Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_45Sa-21-2017.pdf
PDF · 167.97 KB
Case nature
Area
Subarea
45Sa/21/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: MUDr. V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpeného: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 2840-2/2017-BA zo dňa 20.06.2017 takto
rozhodol:
I. Správny súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 2840-2/2017-BA zo dňa 20.06.2017 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.
II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta rozhodnutím č. 700-0600001917-GC09/17 zo dňa 05.01.2017 podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP", príp. „zákon o sociálnom poistení") rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj „SZČO") povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 28. februára 2009. Správny orgán prvého stupňa dôvodil výrok rozhodnutia poukazom na ustanovenia § 5 a § 21 ods. 1, 4 zákona o sociálnom poistení v relevantnom znení, ďalej poukazom na informáciu poskytnutú z elektronickej evidencie Slovenskou lekárskou komorou, že žalobca je aj po dátume 28.02.2009 držiteľom platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, ako aj poukazom na údaje získané od Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (od 01.01.2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) o výške príjmov žalobcu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2007, ktoré boli vyššie ako zákonom stanovená hranica. Orgán sociálneho poistenia prvého stupňa zdôraznil, že dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár L1A, jej držiteľ, ak už predtým nemal postavenie SZČO na základe iného oprávnenia, nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby.
2. Žalovaná na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta č. 700-0600001917-GC09/17 zo dňa 05.01.2017 postupom podľa § 218 ods. 1 a 2 ZSP rozhodnutím č. 2840-2/2017-BA zo dňa 20.06.2017 odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a predmetné rozhodnutie prvého stupňa potvrdila. Rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 29.06.2017. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaná stotožnila s právnym názorom správneho orgánu prvého stupňa, čo do vzniku statusu samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. nadobudnutím licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, ktoré žalovaná považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, zakladajúce status SZČO podľa definície samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení.
Žalovaná v rozhodnutí druhého stupňa konštatovala nesplnenie podmienok na zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, v danom prípade ku dňu 28.02.2009, pretože žalobca bol naďalej držiteľom licencie na výkon zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0508/05 a žalovaný mal za rok 2007 príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, presahujúce zákonom stanovenú sumu za rok 2007. Podľa názoru žalovanej skutočnosť, že žalobca vykonával lekárske povolanie ako zamestnanec v pracovnom pomere odo dňa 01.03.2009 v obchodnej spoločnosti OMNIX s.r.o., IČO: 44 502 826, nemá vplyv na zmenu alebo zrušenie administratívneho rozhodnutia prvého stupňa, nakoľko zmenou formy výkonu lekárskej praxe žalobcovi nezaniklo právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) ZSP v znení účinnom do 31.12.2010 a v zmysle § 21 ods. 4 citovaného zákona povinné sociálne poistenie SZČO zaniká až zánikom týchto oprávnení na podnikanie (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár na základe licencie L1A). Podľa žalovanej zákon o sociálnom poistení umožňuje súbeh právneho postavenia zamestnanca s právnym postavením povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Ohľadom odvolacej námietky napádajúcej existenciu prekážky rozhodnutej veci čo do určenia zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu ako SZČO (vyznačením jeho zániku podľa registračného listu /odhlášky/, podaného žalobcom na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne), žalovaná v druhostupňovom rozhodnutí uviedla, že podanie predmetného registračného listu má len deklaratórny charakter, ale nie je rozhodnutím, ktoré nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť.
II. Žaloba a jej dôvody
3. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca včas správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 2840-2/2017- BA zo dňa 20.06.2017 a navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. g) SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
4. Žalobca zopakoval skutkové okolnosti majúce vplyv na zánik jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ako SZČO ku dňu 28.02.2009. V tejto súvislosti uviedol, že k uvedenému dátumu zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia mu zaniklo postavenie SZČO. Dôkazom toho je podľa žalobcu aj skutočnosť, že žalobca požiadal o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámil Štatistickému úradu Slovenskej republiky skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie, o čom k žalobe ako dôkazy doložil potvrdenie Daňového úradu Trnava a výpis zo štatistického registra organizácií. Žalobca uviedol, že si nebol vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Žalobca predmetnú licenciu nikdy nevyužíval, a to ani pred 28.02.2009, ani potom; na predmetnú licenciu nemal nikdy žiaden príjem. Žalobca ukončil prevádzkovanie ambulancie, ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.03.2009 zdravotnícke zariadenia začala prevádzkovať obchodná spoločnosť OMNIX s.r.o., so sídlom Hlavná 1409/38, 924 01 Galanta, IČO: 44 502 826, ktorej bol žalobca zamestnancom. Od 01.03.2009 žalobca riadne a včas odvádzal odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti.
