Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-179-2014.pdf
PDF · 132.51 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/179/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: M. R., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N., P. XX, A. R.: V., Z..F..P.., L.: XX XXX XXX, N. N., W. XX, proti žalovanému: S. X/rade T. A., D.. XX.XX.XXXX, N. N. P. XXXX/XX, S. X/rade I. C., D.. XX.XX.XXXX, N. D.É. R., H. XXX, S. X/rade U. C., D.. XX.X.XXXX, N. D. R., H. XXX, Ž. S. X/ V. X/ F. A. R.: M.. U. O., Z..F..P.., V.H. G., L.: XXXXXXXX, D. R., I. N. X, v konaní o určenie vlastníckeho práva s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu z a m i e t a .
II. Žalovaní v 2/ a 3/ rade m a j ú p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 2.7.2014 na tunajší súd žalobu o určenie vlastníckeho práva na LV č. XXX k.ú. Š., parcela č. XXXX/XX, kde ako žalovaného označil A. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N.. Súd uznesením zo dňa 16.7.2014 vyzval žalobcu na doplnenie návrhu a to, aby uviedol skutkové a najmä právne dôvody a taktiež listinné dôkazy a označiť presný okruh účastníkov konania. Podaním zo dňa 15.10.2015 právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd pripustil do konania žalovaných v 2/ a 3/ rade. Súd uznesením zo dňa 18.4.2016 pripustil do konania žalovaných v 2/ a 3/ rade, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2016 a to z dôvodu, že žalovaní v 2/ a 3/ rade sú evidovaní na LV č. XXX ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca bol v lete v roku 2003 vzatý do väzby. Vzhľadom k tomu, že žalobcove možnosti pri nakladaní s jeho majetkom boli do značnej miery obmedzené, udelil plnú moc svojmu otcovi, ktorá otca oprávňovala pri nakladaní s majetkom žalobcu v čase, keď sa nachádzal vo výkone väzby. Žalobca plnú moc, ktorá by oprávňovala inú osobu pri nakladaní s jeho majetkom udelil iba svojmu otcovi. Po prepustení z väzby žalobca z výpisu z LV č. XXX zistil, že nehnuteľnosti už nevlastní a že vlastníkom nehnuteľnosti je R. G.Á., nar. XX.XX.XXXX, N. R., D. C. XXXX/XX, Č. F.. Pre tento skutok bolo vedené trestné konanie vo veci trestného činu podvodu, kde obžalovaným bol T. A., ktorý sa dopustil podvodného konania tým, že cez A. O. predal predmetné nehnuteľnosti bez súhlasu vlastníka, teda žalobcu. Počas konania 6T/38/2009 na OS Poprad boli vypočutí viacerí svedkovia a to T. A., A. O., R. G., I. G., M.. S. O., I. Z., L.. M. R.. Žalobca sa z uvedených výsluchov dozvedel, ako došlo k prevodu práva k nehnuteľnostiam. Právny zástupca žalobcu vo svojej žalobe uviedol, že základnou zásadou súkromného práva je zásada, že nikto nemôže previesť viac práv než má sám, táto zásada chráni vlastnícke právo skutočného vlastníka. R. G. porušil zásadu tým, že nehnuteľnosti predal žalovaným v 1/ až 3/ rade. Žalobca tvrdí, že kúpna zmluva medzi A. O. V. R. G. nebola nikdy podpísaná a to podľa § 37 ods. 1, 2 OZ a § 39 OZ, t.j. že právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, inak je neplatný.
