Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sa/10/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: L.. T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX G. XXX, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 10319-3/2021-BA zo dňa 17. februára 2021

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca prostredníctvom zvoleného zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie s povinnosťou náhrady trov konania žalobcovi. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nesprávne a nezákonné, keďže vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu licencia L1A nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj len „SZČO“). Podľa žalobcu žalovaný sa nezaoberal ustanoveniami o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobca poukázal na ust. o sociálnom poistení (ďalej len „“), pričom povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Podľa žalobcu v zmysle ust. je potrebné brať na zreteľ len tie činnosti, z ktorých sa dosahoval príjem. V prípade žalobcu je teda pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO rozhodujúce ukončenie prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, na to nadväzujúce zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ku dňu 31.03.2006. Pokračujúca držba licencie je pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO nepodstatná, keďže vzhľadom na neexistenciu príjmov z tejto licencie, nebola táto nikdy činnosťou v zmysle ust. , napr. aj rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02.10.2018, sp.zn. . Príjmy, ktoré dosiahol žalobca v roku 2009, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností, a nie s dosahovaním príjmu z podnikania a z inej zárobkovej činnosti. Vzhľadom na neexistenciu takéhoto príjmu po 31.03.2006, nemohla žalobcovi zaniknúť povinnosť uhrádzať povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako SZČO až dňa 31.12.2010. Žalobca sa ku dňu 31.03.2006 preukázateľne a zákonným spôsobom prostredníctvom odhlášky podanej na príslušnom orgáne odhlásil z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Dňom 31.03.2006 došlo k zániku sociálneho poistenia žalobcu

a takto to vyhodnotil aj prvostupňový orgán, keďže k tomuto dňu vyznačil v spise zánik sociálneho poistenia žalobcu. Prvostupňový orgán po dôslednom preskúmaní rozhodol o zániku sociálneho poistenia vyznačením v spise. Okamihom oznámenia rozhodnutia sa toto rozhodnutie stalo platným a bolo možné ho zmeniť len za podmienok ustanovených v , a to využitím opravného prostriedku riadneho alebo mimoriadneho, alebo prostriedku dozoru/protestom prokurátora. Právoplatnosť vyjadruje nezmeniteľnosť a nezrušiteľnosť rozhodnutia, čo znamená, že bráni tomu, aby sa znovu vo veci konalo a rozhodovalo. Právna teória hovorí o tzv. prekážke právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Podľa žalobcu príslušná pobočka Sociálnej poisťovne nemohla o tomto zániku opakovane rozhodnúť rozhodnutím po deviatich rokoch. Žalobca v žalobe poukázal na dôkaz, a to rozhodnutie Samosprávneho kraja o zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. V zmysle ust. sa zárobkovou činnosťou rozumie činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného zákona. Aby konkrétna činnosť mohla byť podľa žalobcu považovaná za zárobkovú, musí z nej byť dosahovaný príjem. Takouto činnosťou bola len prevádzka zdravotníckeho zariadenia na základe povolenia vydaného príslušným orgánom v zmysle . Z licencie L1A žalobca príjem nikdy nedosahoval. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 07.07.2017. Žalobca nevykonával činnosť SZČO, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa v spojení s , resp. .

2. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na interpretáciu normy správneho práva s prihliadnutím na účel a zmysel právnej úpravy. Žalobca považuje predpísanie dlžného poistného za nespravodlivé, za situácie, keď žalobca nemal žiadne príjmy viazané na licenciu L1A a riadne a včas si plnil svoje odvodové povinnosti ako SZČO, a to až do právoplatného ukončenia samostatnej zárobkovej činnosti ku dňu 31.06.2006, kedy podal odhlášku zo sociálneho poistenia, pričom Sociálna poisťovňa vyznačila v spise zánik sociálneho poistenia žalobcovi ku dňu 31.03.2006. Súdy musia nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Žalobca poukázal na rozhodnutie aj Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , z ktorého vyplýva, že Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle bod prvý v spojení s je povinná posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy viazané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za SZČO v zmysle . Najvyšší súd SR uviedol, že licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v , keď sama osebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody (zmluvy) s iným poskytovateľom. Toto rozhodnutie Veľkého senátu sa stalo súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe správnych súdov, čo potvrdil aj podpredseda NS SR, ktorý v rámci vyjadrenia k ústavnej sťažnosti žalovaného uviedol, že rozhodnutie Veľkého senátu má precedenčný charakter s povahou zásadného významu pre ďalšiu rozhodovaciu činnosť. Je síce pravdou, že Veľký senát Najvyššieho súdu SR vo svojom rozsudku sp.zn. zo dňa 24.11.2020 sa odchýlil od právnych záverov vyslovených Veľkým senátom Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 30.04.2019, avšak podľa názoru žalobcu táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na jeho právnu záväznosť, keďže rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 24.11.2020 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.04.2019 v súčasnosti spoločne vedľa seba koexistujú ako súčasť judikatúry NS SR vzťahujúcej sa na otázky sociálneho poistenia SZČO a držby licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A). Podľa (ďalej len „“) úlohou Správneho kolégia Najvyššieho súdu SR je, aby rozhodnutia Veľkých senátov Najvyššieho súdu SR prostredníctvom svojho zjednocujúceho stanoviska zjednotil. Podľa žalobcu do tej doby rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.04.2019 žiadnym spôsobom nestratilo na svojej relevantnosti a právnej záväznosti.