5. Žalobca postup a aplikáciu ustanovení zákona o sociálnom poistení považuje za nesprávne, pretože žalovaná aplikovala zákon mechanicky bez tohto, aby skúmala, či žalobca skutočne vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre žalobcu absurdné dôsledky. Rovnako žalobca dôsledky napadnutého rozhodnutia v podobe následne predpísaného dlžného poistného a penále, ktoré bude musieť znášať, považuje za príliš prísne a nespravodlivé, osobitne za situácie, keď žalobca: a) Nemal žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie L1A a naďalej si riadne a včas plnil odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára už ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom. b) Vykonal úkony, z ktorých vyplýva, že nemal záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO, a to zrušením registrácie fyzickej osoby pre daň z príjmov z podnikania a zrušením IČO. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právne závery rozhodnutia na Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sa/4/2017 zo dňa 07.07.2017 v obdobnej veci, ktorý s poukazom na zásadu materiálnej pravdy konštatoval, že správne orgány sa nezoberali tým, že či žalobca skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. V rámci uvedeného súdneho prieskumu Krajský súd v Prešove dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalobca nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z..
6. Žalobca má za to, že po 28.02.2009 reálne nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, a preto nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c) ZSP, pričom formalistický výklad zákona žalovanou je voči žalobcovi nespravodlivý a žalovaná vec nesprávne právne posúdila.
7. Vo vzťahu k administratívnemu konaniu predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutí oboch stupňov žalobca v žalobe s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") a na závery rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní, v zmysle ktorých sa zásady správneho konania majú aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje, namietal porušenie zásady úzkej súčinnosti správnych orgánov s účastníkmi konania (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku) a konanie vo veci zániku povinného sociálneho poistenia SZČO napriek existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Konkrétne žalobca s poukazom na § 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 ZSP namietal postup správneho orgánu prvého stupňa voči nemu, pretože Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta žalobcu neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím žalobcovi znemožnila vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť jeho návrhy.
8. V súvislosti s prekážkou rozhodnutej veci žalobca uviedol, že Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta oznámil skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 28.02.2009. Po preskúmaní všetkých skutočností predmetná pobočka žalovanej vo veci bez vydania písomného rozhodnutia rozhodla o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO vyznačením v spise, pričom žalobca vychádzal z toho, že mu nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, a teda jeho podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. S poukazom na ustanovenia § 209 ods. 1 ZSP a § 222 ods. 3 a 4 citovaného zákona, upravujúce podmienky a lehotu na podanie návrhu na nariadenie obnovy konania, žalobca uviedol, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, a preto pobočka Sociálnej poisťovne nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, čo je taktiež dôvod, pre ktorý žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovanej za nezákonné.
9. V neposlednom rade žalobca namietal formálne a obsahové nedostatky žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej, predovšetkým z výroku rozhodnutia Sociálne poisťovne, pobočka Galanta nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Okrem uvedeného, ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočka Galanta zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka. Podľa názoru žalobcu tento nedostatok rozhodnutia prvého stupňa neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie žalovanej.
III. Vyjadrenie žalovanej a žalobcu
10. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 11. S poukazom na definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) ZSP, t. j. osoby majúcej oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, žalovaná uviedla, že v zmysle zákonnej úpravy účinnej do 31.12.2010, takáto osoba nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť podľa osobitného predpisu vykonáva. Z uvedeného dôvodu sú námietky žalobcu, že zrušil registráciu pre daň z príjmu u príslušného správcu dane, vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovanej právne irelevantné. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že registrácia podľa osobitného predpisu, t. j. podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, bola rozhodujúca na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.01.2011 do 30.06.2014 (§ 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z.). 12. Žalovaná dôvodila, že v danom prípade sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, zakladajúce status SZČO podľa § 5 písm. c) ZSP, považuje získanie, resp. udelenie oprávnenia na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti podľa podmienok stanovených v osobitnom predpise, ktorým je pre účely vzniku postavenia SZČO zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z."). Žalovaná poukázala na podmienky poskytovania zdravotníckej starostlivosti stanovené v § 3 ods. 4 citovaného zákona, pričom ako relevantnú skutkovú okolnosť dôležitú pre vznik a trvanie právneho postavenia SZČO žalobcu uviedla, že žalobca bol považovaný za SZČO na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) ZSP v znení účinnom do 31.12.2010 na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (toto bolo dňom 28.02.2009 rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja č. TA/5399/2008/ OZaHF-003 zo dňa 05.12.2008 zrušené) a na základe skutočnosti, že žalobca bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. č. L1A/TT/0508/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 16.02.2006. Žalovaná poukazujúc na zákona č. 578/2004 Z. z. uviedla, že držiteľ licencie L1A (§ 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. č. 578/2004 Z. z., vykonávanej podľa § 10 citovaného zákona) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je priamo oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie (§ 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z.) a poskytovať zdravotnú starostlivosť (§ 4 písm. b/ citovaného zákona) v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (§ 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z.) a je oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov"). Držiteľ licencie L1A, na základe ktorej môže vykonávať samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. V tejto súvislosti žalovaná konkretizovala upozornenia a odborné články uverejnené na internetovej stránke Slovenskej lekárskej komory, ktorými boli lekári informovaní o vyššie uvedenom právnom názore a o povinnostiach držiteľov licencie L1A.