3. Súd mal preukázané z trestného spisu 6T/38/2009 Okresného súdu Poprad, že Okresný súd v Poprade vydal dňa 13.11.2013 rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.3.2014, v ktorom súd rozhodol, že obžalovaný T. A. je vinný a to tým, že na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, čím spáchal trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona účinného do 1.1.2006. V rozsudku sa uvádza, že obžalovaný T. A. za bližšie nezistených okolností v priebehu mesiacov apríl až máj 2004 si obstaral falošné splnomocnenie vystavené v mene splnomocniteľa L.. M. R., nar. XX.X.XXXX, H. N. N., P. XX, datované dňom 24.5.2004 pre splnomocnenca A. O., D.. XX.X.XXXX, podľa ktorého A. O. splnomocnený na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch pri podpisovaní kúpnej zmluvy a iných písomností, pri preberaní listín a dokladov vrátane kúpnej ceny a všetkých iných úkonov súvisiacich s predajom nehnuteľností parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 398 m2 a stavby na parcele č. XXXX/XX, rekreačná chata so súpisným číslom XXXX k.ú. Š. zapísaných na LV XXX k.ú. A. Správa katastra Poprad, pričom toto splnomocnenie odovzdal A. O., aby konal v jeho zmysle v dôsledku čoho A. O. konajúci v mene L.. M. R.É. na základe tejto plnej moci dňa 1.6.2004 vyššie uvedené nehnuteľnosti predal kúpnou zmluvou, ktorú podpísal pred notárom na Notárskom úrade M.. L. Č. v Poprade R. G., D.. XX.XX.XXXX, bytom R., D. C. XXXX/XX, Č. F. za dohodnutú cenu 1.450.000,-Sk, ktorú kupujúci vyplatil po podpise zmluvy A. O., pričom vklad prevodu týchto nehnuteľností bol povolený Správou katastra Poprad dňa 15.5.2004. Po prevzatí kúpnej ceny A. O. túto odovzdal obžalovanému T. A., ktorý s ňou naložil bližšie nezisteným spôsobom, čím spôsobil L.. M. R. škodu najmenej 48.131,20 eur a súčasne sa o túto sumu obohatil, pričom toto splnomocnenie L.. M. R. nevystavil, nepodpísal ani neosvedčil pravosť podpisu dňom 24.5.2004 v Notárskej kancelárii M.. M. S. N., pretože v tom čase bol vo výkone väzby v ÚVTOS.
4. Žalovaný v 1/ rade na pojednávaní dňa 6.3.2018 uviedol, že on bol právoplatne odsúdený, nemá čo k tomu uviesť a že so žalobcom si to osobne vydiskutovali, bavili sa o tejto veci potom, keď boli na slobode a je nevinný a nemá čo k veci viac uviesť. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že pána R. G. nepozná a nikdy s ním nebol v styku.
5. Právny zástupca žalovaných v 2/ a 3/ rade vo svojom vyjadrení uviedol, že žaloba bola žalovaným v 2/ a 3/ rade doručená dňa 12.5.2016. Ďalej vo veci uviedol, že dňa 12.6.2005 uzatvorili kúpnu zmluvu s predávajúcim R. G., D.. XX.XX.XXXX, N. R., Č. F., X.. D. C. XXXX/XX, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Š. zapísaných na LV č. XXX ako rekreačná chata, súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 398 m2. Za uvedené nehnuteľnosti uhradili kúpnu cenu vo výške 84.644,49 eur (2.550.000,-Sk). V roku 2015 prešla nehnuteľnosť na základe stavebného povolenia celkovou rekonštrukciou, na základe ktorej došlo k rozšíreniu nehnuteľnosti, do rekonštrukcie preinvestovali žalovaní nad rámec zaplatenej kúpnej ceny sumu 130.000,-eur. Žalovaní v 1/ a 2/ rade - právny zástupca poukazuje na skutočnosť, že žalovaní sú oprávnenými a dobromyseľnými držiteľmi predmetných nehnuteľností, nakoľko vykonávali kvalifikovanú držbu týchto nehnuteľností po zákonom stanovenú dobu. Nepochybnosť oprávnenej držby potvrdzuje aj ten fakt, že žalobca podal žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam až po veľmi dlhej dobe. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že o tieto nehnuteľnosti neprejavoval záujem po uvedenú dobu, tieto neužíval, ani nevyužíval. Na základe výpovede uvedenej v rozsudku OS Poprad č.k. 6T/38/2009 zo dňa 13.11.2013 je evidentné, že žalobca si bol vedomý skutočností, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam bolo prevedené na inú osobu, avšak v tejto súvislosti nekonal, teda v uvedenom období nepodal návrh na začatie konania o určenie vlastníckeho práva, ako ani neprejavoval žiadnu snahu, minimálne na vyznačenie poznámky v katastri nehnuteľnosti, aby zamedzil prípadnému ďalšiemu nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami, hoci si bol vedomý skutočnosti, že malo prísť k prevodu vlastníctva. Prípadnou náhodnou obhliadkou nehnuteľnosti mohol zistiť, že sa na ňom vykonávajú rozsiahle rekonštrukčné práce.
