Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Ek/52/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávnenej: T., práv. zast: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, na vymoženie pohľadávky vo výške 890 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Matejom Kršiakom, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Československých tankistov 212, 841 06 Bratislava, pod sp. zn. 308EX 13/17, o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 36Ek/52/2017 zo dňa 03. apríla 2018, takto

rozhodol:

Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/52/2017 zo dňa 03. apríla 2018 v celom rozsahu z r u š u j e a vec vracia vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Oprávnená sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 17. 07. 2017 domáhala od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 890 eur s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojila rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9C 7/2015 - 40 zo dňa 04. 06. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/561/2015 - 71 zo dňa 29. 03. 2017 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 31. 07. 2017 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mateja Kršiaka, ktorý ju vedie pod sp. zn. 308EX 13/17.

3. Povinný v zákonom stanovenej lehote podal návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku - započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom podľa § 580 Občianskeho zákonníka, zo dňa 23. 05. 2017. Poukázal na to, že povinný s oprávnenou uzavrel nasledovné zmluvy: 1./ dňa 14. 01. 2016 zmluvu o úvere c. 601600904, na základe ktorej povinný v postavení veriteľa poskytol oprávnenej v postavení dlžníka úver vo výške 500 eur a oprávnená sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť v 11. pravidelných mesačných splátkach vo výške 53 eur, vždy k 10. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 10. 02. 2016 (ďalej len „Zmluva č. 1") a 2./ dňa 11. 11. 2015 zmluvu o úvere č. 601600869, na základe ktorej povinný v postavení veriteľa poskytol oprávnenej v postavení dlžníka úver vo výške 500 eur a oprávnená sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť v lehote do 11. 11. 2016 (ďalej len „Zmluva č. 2"). Oprávnená (ako dlžníčka zo Zmluvy č. 1 a Zmluvy č. 2) nehradila splátky riadne a včas, v dôsledku čoho sa dlh zo Zmluvy č. 1 stal splatným dňa 15. 10. 2016 a dlh zo Zmluvy č. 2 dňa 24. 07. 2016. Povinný eviduje na Zmluvu č. 1 dlh vo výške 578,07 eura a na Zmluvu č. 2 vo výške 431 eur, t.j. dokopy 1 009,10 eura.

4. Právny zástupca oprávnenej navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. V prvom rade tvrdil, že v súvislosti s § 61e zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) má za to, že povinný nepreukázal, že by mal

predmetnú pohľadávku potvrdenú vykonateľným rozhodnutím, a teda že disponuje exekučným titulom. Z podania povinného ďalej nevyplýva, ako došiel k záveru o tom, že jeho „údajná pohľadávka" je vo výške 578,07 eura, resp. 431 eur. Len konštatovanie existencie pohľadávky bez odôvodnenia a bez toho, aby hoci len čiastočne vysvetlil a konkretizoval ako k nej došiel, nie je určitým a teda ani právne spôsobilým právnym úkonom (§ 39, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V predmetnej súvislosti poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 64Er/178/2017, vydaného dňa 16. 06. 2017: „Ohľadne otázky možností započítania pohľadávky v exekučnom konaní súd vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne 1 M Cdo 11/2008, 6 M Cdo 12/2010, alebo M Cdo 35/2003 pripúšťa, aby sa v námietkovom konaní za zánik nároku priznaný v exekučnom titule považovalo aj započítanie pohľadávky podľa § 580 Občianskeho zákonníka za splnenia zákonných podmienok. Uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu ale pri vyslovení takéhoto právneho záveru stoja na podklade, kedy započítanie pohľadávok v exekučnom konaní je prípustné. Ide o situáciu, keď pohľadávka povinného bola buď priznaná, resp. judikovaná súdom, príp. uznaná dohodou účastníkov právneho vzťahu, prípadne iným uznaním takejto pohľadávky alebo ak túto pohľadávku druhá strana nepopiera. Existenciu výšky pohľadávky povinného povinný žiadnym spôsobom nepreukázal a s poukazom na protichodné vyjadrenie oprávneného sa pochybnosti o existencii pohľadávky povinného skôr umocňujú. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že otázka existencie pohľadávky povinného voči oprávnenému môže byť predmetom posudzovania len v občianskom súdnom konaní, kde súd môže na základe vykonaného dokazovania túto otázku ustáliť a rozsudkom o nej rozhodnúť. Nakoľko nebola preukázaná ani len existencia pohľadávky, ktorá mala byť započítaná, súd sa nezaoberal otázkou jej premlčania, tak ako to namietal oprávnený. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatoval, že ak existuje dôvodná pochybnosť o výške, príp. pochybnosť o samotnej existencii pohľadávky, ktorú si zápočtom povinný voči oprávnenému uplatňuje, a ktorá zároveň nebola exekučným titulom priznaná ako nárok, resp. nebola ako záväzok oprávneným uznaná, nejedná sa o pohľadávku na započítanie, čoho právnym následkom je skutočnosť, že nespôsobilú pohľadávku nie je možné prostredníctvom započítavacieho prejavu v námietkovom konaní použiť ako okolnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku."