13. Podľa názoru žalovanej pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby ako SZČO na účely sociálneho poistenia nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na to, že zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 neustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status SZČO a taktiež neukladá Sociálnej poisťovni skúmať ďalšie podmienky zakladajúce fyzickej osobe status SZČO na účely sociálneho poistenia. Žalovaná zdôraznila, že Sociálna poisťovňa je povinná aplikovať právne normy tak, aby pri vydávaní individuálnych právnych aktov nevznikali neopodstatnené rozdiely v skutkovo obdobných, resp. zhodných prípadoch. V tejto súvislosti poukázala napr. na posudzovanie právneho postavenia advokátov, stavebných inžinierov, architektov.
14. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že v čase, kedy žalobca požiadal o zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, mal možnosť požiadať aj o zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotnícke praxe L1A/TT/0508/05. Táto licencia bola Slovenskou lekárskou komorou zrušená až dňom 21.02.2017, čo však nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Ani zmena formy poskytovania zdravotnej starostlivosti nemá za následok zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ak k zániku tohto oprávnenia nedošlo spôsobom ustanoveným zákonom č. 578/2004 Z. z..
15. Vo vzťahu k posudzovanej výške dosiahnutého príjmu z podnikania žalobcu za rok 2007 žalovaná uviedla, že žalobca dosiahol za rok 2007 príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vo výške presahujúcej zákonom stanovenú hranicu. Na základe tejto skutočnosti a v zmysle § 21 ods. 1 ZSP vzniklo žalobcovi od 01.07.2008 do 30.06.2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom uvedené zákonné ustanovenie odkazuje na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý SZČO dosiahla podľa osobitného predpisu, t. j. podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti žalovaná argumentovala výkladom ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktoré bližšie nešpecifikuje dosiahnuté príjmy, a preto nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia fyzická osoba dosiahla uvedený príjem.
16. Ohľadom otázky zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO žalovaná vyjadrila právny názor, že ak je lekár držiteľom platnej licencie L1A, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva alebo nie, a v rozhodujúcom období dosiahne príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, v takom prípade lekárovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh poistení, a preto nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO (§ 138 ZSP súčasne upravuje poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí podliehajú viacerým sociálnym poisteniam).
17. Vyššie uvedený právny názor žalovaná podporila poukazom na rozhodovaciu prax správnych súdov a najvyššieho súdu v obdobných veciach; napr. právny záver vyplývajúci z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 25Sa/2/2017 zo dňa 9. mája 2017, podľa ktorého: „... nie je rozhodujúce, na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba príjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti nadobudla, rozhodujúcim je podľa právneho názoru krajského súdu iba to, že fyzická osoba dosiahla v príslušnom kalendárnom roku príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.", právny záver uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27. júna 2017: „Vznik a trvanie povinného poistenia je totiž spojené s existenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou."
18. V súvislosti s námietkou žalobcu, že si nebol vedomý, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby, žalovaná poukázala na prezumpciu znalosti v zbierke zákonov vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov, uplatňovanú v právnom systéme Slovenskej republiky (§ 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), v zmysle ktorej žalobcovi svedčala nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti zákona a jeho povinností vyplývajúcich mu z príslušných právnych predpisov ako držiteľovi licencie L1A.
19. K apelu žalobcu na spravodlivosť rozhodovania žalovaná uviedla, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva, ktorého normy majú kogentný prikazujúci a zakazujúci charakter, čo je dôvodom, že ak to príslušná zákonná úprava neumožňuje, nie je možné sa od nej odchýliť. Žalovaná je povinná striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia zákona o sociálnom poistení a nemôže hľadať také riešenia, ktoré by boli v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti. Princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia podľa názoru žalovanej znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. V tejto súvislosti poukázala na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/81/2014 zo dňa 31. mája 2016.
20. Ohľadom namietanej prekážky rozhodnutej veci žalovaná poukázala na ustanovenie § 209 ods. 1 ZSP a na skutočnosť, že zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že rozhodnutie vo veci zániku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch sa nevydáva písomne. Preto tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí Sociálna poisťovňa len v spise, je bez právnej opory. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že žalobca dňa 23.10.2009 predložil pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia, s dátumom zániku poistenia 28.02.2009, avšak podľa žalovanej, takáto odhláška sama osebe nespôsobuje zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože zánik týchto poistení nastáva až na základe právnych skutočností ustanovených zákonom o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Deklaratórny a evidenčný charakter predmetnej odhlášky z povinného sociálneho poistenia žalovaná podporila poukazom na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27. júna 2017.
21. Podľa názoru žalovanej žalobca ako poistenec mal v zmysle ustanovenia § 227 ods. 2 písm. a) ZSP povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na zánik sociálneho poistenia. Ak by tak žalobca v prípade predloženia predmetného registračného listu FO urobil, bol by pobočkou Sociálnej poisťovne ihneď upozornený, že zánik povinného sociálneho poistenia nenastal z dôvodu, že je držiteľom oprávnenia na podnikanie podľa osobitného predpisu, t. j. licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Avšak túto skutočnosť zistila Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou dňa 07.04.2016, pričom do toho času Sociálna poisťovňa nemala reálnu možnosť zistiť túto skutočnosť. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na neexistenciu zákonného časového obmedzenia a určenia lehoty na vydanie rozhodnutia o vzniku, prerušení alebo zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Taktiež pobočka Sociálnej poisťovne nemohla nariadiť obnovu konania, nakoľko vo veci sporného zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu ako SZČO do 05.01.2017 neexistovalo právoplatné rozhodnutie.