6. Právny zástupca žalovaných v 2/ a 3/ rade žiadal žalobu zamietnuť a poukázal na skutočnosť, že žalovaní v 2/ a 3/ rade boli oprávnenými držiteľmi a bez akýchkoľvek pochybností dobromyseľní a plynula aj vydržacia doba od 1.6.2004 nepretržite a trvala najneskôr do 12.5.2016. Čo sa týka spomínaného úradného záznamu KR PZ tak má za to, že z toho vyplýva, že by predchádzajúci vlastník pán G. nemal byť dobromyseľný, keďže k jeho výsluchu došlo až 25.9.2006, teda ako previedol vlastníctvo na žalovaných v 2/ a 3/ rade, teda jeho dobromyseľnosť narušená nemohla byť. Pričom má za to, že narušenie dobromyseľnosti musí byť kvalifikovanou formou, teda minimálne podaním žaloby vlastníka, ktorý sa domáha svojho vlastníckeho práva. Zároveň právny zástupca uviedol, čo sa týka výsluchu A.
C., s ktorým bol žalobca vo výkone trestu odňatia slobody, k žiadnemu rozhovoru v tom smere, ako sa uvádza vo výsluchu so žalovaným v 2/ rade nikdy nedošlo, pričom aj zo samotného obsahu vyplýva, že v roku 2012 mu žalobca nemohol povedať, že je v spore so žalovaným v 2/ rade, keďže návrh na pripustenie účastníkov podal až v roku 2015. V uvedenom prípade sa jedná o účelové tvrdenie svedka.
7. Na základe listinných dôkazov a to: kúpnej zmluvy zo dňa 12.6.2005, oznámenia o vydaní súpisného čísla zo dňa 27.9.1999, notárskej zápisnice zo dňa 9.4.2003, kúpnej zmluvy, vklad povolený 15.6.2004; splnomocnenia zo dňa 24.5.2004, kúpnej zmluvy zo dňa 9.5.2003, kúpnej zmluvy zo dňa 5.5.2003, všetky kúpne zmluvy sa týkajú nehnuteľností zapísanej na LV č. XXX, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 398 m2, súpisné číslo XXXX, rekreačný objekt v k.ú. Š.; trestného spisu 6T/38/2009 Okresného súdu Poprad, zistil nasledovný skutkový stav:
X. L.. M. R. ako predávajúci a R. G. ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol povolený dňa 15.6.2004 Správou katastra Poprad na základe splnomocnenia zo dňa 24.5.2004 vydané L.. M.D. R. pre splnomocnenca A. O.. V trestnom spise a rozsudku Okresného súdu Poprad bolo preukázané, že žalovaný v 1/ rade si obstaral falošné splnomocnenie vystavené v mene splnomocniteľa L.. M. R., nar. XX.X.XXXX, podľa ktorého bol A. O. splnomocnený na zastupovanie pri všetkých úkonoch týkajúcich sa nehnuteľností v k.ú. Š. na LV č. XXX, aby konal v zmysle pokynu. Tieto nehnuteľnosti na základe plnej moci predal R. G. kúpnou zmluvou, ktorú kupujúci vyplatil pri podpise A. O. a tento následne odovzdal obžalovanému T. A. - žalovanému v 1/ rade finančnú hotovosť vo výške 1.450.000,-Sk. L.. M. R. nevystavil a nepodpísal ani neosvedčil pravosť podpisu dňom 24.5.2004 v notárskej kancelárii M.. M. M. S. N., pretože v tom čase bol vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a ÚVTOS v Ružomberku.
