Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Sa-6-2018.pdf
PDF · 125.52 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci žalobkyne: D.. F. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. I. č. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpená právnou zástupkyňou: JUDr. Bronislava Garajová, advokátka so sídlom Železničná č. 291, 987 01 Poltár, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. marca 2018, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím č. 725 301 7849 0 zo dňa 06. 10. 2017 Sociálna poisťovňa ústredie, ako prvostupňový orgán verejnej správy, rozhodla tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSP“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec zo dňa 19. 09. 2017 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 ZoSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola v odbornom posudku o invalidite zo dňa 19. 09. 2017 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec určená na 25%, keď za rozhodujúce zdravotné postihnutie - Choroby nervového systému, postihnutie mozgu, stavy po cievnych mozgových príhodách, bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15% podľa kapitoly VI., oddiel A, položky 9, písmena a) prílohy č. 4 Zákona č. 461/2003 Z. z. Za iné zdravotné postihnutia bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%.
2. Žalobkyňa proti predmetnému rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom prejavila nesúhlas s posúdením jej zdravotného stavu, s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Namietala, že posudkový lekár nezohľadnil záver správy Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach zo dňa 03. 06. 2017, podľa ktorého bolo po strate vedomia zistené nepravidelné ložisko vo veľkosti cca 1,5 cm x 3 cm a tiež záver konziliárnej správy z Univerzitnej nemocnice v F. zo dňa 13. 07. 2017, ktorá taktiež konštatovala ložiskový útvar v priemere 2 cm. Pretrvávajú u nej záchvaty sprevádzané stratou vedomia a utrpela viaceré opakované cievne mozgové príhody (ďalej len „CMP“).
3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 03. 2018 zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že zdravotný stav žalobkyne bol na základe podaného odvolania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec dňa 18. 12.
2017, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený komplexne a predložil spisový materiál na posúdenie posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici. Tento opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 20. februára 2018 so záverom, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníčky konania na základe predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 25% (15% za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly VI., oddiel A, položka 9, písmeno a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. + 10% navýšenie za iné zdravotné postihnutia).
4. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, z ktorého vyplýva, že u účastníčky konania sa zvýraznila neurologická problematika s opakovanými stavmi bezvedomia v októbri 2016. Opakovane vykonanými MR vyšetrením a CT vyšetrením mozgu sú dokumentované staršie morfologické zmeny, najpravdepodobnejšie ischemického charakteru, resp. mikrovaskulárnej genézy. V súvislosti s týmto nálezom sa uvažovalo o mozgových príhodách ischemického charakteru, opakovane, ale s klinickou úpravou bez lateralizácie. Posudkový lekár vychádzajúc z predložených nálezov, opierajúc sa o chronické morfologické zmeny pri negatívnom klinickom náleze, stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 15%. V percentuálnom zvýšení zohľadnil ostatné somatiké a psychické problémy uvedené v anamnéze a diagnostickom závere. Podľa anamnestických údajov sú v popredí stavy bezvedomia so sprievodnými kŕčovými prejavmi na končatinách, občas aj s následnými poraneniami. Od prvého záchvatu v októbri 2016 je tento stav, podľa odborných ambulantných vyšetrení (nikdy hospitalizovaná nebola) opakovane v diagnostickom riešení, so začatou liečbou v júli 2017 (Tegretol) s upresnením diagnózy a upravením liečby 08. 11. 2017) vyšetrená X.. F.. B., X.., neurologická klinika B.. Komplexná liečba je ešte krátkodobá, ale napriek tomu je výskyt uvedených stavov redukovaný. V súčasnosti z posudkového hľadiska, teda stav nemožno hodnotiť.
5. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uzavrel, že účastníčka konania v odvolacom konaní nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania. Jej subjektívne presvedčenie, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posudzovanie tejto otázky je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorých vykonávaná činnosť vyžaduje potrebné lekárske znalosti, pričom v danom prípade medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Žalovaný v odvolacom konaní vyhodnotil podľa svojej úvahy všetky dôkazy, a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že odvolanie nebolo dôvodné.
6. V zákonom stanovenej lehote napadla vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného žalobkyňa žalobou na správnom súde. Podanou žalobou sa domáhala toho, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 03. 2018, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. 10 .2017.