3. Žalobca v žalobe poukázal na ust. s tým, že nie všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu. Písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise. Žalobca oznámil prvostupňovému orgánu skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO ku dňu 31.03.2006. Po

preskúmaní všetkých skutočností prvostupňový orgán rozhodol o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Žalobcovi nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, a teda jeho podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. Žalobca poukázal na ust. a v spojení s , ods. 4 s tým, že prvostupňový orgán neupovedomil žalobcu o začatí konania a neposkytol mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, a tým mu znemožnil vyjadriť sa k podkladu prvostupňového rozhodnutia a uplatniť námietky. Vzhľadom na závažnosť pochybenia a porušenia ust. v spojení s má žalobca za to, že danou vadou je zaťažené celé správne konanie, t.j. tak prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie, ktoré boli vydané v rozpore so zákonom bez účasti žalobcu ako účastníka konania. Ani z prvostupňového a ani z odvolacieho rozhodnutia nie je zrejmý právny predpis, ktorý oprávňoval postup prvostupňového orgánu zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia bez toho, aby bola nariadená obnova konania. Nedostatok rozhodnutia neodstránilo ani rozhodnutie žalovaného. V závere žaloby žalobca zdôraznil, že pojem „samostatná zdravotnícka prax vykonávaná na základe licencie L1A“ nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom „samostatná zárobková činnosť“ a pojem „licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ s pojmom „oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného zákona“ pre účely sociálneho poistenia. Žalobca uviedol, že nežiada o nariadenie pojednávania.

4. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 21. mája 2021 (č.l. 36-40 spisu). Žalovaný poukázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina číslo: 28692-5/2017-ZA zo dňa 5. apríla 2017, podľa ktorého žalobcovi ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2011. Na základe odvolania žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: 44939-3/2017-BA zo dňa 13. októbra 2017 tak, že zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina a vec vrátil na nové konanie. Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu najskôr preskúmala skutočnosti namietané žalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu číslo: 28692-5/2017-ZA týkajúce sa registrácie osoby žalobcu na príslušnom Daňovom úrade a následne vydala rozhodnutie číslo: 36078-4/2019- ZA zo dňa 8. júla 2019, ktorým rozhodla tak, že žalobcovi ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2010. Na základe odvolania odvolací orgán dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie už bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, preto odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a napadnuté rozhodnutie potvrdené, a to rozhodnutím odvolacieho orgánu číslo: 10319-3/2021-BA zo dňa 17. februára 2021. Žalovaný uviedol, že predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci zániku povinného poistenia žalobcu dňa 31. decembra 2010. Rozhodnutím číslo: 28692-3/2017- ZA zo dňa 5. apríla 2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodla, že žalobcovi ako SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30. júna 2008. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím číslo: 44937-3/2017-BA zo dňa 13. októbra 2017 tak, že zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia, keď text „zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie 30.06.2008“ nahradila textom „nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. marca 2006, ale zaniklo dňa 30. júna 2008“. Toto rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. októbra 2017, pričom žalobca nepodal správnu žalobu o preskúmanie jeho zákonnosti.

5. Žalovaný uviedol, že vznik alebo zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO sa posudzuje každoročne, vždy k 1. júlu kalendárneho roka. K tomuto dátumu skúma príslušná pobočka Sociálnej poisťovne, či konkrétna fyzická osoba má status samostatne zárobkovo činnej osoby podľa a či príjem z podnikania, resp. z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý táto fyzická osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok, presiahol hranicu stanovenú . Ak SZČO dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa a o dani z príjmov (ďalej len „“) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej SZČO alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou.

6. Žalovaný vzhľadom na tieto predchádzajúce právoplatné rozhodnutia bol povinný v konaní o zániku povinného poistenia žalobcu ku dňu 31. decembra 2010 prihliadať na predtým vydané právoplatné

rozhodnutia, a to s poukazom aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 28. septembra 2016, Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27. novembra 2013, keď nie je možné, aby správny súd sa zaoberal otázkou, ktorá bola už právoplatne vyriešená v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25. septembra 2019. Žalovaný poukázal na to, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: 44937-3/2017-BA a číslo: 44938-3/2017-BA, obidve zo dňa 13. októbra 2017, boli potvrdené rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina vo veci zániku povinného poistenia k 30. júnu 2008 (nie k 31. marcu 2006) a vo veci vzniku povinného poistenia žalobcu k 1. júlu 2010 žalovaný doplnil, že dňa 7. júla 2020 boli Sociálnej poisťovni, ústredie, doručené protesty prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava smerujúce proti rozhodnutiam číslo: 44937-3/2017- BA a číslo: 44938-3/2017-BA. Žalovaný mal za to, že rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR nebola vo vzťahu k držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v čase predloženia protestov prokurátora ustálená, a preto oznámila žalobcovi a Krajskej prokuratúre Bratislava, že so zreteľom na povahu veci predĺžila zákonnú lehotu na vybavenie protestov prokurátora na nevyhnutne potrebný čas. Z dôvodu späťvzatia podaných protestov prokurátora a zmenenej judikatúry Najvyššieho súdu SR ohľadom vzniku, zmeny a zániku povinného poistenia lekárov ako SZČO bolo možné v odvolacom konaní zaujať právny názor. Žalovaný zdôraznil, že i napriek tomu, že existujú právoplatné rozhodnutia vo veci zániku povinného poistenia žalobcu k 30. júnu 2008 (nie k 31. marcu 2006) a vo veci vzniku povinného poistenia žalobcu k 1. júlu 2010, žalobca neustále namieta, že po podaní Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky ku dňu 31. marca 2006 nebol naďalej povinne poistenou SZČO, pretože licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nemožno podľa jeho názoru považovať za oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu a v rozhodnom období, a to v roku 2009 nedosahoval príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa žalovaného tieto námietky nemajú svoju relevanciu, avšak žalovaný poukázal na v znení účinnom do 31. decembra 2010, podľa ktorého neboli vymedzené žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia, len to, že bolo udelené oprávnenie na výkon určenej činnosti. Ak napríklad má oprávnenie fyzická osoba prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, nadobúda táto osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010 status SZČO. Žalobca aj po 31. marci 2006 spĺňal definíciu SZČO v zmysle v znení účinnom do 31. decembra 2010, pretože aj po 31. marci 2006 bol držiteľom platného oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, číslo: L1A/ZA/0522/05. Z údajov poskytnutých práve Slovenskou lekárskou komorou vyplynulo, že žalobca bol držiteľom licencie L1A v období od 24. novembra 2005 do 31. mája 2017 s tým, že od 9. mája 2017 do jej zrušenia mal predmetnú licenciu pozastavenú.