9. Dňa 12.6.2005 uzatvoril R. G. a žalovaný v 2/ rade I. C. a žalovaná v 3/ rade U. C. kúpnu zmluvu, kde predmetom kúpy bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX k.ú. Š. - rekreačná chata súpisné číslo XXXX parcela číslo XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 398 m2 za kúpnu cenu 2.550.000,- Sk. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 13.6.2006. Z trestného spisu 6T/38/2009 súd mal preukázané z výsluchu svedka R. G., v ktorom uviedol, že v roku 2004 sa rozhodli kúpiť chatu v lokalite Vysoké Tatry a na internetovej stránke niekedy v mesiaci apríl našli chatu, ktorá sa im páčila a išlo o chatu zapísanú v k.ú. Š. a jej cena na internete bola stanovená na 1.600.000,-Sk. Predaj chaty sprostredkovávala agentúra O. &. Z. R. N.. Po obhliadke v máji 2004 sa rozhodli, že uvedenú nehnuteľnosť kúpia. Kúpnu zmluvu vypracoval pán O., ktorý ju aj odfaxoval a následne dali skontrolovať právnikovi. Od pána O. sa dozvedel, že majiteľom chaty je L.. M.Á. R., pričom pán O. sa mu preukázal splnomocnením na zastupovanie pána R., ktoré boli riadne overené notárom z Bratislavy a tiež mu ukázal aj LV k predmetnej chate, kde ako jediný vlastník bol uvedený L.. R.. Po predaji chaty sa mu pôvodný vlastník chaty pán R. neozval, on ho ani nepozná a chatu v roku 2006 predal.
10. Súd na základe predložených listinných dôkazov, výsluchu účastníkov konania návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný a to z dôvodu, že právny predchodca a žalovaní v 2/ a 3/ rade, ktorí sú vedení na LV ako podieloví spoluvlastníci v podiele 1 sa stali vlastníkmi titulom vydržania a to už dňom 12.6.2005, kedy uzatvorili kúpnu zmluvu s právnym predchodcom R. G., vklad do katastra bol povolený 13.6.2006 a súd má za to, že do oprávnenej držby patrí aj započítanie doby právneho predchodcu R. G., ktorý predmetné nehnuteľnosti nadobudol dňa 1.6.2004 na základe kúpnej zmluvy. Návrh na zmenu účastníka konania bol doručený súdu dňa 15.10.2015 a účastníkom konania bol doručený návrh v roku 2016.
11. Žalovaní v 2/ a 3/ rade nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania užívali od roku 2006, t.j. odo dňa 13.6.2006 a právny predchodca žalobcov užíval nehnuteľnosť od 15.6.2004, kedy bol vklad do nehnuteľnosti povolený Správou katastra Poprad. Súd mal preukázané z listinných dôkazov a to aj z fotodokumentácie na čl. spisu 113-130, že uvedená nehnuteľnosť bola zrekonštruovaná a súd mal ďalej preukázané, že dňa 18.11.2014 bolo vydané stavebné povolenie na prístavbu k rekreačnej chate súpisné číslo XXXX na pozemku parcela číslo XXXX/XX k.ú. Š. a to Obcou Š. č.k. 292/3214/2014- Kum. Na základe stavebného povolenia je uvedené, že stavebník I. C. V. U. W. budú realizovať prístavbu k drevenej rekreačnej chate, prístavba bude jednopodlažná, nepodpivničená, zastrešená sedlovou strechou, dispozične sa objekt rozšíri o dennú miestnosť a sklad. Súd má za to, že pokiaľ ide o dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva, tak súd má za to, že v súvislosti s právnym predchodcom, od ktorého žalovaní v 2/ a 3/ rade nadobudli nehnuteľnosť, nadobudli ju dobromyseľne a v dobrej viere a to aj tým, že uvedenú nehnuteľnosť zhodnotili, rekonštruovali a vykonali aj prístavbu. Súd má za to, že v prípade ak by sa necítili dobromyseľnými, tak uvedenú nehnuteľnosť by nezhodnocovali,
neinvestovali by značné finančné prostriedky do rekonštrukcie pôvodnej nehnuteľnosti a taktiež do prístavby a opravy celej nehnuteľnosti.
