Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-192-2016.pdf
PDF · 111.3 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/192/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: UK Profit, spol. s r.o., IČO: 35 937 815, Hornočermánska 797/59, 949 01 Nitra, zastúpený: JUDr. Ivana Zmeková, advokátka, Zámocká 18, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: K. Š., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Z. XXXX/XX, H., o zaplatenie sumy 3.186,98 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.06.2016, doručenou súdu dňa 24.06.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.186,98 eura spolu s riadnym úrokom vo výške 613,81 eura, s úrokom z omeškania vo výške 43,76 eura vyčísleným ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, s úrokom z omeškania vo výške 185,85 eura vyčísleným ku dňu postúpenia na žalobcu, a s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 3.186,98 eura od 09.09.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.01.2007 uzatvorili žalovaná ako dlžník s právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu o splátkovom úvere č. 0284784280. Na základe uzavretej zmluvy poskytla banka žalovanej úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eura). Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach v sume 1.540,- Sk (51,12 eura), vždy k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.02.2007 a konečná splatnosť úveru na 20.12.2016. Úroková sadzba ako odplata za poskytnutý úver bola dohodnutá vo výške 12,60% p.a., typ premenlivá, pričom táto úroková sadzba bola platná v deň uzatvorenia zmluvy. Žalovaná využila možnosť čerpať úver od veriteľa, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržala a dlžnú sumu veriteľovi v plnej výške nevrátila. Banka vyzvala žalovanú k úhrade jej záväzku výzvou zo dňa 30.07.2013. Žalovaná svoj záväzok voči banke nesplatila. Vzhľadom k vyššie uvedenej skutočnosti banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02.09.2013 Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.09.2013. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE uzavretej dňa 27.09.2013 medzi pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou DPS financial consulting s.r.o. ako postupníkom postúpil postupca postupníkovi pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy, medzi nimi i pohľadávku, ktorá je predmetom tejto žaloby. Vyššie uvedenú skutočnosť oznámila banka žalovanej Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 11.10.2013. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2/2014 uzavretej dňa 08.09.2014 medzi spoločnosťou DPS financial consulting s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou žalobcu ako postupníkom, postúpil postupca postupníkovi pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy, medzi nimi i pohľadávku, ktorá je predmetom tejto žaloby. Na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok sa žalobca stal veriteľom
postúpených pohľadávok spolu s ich príslušenstvom. Vyššie uvedenú skutočnosť oznámila spoločnosť DPS financial consulting s.r.o. žalovanej Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014. Po postúpení pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na spoločnosť DPS financial consulting s.r.o., ani po postúpení na žalobcu, nebola na úhradu záväzku vzniknutého na základe zmluvy poukázaná žiadna platba zo strany žalovanej. Pohľadávka žalobcu predstavuje dlh žalovanej zo zmluvy ku dňu postúpenia pohľadávky, pozostávajúc z istiny vo výške 3.186,98 eura, riadneho úroku vo výške 613,81 eura, zákonných úrokov z omeškania vo výške 43,76 eura (vyčíslené ku vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru), zákonných úrokov z omeškania vo výške 185,85 eura pozostávajúce z úroku z omeškania vo výške 43,96 eura (vyčíslený za obdobie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do dňa postúpenia pohľadávky na právneho predchodcu žalobcu, t.j. dňa 26.09.2013) a úroku z omeškania vo výške 141,89 eura (vyčíslené za obdobie od 26.09.2013 do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. ku dňu 08.09.2014). Žalobca si zároveň uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.186,98 eura od 09.09.2014 (deň nasledujúci po postúpení pohľadávky na žalobcu) do zaplatenia.
3. V doplnení žalobca zo dňa 22.01.2018 žalobca na výzvu súdu bližšie špecifikoval uplatnenú pohľadávku, pričom uviedol, že na zmluvu žalovaná plnila v období od 15.01.2007 do 31.12.2008 celkom sumu 1.216,86 eura, v období od 12.01.2009 do 06.08.2011 celkom sumu 1.662,26 eura a v období od 06.08.2011 do 26.09.2013 celkom sumu 370,- eur.
4. Žalobca ako dôkazy predložil Zmluvu o splátkovom úvere č. 0284784280 zo dňa 15.01.2007, Výzvu zo dňa 30.07.2013, fotokópiu zásielky (č.l. 11-12), Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.09.2013, fotokópiu doručenky (č.l. 14), Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013, Prílohu č. 1 k zmluve, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 2/2014 zo dňa 08.09.2014, Prílohu č. 1 k zmluve, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2013, fotokópiu doručenky (č.l. 28), Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.09.2014, výpis z účtu žalovanej, Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky SLSP, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom.
5. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní zo dňa 07.03.2018, kde uviedla, že popiera žalovanú sumu čo do výšky istiny ako príslušenstva, ktoré od nej vymáha žalobca. Žalovaná má za to, že uzavretá zmluva o úvere je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Žalovaná uviedla, že úverová zmluva je protizákonná, nakoľko podľa jej názoru obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a rovnako v plnom rozsahu žalovaná popiera aj výšku, ktorú žalobca v tomto konaní uplatňuje tiež pre jej zjavnú nezákonnosť, z tohto dôvodu žiada, aby súd vykonal dokazovanie na riadnom pojednávaní a potom rozhodol v súlade so zákonom.