7. Podľa žalovaného licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe treba považovať na účely v znení účinnom do 31. decembra 2010 za oprávnenie na vykonávanie činností, na základe ktorého je jej držiteľ oprávnený dosahovať príjem podľa a . Podľa až e) sa zdravotnícke povolanie vykonáva v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. preto upravuje rôzne alternatívy ako možno vykonávať zdravotnícke povolanie. Jednou z nich je výkon zdravotníckeho povolania na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Žiadne ustanovenie nevyžaduje na výkon činnosti na základe licencie L1A uzavretie zmluvy/dohody s iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Podľa ust. na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, t.j. na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe ustanovuje, že je potrebná jedine licencia, nevyžaduje sa ďalšie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia vydané Ministerstvom zdravotníctva SR. Podľa vyplýva, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je aj fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Podľa ustanovení držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej podľa predmetného zákona (licencia L1A) je oprávnený priamo na základe tejto licencie vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť. Z dôvodu, že žalobca bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A) aj po 31. marci 2006, žalobcovi dňom 31. marca 2006 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa v znení . Žalobca aj po 31. marci 2006 spĺňal právnu definíciu

statusu SZČO účinnej do 31. decembra 2010, t.j. bol držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu, a to a zároveň mu ako SZČO trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože v rozhodujúcom období jeho príjmy presiahli ustanovenú hranicu.

8. Žalovaný zdôraznil to, že žalobca v žalobe poukazuje na ust. v znení účinnom od 1. januára 2011, avšak predmetom tohto konania je obdobie 31. decembra 2010. Žalovaný vo vyjadrení v tejto súvislosti poukázal na v znení (), z ktorého vyplýva, že k zániku povinného poistenia dochádza len v tom prípade, ak SZČO má zrušené všetky oprávnenia, na základe ktorých môže dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a . Podľa zákonnej úpravy je možný aj iný spôsob zániku povinného poistenia, a to taký, keď SZČO, ktorá je síce naďalej držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu, avšak toto oprávnenie potrebuje len pre výkon činnosti v právnom vzťahu zakladajúcom právo na príjem zo závislej činnosti, čo však nie je možné aplikovať na žalobcu, pretože podľa licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A) žalobca nepotreboval pre výkon činnosti v pracovnom pomere. To, že žalobca na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nevykonával zárobkovú činnosť, je právne irelevantná, pretože smerodajné bolo to, že žalobca bol v spornom období držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a zároveň v rozhodujúcom období dosiahol ustanovenú hranicu príjmu. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27. júna 2017, podľa ktorého vznik a trvanie povinného poistenia je spojené s existenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou.

9. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v žalobe namieta, že jeho príjmy za rok 2009 neboli príjmami dosiahnutými z podnikania, ale z inej samostatnej zárobkovej činnosti, keď išlo o príjmy z prenájmu nehnuteľnosti. Uvedený žalobný dôvod sa nezakladá na pravde, pretože podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo SR žalobca dosiahol v roku 2009 príjmy zo živnosti v sume 4.913,36 Eur, teda príjmy podľa . To, že sa jednalo o príjmy zo živnosti, a nie o príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, potvrdil aj Daňový úrad Žilina v liste číslo: 100287823/2018 zo dňa 5. februára 2018 podľa prílohy č. 10 administratívneho spisu. Žalovaný poukázal na to, že príjmy žalobcu za rok 2009 presiahli ustanovenú hranicu, keď pre rok 2009 bola zákonom stanovená hranica príjmu vo výške 3.834,96 Eur, preto žalobcovi ako SZČO vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2010. Žalovaný mal za to, že u žalobcu nedošlo k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v zmysle v znení účinnom do 31. decembra 2010, ani v znení účinnom od 1. januára 2011, ale z dôvodu, že uplynutím dňa 31. decembra 2010 žalobca stratil na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa v znení účinnom od 1. januára 2011. S účinnosťou od 1. januára 2011 do 30. júna 2014 nadobúda fyzická osoba právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia v prípade, ak dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného zákona (podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, resp. podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v a a . Žalovaný poukázal na to, že žalobca bol registrovaný v registri daňových subjektov od 5. júna 1997 do 31. marca 2006 a následne bol registrovaný od 28. novembra 2007. Podľa vyjadrenia Daňového úradu Žilina v liste číslo: 100287823/2018 zo dňa 5. februára 2018 je žalobca od 28. novembra 2017 registrovaný u správcu dane len za účelom prenájmu a prevádzkovania vlastných alebo prenajatých nehnuteľností, čo nie je činnosť, z ktorej fyzická osoba dosahuje príjem podľa a . Pretože žalobca v čase účinnosti novely , a to v znení od 1. januára 2011 nespĺňal jednu z dvoch taxatívne ustanovených podmienok pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO a dňom 31. decembra 2010 stratil status SZČO na účely sociálneho poistenia, z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím číslo: 36078-4/2019-ZA rozhodla, že žalobcovi zaniklo jeho povinné poistenie dňa 31. decembra 2010. Registrácia fyzickej osoby v registri daňových subjektov nemala vplyv na posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby ako SZČO podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010, pretože táto skutočnosť bola rozhodujúca až od 1. januára 2011.

10. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca mal námietky k tomu, že ak žalovaný chcel zmeniť dátum zániku povinného poistenia žalobcu, t.j. zánik nie dňa 31. marca 2006, ale dňa 30. júna 2008 a mohol tak urobiť len v prípade, ak by tu existoval dôvod obnovy konania, tieto námietky v danom súdnom konaní žalovaný považoval za právne irelevantné. Tieto námietky žalobca mohol vzniesť v súdnom konaní, kde by sa posudzovala zákonnosť rozhodnutia žalovaného, keď bolo rozhodnuté, že žalobcovi nezaniklo povinné poistenie dňa 31. marca 2006, ale dňa 30. júna 2008, a to v prípade rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina číslo: 28692-3/2017-ZA zo dňa 5. apríla 2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: 44937-3/2017-BA zo dňa 13. októbra 2017. Voči týmto rozhodnutiam však žalobca nepodal správnu žalobu. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30. apríla 2019, tak toto bolo prelomené rozhodnutím Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp.zn. zo dňa 24. novembra 2020. V tomto rozsudku Veľký senát vyslovil záver, že licenciu L1A ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle v znení , na základe ktorého je držiteľ licencie L1A považovaný za SZČO na účely zákona o sociálnom poistení. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A túto licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia u osoby, ktorá je držiteľom licencie L1A v zmysle bod prvý a v spojení s nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy uvádzané v daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa . Ak takýto lekár v daňovom priznaní priznal príjmy považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo aj podľa , prípadne písm. b) alebo d) v znení platnom do 31. decembra 2010. V zmysle je právny názor vyjadrený v rozhodnutí Veľkého senátu pre senáty Najvyššieho súdu záväzný.

11. Podľa žalovaného nie je pravdou žalobný dôvod žalobcu, že pred vydaním rozhodnutia žalobca nemal žiadne informácie a ani nebol vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie. Žalobca bol viackrát telefonicky kontaktovaný a mal možnosť obhájiť svoje práva v rámci odvolacieho konania, podľa právo nazerať do spisov. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

12. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 26.05.2021 (č.l. 45 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi prostredníctvom zástupcu s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 15 dní, ktorú možnosť žalobca nevyužil.

13. Podanie žalovaného zo dňa 5. augusta 2021 (č.l. 52 spisu) spolu s podaním Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 9.7.2021, ktorým bol vzatý späť protest prokurátora sp.zn. Kd 430/19/1100-10 z 2.7.2020, ktorý bol podaný proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: 44937-3/2017-BA z 13.10.2017, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina Číslo: 28692-3/2017- ZA z 5.4.2017 tak, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.03.2006, ale zaniklo dňa 30.06.2008 a konanie o tomto proteste prokurátora bolo navrhnuté zastaviť podľa § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre, podanie Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 9.7.2021, ktorým bol vzatý späť protest prokurátora sp.zn. Kd 429/19/1100-10 z 2.7.2020, ktorý bol podaný proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. 44938-3/2017-BA z 13.10.2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie L. a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Žilina č. 28692-4/2017- ZA z 5.4.2017 o tom, že L.. T. U. vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1.7.2010 a konanie o tomto proteste prokurátora bolo navrhnuté zastaviť podľa § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre, boli aj s rozhodnutiami Sociálnej poisťovne o zastavení konania o proteste prokurátora doručené žalobcovi prostredníctvom zástupcu podaním krajského súdu zo dňa 05.01.2022 (č.l. 84 spisu) s možnosťou vyjadrenia sa k týmto listinám a k vyjadreniu žalovaného zo dňa 5. augusta 2021, ktorú možnosť žalobca nevyužil.

14. Z pripojeného administratívneho spisu bolo preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím Číslo: 36078-4/2019-ZA zo dňa 08. júla 2019 rozhodla tak, že žalobcovi ako SZČO zaniklo

povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2010. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal na v znení účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010 v spojení s v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010 s tým, že na základe údajov z registra daňových subjektov vedeného do 31. decembra 2011 Daňovým riaditeľstvom SR a od 1. januára 2012 Finančným riaditeľstvom SR bolo zistené, že registrácia žalobcu na daňovom úrade je od 28.11.2007 na prenájom a prevádzkovanie vlastných alebo prenajatých nehnuteľností. Vzhľadom k uvedenému 31. decembra 2010 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi ako SZČO, a preto rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina tak, ako vyjadrila vo výrokovej časti rozhodnutia.

15. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím Číslo: 10319-3/2021-BA zo dňa 17. februára 2021 odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina Číslo: 36078-4/2019-ZA vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamietol v celom rozsahu a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na ust. , , . Uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina ako prvostupňový orgán vydala rozhodnutie Číslo: 28692-5/2017-ZA zo dňa 5. apríla 2017, ktorým rozhodla tak, že žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenia dňa 30. júna 2011. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím Číslo: 44939-3/2017-BA zo dňa 13. októbra 2017 tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V rámci nového prejednania a rozhodnutia Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina vydala rozhodnutie Číslo: 36078-4/2019-ZA zo dňa 8. júla 2019, ktorým rozhodla, že žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO dňa 31. decembra 2019.

16. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na odvolanie žalobcu a súčasne zvýraznil, že žalovaný dňa 5. septembra 2019 rozhodnutím Číslo: 66633-2/2019-BA konanie o odvolaní žalobcu podľa prerušil až do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu veci. Žalovaný poukázal na znenie v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, podľa ktorého SZČO je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou vyplynulo, že žalobca bol držiteľom licencie č. L1A/ZA/0522/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) od 24. novembra 2005 do 31. mája 2017. Žalovaný poukázal ďalej na znenie , , v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, v znení účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010. Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že ak SZČO presiahne zákonom ustanovenú hranicu príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, vznikne jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a stáva sa platiteľom poisteného. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby zaniká dňom zrušenia všetkých oprávnení na prevádzkovanie alebo výkon samostatnej zárobkovej činnosti, resp. odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom je fyzická osoba povinná mať na výkon činnosti oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť SZČO, resp. od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej SZČO nebol vyšší ako zákonom ustanovená suma. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal na údaje poskytnuté Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky), z ktorých údajov bolo preukázané, že žalobca ako účastník konania v pozícii SZČO za rok 2009 dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 4.913,36 Eur (Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby podané dňa 29. marca 2010), t.j. vyššie ako zákonom ustanovená suma pre rok 2009 (3.834,96 Eur). Žalobca ako SZČO splnil podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkové poistenia do 31. decembra 2010, pretože mal právne postavenie SZČO a zároveň dosiahol potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2009. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia. Dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár jej držiteľ nadobúda status podnikateľa - SZČO.

17. V zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010 SZČO zanikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zo zákona len v prípade, ak nastanú právne skutočnosti podmieňujúce zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. ak

SZČO nedosiahne v rozhodujúcom období relevantný príjem v zmysle , ak SZČO zanikne oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, resp., ak SZČO vznikne pracovný pomer, pričom je povinná mať na výkon činnosti v pracovnom pomere oprávnenie podľa osobitného predpisu. Ukončenie vykonávania SZČO musí byť na účely sociálneho poistenia preukázané zánikom všetkých oprávnení na prevádzkovanie alebo výkon samostatnej zárobkovej činnosti. Žalobca licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) zrušil ku dňu 31. mája 2017. Pre posúdenie zániku povinného sociálneho poistenia žalobcu ako SZČO v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010 nebolo rozhodujúce, či žalobca licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe aj aktívne využíval, t.j. či na základe tejto licencie vykonával činnosť, z ktorej dosahoval príjmy podľa a , keďže v znení účinnom do 31. decembra 2010 jasne určoval, že samotné vlastníctvo oprávnenia na prevádzkovanie alebo výkon samostatnej zárobkovej činnosti bol dostatočným dôvodom pre zaradenie fyzickej osoby do okruhu SZČO na účely sociálneho poistenia. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí poukázal na ust. , s tým, že konanie vo veciach sociálneho poistenia je upravené osobitným zákonom, ktorý vylučuje použitie o správnom konaní. Sociálna poisťovňa preto v konaní postupuje výlučne podľa . neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania pred vydaním rozhodnutia. Povinnosť Sociálnej poisťovne skúmať pôvod príjmov poistencov na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia zákona. Sociálna poisťovňa vychádza výlučne z oznámenia Finančného riaditeľstva SR (Daňový úrad) podľa . Sociálna poisťovňa nie je oprávnená skúmať správnosť poskytnutých údajov. Príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa posudzuje ako celok a nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia SZČO tento príjem dosiahla; rozhodujúca len tá skutočnosť, že príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti dosiahla ako SZČO. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27. novembra 2019. Pokiaľ ide o rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30. apríla 2019, s týmto sa nestotožnil senát 9S Najvyššieho súdu SR, z ktorého dôvodu uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 23. septembra 2019 vec bola postúpená na rozhodnutie veľkému senátu. Najvyšší súd SR vo Veľkom senáte sa v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 24. novembra 2020 stotožnil s právnymi názormi senátu 9S Najvyššieho súdu SR. Pokiaľ boli podané protesty prokurátora, tak boli v čase rozhodnutia žalovaného zaznamenané zo strany prokurátorov späťvzatia podaných protestov prokurátorov z dôvodov zmeny judikatúry Najvyššieho súdu SR v rozhodovaní ohľadom vzniku, zmeny alebo zániku povinného sociálneho poistenia, predpísania poistného a predpísania penále lekárom ako SZČO.