12. Súd má za to, že žalobca si bol vedomý od začiatku trestného konania v uvedenej veci 6T/38/2009, kde bolo prvýkrát vznesené obvinenie dňa 12.6.2006. Bol si vedomý, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam bolo prevedené na inú osobu a žalobca v uvedenej veci nekonal, až na základe poučenia zo strany súdu, že je možné požadovať náhradu škody, tak následne v roku 2.7.2014 podal žalobu o určenie vlastníckeho práva. Súd má za to aj z vyjadrenia pána R. G. v trestnej veci, že tento predmetnú nehnuteľnosť taktiež nadobudol dobromyseľne, v dobrej viere a túto nehnuteľnosť aj vlastnil a užíval do roku 2006, kedy uvedenú nehnuteľnosť predal na základe kúpnej zmluvy žalovaným v 2/ a 3/ rade do podielového spoluvlastníctva.
13. Z hľadiska poskytnutia ústavno-právnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty a to princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokraticko-právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti. Keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní - nález Ústavného súdu SR sp. zn. 1.ÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016. Obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd ČR - sp. zn. 3ÚS 247/14 zo dňa 28.1.2016, v ktorom je prijatý záver o originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavno-právnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený, hoci aj absolútne neplatný. Nevyhnutným predpokladom pre tento originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktoré sa posudzuje v každom individuálnom prípade osobitne. Potom zistenie, že osoba bola v dobrej viere zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Z predložených listinných dôkazov a to kúpnej zmluvy a výsluchu žalovaného v 2/ rade súd má za to, že žalovaní v 2/ a 3/ rade v dobrej viere a dobromyseľne uzatvorili kúpnu zmluvu za účelom získania nehnuteľnosti a to za účelom kúpy rekreačnej chaty a rekonštrukcie nehnuteľnosti a prístavby k nehnuteľnosti, na základe čoho im aj bolo vydané stavebné povolenie Obcou Štrba na rekonštrukciu a prístavbu k nehnuteľnosti.
14. Parcela, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva prešla právnymi zmenami v takom rozsahu a takej kvality, ktorá mala za následok zmenu vlastníckeho práva. Žalobca nepreukázal, že žalovaní v 2/ a 3/ rade boli nedobromyseľní, že získali vlastnícke právo pozemkov - nehnuteľnosti podvodným spôsobom, klamstvom alebo iným nezákonným prostriedkom. Z § 134 OZ vyplýva, že pre získanie vlastníckeho práva vydržaním je potrebné, aby držba bola dobromyseľná, t.j. aby sa zakladala na právnom dôvode, ktorý by viedol ku vzniku vlastníckeho práva. Poukázal na ust. § 130 ods. 1 OZ, ktorý výslovne stanovuje, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Z toho sa vyvodzuje, že dôkaz o neoprávnenosti držby leží na tom, kto vlastníctvu oponuje. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že žalovaní v 2/ a 3/ rade ako nadobúdatelia na základe riadne uzavretej platnej a účinnej zmluvy zavkladovanej v katastri nehnuteľností vedeli alebo im muselo byť z okolností prevodu jasné, že prevodcovi evidovanému v katastri ako vlastníkovi vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam nepatrilo. Ale takéto tvrdenie ani dôkaz v tomto smere zo strany žalobcu nebolo vznesené.