22. Vo vzťahu k formálnym a obsahovým náležitostiam rozhodnutia prvého stupňa žalovaná uviedla, že ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý ZSP, podľa ktorého pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla, je uvedený vo výroku rozhodnutia.
23. K napádanému porušeniu procesných práv účastníka administratívneho konania, najmä zásady súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania, žalovaná s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011 uviedla, že zákon o sociálnom poistení taktiež neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Zároveň poukázala na ustanovenie § 172 ods. 1 ZSP, ktoré vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní v konaniach vo veciach sociálneho poistenia.
24. Žalovaná má za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky predpísané náležitosti, t. j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní v zmysle ustanovenia § 209 ZSP. Výrok rozhodnutia je dostatočne určitý a presný, ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahuje všetky príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení, na základe ktorých žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie.
25. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej v lehote určenej správnym súdom nevyjadril.
IV. Relevantná právna úprava
26. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
28. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
29. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 30. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
31. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
32. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
33. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
34. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
35. Podľa § 5 písm. a) až f) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,
b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť,
c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,
d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.
36. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.
37. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (účinného od 01.01.2008), povinne dôchodkovo poistená osoba je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
38. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.10.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).
40. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bodu prvého zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
41. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
42. Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.
43. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
44. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
45. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
46. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
47. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
48. Podľa § 242 ods. 1 zákona o sociálnom poistení kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne podľa tohto zákona je kontrola plnenia povinností ustanovených týmto zákonom (vonkajšia kontrola).
49. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z."), samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/).
50. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.
51. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 nie je poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci a poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
52. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., licencie sa vydávajú
a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ,
b) na výkon zdravotníckeho povolania (§ 3 ods. 1 písm. a/) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik,
c) na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik,
d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
53. Správny súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 13.09.2018, na ktoré sa nedostavila ani jedna z procesných strán. Podaním došlým správnemu súdu elektronicky dňa 13.09.2018 žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a vyjadrila súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti. Riadne a včas predvolaný právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Z uvedených dôvodov a za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 114 SSP) správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej vec prejednal bez prítomnosti účastníkov konania a vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie predchádzajúce jeho vydaniu v celom rozsahu, súc neviazaný žalobnými bodmi žaloby fyzickej osoby (§ 203 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
54. V prejednávanej veci je medzi účastníkmi konania sporné určenie dňa zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby, v nadväznosti na právnu otázku zániku postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v povolaní lekár, ktorý je držiteľom licencie vydanej Slovenskou lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v príslušnom odbore.
55. V konaní bolo oboma stranami zhodne konštatované, že žalobca disponoval licenciou L1A, ktorá bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou dňa 16.02.2006, pričom žalobca bol jej držiteľom do 21.02.2017. Rovnako medzi stranami neboli sporné skutočnosti, že na základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja, ktorým bolo zrušené povolenie žalobcu na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, č. TA/5399/2008/OZaHF-003 zo dňa 05.12.2008, ukončil žalobca ako SZČO odo dňa 28.02.2009 prevádzku zdravotníckeho zariadenia a od 01.03.2009 vykonával lekárske povolanie ako zamestnanec v pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti prevádzkujúcej zdravotnícke zariadenie, OMNIX s.r.o., IČO: 44 502 826.
56. Podľa názoru žalovanej pre vznik, trvanie a zánik povinného sociálneho poistenia SZČO v povolaní lekár postačuje splnenie podmienky podľa § 5 písm. c) ZSP - existencia oprávnenia posudzovaného lekára na podnikanie podľa osobitného predpisu (t. j. držba licencie L1A ako jeho oprávnenia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) a zároveň dosiahnutie zdaniteľného príjmu v relevantnom období z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti presahujúci zákonom stanovenú hranicu, a to bez ohľadu na to, z výkonu ktorého oprávnenia na podnikanie, resp. realizáciou ktorého oprávnenia na podnikanie podľa osobitného predpisu sa posudzovaný príjem z podnikania dosiahol.
57. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou existencie a trvania povinnej účasti žalobcu na povinnom sociálnom poistení z titulu jeho postavenia SZČO, správny súd uvádza, že nemôže prisvedčiť právnemu názoru žalovanej, že pre účasť na povinnom sociálnom poistení žalobcu ako SZČO postačuje len držba licencie L1A posudzovaným lekárom, pričom nie je rozhodujúce, či predmetnú licenciu L1A na dosahovanie príjmov aj v skutočnosti využíval a či z nej dosahoval zdaniteľné príjmy podľa osobitného právneho predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov).