5. Ďalej mal právny zástupca oprávnenej za to, že zmluvy o úvere uzatvárané povinným sú bez úročné a bez poplatkové. Je takmer už súdnou notorietou, že zmluvy o úvere/pôžičke uzatvárané zo strany povinného sú pre podstatné chyby v zmluvách (absencie podstatných náležitostí - termín konečnej splatnosti, členenie splátok, nesprávna výška RPMN a mnohé ďalšie) a pre vysoké úroky (cez 90% p.a.) bezúročné a bezpoplatkové, resp. neplatné pre rozpor s dobrými mravmi - bez nároku na akékoľvek úroky, poplatky, resp. odplatu. Vyplýva to z ich spotrebiteľského charakteru aplikovaním noriem zákona o spotrebiteľských úveroch. V predmetnej zmluve o úvere absentoval údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, údaj o druhu úveru, doba trvania zmluvy a údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na ustanovenie § 9 ods. 2 pism. a), f), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších predpisov sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru.

6. Na základe uvedeného mal povinný zo zmluvy 601600904 nárok len na vrátenie istiny 500 eur. Oprávnená mu však zaplatila ešte pred započítaním sumu 873,07 eura, čo je tiež dôkazom toho, že povinný nárok voči oprávnenej nemá a dokonca má z tejto zmluvy preplatok. Namiesto toho povinný paradoxne eviduje vymyslenú „pohľadávku“ až do výšky 1117,14 eura, čo pri požičaných 500 eur predstavuje viac ako 2 násobne (200 %) viac. Zo zmluvy 601600869 mal povinný nárok len na vrátenie istiny 500 eur. Oprávnená mu však zaplatila ešte pred započítaním sumu 1089,65 eura, čo je tiež dôkazom toho že povinný nárok voči oprávnenému nemá a dokonca má z tejto zmluvy preplatok. Namiesto toho povinný paradoxne eviduje vymyslenú „pohľadávku“ až do výšky 1729,65 eura, čo pri požičaných 500 eur predstavuje viac ako 3 násobne (300 %) viac. Ak úverová zmluva túto náležitosť v zmluve neuvádza, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dokonca dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať obligatórne údaje v zmluvách, je podľa súdov nevyhnutné hodnotiť ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia mnohými rozhodnutiami.

7. Právny zástupca oprávnenej v súvislosti s jeho tvrdením, poukázal na právne názory vyslovené v rozhodnutiach - rozsudok Krajského súdu v Prešove v konaní pod sp. zn. 8Co/173/2015, rozsudok Okresného súdu Bratislava I v konaní pod sp. zn. 10C/174/2014 zo dňa 31. 10. 2016, rozhodnutie Okresného súdu Košice II zo dňa 22. 10. 2014 v konaní pod sp. zn. 18C/23/14, rozsudok Krajského súdu

v Bratislave v konaní pod sp. zn. 5Co/320/2014 zo dňa 13. 12. 2016. Záverom konštatoval, že z vyššie uvedeného vyplýva, že údajná pohľadávka povinného voči oprávnenej neexitovala, nebola preukázaná a rovnako prejav započítania povinného trpí takými vadami, že je neplatný (aj v hypotetickom prípade, ak by pohľadávka existovala).

8. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn.36Ek/52/2017 zo dňa 03. apríla 2018 výrokovou vetou I. rozhodol, že súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavuje. Výrokovou vetou II. rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 36 eur, a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Výrokovou vetou III. rozhodol, že súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznáva. Zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že dospel k záveru, že vymáhaný nárok oprávneného, ktorý je predmetom tohto exekučného konania, v celom rozsahu zanikol jednostranným započítaním zo strany povinného, ku dňu stretu vzájomných pohľadávok. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 61e Exekučného poriadku vyslovil právny názor, že nakoľko k jednostrannému započítaniu vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenej došlo pred začatím exekúcie, nie je potrebné, aby povinný disponoval exekučný titulom.

9. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, právny zástupca oprávnenej v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť, v ktorej navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V prvom rade poukázal na to, že uznesenie nenapĺňa predpoklady, na základe ktorých by ho bolo možné považovať za riadne a dostatočne odôvodnené; napĺňa znaky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. Takýmto postupom súd porušil právo oprávnenej na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vo svojom rozhodnutí v prevažnej väčšine iba konštatoval tvrdenia strán, pričom sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré uvádzal oprávnený a tak predmetnú situáciu posúdil iba z jedného hľadiska (povinného). Taktiež mal za to, že povinný dostatočne nepreukázal doručenie predmetného započítania. Samotný doklad o tom, že takáto listina bola odoslaná, nie je dostatočným dôkazom jej doručenia. V uvedenej súvislosti poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 60Er/167/2017-46, vydaného dňa 24. 04. 2017, v zmysle ktorého: „Doklad o odoslaní listiny obsahujúcej kompenzačný prejav nie je sám osebe dôkazom o jeho doručení. Zásielka totiž nemusela byť doručená alebo mohlo dôjsť napr. k jej strate. Prejav smerujúci k započítaniu je dvojstranným (v prípade započítania dohodou strán) alebo jednostranným adresovaným právnym úkonom, ktorý musí byť doručený druhej strane. Pokiaľ je prejav vôle smerujúci k započítaniu doručený druhej strane, dochádza k zániku pohľadávok v okamihu, kedy sa stretli.“ Inak právny zástupca oprávnenej v podanej sťažnosti zotrval na svojom stanovisku k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

10. Povinný sa k podanej sťažnosti nevyjadril.

11. Súd k veci udáva nasledovné:

12. Zo základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v Čl. 2 ods. 2,3 vyplýva, že každý má právo legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Ak sa súd na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, musí svoj odklon dôkladne a presvedčivo odôvodniť.

13. Z ustálenej rozhodovacej praxe (viaceré rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica) vyplýva všeobecný právny názor, že v zmysle § 61e Exekučného poriadku voči nároku oprávneného možno po začatí exekúcie započítať iba také pohľadávky povinného, ktoré sú priznané exekučným titulom. Jedná sa napr. o uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/570/2018 zo dňa 27. 06. 2018, sp. zn. 49Ek/74/2017 zo dňa 30. 01. 2018, sp. zn. 36Ek/146/2017 zo dňa 26. 03. 2018, sp. zn. 62Ek/38/2017 zo dňa 12. 12. 2017, sp. zn. 60Ek/64/2017 zo dňa 07. 12. 2017, sp. zn. 57Ek 56/2017 zo dňa 05. 12. 2017).

14. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

15. Podľa § 239 ods. 1 proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

16. Podľa § 250 ods. 2 ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

17. Pretože vyšší súdny úradník vo svojom rozhodovaní nepostupoval v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe, pričom svoj odklon od praxe nijakým spôsobom neodôvodnil, sudca musel jeho rozhodnutie podľa § 250 ods. 2 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. V novom rozhodnutí vyšší súdny úradník opätovne preskúma návrh povinného na zastavenie exekúcie a zároveň rozhodne o trovách exekúcie spojených s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vrátane tzv. „sťažnostných trov“ (analógia § 396 ods. 3 .

19. Zároveň sudca vyslovuje vo veci právny názor, že v zmysle § 61e novelizovaného Exekučného poriadku došlo k obmedzeniu uplatnenia jednostranného započítania pohľadávok len na prípady, ak ide o pohľadávku povinného priznanú exekučným titulom. Takýto právny názor vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok, keď uvádza, že ,,nová úprava obmedzuje uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok len na prípady, ak ide o pohľadávku povinného priznanú tiež exekučným titulom. Povinný si mal uplatňovať prípadné následky započítania v základnom konaní alebo bez zbytočného odkladu po tom, čo sa pohľadávky stretli a nie až v exekučnom konaní. Ustanovenia exekučného poriadku nevylučujú, aby sa povinný, ktorý z procesných dôvodov nemôže nejakú okolnosť uplatniť voči žalobcovi, domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ak sa podľa hmotného práva oprávnený obohatil“.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.