6. Žalobca v replike uviedol, že žalovaná neuviedla konkrétne, ktoré časti resp. aké podmienky zmluvy považuje za neprijateľné. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná si zmluvu pred podpisom riadne prečítala a porozumela jej, na znak čoho zmluvu podpísala. Súčasťou zmluvy v zmysle bodu 2. čl. II. predmetnej zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky, a tiež obchodné podmienky pre daný produkt. Vzhľadom na uvedené žalovaná tak vedela, aké sú podmienky čerpania úveru.
7. Žalovaná sa ďalej nevyjadrila.
8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)
9. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovanej, ktorí mali predvolanie doručené (č.l. 97, č.l. 106), svoju neprítomnosť neospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
11. Medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 15.01.2007 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 0284784280, z ktorej vyplýva výška úveru 100.000,- Sk (3.319,30 eura), úroková sadzba 12,60 % ročne, výška mesačnej splátky 1.540,- Sk (51,12 eura), počet splátok 119, splatnosť prvej splátky 20.02.2007, splatnosť ďalších splátok k 20. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru 20.12.2016, RPMN 15,11%. Z Výzvy zo dňa 30.07.2013 vyplýva, že ňou SLSP, a.s. vyzýva žalovanú k úhrade dlžnej sumy 1.291,30 eura do 15 dní od doručenia s upozornením, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky a následne k postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu. Zásielka s výzvou bola doručovaná žalovanej na adresu zo zmluvy, pričom táto sa vrátila dňa 28.08.2013 odosielateľovi s oznámením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Listom zo dňa 03.09.2013 vyhlásila SLSP, a.s. mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, pričom k uvedenému dňu predstavovala pohľadávka sumu 3.846,38 eura. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo doručené žalovanej dňa 16.09.2013. Podľa nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu uhradila žalovaná na zmluvu celkom sumu 3.249,12 eura (1.216,86 eura + 1.662,26 eura + 370,- eur). Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013 a jej prílohy vyplýva, že pohľadávka zo zmluvy bola postúpená zo spoločnosti SLSP, a.s. ako postupcu na spoločnosť DPS financial consulting s.r.o. ako postupníka. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2013 vyplýva, že ním SLSP, a.s. oznamuje žalovanej postúpenie pohľadávky vo výške 3.888,51 eura s príslušenstvom na spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o., ktoré oznámenie bolo doručené žalovanej dňa 19.11.2013. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2/2014 zo dňa 08.09.2014 a jej prílohy vyplýva, že pohľadávka zo zmluvy bola následne postúpená zo spoločnosti DPS financial consulting s.r.o. ako postupcu na spoločnosť žalobcu ako postupníka. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 25.09.2014 vyplýva, že ním spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o. oznamuje žalovanej postúpenie pohľadávky vo výške 4.040,87 eura s príslušenstvom na spoločnosť žalobcu, pričom nebolo preukázané doručenie oznámenia žalovanej.
12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 634/1992 Zb.“) (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
16. Podľa § 52 ods. 1 až 3 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (1) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (2) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3)
17. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (1) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (2)
18. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
19. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (1) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. (2)
20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“) (v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť z nasledovných dôvodov.
23. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou založený zmluvou o splátkovom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 258/2001 Z.z.). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že predmetná zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver jej bol poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd vychádzal aj z toho, že v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy (§ 23a zák.č. 634/1992 Zb.) sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka.
24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s (SLSP, a.s.), ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 15.01.2007 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej zmluvy SLSP, a.s. poskytla žalovanej úver v sume 100.000,- Sk (3.319,30 eura), na ktorý žalovaná neplnila riadne a včas. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením splátok došlo zo strany SLSP, a.s. k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 03.09.2013, doručeným žalovanej dňa 16.09.2013. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013 mala byť pohľadávka zo zmluvy vo výške 3.888,51 eura s príslušenstvom postúpená zo spoločnosti SLSP, a.s. na spoločnosť DPS financial consulting s.r.o..
