Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-112-2017.pdf
PDF · 85.19 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/112/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich PhDr. Janky Moravčíkovej, PhD. a Ing. Štefana Mirgu, v trestnej veci proti obžalovanému E. M., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 13.09.2018 takto
rozhodol:
obžalovaný
E. M. J. Ž. B. Č. B. K. A. , narodený XX.XX.XXXX H. U., trvale bytom H.-O. XXX, prechodne bytom H. M. XXX, toho času vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Nitra od 17.08.2018
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e
dňa 12.11.2016 v čase medzi 15:35 hod. až 15:55 hod. na čerpacej stanici pohonných hmôt GAS product & services a.s. - prevádzka N. M. Č.. XXX, zamaskovaný v tmavých teplákoch a tmavej mikine s kapucňou prehodenou cez hlavu, ktorú mal bielou šnúrkou silne stiahnutú na tvári tak, že mu nebolo možné rozoznať črty tváre, vošiel do predajnej časti budovy čerpacej stanice, držiac v ruke nôž s čepeľou o dĺžke približne 20 cm, pristúpil ku pracovníčkam čerpacej stanice Y. F. K. H. G.olciovej, na ktoré vykríkol ,,Navaľ peniaze, a všetky!“, pričom týmto nožom, ostrím dopredu, mával pred sebou, na čo poškodená Y. F. z obavy o svoj život a zdravie, z pokladne vydala bankovky v rôznych nominálnych hodnotách, ktoré si obvinený vzal a odišiel na neznáme miesto, pričom pracovníčkam čerpacej stanice nebolo spôsobené žiadne zranenie a poškodenej spoločnosti GAS product & services, a. s., so sídlom Tuhovská 1, 831 07 Bratislava - Vajnory, IČO:46 662 073 spôsobil škodu v celkovej výške 750,- eur,
t e d a :
proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmyselne zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
t ý m s p á c h a l :
zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a využitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona trest odňatia slobody na 5 (päť) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej právnickej osobe GAS product & services a.s. so sídlom Tuhovská 1, 831 07 Bratislava - Vajnory, IČO: 46 662 073, škodu vo výške 750,- eur.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp. zn. 3Pv 785/16/4403 podanej na Okresný súd Nitra dňa 27.10.2018, prejednal Okresný súd Nitra trestnú vec proti obžalovanému E. M. na hlavnom pojednávaní dňa 13.09.2018, na ktorom vykonal dokazovanie prečítaním všetkých listinných dôkazov vzťahujúcich sa k rozhodovaniu o výroku o náhrade škody a o výroku o treste ako aj oboznámením pripojeného spisu.
Obžalovaný E. M. (ďalej len „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní dňa 13.09.2018 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu, po poučení o neodvolateľnosti prijatého vyhlásenia o vine a v tomto rozsahu aj o nenapadnuteľnosti takéhoto vyhlásenia o vine odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že protiprávnym úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, po stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby a následne súd vykonal dokazovanie iba pokiaľ išlo o výrok o treste a o náhrade škody.
Z oboznámených listín súd zistil, že poškodená právnická osoba GAS product & services a.s. so sídlom Tuhovská 1, 831 07 Bratislava - Vajnory, IČO: 46 662 073 si uplatnila voči obžalovanému škodu vo výške 750,-eur, ku ktorej sa obžalovaný vyjadril, že ju chce uhradiť. Zo správ o povesti na obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol prejednávaný pre šesť priestupkov, z toho päť priestupkov má evidovaných na úseku dopravy. Podľa aktuálneho registra trestov bol obžalovaný jedenkrát súdne trestaný pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, za ktorý mu Okresný súd Nitra pod sp. zn. 2T/39/2016 uložil trest povinnej práce na 150 hodín. Podľa pripojeného spisu obžalovaný tento prečin spáchal dňa 07.08.2015, obžaloba bola podaná na Okresný súd Nitra dňa 29.04.2016, súd vydal trestný rozkaz dňa 06.05.2016 a nakoľko obžalovanému sa nepodarilo tento trestný rozkaz doručiť, súd vydal dňa 17.08.2016 príkaz na zatknutie, na základe ktorého bol obžalovaný dňa 13.09.2016 zatknutý a predvedený pred zákonnú sudkyňu. Trestný rozkaz mu bol teda dňa 13.09.2016 doručený spolu s obžalobou, obžalovaný sa pred zákonnou sudkyňou vzdal práva podať odpor, čím sa trestný rozkaz stal právoplatným dňom 13.09.2016. Podľa ostatných lustrácií sa v súčasnosti proti obžalovanému nevedie žiadne trestné stíhanie. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy. Súd pri výroku o treste obžalovanému zohľadnil okolnosť podľa písmena l) ustanovenia § 36 Trestného zákona, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, pričom priznanie urobil obžalovaný prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní. Súd obžalovanému tiež priznal okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona podľa písmena n) Trestného zákona, pretože obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti súdu. V danom prípade obžalovaný vyhlásením o vine umožnil prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní a kladnými odpoveďami na otázky podľa § 333 odsek 3 aj písmeno h) Trestného poriadku, naplnil podmienku
uvedenú v § 36 písmeno n) Trestného zákona. Zároveň však obžalovanému v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona priťažilo, že už bol za trestný čin odsúdený, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn. 2T/39/2016. V súlade so zásadami pre ukladanie trestov súd aplikoval pri prevažujúcom množstve poľahčujúcich okolností ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného zákona, čím sa horná hranica trestnej sadzby znížila o jednu tretinu, z 12 rokov na 10 rokov a štyri mesiace. Súd teda pri ukladaní trestu vychádzal z upravenej trestnej sadzby sedem rokov až 10 rokov a štyri mesiace a vzhľadom na takúto výmeru trestnej sadzby nemohol súd ukladať s ohľadom na ustanovenie § 34 odsek 6 Trestného zákona iný trest než trest odňatia slobody. V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd skúmal aj to, či sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona.