18. Žalovaný v rozhodnutí zdôraznil, že predmetom odvolacieho konania bol zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako účastníka konania, a to ako SZČO k 31. decembru 2010, a nie zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia k 31. marcu 2006. Podľa v spojení s ust. s účinnosťou od 1. januára 2011 do 30. júna 2014 sa za SZČO považuje fyzická osoba, ktorá je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Registrácia podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO až od 1. januára 2011 do 30. júna 2014. Z údajov registra daňových subjektov vedeného Daňovým riaditeľstvom SR bolo zistené, že žalobca ako účastník konania bol registrovaný na Daňovom úrade ako fyzická osoba v súvislosti so samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov od 5. júna 1997 do 31. marca 2006, od 28. novembra 2007 do 31. decembra 2011 a od 1. januára 2012 pridelením DIČ: 1026795638. Od 28. novembra 2007 je žalobca registrovaný v súvislosti s prenájmom a prevádzkovaním vlastných alebo prenajatých nehnuteľností. Žalobca ako účastník konania za rok 2009 nepodal dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, správca dane nevydal dodatočný daňový platobný výmer za rok 2009 a u účastníka konania nebola za rok 2009 vykonaná daňová kontrola. Žalobcovi zaniklo právne postavenie SZČO na účely povinného sociálneho poistenia dňa 31. decembra 2010, resp. od 1. januára 2011 v zmysle .

19. V závere žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca mal právne postavenie SZČO podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010 na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/0522/05, ktorá je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a v roku 2009 dosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako bola zákonom ustanovená hranica príjmu na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, preto žalobcovi trvalo povinné sociálne poistenie aj naďalej, a to až do 31. decembra 2010, keďže od 1. januára 2011 bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO registrácia podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Na uvedenú skutočnosť nemalo vplyv zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010 by žalobcovi zaniklo dňom 31. marca 2006 len v prípade, ak by k uvedenému dátumu mal zrušené oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. licenciu č. L1A/ZA/0522/05. Žalovaný v zmysle ust. , , , , dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je zákonné, preto odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.

20. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. (ďalej len „“) za dodržania ust. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe v zmysle ust. v spojení s a žalobu žalobcu za aplikácie ust. zamietol ako nedôvodnú.

21. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -87 zo dňa 01.03.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 15.03.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. s oznámením miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku tak zástupcovi žalobcu ako aj žalovanému, čím bol zachovaný aj predchádzajúci postup Krajského súdu v Žiline, ktorý pôvodne podaním zo dňa 01.02.2021 oznamoval miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku účastníkom konania.

22. Primárne krajský súd k postupu svojho konania, a to prejednania veci postupom bez nariadenia pojednávania poukazuje na žalobu žalobcu zo dňa 19.04.2021, v ktorej pod bodom VII. žalobca uviedol, že nežiada o nariadenie pojednávania a súčasne žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcu zo dňa 21. mája 2021 neuviedol, že žiada vo veci nariadiť pojednávanie. Krajský súd podľa ust. mal splnené podmienky k tomu, aby vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pričom nebol preukázaný žiaden z dôvodov v zmysle ust. až e) k tomu, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie.

23. Krajský súd konštatuje v spojení s doloženým administratívnym spisom pri doručení rozhodnutia žalovaného žalobcovi dňa 22.02.2021 a odoslania žaloby podľa č.l. 19 spisu dňa 19.04.2021, podanie žaloby žalobcom včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov v zmysle ust. .

24. Krajský súd ako správny súd v danej veci považuje za potrebné zvýrazniť to, že predmetom preskúmavania a posudzovania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal je, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2010, čo konštatoval žalovaný v rozhodnutí Číslo: 10319-3/2021-BA zo dňa 17. februára 2021 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina Číslo: 36078-4/2019-ZA zo dňa 08. júla 2019, ktoré prvostupňové rozhodnutie žalovaný potvrdil a zamietol odvolanie žalobcu.

25. Pokiaľ sa aj žalobca v žalobe vracal spätne ku skutočnosti, že k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ako SZČO došlo ku dňu 31.03.2006, tak uvedené sa nemohlo stať predmetom preskúmavania správnym súdom, ak po tomto tvrdenom dátume žalobcom

nasledovali právoplatné rozhodnutia žalovaného, ktoré sa nestali predmetom preskúmavania pred správnym súdom. Ide o rozhodnutie prvostupňového orgánu Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina Číslo: 28692-3/2017-ZA zo dňa 05. apríla 2017, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie 30.06.2008, proti ktorému žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný rozhodnutím Číslo: 44937-3/2017-BA zo dňa 13. októbra 2017 tak, že zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia v tom, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31. marca 2006, ale zaniklo dňa 30. júna 2008. Rovnako sa predmetom preskúmavania pred správnym súdom nestalo ani rozhodnutie prvostupňového orgánu Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina Číslo: 28692-4/2017-ZA zo dňa 05. apríla 2017, podľa ktorého žalobcovi ako SZČO vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01.07.2010 v spojení s rozhodnutím žalovaného na základe odvolania žalobcu, ktorým rozhodnutím Číslo: 44938-3/2017-BA zo dňa 13. októbra 2017 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené toto prvostupňové rozhodnutie. Z dôvodu týchto predchádzajúcich rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu, ktoré sa stali právoplatné a neboli predmetom preskúmavania pred správnym súdom, nebol zákonný priestor, aby tieto rozhodnutia v súvislosti s podanou žalobou krajský súd preskúmaval. Predmetom preskúmavania bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. februára 2021 Číslo: 10319-3/2021- BA, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu, podľa ktorého žalobcovi ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2010. Súčasne krajský súd má za to, že z dôvodu týchto predchádzajúcich právoplatných rozhodnutí nebolo opodstatnené, keď žalobca poukazoval na odhlášku z poistenia ako SZČO k 31.03.2006, ktorou odhláškou mal za to, že došlo k zániku jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ako SZČO, pokiaľ uvedené sa stalo predmetom posudzovania žalovaným v rozhodnutí Číslo: 44937-3/2017-BA zo dňa 13. októbra 2017 (č.l. 13 pripojeného administratívneho spisu), podľa ktorého bolo pri zmene výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového orgánu konštatované, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcu ako SZČO nezaniklo 31. marca 2006, ale zaniklo dňa 30. júna 2008, ktoré rozhodnutie žalovaného nenapadol žalobca správnou žalobou.