25. Zákonnými podmienkami platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere uzavretej medzi bankou ako veriteľom a klientom ako dlžníkom je nepretržité omeškanie klienta so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke v trvaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní po tom, čo bol písomne vyzvaný bankou na plnenie, pričom tieto musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
26. V konaní síce bolo preukázané, že žalovanej bola za použitia fikcie doručenia dňa 28.08.2013 doručená výzva SLSP, a.s. zo dňa 30.07.2013 na plnenie omeškanej sumy 1.291,30 eura z úverovej zmluvy (č.l. 10-12) a dňa 16.09.2013 doručená písomná výzva SLSP, a.s. zo dňa 03.09.2013 na splnenie dlhu z úverovej zmluvy vo výške 3.846,38 eura (č.l. 13-14), avšak už dňa 27.09.2013 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky, a teda nebola zachovaná lehota 90 dní omeškania žalovanej od doručenia výzvy. Súd má za to, že s poukazom na gramatický, ale najmä teleologický výklad ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB sa vyžaduje omeškanie dlžníka v trvaní viac ako 90 dní od momentu doručenia písomnej výzvy. Nebol by totiž v súlade s účelom uvedeného ustanovenia taký výklad, podľa ktorého by postačovalo omeškanie viac ako 90 dní pred doručením výzvy banky, nakoľko pri takom výklade by nebolo vylúčené postúpenie pohľadávky hneď nasledujúci deň po doručení výzvy na plnenie, čím by bola dlžníkovi odňatá možnosť svoj dlh uhradiť a zabrániť tak postúpeniu pohľadávky na inú osobu ako banku. Takéto správanie banky by nespĺňalo požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je totiž v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. V tu prejednávanej veci bola žalovaná dňa 28.08.2013 (za použitia fikcie doručenia) a dňa 16.09.2013 (doručením do vlastných rúk) vyzvaná na plnenie pôvodnému veriteľovi, avšak už dňa 27.09.2013 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky. Žalovaná tak nemala zákonom stanovenú lehotu 90 dní na odvrátenie postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB.
27. Súd dospel k záveru, že z dôvodu nedodržania postupu pri postúpení pohľadávky voči žalovanej v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 ZoB, nie je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaným. Žalobca totiž v konaní nepreukázal, že by pred postúpením pohľadávky medzi právnymi predchodcami bola žalovanej v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 ZoB preukázateľne doručená písomná výzva na zaplatenie dlhu a následne uplynulo viac ako 90 kalendárnych dní od jej doručenia žalovanej, čo je podmienkou pre vznik oprávnenia banky postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanej inej osobe, ktorá nie je bankou. Z uvedeného dôvodu postúpenie pohľadávky zo SLSP, a.s. na spoločnosť DPS financial consulting s.r.o. je v rozpore s vyššie citovaným zákonom, a preto je tento právny úkon v zmysle § 39 OZ absolútne neplatný. Viď napr. rozsudok NS SR sp.zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018, v ktorého odôvodnení dovolací súd uviedol, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).“
28. Pokiaľ ide ustanovenie 18.14 vo VOP (č.l. 67), v zmysle ktorého klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi na tretiu osobu, toto dojednanie nie je možné považovať za platné. Na zmluvu totiž dopadá i ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, z ktorého vyplýva jednoznačný záver o tom, že spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Uvedené vedie potom následne k tomu, že dojednania v spotrebiteľskej zmluve sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá má prednosť, a teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a na neho nadväzujúcich predpisoch. Iné zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého by spotrebiteľ vopred súhlasil s postúpením pohľadávky bez dodržania ustanovení na jeho ochranu je v rozpore s § 54 OZ, nakoľko takéto ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy evidentne zhoršuje jeho postavenie ako spotrebiteľa. Predmetné dojednanie o odlišnom režime v prípade postúpenia pohľadávky je potom v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ, a teda ide o neplatné dojednanie podľa § 39 OZ, nakoľko je v rozpore so zákonom. Znamená to, že uvedenému dojednaniu nemožno pripisovať žiadny právny význam a pri posudzovaní podmienok pre postúpenie pohľadávky treba postupovať podľa príslušných ustanovení zákona o bankách.
29. Keďže k platnému postúpeniu pohľadávky zo SLSP, a.s. ako postupcu na spoločnosť DPS financial consulting s.r.o. ako postupníka neprišlo, nemohlo následne dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti DPS financial consulting s.r.o. ako postupcu na spoločnosť žalobcu ako postupníka Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2/2014 zo dňa 08.09.2014, a to s poukazom na zásadu „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ (nikto nemôže previesť na iného viac práv ako
sám má). S poukazom na uvedené nie je žalobca oprávneným z danej pohľadávky, a teda nie v konaní aktívne vecne legitimovaným.
30. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Strana sporu, ktorá je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovanej strany uplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že postúpenia pohľadávky uplatnenej žalobou boli neplatné.
31. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016, v ktorom súd druhej inštancie v obdobnej veci skonštatoval, že „banka musí najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok, môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. ... V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by takáto výzva bola zo strany právneho predchodcu navrhovateľa Slovenskej sporiteľne, a.s. riadne odporcovi doručená. Prvostupňový súd teda dospel k správnemu záveru, že pre nenaplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 citovaného zákona o bankách nebolo možné platne postúpiť predmetnú pohľadávku na navrhovateľa.“ Obdobný názor zastáva aj Krajský súd v Trnave v rozsudku sp.zn. 24Co/716/2015 zo dňa 08.06.2016, v ktorého odôvodnení uviedol, že „ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.“
32. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní pre neplatnosť postúpenia pohľadávky bolo potrebné žalobu v celom rozsahu vo výroku I. zamietnuť, keďže žalobca nie je nositeľom pohľadávky voči žalovanej.
33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
37. Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
38. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovanej, ktorá by inak na náhradu trov konania mala nárok, nakoľko bola v konaní plne úspešná, nárok na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal, nakoľko jej v konaní
žiadne trovy nevznikli. Súd mal pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.