15. Žalovaní v 2/ a 3/ rade sa teda starali o svoje nadobudnuté vlastnícke právo - nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX k.ú. Š. a to tým, že uvedenú nehnuteľnosť rekonštruovali a realizujú prístavbu. V konaní bolo preukázané, že žalovaní v 2/ a 3/ rade využili nehnuteľnosť na účel, na ktorý kúpili, zrekonštruovali chatu a starali sa o nehnuteľnosť ako o vlastnú. Žalovaní v 2/ a 3/ rade získali svoje vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy a riadne vyplatenej obvyklej kúpnej ceny. Poukázali na nálezy Ústavného súdu, kde Ústavný súd sa opakovane zaoberal vlastníckym právom nadobúdateľov a konštatoval, že v obdobnom prípade nález ÚS opakovane vyzdvihuje myšlienku ochrany vlastníckeho práva pre nadobúdateľov.
16. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 132 ods. 2 OZ ak sa vlastníctvom nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe oprávnený predchodca.
17. Vydržanie je originálnym spôsobom nadobúdania vlastníctva, pričom nadväzuje na ust. § 129 a nasl. OZ. Nadobudnutie vlastníctva vydržaním je závislé na naplnení predpokladov oprávnenej držby v zmysle ust. § 129 OZ. Musí však ísť o držbu oprávnenú, musí uplynúť zákonom stanovená doba oprávnenej držby, predmet ktorého vlastníctvo má vydržiteľ nadobudnúť, musí byť spôsobilý na vydržanie a zároveň ten, kto je držiteľom, je aj subjektom spôsobilým na vydržanie.
18. Žalobca podal na tunajší súd žalobu dňa 2.7.2014, kde žiadal o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd poukazuje na ustanovenie § 134 a nasl. OZ, že pri nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním boli splnené podmienky ustanovené v citovanom ustanovení § 134 a nasl. a to z dôvodu, že právny predchodca žalovaných v 2/ a 3/ rade predmetnú nehnuteľnosť získal dobromyseľne a to uzatvorením kúpnej zmluvy dňa 15.6.2004, kedy bol povolený vklad k nehnuteľnosti. Právny predchodca žalovaných v 2/ a 3/ rade podľa názoru súdu predmetnú nehnuteľnosť získal dobromyseľne v súlade so zákonom. Právny predchodca žalovaných v 2/ a 3/ rade nemal vedomosť o tom, že uvedená plná moc nenapĺňa znaky právne perfektnej listiny a že na základe takejto listiny uzatvoril kúpnu zmluvu. O tejto skutočnosti sa dozvedel až v trestnom konaní, kde bol predvolaný ako svedok. Právny predchodca žalovaných v 2/ a 3/ rade uvedenú nehnuteľnosť nadobudol v dobrej viere a nakladal s ňou ako s vlastnou, kde predmetnú nehnuteľnosť užíval dva roky do dňa, kedy uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovanými v 2/ a 3/ rade a to dňa 12.6.2005, vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 13.6.2006, to znamená desaťročná vydržacia lehota uplynula dňa 16.6.2014 a žalobca podal žalobu dňa 2.7.2014, t.j. po uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty. Súd poukazuje na dobromyseľnosť zo strany žalovaných v 2/ a 3/ rade a poukazuje na dobrú vieru držiteľov uvedenej nehnuteľnosti. Ak je držiteľ dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným, má sa za to, že držba je oprávnená podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Hodnotenie dobrej viery je vždy vecou individuálneho posúdenia a je potrebné brať do úvahy všetky okolnosti veci a v takom prípade je potrebné nutné vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená a vykonávaná. Súd poukazuje na skutočnosť, že právny predchodca žalovaný v 2/ rade uvedenú nehnuteľnosť získal na základe kúpnej zmluvy. Uvedenú nehnuteľnosť užíval dva roky dobromyseľne a následne žalovaní v 2/ a 3/ rade
nadobudli nehnuteľnosť taktiež v súlade s kúpnou zmluvou a na základe uhradenej kúpnej ceny. Prejav vôle bol zo strany predávajúcich a kupujúcich riadne preukázaný a ich vôľa bola premietnutá do kúpnej zmluvy a preto žalovaní v 2/ a 3/ rade nemali pochybnosť o tom, že uzatvorili kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti a že sú evidovaní ako vlastníci nehnuteľnosti. Žalovaní v 2/ a 3/ rade a taktiež ani právny predchodca žalovaných R. G. nemohol vedieť o tom pri uzatváraní kúpnych zmlúv, že žalobca bude svoje vlastnícke právo požadovať určovacou žalobou na súde, nakoľko zo strany žalovaných v 2/ a 3/ rade boli splnené všetky podmienky, ktoré stanovuje ustanovenie § 134 a nasl. OZ, t.j. dobromyseľnosť, dobrá viera a započítanie vydržacej doby.