7. Žalobkyňa v žalobe namietala, že orgán verejnej správy postupoval v rozpore s ustanovením § 195 a § 209 zákona č. 461/2003 Z. z., teda nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci a rozhodujúci orgán si na tento účel nezaobstaral potrebné podklady na rozhodnutie. Namietala, že rozhodujúci orgán mal objasniť dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti, a to bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, prečo nezohľadnil lekárske nálezy a správy, ktoré mu boli dané k dispozícii, prípadne nedoporučil ešte doplnenie podkladov ďalšími vyšetreniami.
8. Podľa žalobkyne posudkový lekár v odbornom posudku, na základe ktorého rozhodoval prvostupňový orgán verejnej správy nezohľadnil záver správy Univerzitnej nemocnice L. Pasteura A. zo dňa 03. 06. 2017, v ktorej je uvedená diagnóza: G 40.3-generalizovaná idiopatická epilepsia a epileptický syndróm, ako aj časť konziliárnej správy Univerzitnej nemocnice F. zo dňa 13. 07. 2017, v ktorej je uvedená diagnóza: G 40.9- epilepsia bližšie neurčená. Žalobkyňa poukázala na záver vyšetrenia na pracovisku Pro Magnet, s. r. o., magnetická rezonancia A. zo dňa 03. 11. 2017, najmä na zistené chronické zmeny v pravej hemisfére po prekonaných mozgových príhodách. Ďalej na vyšetrenie v neurologickej ambulancii lekára F.. C. dňa 06. 06. 2017, na závery vyšetrenia F.. C. dňa 29. 09. 2017, ktorý konštatuje diagnózu G 40.0- lokalizovaná idiopatická epilepsia a epileptický syndróm. Dňa 08. 11 .2017, bola žalobkyňa vyšetrená vo Fakultnej nemocnici u sv. Anny v B. - I. neurologická klinika, kde X.. F.. F. B., X.. konštatoval
diagnózu: fokálna symptomatická epilepsia v. s. Inzulárna 1. dx. Podľa lekárskej správy neurológa zo dňa 15. 11. 2017 F.. F. Z. utrpela žalobkyňa opakované CMP, v pravej hemisfére sa nachádzajú chronické zmeny, niekoľko lézií v oboch hemisférach, ložiskový nález F-TCP vpravo (EEG), postischemické lézie v oblasti pravej inzuly (MR).
9. Žalobkyňa namietala, proti konštatovaniu posudkového lekára, ako aj orgánu verejnej správy, že údajne prekonala CMP a skutočnosť, že nebola zohľadnená diagnóza epilepsie. Podľa žalobkyne bolo preukázané, že utrpela viaceré opakované CMP, ktoré sa už prejavujú na EEG, CT a MR vyšetreniach a zároveň je konštatovaný nález lézie 37 mm x 5 mm a trpí opakovanými stratami vedomia, ktoré ju postihujú tak v práci, ako aj v domácom prostredí, počas dňa, ako aj v noci. Straty vedomia sú striedané častejšími záchvatmi kratšieho bezvedomia spojeného s kŕčovitými stavmi celého tela. Žalobkyni bola opakovane diagnostikovaná epilepsia, ktorou sa posudkový lekár, ani lekár pri posúdení zdravotného stavu v odvolacom konaní nijak nezaoberali, pričom diagnóza epilepsie bola konštatovaná F.. Q. E. už v žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok. Nakoľko stav žalobkyne pretrváva, musela byť od 25. 04. 2018 do 02. 05. 2018 hospitalizovaná na neurologickom oddelení Nemocnice s poliklinikou v J.. Z prepúšťacej správy vyplynul záver - diagnóza G 40.8 - iná epilepsia a ďalšie diagnózy.
10. Žalobkyňa namietala nesprávny postup pri stanovovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku jej zdravotných postihnutí a tvrdila, že z predložených dôkazov a uvádzaných dôvodov je zrejmé, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u nej vzhľadom na epileptické záchvaty minimálne raz mesačne a parciálne záchvaty minimálne raz týždenne 30%-40% podľa kapitoly VI., oddiel A, bod 4, písmeno b).