58. Uvedený formálny výklad zákona, bez akceptovania účelu sledovaného zákonom o sociálnom poistení, by nespravodlivo dopadal na subjekty povinného sociálneho poistenia a bol by v rozpore so samotnou podstatou v ňom upravenej solidarity príspevkov do povinných fondov sociálneho poistenia, ktoré sú viazané na príjem z toho ktorého oprávnenia na podnikanie, resp. zo zárobkovej činnosti pre účely SZČO podľa § 3 ods. 1 písm. b) ZSP. Je potrebné mať na zreteli, že zákon o sociálnom poistení určenie povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej osoby a s tým súvisiaci vznik a trvanie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO, kumulatívne viaže na dve zákonné podmienky, a to status SZČO a s tým spojené dosahovanie príjmu z výkonu zárobkovej činnosti, realizovanej či už na základe jedného alebo viacerých oprávnení, príp. povolení (§ 14 ods. 1 písm. b/ ZSP a § 15 ods. 1 písm. b/ ZSP v spojení s § 5 písm. c/ a § 21 ods. 1 citovaného zákona).
59. Pri úprave osobného rozsahu povinného nemocenského poistenia zákon o sociálnom poistení v § 14 ods. 1 písm. b) za povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu stanovuje takú SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.
60. Z úpravy osobného rozsahu povinného nemocenského poistenia v ustanovení § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by kumulácia v zákone stanovených podmienok, t. j. dosahovanie príjmov z podnikania vo výške presahujúcej zákonom stanovenú hranicu, bola viazaná len na formálnu držbu oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu posudzovanou fyzickou osobou, resp. že pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky príjmu z podnikania v relevantnom období, medzičasom na základe zaniknutého oprávnenia na podnikanie alebo na vykonávanie inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, by postačovala len formálna držba oprávnenia na podnikanie podľa osobitného predpisu, hoci sa na jej základe posudzovaný príjem v relevantnom období ani čiastočne, resp. vôbec nedosahoval. Na uvedenom nič nemení možnosť výkladu uvedeného ustanovenia v tom zmysle, že pre účely posudzovania povinnej účasti SZČO na nemocenskom poistení sa príjmy z podnikania dosahované touto SZČO na základe viacerých oprávnení na podnikanie podľa osobitného predpisu sčitujú, resp. nie je rozhodujúce, na základe výkonu ktorej podnikateľskej činnosti bol príjem z podnikania dosiahnutý.
61. Zákon o sociálnom poistení síce explicitne neupravoval a ani neupravuje posudzovanie podmienok na vznik alebo zánik účasti na povinnom sociálnom poistení SZČO pri konkurencii viacerých oprávnení na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, taktiež nerozlišuje na účely účasti na povinnom sociálnom poistení SZČO príjem, ktorý môže byť touto osobou dosiahnutý z viacerých oprávnení, avšak s prihliadnutím na vyššie uvedenú kumuláciu zákonných podmienok na vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO, je potrebné prijať záver, že samotné postavenie, resp. samotný status SZČO a formálna držba alebo vystavenie povolenia, príp. oprávnenia príslušným orgánom podľa osobitného predpisu na podnikanie alebo na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, samo osebe účasť na povinnom sociálnom poistení tejto osobe nezakladá. Pre účely posúdenia spornej otázky splnenia podmienok vzniku, trvania, príp. zániku povinného sociálneho poistenia SZČO je potrebné brať do úvahy predmetné príjmy dosahované na základe viacerých oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti samostatne. I keď sa tieto príjmy SZČO, dosahované v relevantnom období, pre účely určenia vymeriavacieho základu a výpočtu povinného sociálneho poistenia spočítavajú, reálne však musia existovať, musia sa povinnou osobou reálne dosahovať činnosťou realizovanou na základe týchto oprávnení. Preto možno ustáliť, že pokiaľ je lekár držiteľom licencie L1A potrebnej na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.) u iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti, pre prijatie záveru, že takémuto lekárovi vznikla povinná účasť na sociálnom poistení ako samostatne zárobkovo činnej osobe, je potrebné ďalej skúmať, či uvedenú licenciu reálne využíval na základe zmluvného vzťahu a v rámci výkonu činnosti pre iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti z takejto činnosti aj dosahoval príjem. V prípade lekárov vykonávajúcich svoje povolanie na základe vydaných príslušných licencií L1A a L1B, účasť na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení nemôže byť posudzovaná len na základe formálnej existencie týchto licencií, hoci pre realizáciu licencie L1B je potrebné povolenie príslušného samosprávneho orgánu na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie.
62. Vo vzťahu k zákonnej definícii statusu SZČO možno konštatovať, že táto z dôvodu častých zmien zákona o sociálnom poistení nie je ustálená a jednotlivé zmeny zákona zodpovedajú najmä v tom ktorom čase aktuálnej rozhodovacej praxi správnych súdov a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 23. februára 2013, ktorý sa týkal obdobného, aj keď nie skutkovo totožného problému s účasťou na povinnom sociálnom poistení advokátov).