26. Inými slovami vyjadrené krajským súdom, pokiaľ aj žalobca kládol dôraz na odhlášku, keď oznámil prvostupňovému orgánu skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO ku dňu 31.03.2006, tak správny súd bol názoru, že uvedené nemohlo mať vplyv k zákonnosti rozhodnutia žalovaného napadnutého žalobou žalobcu, pretože po tomto dátume nasledovali rozhodnutia žalovaného, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. marca 2006 nezaniklo, voči ktorému rozhodnutiu žalovaného nebola podaná žaloba a ďalej rozhodnutie žalovaného číslo: 44938-3/2017-BA zo dňa 13. októbra 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu, že žalobcovi ako SZČO vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2010, pričom ani tieto rozhodnutia sa nestali predmetom správnej žaloby. Krajský súd je toho názoru, že ak pred žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného predchádzali konania pred prvostupňovým a odvolacím orgánom, ktoré sa týkali vzniku a zániku nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu, v ktorých vydané rozhodnutia nadobudli právoplatnosť, pričom sa nestali predmetom posudzovania správnym súdom, ak žalobca proti týmto rozhodnutiam nepodal žalobu, tak potom nebolo dôvodné, aby žalobca namietal odňatie možnosti konať pred správnym orgánom bez účasti žalobcu ako účastníka konania. Inými slovami vyjadrené krajským súdom vzhľadom na tieto predchádzajúce konania a rozhodovania žalovaným a prvostupňovým orgánom krajský súd nezistil dôvodnosť žaloby v zmysle článku VI. bodu, keď žalobca namietal to, že ho prvostupňový orgán neupovedomil o začatí predmetného konania a neposkytol mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu. Iné rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu, ako bolo vyjadrené, sa nestali predmetom správnej žaloby, t.j. predmetom preskúmavania správnym súdom, ale boli napadnuté odvolaním žalobcu, o ktorom rozhodoval žalovaný s právoplatnosťou rozhodnutia.

27. Vzhľadom k uvedenému určujúce bolo vyhodnotiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu, ktorým rozhodnutím bolo konštatované, že žalobcovi ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2010.

28. V súvislosti s rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu krajský súd nižšie uvádza rozhodné zákonné ustanovenia v znení do 31. decembra 2010, a to .

29. Podľa ust. v znení k 31.12.2010 (ďalej len „“) samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

30. Podľa ust. povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v .

31. Podľa ust. povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

32. Podľa ust. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa ust. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v .

34. Podľa ust. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ().

35. Podľa ust. , samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe []. Samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

36. Po oboznámení sa so žalobou žalobcu, vyjadrením žalovaného, celým obsahom pripojeného administratívneho spisu má krajský súd za to, že rozhodnutie žalovaného, ktorému predchádzalo rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo(i) vydané v súlade so zákonom, v súlade so zmyslom a účelom právnej normy, v súlade s vyššie citovanými rozhodnými zákonnými ustanoveniami. Podstatné v rámci preskúmavania žalobou napadnutého rozhodnutia bolo, či žalovaný a prvostupňový správny orgán rozhodli zákonne, že žalobcovi ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2010. Podľa pripojeného administratívneho spisu (č.l. 7 administratívneho spisu) bol žalobca držiteľ oprávnenia - Licencie, ktorá v zmysle ust. ho oprávňovala na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle ust. v spojení s , . Žalobca bol držiteľom licencie L1A a v zmysle vyššie citovaného ust. v znení účinnom do 31. decembra 2010 mal právne postavenie SZČO. Pre zodpovedanie, či žalobcovi ako SZČO podľa rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2010, bolo potrebné okrem statusového

postavenia žalobcu ako SZČO vyhodnotiť, či žalobca mal v zmysle ust. príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v .