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe označil námietky žalobkyne za nedôvodné, nakoľko z odborného lekárskeho posudku zo dňa 20. 02. 2018, vypracovaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý bol podkladom rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 03. 2018 vyplýva, že posudkový lekár pri stanovení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne zohľadnil aj namietané lekárske správy. Sociálna poisťovňa trvá na skutkových a právnych dôvodoch uvedených v rozhodnutí Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako aj na správnosti prvostupňového rozhodnutia. K odborným lekárskym nálezom, ktoré žalobkyňa predložila v správnej žalobe až po vydaní rozhodnutia, žalovaný uviedol, že zhoršenie zdravotného stavu môže žalobkyňa riešiť opakovaným podaním žiadosti o invalidný dôchodok, posudkový lekár zhodnotil zdravotný stav na základe vtedy dostupných lekárskych nálezov. Postup Sociálnej poisťovne pri posúdení nároku žalobkyne na invalidný dôchodok označil za správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v aplikovaných zákonných ustanoveniach. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
12. Žalobkyňa nevyužila právo podať na doručené vyjadrenie žalovaného repliku.
13. Na prejednanie veci súd v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP, v zmysle požiadavky žalobkyne, nariadil pojednávanie na termín 13. 09. 2018, ktorého sa zúčastnili všetci účastníci konania.
14. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní zotrvávala v celom rozsahu na žalobných bodoch. Namietala hlavne skutočnosť, že Sociálna poisťovňa nevyhodnotila zdravotný stav žalobkyne komplexne, pretože nebola dostatočne zohľadnená epilepsia, ako aj stav po opakovaných siedmich mozgových príhodách, ktoré ochorenia jednoznačne vyplývali z lekárskych správ, ktoré pri posudzovaní mali posudkoví lekári k dispozícii. Namietla, že doteraz jej nie je známe, kto bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec. Napriek tomu, že posudok bol prílohou prvostupňového rozhodnutia, nebolo to z neho zrejmé, pretože bola pripojená len jeho kópia bez uvedenia mena posudkového lekára. Uvádzala, že jednotlivé diagnózy a ich zhodnotenie vo vzťahu k vzniku invalidity nevyplývajú so samotného prvostupňového rozhodnutia, pričom ani v posudku neboli dostatočne vyhodnotené. Vo vzťahu k druhostupňovému rozhodnutiu namietala, že nepostačuje len vymenovať lekárske správy ak nevyplýva z lekárskeho posudku posudkový záver, ako boli tieto lekárske správy vyhodnotené. Posudkoví lekári nezaujali podľa nej stanovisko ku konštatovanej epilepsii. Namietala, že žalobkyni vôbec nebol doručený posudok z 20. 02. 2018 , k dispozícii má len zápisnicu o ústnom pojednávaní z toho dňa. Ak žalobkyňa nemala k dispozícii posudok z 20. 02. 2018, pričom súčasťou druhostupňového rozhodnutia už nie je lekársky posudok posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, tak potom by malo byť v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia podrobnejšie uvedené vyhodnotenie vyplývajúce z lekárskeho posudku, a nie len posudkový záver.
15. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že posudkovou lekárkou ústredia bola informovaná, že ochorenie epilepsie sa nebude zohľadňovať, pretože ešte netrvá potrebnú dobu, keďže je to čerstvé ochorenie. Situácia je taká, že skutočne odpadáva, aj keď sa tak nestalo pred zdravotníckym personálom, keďže to, kedy sa tak stane, sa nedá naplánovať. Stav vníma ako zhoršujúci, pretože vždy trvá dlhšie pri každom opadnutí, kým sa preberie.
16. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní trvala na podanom vyjadrení k žalobe a na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobu ako nedôvodnú navrhovala zamietnuť, pretože postup Sociálnej poisťovne bol v súlade so zákonom. Posudkoví lekári sa vysporiadali so všetkými v posudkoch vymenovanými lekárskymi správami, zaoberali sa nimi a vyhodnotili ich v zmysle záverov posudkov. Spochybňovať odbornú medicínsku stránku jej neprináleží, nakoľko len posudkovým lekárom zo zákona o sociálnom poistení vyplýva oprávnenie vydávať odborné posudky. Po podaní odvolania sa v odvolacom konaní posudkový lekár, za prítomnosti neurológa zaoberal práve namietanými skutočnosťami, pričom mal všetky vymenované lekárske správy uvádzané žalobkyňou. To, prečo je záver taký aký je, prečo neboli zohľadnené tam uvádzané skutočnosti, resp. prečo boli vyhodnotené z medicínskeho hľadiska tak, ako boli vyhodnotené, k tomu uviedla, že k medicínskej otázke nie je oprávnená zaujímať stanovisko a ani sa nemôže k nej vyjadrovať. K namietanému postupu ohľadom zabezpečovania podkladov rozhodnutí - lekárskych posudkov a ich oboznamovania uviedla, že neoddeliteľnou prílohou prvostupňového rozhodnutia je odborný posudok, ktorého kópia sa doručuje účastníkovi konania, pretože originál je súčasťou administratívneho spisu, na ktorom je uvedené aj meno posudkového lekára, pečiatka a podpis. Skutočnosť, ak sa účastníkovi doručí lekársky posudok bez uvedenia mena posudkového lekára nepovažuje za vadu, ktorá by v konečnom dôsledku spôsobovala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nemá to vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Napokon, účastníkovi konania pri posudzovaní je predstavený posudkový lekár, teda účastníkovi je známe, kto v jeho prípade je posudkovým lekárom. Uviedla, že sa jedná o bežnú prax Sociálnej poisťovne, ktorá takto nepostupovala len v prípade žalobkyne. Žalobkyňa bola prítomná pri posudzovaní pred posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia dňa 20. 02. 2018, o čom svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní. Lekárska správa a samotný odborný posudok sa už potom účastníkovi konania nedoručuje. Skutočnosti vyplývajúce z odborného lekárskeho posudku sú uvedené v rozhodnutí Generálneho riaditeľa, do ktorého sú premietnuté závery posudku.
17. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a celý postup Sociálnej poisťovne, a to v celom rozsahu v zmysle § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri sociálnej správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto je podľa § 190 SSP zamietol.
18. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 6 ods. 2, písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
22. Žaloba žalobkyne je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v III. časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi nieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2, písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia, nie len v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.
23. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom administratívneho spisu a dávkového spisu, s pripojenými listinnými dôkazmi najmä lekárskymi správami predloženými žalobkyňou a dospel záveru, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom ustanovený postup pri posudzovaní žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku, čo vyústilo do vydania rozhodnutia žalovaného v súlade so zákonom.
24. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
25. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
26. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
27. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
28. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
29. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
30. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
31. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
32. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je indikovaná tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 70 ods. 1, § 71 ods. 1 ZoSP).
33. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. 34. Podľa § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.
35. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa ods. 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
36. Z uvedeného vyplýva, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu, ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, čo vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom. Podľa ustanovenia § 153 ods. 5 ZoSP lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky a ústredia.
37. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1. ZoSP) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle § 196 a nasl. ZoSP, pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) ZoSP).
38. V zmysle zákona o sociálnom poistení sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. jednej diagnózy s možným prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, ods. 7 ZoSP).
39. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť však možno navýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
40. Ako už bolo vyššie uvedené, posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015).
41. V intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu, správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní.
42. Podkladom prvostupňového rozhodnutia sa stal odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Lučenec zo dňa 19. 09. 2017. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je Choroba nervového systému Kapitola VI., oddiel A - postihnutie mozgu, položka 9-stavy po cievnych mozgových príhodách, písmeno a) - ľahké formy, za ktorú posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15%. Zároveň zvýšil percentuálnu mieru o 10% za iné zdravotné postihnutia, a to epizóda stredne ťažkej depresie, idiopatická epilepsia, pravostranná
postraumatická nedoslýchavosť v regresii, porucha statodynamiky chrbtice, únavový syndróm, stav po abdominálnej hystrektómii. Posudok založený v administratívnom spise je opatrený menom, otlačkom pečiatky a podpisom posudkového lekára sociálneho poistenia zároveň menom, pečiatkou a podpisom overujúceho posudkového lekára - koordinátora a uvedením mena a podpisu osoby odbornej referentky zodpovednej za správnosť vyhotovenia.