63. Práve z dôvodu nestálej právnej úpravy relevantných zákonných ustanovení správny súd nemôže prisvedčiť čisto formálnemu výkladu kogentných právnych noriem verejného práva, hoci zabezpečujúcich napĺňanie verejných fondov nemocenského poistenia založeného na princípe solidarity a proporcionality vyjadrenej stanovením vymeriavacích základov, ale čo je podstatné, ide o ich napĺňanie zo súkromných príjmov z podnikania fyzických osôb. Z vyššie uvádzaných dôvodov správny súd pri posúdení právnej otázky vzniku, trvania a zániku povinnej účasti SZČO na povinnom nemocenskom poistení prijal za spravodlivé vychádzať okrem jazykového aj z teleologického výkladu zákona o sociálnom poistení, s prihliadnutím na účel sledovaný zákonom a na vyššie uvedené vzájomné súvislosti ustanovení § 3 ods. 1 písm. b), § 5 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 a 4 písm. b) citovaného zákona o sociálnom poistení.
64. V nadväznosti na použitý výklad zákona o sociálnom poistení si správny súd dovolí poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 295/2017, v ktorom ústavný súd zdôraznil, že „...k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy."
65. Obdobne Ústavný súd SR pripustil možnosť súdu odchýliť sa od doslovného znenia zákona aj v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008, v ktorom skonštatoval, že : „Súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). V takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii."
66. Správny súd, vychádzajúc z citovaných rozhodnutí ústavného súdu, sa priklonil k teleologickému výkladu ustanovení § 3 ods. 1 písm. b), § 5 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 a 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 a vyhodnotil právne posúdenie veci žalovanou za formálne a neudržateľné, pretože potiera samotný účel zákona o sociálnom poistení, ktorým je viazať účasť na sociálnom poistení na určitý dosiahnutý príjem zo zárobkovej činnosti, čo je potrebné vykladať ako príjem dosiahnutý realizáciou činnosti, nie držbou povolenia na výkon tej ktorej činnosti podľa osobitných predpisov.
67. Je pravdou, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje na účely účasti na sociálnom poistení príjem, ktorý fyzická osoba môže dosiahnuť z viacerých oprávnení, avšak vychádzajúc zo systematického výkladu zákona, samotný status SZČO, teda len splnenie podmienky udelenia oprávnenia, automaticky účasť na sociálnom poistení nezakladá. Preto správny súd ustanovenie § 21 ods. 1 a 2 písm. b) ZSP v spojení so zákonnou úpravou osobného rozsahu povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 písm. b) ZSP vykladal tak, že pokiaľ fyzická osoba disponuje súčasne dvoma oprávneniami, ktoré podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 zakladali status SZČO, účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení podľa § 21 ods. 1 a ods. 4 písm. b) ZSP sa posudzuje osobitne vo vzťahu ku každému oprávneniu, ak oprávnenie, na základe ktorého sa výlučne dosahoval príjem podľa § 138 ods. 9, zaniklo. V tejto súvislosti správny súd zároveň vyjadruje súhlas s výkladom žalovanej, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh viacerých sociálnych poistení, a preto nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, avšak správny súd zároveň dodáva, že je tomu tak za predpokladu, že samostatne zárobkovo činná osoba súčasne vykonáva zárobkovú činnosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) ZSP.
68. Pokiaľ ide o žalobnú námietku napádajúcu existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), správny súd túto hodnotí ako nedôvodnú. Rovnako nie je namieste posudzovať v súvislosti s vydaním prvostupňového administratívneho rozhodnutia splnenie podmienok na obnovu konania, nakoľko v danom prípade nešlo o vydanie rozhodnutia v rámci mimoriadneho opravného prostriedku. Vyznačenie zániku povinného sociálneho poistenia v spise na základe odhlášky registračným listom fyzickej osoby nie je rozhodnutím v predmetnej veci, je to však deklarácia fyzickej osoby o určitých skutočnostiach majúcich vplyv na zánik jej povinnej účasti na sociálnom poistení SZČO, ktoré má takáto fyzická osoba povinnosť preukázať a zároveň Sociálna poisťovňa ako príslušný správny orgán má povinnosť a právo splnenie deklarovaných skutočností verifikovať. Sociálna poisťovňa na základe zákona o sociálnom poistení disponuje oprávneniami, prostredníctvom ktorých môže vykonávať kontrolu plnenia povinností ustanovených týmto zákonom (§ 242 ods. 1 ZSP), môže si obstarávať podklady pre rozhodnutie (§ 233 ZSP) a využívať skutočnosti známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti, pričom zákon nestanovuje lehotu na preverenie skutočností tvrdených povinne poistenou SZČO o vzniku alebo zániku jej povinnej účasti na sociálnom poistení. V danom kontexte však neobstojí obrana žalovanej, že pobočka Sociálnej poisťovne až do poskytnutia elektronického zoznamu držiteľov licencie L1A Slovenskou lekárskou komorou dňa 07.04.2016, nemala reálnu možnosť zistiť, že žalobca bol v posudzovanom období držiteľom licencie L1A. Naopak, túto skutočnosť si mohla pobočka Sociálnej poisťovne po podaní odhlášky žalobcom, s využitím výmeny informácií s príslušnými orgánmi a s využitím súčinnosti so žalobcom, zistiť oveľa skôr.
