohľadom prepravy tovaru sa snažila zistiť maďarská daňová správa formou MVDI. Niektorí maďarskí prepravcovia sa nedali preveriť z dôvodu nekontaktnosti, niektorí uviedli, že spoločnosť ktorej mali tovar prepraviť, nepoznajú.
91. Ku argumentácii žalobcu, že správca dane uznal oslobodenie od dane len v prípadoch, keď bol preukázaný prechod hraníc mýtnym systémom bez ohľadu na to, aká odpoveď bola z MVI správca dane postupoval podľa § 2 ods. 1, 3 a 6 zákona č. 511/1992 Zb.. Dôkaz, že časť tovaru neopustila územie SR správca dane považoval za podstatný dôkaz o zneužití daňového zvýhodnenia žalobcom, keď deklaroval tieto plnenia ako dodávky oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH. Správny súd nepovažuje informácie získané od spoločnosti SKYTOL, a.s. za nezákonné, nakoľko prispeli k správnemu určeniu dane, nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
92. K tvrdeniu žalobcu, že splnil podmienky § 43 ods. 5 zákona o DPH, správny súd argumentuje, že z obsahu spisu žalovaného aj správcu dane vyplýva, že aj keď žalobca predložil doklady (faktúry, CMR prehlásenia) v zmysle citovaného ustanovenia zákona o DPH, nesplnil podmienku preukázania, že tovar fyzicky opustil územie SR a bol prepravený do iného členského štátu. Aj keď spoločnosť NAGY- S Gabonakereskedelmi Kft. priznala nadobudnutie tovaru, dôkazy - doklad o existencii plnenia maďarskému správcovi dane nepredložila, t.j. údaje o nadobudnutí správca dane preveriť nemohol. Len zistenie, že táto maďarská spoločnosť nadobudnutie tovaru priznala, nepreukazuje zdaniteľné obchody t.j. nadobudnutie tovaru. Ak by si daňový subjekt splnil daňovú povinnosť, poskytol správcovi dane súčinnosť, správca dane by preložené doklady v nadväznosti na priznané nadobudnutie preveril. Správca dane v Protokole oslobodil od dane len tie dodávky tovaru, u ktorých sa mýtnym systémom potvrdilo, že tieto dodávky opustili územie SR a to aj napriek tomu, že spoločnosť je nekontaktná a tieto dodávky tovaru sa preveriť v tejto spoločnosti nepodarilo. V týchto prípadoch správca dane chránil záujmy daňového subjektu. Správny súd poukazuje, že ak žalobca predložil hoci aj všetky zákonnom určené dôkazy, sami o sebe nemôžu byť rozhodujúce pre uznanie uplatneného oslobodenia od dane ak nie je súčasne preukázané, že k reálnemu splneniu hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 43 ods. 1 - 4 zákona o DPH na oslobodenie od dane aj došlo. Preukázanie reálnej existencie týchto hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane je nevyhnutnou súčasťou dôkazného bremena daňového subjektu. Skutočnosť, že dotknutý tovar nebol prepravený mimo územia členského štátu dodania tovaru, t.j. mimo územia SR potvrdili záznamy z elektronického mýtneho systému a pochybenie o reálnej dodávke tovaru podporili aj tie skutočnosti, že nadobúdateľ tovaru Corn Land Kereskedelmi Kft. je nekontaktný, so správcom dane nespolupracuje, je v likvidácii, priznanie nepodal a daň nezaplatil. Nadobúdateľ tovaru NAGY - S Gabonakereskedelmi Kft. je nedostupný a nadobudnutie tovaru sa nedalo preveriť.
93. Žalobca tvrdí, že splnil podmienky oslobodenia od dane tým, že v kúpno-predajných zmluvách mal uvedenú podmienku EXW tovar dal k dispozícii kupujúcemu vo svojom závode, ktorý zároveň nesie všetky riziká spojené s prepravou tovaru z miesta určenia a predávajúci nie je zodpovedný za nakládku na dopravný prostriedok. Ďalej uviedol, že aj napriek tomu, že nemusel mať k preukázaniu prepravy do zahraničia, písomné prehlásenia ako podporné dôkazy boli predložené. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou správcu dane , že CMR je dokladom, ktorým sa preukazuje preprava tovaru do iného členského štátu a musí mať vyplnené všetky podstatné náležitosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že na CMR však chýbali dátumy prevzatia tovaru, niektoré CMR neboli potvrdené ani dodávateľom ani odberateľom a keďže správa dane nepovažoval tento dôkaz o preprave za relevantný dôkaz o preprave tovaru, pristúpil k overeniu dôkazov prepravy ďalšími podpornými dôkazmi, a to výpismi z mýtneho systému, z Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. a SKYTOLL, a.s.. Na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky na oslobodenie od dane, nakoľko tovar fyzicky neopustil územie spoločenstva dodávateľa. Podľa ustálenej judikatúry (Teleos) platí, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci spoločenstva od dane dôjde len vtedy,
keď právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľa a keď predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku tohto odoslania alebo tejto prepravy tovar fyzicky opustil územie členského štátu dodania.
94. Pokiaľ ide o námietku u žalobcu, že on má všetky doklady v poriadku, obchod realizoval, a preto nemôže ovplyvniť konanie odberateľa, takým spôsobom ako uviedol správca dane v svojom rozhodnutí, a že zákon o DPH ani iný zákon mu neukladá daňovému subjektu, aby si preveril svojich partnerov, správny súd argumentuje, že žalobca si musí byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pokiaľ tieto nevykazujú znaky a nespĺňajú podmienky v zmysle zákona o DPH, ktorý má prísne hmotnoprávne podmienky na vrátenie, resp. uplatnenie nároku na oslobodenie od DPH. Správny súd tiež dáva do pozornosti základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku a skutočnosť, že základným predpokladom pre riadne fungovanie podnikateľského subjektu je to, že podnikateľ musí mať vedomosť o subjektoch, s ktorými spolupracuje pri výkone svojej podnikateľskej činnosti.
95. V závere správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci Garcia Ruis proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu SR (napr. vo veciach vedených pod sp.zn. III.ÚS 209/04, III.ÚS 95/06, III.ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.
96. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne posúdil, rozhodnutia náležite odôvodnil a uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolania zamietol a rozhodnutie správcu potvrdil. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
97. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP, preto správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
98. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).