43. V odvolacom konaní posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie stanovil rovnaké rozhodujúce ochorenie a určil výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 15%. Za iné zdravotné postihnutie, a to pridružené ochorenia: prechodné mozgové ischemické ataky a príbuzné syndrómy, pravostranná postraumatická nedoslýchavosť v regresii, porucha statodynamiky chrbtice, skolióza v anamnéze, stav po abdominálnej hystrektómii, alergie v anamnéze, dyspeptický sydróm v anamnéze, epizóza stredne ťažkej depresie, fokálna symptomatická epilepsia v diagnostickom a terapeutickom riešení navýšil percentuálnu mieru o 10%, t. j. celkom určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25%. Posudok, ktorý je súčasťou administratívneho spisu je opatrený menom, pečiatkou a podpisom posudkového lekára sociálneho poistenia, ako aj menom a pečiatkou prísediaceho lekára. Zároveň, je vyhotovenie opatrené údajom osoby zodpovednej za správnosť (odborná referentka vrátane jej podpisu). Z lekárskej správy, zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20. 02. 2018 je zrejmé, že účastníčka konania sa posúdenia zúčastnila, bola informovaná o povinnosti v zmysle § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení predložiť dôkazné prostriedky na podporu svojich tvrdení. Potvrdila, že na posúdenie zdravotného stavu predložila všetky odborné lekárske nálezy s tým, že iné lekárske nálezy ako dôkaz o jej zdravotnom stave nemá. Bola informovaná o výsledku posúdenia a určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25%. Na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, boli ako podklady posudzované: prepúšťacia správa z hospitalizácie na gynekologicko-pôrodníckom oddelení Všeobecnej nemocnice J. Q. od 11. 04. 2016 do 15. 04. 2016; lekárske vyšetrenia, a to: krčné vyšetrenie zo dňa 24. 10. 2016, očné vyšetrenie z 10. 02. 2017, psychiatrické vyšetrenie z marca 2017, z júla 2017, kardiologické vyšetrenie z 06. 03. 2017, MR vyšetrenie LS chrbtice z 03. 03. 2016, MR vyšetrenie mozgu a zadnej jamy z decembra 2016, MR vyšetrenie mozgu zo dňa 03. 11. 2017, neurologické vyšetrenie z 25. 10. 2016, 10. 01. 2017, 07. 06. 2017, 17. 07. 2017, 08. 11. 2017, 15. 11. 2017, 13. 12. 2017, 18. 01. 2018 a 01. 02. 2018, ÚPS - neurologické vyšetrenie zo dňa 03. 06. 2017, CT vyšetrenie mozgu z 03. 06. 2017, 31. 01. 2018, vyšetrenie na oddelení urgentného príjmu z 13. 07. 2017 a neurochirurgické vyšetrenie z 29. 01. 2018.
44. Správny súd po oboznámení sa s posudkami posudkových lekárov dospel k záveru, že boli vypracované po zvážení všetkých okolností namietaných žalobkyňou, a že závery posudkov vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne a z poznatkov súčasnej medicíny. Posudkové závery boli podrobne a vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne. Záver posudkov má základ v lekárskych nálezoch a vyšetreniach zdravotných problémov, ktoré uvádzala žalobkyňa v konaní pred Sociálnou poisťovňou, a ktoré dokladala lekárskymi správami. Pre odvolací orgán Sociálnej poisťovne bol rozhodujúci skutkový stav v čase rozhodovania. Za rozhodujúce považuje súd to, že záver posledného posudku korešponduje s vykonanými medicínskymi vyšetreniami a s predloženými odbornými nálezmi žalobkyňou v administratívnom konaní (§ 196 ods. 4 ZoSP).
45. Keďže závery posudkových lekárov správny súd považoval z hľadiska skutkového za dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, zároveň boli bez vnútorných rozporov vo svojich záveroch, nebol daný dôvod na prípadné ďalšie dokazovanie. Žalobkyňa síce rozporovala záver posudkových lekárov, avšak sama nepredložila relevantný dôkaz, ktorým by bola schopná zvrátiť odborný záver posudkových lekárov. Správny súd zastáva názor, že závery podaných posudkov majú základ v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré uvádzala žalobkyňa v konaní pred Sociálnou poisťovňou, a to najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska spôsobilé znižovať jej pracovný potenciál. Súd sa nestotožňuje so stanoviskom žalobkyne, že žalovaný sa nezaoberal s predloženými lekárskymi správami. Z odborných posudkov vyplýva z akých podkladov vychádzali posudkoví lekári. V závere uvádzajú posudkoví lekári posudkový záver, t. j. zovšeobecnený záver zo všetkých posudzovaných lekárskych správ, vyšetrení, ktoré mali k dispozícii, pričom žalobkyňa bola poučená o povinnosti všetky jej známe lekárske správy predložiť. Napokon, túto skutočnosť žalobkyňa ani nespochybňovala, namietala len spôsob, akým posudkoví lekári zhodnotili lekárske správy a k akému záveru dospeli. V zhode so stanoviskom žalovaného, správny súd zastáva názor, že žalobkyni, ale ani iným subjektom, neprináleží vstupovať do odborného posúdenia medicínskych otázok,
akými je posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo je zverené výlučne posudkovým lekárom, spĺňajúcim potrebné zákonom stanovené predpoklady.