69. V preskúmavanom administratívnom konaní ako žalobca, tak aj žalovaná, zhodne konštatovali, že žalobca dosahoval príjem na základe povolenia Trnavského samosprávneho kraja na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v kategórii lekár v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, pričom uvedené povolenie bolo vydané na základe tzv. licencie L1B.
70. Avšak z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vo vzťahu k držbe licencie L1A žalobcom správne orgány oboch stupňov nedostatočne zistili skutočný stav potrebný na riadne posúdenie veci. Prvostupňový správny orgán pri posúdení skutočného stavu veci ohľadom zistenia podmienok zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu ako SZČO vychádzal z elektronickej evidencie poskytnutej Slovenskou lekárskou komorou, pričom v administratívnom spise na č. l. 9 sa nachádza len vytlačené zobrazenie tabuľky s názvom „Oprávnenie od iných orgánov", s identifikačnými údajmi žalobcu, v ľavom hornom roku pod označením „Číslo oprávn." sa nachádza údaj TT/0508/05 a pod označením „Druh oprávnenia" je uvedené licencia, nasleduje kód registrácie, uvedenie dátumu vzniku (16.02.2006) a dátumu zániku (21.02.2017). Je zrejmé, že tento výtlačok zobrazenia z obrazovky počítača správne orgány oboch stupňov vyhodnotili ako podstatný dôkaz o dobe držby licencie L1A žalobcom, ktorý má predstavovať informáciu poskytnutú podľa § 233 ods. 9 ZSP Slovenskou lekárskou komorou Sociálnej poisťovni o vydaní a zrušení povolenia na výkon činnosti žalobcu podľa § 5 ZSP. Keďže vo vzťahu k vydaniu a zrušeniu povolenia žalobcu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, licencie L1A, sa v administratívnom spise žiaden relevantný dôkaz okrem tohto nenachádza, možno konštatovať, že zistenie skutočného stavu správnymi orgánmi oboch stupňov bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, nakoľko uvedený listinný dôkaz nemá potrebnú vypovedaciu hodnotu o skutočnostiach z jeho obsahu vyvodených. Z predmetnej tabuľky „Oprávnenie od iných orgánov" nevyplýva, ktorý príslušný orgán uvedené informácie poskytol, z označenia čísla licencie nevyplýva, že ide o licenciu L1A. Informáciu poskytnutú príslušným orgánom uvedenou formou, bez toho, aby bolo orgánu sociálneho poistenia poskytnutá overená kópia predmetnej licencie L1A, možno považovať len za vstupnú informáciu, ktorú bolo potrebné v súčinnosti so žalobcom overiť čo do existencie držby v posudzovanom období a v nadväznosti na vyššie uvedené, aj čo do reálneho vykonávania zárobkovej činnosti na základe predmetnej licencie a dosahovania súvisiacich príjmov z podnikania. I keď žalobca držbu licencie L1A v relevantnom období v priebehu preskúmavaného administratívneho konania nespochybňoval, za daných okolností bolo povinnosťou pobočky Sociálnej poisťovne zabezpečiť vierohodné podklady pre rozhodnutie, na ktorých mohla založiť tvrdenia v podstatnej otázke držby predmetnej licencie L1A žalobcom.
71. S vyššie uvedeným nedostatkom preskúmavaného rozhodnutia úzko súvisí i nezákonnosť postupu predchádzajúceho vydaniu prvostupňového rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne, spočívajúca v podstatnom porušení zásady súčinnosti konajúceho správneho orgánu s účastníkom konania a v porušení jeho procesných práv, predovšetkým práva byť informovaný o začatí konania v spornej veci zániku povinného sociálneho poistenia, ďalej práva byť informovaný o podkladoch na vydanie rozhodnutia a práva vyjadriť sa k spôsobu ich získania a k ich obsahu, prípadne navrhnúť dôkazy na podporu tvrdení účastníka konania. Tieto porušenia procesných práv žalobcu neodstránila ani žalovaná v rámci odvolacieho administratívneho konania.
72. S prihliadnutím na charakter preskúmavaného rozhodnutia a na zákonné dôsledky výroku v určení dňa zániku povinného sociálneho poistenia, nemožno prisvedčiť argumentom žalovanej, spočívajúcim v poukazoch na zákonnú úpravu administratívneho konania podľa zákona o sociálnom poistení (§ 185 ods. 4 citovaného zákona), podľa ktorého prvým úkonom voči účastníkovi konania v administratívnom konaní začatom na základe podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je doručenie mu rozhodnutia. Zároveň nemožno prisvedčiť argumentu, vychádzajúcemu zo striktného vylúčenia použitia všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie vo veciach sociálneho poistenia (§ 172 ods. 1 veta prvá ZSP) a z absencie zákonnej úpravy povinnosti Sociálnej poisťovne informovať účastníka konania o začatí konania vo veci sporného zániku sociálneho poistenia a absencie zákonnej úpravy ďalších práv účastníka konania spojených s oboznámením sa s podkladmi pre rozhodnutie, práva vyjadriť sa k nim a práva navrhovať dôkazy na podporu jeho tvrdení.