V zmysle ustálenej súdnej praxe pri rozhodovaní o treste ukladaného za trestné činy s kvalifikovanou skutkovou podstatou neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 39 Trestného zákona (jeho použitie je reálne pri ukladaní trestu za delikty posúdené podľa tzv. základnej skutkovej podstaty). Na druhej strane aj v prípade uznania viny páchateľa trestného činu podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty je však podľa súdnej praxe a výkladu potrebné skúmať, či všetky okolnosti trestného činu zvyšujú jeho závažnosť natoľko, že je potrebné páchateľa sankcionovať v rámci trestnej sadzby stanovenej v kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu.
Súd pri úvahách o výmere a druhu trestu skúmal osobu obžalovaného, možnosť jeho nápravy, prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi, jeho priznanie a oľutovanie skutku, závažnosť a okolnosti prejednávaného trestného činu a dospel tak k presvedčeniu, že všetky tieto skutočnosti, boli spôsobilé odôvodniť použitie § 39 odsek 1 Trestného zákona a oprávňovali súd, aby obžalovanému mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, pričom pri aplikácii tohto zmierňovacieho ustanovenia, vychádzal tiež zo stanoviska Najvyššieho súdu SR č. Tpj 55/2016, na ktoré sa odvolával aj obhajca obžalovaného vo svojej záverečnej reči a ktoré konštatuje, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4) Trestného zákona, tak aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), je možné mimoriadne znížiť trest na rovnakom princípe.
Z uvedeného stanoviska NS SR následne potom vyplynulo, že súd, po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, má možnosť pristúpiť, aj pri kvalifikovanej skutkovej podstate, na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste, pretože mimoriadne zníženie trestu je tu ešte dôvodnejšie a vhodnejšie, keďže obžalovaný pri uznaní viny nemá garanciu o uložení trestu. V danom prípade súd aj v zmysle vyššie citovaného stanoviska vzhliadol dôvod na využitie inštitútu § 39 odsek 1 Trestného zákona znížením dolnej hranice trestnej sadzby zo siedmych rokov na päť rokov. Súd práve tento trest považoval za primeraný a dostatočný, tento trest, podľa názoru súdu, bude plniť zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu „odstrašujúcu“ ako aj funkciu individuálnej aj generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za závažné a úmyselné porušovanie spoločenských pravidiel, akým je „ozbrojená lúpež“ môžu a musia byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považoval jedine nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov za adekvátny, spravodlivý a za zodpovedajúci závažnosti trestnej činnosti spáchanej obžalovaným. Trest nižší ako päť rokov by, podľa názoru súdu, bol v rozpore so základnými zásadami pre ukladanie trestov a neodzrkadľoval by ani negatívny postoj obžalovaného k spoločenským pravidlám, normám ako aj inštitúciám, ktorý vyplynul z toho, že obžalovaný sa vyhýbal trestnému stíhaniu, kvôli čomu bola v tomto konaní na neho uvalená aj „úteková“ väzba a v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn. 2T/39/2016 musel súd tiež vydať príkaz na zatknutie, aby zabezpečil účasť obžalovaného na úkonoch súdu a mohol mu tak doručiť súdnu zásielku. V tejto súvislosti súd pripomenul, že obžalovaný ani nie dva mesiace po tom ako nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz, ktorým bol uznaný vinný pre prečin podvodu spáchal tento prejednávaný zločin lúpeže.
Na výkon takto uloženého trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona z dôvodu, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
V súvislosti s výrokom o náhrade škody rozhodol súd podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku tak, že v adhéznom konaní poškodenej právnickej osobe priznal včas a riadne uplatnenú škodu vo výške 750,- eur, ktorej výška a odôvodnenosť boli preukázané aj dokladmi predloženými poškodeným
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.