46. Správny súd dospel k záveru, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, podkladom ktorého bolo riadne vykonané dokazovanie, vrátane lekárskeho posudku vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 20. 02. 2018. Námietky žalobkyne vychádzajú len zo subjektívneho presvedčenia žalobkyne o nesprávnom hodnotení jej zdravotného stavu, no objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jej zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení. Žalobkyňa nepredložila žiadne ďalšie lekárske správy, ktorými by spochybnila záver posudkových lekárov. Nepredložila relevantné dôkazy, ktoré by dokumentovali iný stav zdravotných ťažkostí žalobkyne než ten, ktorý bol posudkovo zhodnotený a ktorý sa stal podkladom pri rozhodovaní žalovaného.
47. Žalobná námietka o nedostatočnom zhodnotení epilepsie nie je podľa názoru súdu dôvodná. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie postupoval správne, ak považoval toto ochorenie za nevýznamné z hľadiska posudkového hodnotenia, keďže v diagnostickom riešení je dokumentovaná začatá liečba v júli 2017 s upresnením diagnózy a upravením liečby 08. 11. 2017, a to na základe vyšetrenia X.. F.. F. B., X.. neurologická klinika B.. Nejedná sa teda o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav za ktorý v zmysle ustanovenia § 71 ods. 2 ZoSP sa považuje taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Možno sa preto stotožniť so záverom, že komplexná liečba je ešte krátkodobá a v čase rozhodovania žalovaného mohol byť akceptovaný záver posudkového lekára, ktorý z posudkového hľadiska toto ochorenie nezohľadnil.
48. Správny súd poznamenáva, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy napadnutého žalobou. Preto, by správny súd ani nemohol prihliadať na nové dôkazy - lekárske správy a nálezy vyhotovené po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, pokiaľ by preukazovali zmeny v diagnostickom zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne. V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne po tomto termíne (po právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného), ak by ho žalobkyňa vedela preukázať novými odbornými lekárskymi nálezmi, žalobkyňa môže opätovne požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o priznanie invalidného dôchodku. V novom konaní budú môcť byť zohľadnené už aj tie lekárske správy, ktoré neboli v tomto konaní posudzované, nakoľko nespĺňali predpoklad dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu.
49. To, že žalobkyni bola spolu s prvostupňovým rozhodnutím doručená kópia lekárskeho posudku z 19. 09. 2017 bez uvedenia mena posudkového lekára nie je takou vadou v konaní, ktorá by spôsobovala nezákonnosť tohto rozhodnutia. Porovnaním originálu a doručenej verzie lekárskeho posudku je zrejmé, že sa jedná o identický lekársky posudok. Samotná táto skutočnosť nemôže spôsobovať nezákonnosť postupu v konaní ak ešte prebehlo odvolacie konanie, v ktorom odvolací orgán posudzoval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Podstatnou skutočnosťou je to, že žalobkyňa bola oboznámená so záverom posudkového lekára, s odborným lekárskym posudkom, ktorý bol podkladom prvostupňového rozhodnutia, a teda mala možnosť namietať proti jeho záverom, čo napokon aj v odvolaní urobila.
50. Rovnako nepovažuje súd za opodstatnenú žalobnú námietku ohľadom rozsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k posudkovému záveru. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že je v ňom uvedený celý posudkový záver odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 20. 02. 2018. Žalobkyňa bola oboznámená s podkladom rozhodnutia žalovaného pri posúdení jej zdravotného stavu dňa 20. 02. 2018, čo vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní, na ktorom bola informovaná o určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25%, ako aj o tom, ktoré podklady - lekárske správy z vyšetrení a hospitalizácie, boli posudkovým lekárom posudzované. To, že samotný podklad druhostupňového rozhodnutia, t. j. lekársky posudok nebol žalobkyni doručený, nie je podľa názoru správneho súdu vadou v konaní, ktorá by spôsobovala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ak o záveroch posúdenia bola žalobkyňa informovaná a celý posudkový záver sa pretavil do odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia, voči ktorému mala možnosť podať žalobu na súde.
51. Z uvedených dôvodov správny súd považuje rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne a postup, ktorý im predchádzal za správne, súladné s príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
52. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobkyni, ktorá nebola v konaní úspešná, súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).