37. Z ustanovenia vyplýva, že zákonodarca ustanovuje pre vznik poistenia dve podmienky 1/ status SZČO a 2/ príjem SZČO z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v . Žalobca bol správnym spôsobom považovaný za SZČO, pokiaľ bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore psychiatria a súčasne dosahoval kvalifikovaný príjem v súlade s ust. , t.j. príjem prevyšujúci zákonom stanovenú hranicu príjmu za rok 2009. Za splnenia zákonných podmienok u žalobcu, t.j. keď mal postavenie SZČO a dosiahol kvalifikovaný príjem za rok 2009, uvedené zakladalo účasť na povinnom sociálnom poistení aj v kalendárnom roku 2010, resp. žalobcovi ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie až dňa 31. decembra 2010. Krajský súd zvýrazňuje, že určujúce bolo to, že žalobca mal právne postavenie SZČO na základe licencie L1A, preto nebolo podstatné zrušenie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore psychiatria vydané Krajským úradom, odborom zdravotníctva v Žiline č. ŠKL 97/04235 zo dňa 21.05.1997 z dôvodu zmeny zdravotníckeho zariadenia z fyzickej na právnickú osobu (č.l. 11 spisu). K zákonom vyžadovanej podmienke kvalifikovaného príjmu mal v zmysle administratívneho spisu žalovaný podľa zaslania správy Daňového úradu Žilina zo dňa 05.02.2018 číslo 100287823/2018 preukázané dosiahnutie príjmu žalobcu. Podľa zaslanej správy (č.l. 10 pripojeného administratívneho spisu) bol v rámci druhu príjmu uvedený príjem zo živnosti, čo poprelo žalobný dôvod žalobcu k druhu príjmov, ak podľa neho malo ísť len o príjmy z prenájmu nehnuteľnosti. Tento žalobný dôvod nebol preukázaný vzhľadom aj k správe Daňového úradu Žilina číslo 100287823/2018 zo dňa 05.02.2018. Naviac charakter, druh príjmu pri rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu nebol určujúci, čo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 24. novembra 2020. Podľa tohto rozhodnutia v prípade držiteľov licencie L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa ust. , by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. v nekonaní držiteľa oprávnenia. Držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle ust. . Veľký senát v konaní vedenom pod sp.zn. dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp.zn. a dal odpoveď: „Licenciu L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa ust. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle ust. v znení , na základe ktorého je držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení.“

38. Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia u subjektu, ktorý je držiteľom licencie L1A, tak ako žalobca, v zmysle ., v spojení s nie je posudzovať príjmy žalobcu výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára považovaného za SZČO. Rozhodujúca pre vznik, resp. trvanie poistenia je iba výška tohto príjmu vykázaného v daňovom priznaní.

39. Krajský súd s poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. konštatuje, že bol zákonný postup žalovaného, pokiaľ nebol povinný posudzovať príjmy žalobcu výlučne vo vzťahu k licencii L1A a vychádzal zo zaslanej správy Daňového úradu Žilina číslo 100287823/2018 zo dňa 05.02.2018, kde na základe Daňového priznania k dani z príjmov žalobcu za zdaňovacie obdobie roka 2009 bol uvedený aj príjem zo živnosti. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na rozhodnutie najvyššieho súdu, a to rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.04.2019, tak krajský súd mal za to, že vzhľadom aj k princípu právnej istoty bolo potrebné vychádzať z novšieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 24. novembra 2020.

40. Krajský súd ďalej s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 24. novembra 2020 uvádza, že držiteľovi licencie L1A, držiteľom licencie bol aj žalobca, povinné poistenie môže zaniknúť z dôvodu, že príjem v rozhodnom období je nižší, ako predpokladá ust. alebo z dôvodu zániku licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie alebo z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, avšak iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa ust. v spojení s a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť SZČO. Ide o tri dôvody zániku povinného poistenia držiteľovi licencie L1A podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. zo dňa 24. novembra 2020 v znení do 31.12.2010.

41. Krajský súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. zo dňa 21.4.2021, podľa ktorého k posudzovaniu príjmu najvyšší súd bol názoru „....že pri vzniku, zániku alebo trvaní povinného nemocenského poistenia alebo povinného dôchodkového poistenia sa nerozlišuje medzi príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, teda nerozlišuje sa, z akej činnosti tieto príjmy poistenca, prevyšujúce zákonnú hranicu, poistenec dosahuje. Zásadným je, že sa jedná o samostatne zárobkovo činnú osobu s príjmom v rozhodujúcom období prevyšujúcim zákonom stanovenú hranicu.“ (ods. 44 odôvodnenia predmetného rozsudku)

42. Krajský súd nezistil ani nezákonnosť postupu žalovaného vzhľadom k žalobným dôvodom žalobcu, pretože podľa ust. sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Nebola opodstatnená žaloba žalobcu, keď namietal nezákonný postup žalovaného, prvostupňového orgánu. neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k podkladom, prípadne navrhnúť doplnenie. Podľa pripojeného administratívneho spisu a postupu konania mal žalobca danú možnosť oboznámiť sa s priebehom konania, listinami v administratívnom spise, ktorú možnosť žalobca nevyužil s ohľadom aj k tomu, že žalovaný rozhodnutím Číslo: 66633-2/2019- BA zo dňa 5. septembra 2019 konanie o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina Číslo: 36078-4/2019-ZA zo dňa 08. júla 2019 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia prerušil do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu veci, ktoré rozhodnutie bolo doručené žalobcovi v zmysle doručenky, ktorá sa nachádza na č.l. 5 administratívneho spisu. Žalobcovi bol známy dôvod prerušenia konania vo väzbe k judikatúre najvyššieho súdu, a preto mal informovanosť zo strany žalovaného k tomu, aby mohol ku konaniu zasielať podklady, ktoré považoval za podstatné.

43. Krajský súd nezistil nezákonnosť postupu ani rozhodnutia žalovaného, preto žalobu žalobcu zamietol.

44. O nároku na náhradu trov súdneho konania krajský súd rozhodol podľa ust. , , v spojení s . Žalobca v konaní nebol úspešný z titulu zamietnutia žaloby. Úspešným účastníkom bol žalovaný, ktorému nebol priznaný nárok na náhradu trov konania, pretože v zmysle ust. neboli splnené podmienky výnimočnosti pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému, preto krajský súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.