73. V nadväznosti na uvedené neobstojí poukaz žalovanej na právne závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011, dôvodiac ním, že zákon o sociálnom poistení nekonkretizuje prvý úkon v konaní, a preto sa zaň môže považovať aj doručenie rozhodnutia, ak Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi, a rovnako, že Sociálna poisťovňa nemá povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať účastníkovi konania možnosť sa vyjadriť k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia. Podľa názoru správneho súdu citované rozhodnutie najvyššieho súdu je na prejednávanú vec nepoužiteľné, nakoľko ide o skutkovo odlišné situácie, pričom v citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu išlo o predpísanie dlžnej sumy poistného a príspevkov na základe mesačných výkazov poistného a príspevkov predložených samotným zamestnávateľom, ktoré nielen žalovaná, ale aj najvyšší súd považoval za dostatočné.
74. V prejednávanom prípade ide o rozhodnutie vydané vo veci sporného zániku povinného poistenia SZČO, kedy na základe získaných listinných dôkazov bez súčinnosti účastníka konania, správny orgán po viac ako siedmych rokoch od podania odhlášky z povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO žalobcom (dňa 23.10.2009, rozhodnutie prvého stupňa vydané 05.01.2017), t. j. po vyše siedmych rokoch od vtedy, čo žalobca ako účastník preskúmavaného administratívneho konania v dobrej viere mal z dôvodu nečinnosti Sociálnej poisťovne za to, že dátum zániku predmetného sociálneho poistenia nie je sporný. Uvedeným postupom zo strany žalovanej boli vo vzťahu k žalobcovi porušené jeho základné procesné práva, garantované princípmi a zásadami ovládajúcimi výkon dobrej verejnej správy v demokratickej spoločnosti a v právnom štáte.
75. Napriek tomu, že podľa § 172 ods. 1 vety prvej zákona o sociálnom poistení sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje, nemožno v preskúmavanom administratívnom konaní upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77) 31 zo dňa 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov resp. z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.06.2007 o dobrej verejnej správe čl. 17, v zmysle ktorého musia byť správne rozhodnutia formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré boli vydané.
76. Rovnako, s prihliadnutím na vývoj v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a medzinárodné záväzky vyplývajúce Slovenskej republike z vyššie uvádzaných signovaných rezolúcií (čl. 7 ods. 5 Ústavy SR v spojení s čl. 154c Ústavy SR) možno konštatovať, že pre orgány verejnej správy platí povinnosť v procese administratívnych konaní priamo aplikovať zásady správneho konania bez ohľadu na to, či sa na ne explicitne vzťahuje použitie Správneho poriadku, alebo nie. Zásada súčinnosti, ako jedna zo základných zásad správneho konania, je zásadou, ktorá musí byť obligatórne uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach, a to aj vtedy, ak je konanie vyňaté z pôsobnosti správneho poriadku.
77. Preto bolo potrebné, aby pobočka Sociálnej poisťovne upovedomila žalobcu o začatí konania vo veci sporného zániku sociálneho poistenia, keďže žalobca nebol nečinný, i keď oneskorene, ale splnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni a oprávnene mal za to, že ním vyznačený deň zániku povinného sociálneho poistenia SZČO nie je sporný. Pokiaľ tento deň zániku povinného sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa na základe preverovania tvrdení žalobcu a na základe získania listinných dôkazov považovala za sporný, bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu o zistených rozporoch a získaných podkladoch informovať žalobcu, dať mu priestor na vyjadrenie sa k predbežným záverom správneho orgánu na základe získaných dôkazov a dať mu príležitosť navrhnúť dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Z povahy veci determinovanej predmetom administratívneho konania vyplývala minimálne opodstatnenosť použitia procesného inštitútu ústneho pojednávania podľa § 188 ZSP zaznamenaného v zápisnici (§ 189 ZSP), prípadne písomnej korešpondencie so žalobcom za účelom dodržania jeho vyššie uvedených procesných práv.
78. Dodržanie uvedeného postupu a zásady súčinnosti správnych orgánov oboch stupňov so žalobcom pred vydaním preskúmavaných rozhodnutí z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, čo je i dôvodom, pre ktorý správne orgány oboch stupňov vychádzali pri vydávaní rozhodnutia z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci. Z dôvodu nedostatočnej súčinnosti správnych orgánov so žalobcom, tieto nemohli dostatočne vyhodnotiť, príp. preveriť skutočnosti, či žalobca v relevantnom období vykonával samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár v príslušnom odbore na základe licencie L1A a či poberal z tejto činnosti príjmy z podnikania podliehajúce povinnému sociálnemu poisteniu SZČO.
79. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej po doplnení konania, za súčinnosti so žalobcom, po riadnom zistení skutočného stavu veci a po vyhodnotení všetkých podstatných dôkazov vyššie naznačeným spôsobom, opäť ustáliť dátum zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO.
80. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
81. Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, vyhovel petitu žaloby a rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. c), e) a g) SSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere.
82. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2. (§ 442 ods. 1 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 2 SSP) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)