19. Zákon stanovuje dobu oprávnenej držby v prípade nehnuteľnej veci 10 rokov. Začiatok tejto doby je daný dňom oprávnenej držby. V zmysle ust. § 134 ods. 3 OZ sa do doby započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre aplikačnú prax je potrebné skúmať však aj skutočnosti, ktorými sú možnosť započítania, ktorá musí byť spojená len s oprávnenou držbou držiteľa a každého právneho predchodcu, ktorého možno označiť za oprávneného a zároveň pre možnosť započítania tej ktorej držby je potrebné skúmať aj skoršiu právnu úpravu a to aj z dôvodu prípustnosti nadobudnutia vlastníctva vydržaním v danom časovom období. V konkrétnom prípade možno konštatovať začiatok držby už u právneho predchodcu žalovaných v 2/ a 3/ rade. Z takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k vydržaniu došlo právnymi predchodcami držiteľa a u každého z nich bol daný právny dôvod pre nadobudnutie veci do jeho vlastníctva. Právny predchodca ako aj žalovaní v 2/ a 3/ rade nadobudli predmetnú nehnuteľnosť v dobrej viere a v kúpnopredajných zmluvách jednoznačne vyjadrili a prejavili vôľu, aby sa stali vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti. Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania - tvorí podstatnú neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú náležitosť právneho úkonu. Právny úkon je prejavom vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Vôľa je nenahraditeľným elementom prejavu vôle. Prejav je odrazom psychického vnútra človeka rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná (uznesenie NS SR z 20.6.2012 sp. zn. MCdo/12/2011). Vôľa je základnou pojmovou kategóriou právneho systému. Právo stanovením normatívov pôsobí na jej utváranie. Do procesu jej tvorby vstupujú aj mimoprávne momenty. Poznanie je spôsobilým subjektom práva pretvárané v konanie. Právny systém uvažuje o konaní ako o právnej skutočnosti závislej od vôle. Konanie preto hodnotí s ohľadom na vôľu subjektu práva. Niektoré konania považuje za súladné s právom (právne), iné za nesúladné s právom (protiprávne). Pri úvahách ako správne posúdiť právnu relevanciu konania berie právny systém na zreteľ jednak proces utvorenia obsahu vôle a tiež prejav vôle. Právny úkon je z pohľadu konania subjektu práva právom dovoleným a vôľou podmieneným správaním. Jeho obsah je daný. Poznanie obsahu vôle je preto základom pre vyhodnotenie relevancie právneho úkonu (Nález ÚS SR z 12.9.2017 sp.zn. 3ÚS 196/2017-65).
20. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca ako aj žalovaní v 2/ a 3/ rade jasne prejavili vôľu byť vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti domnievajúc sa, že kúpnu zmluvu, ktorú uzatvoril na základe plnej moci, ktorú mal udeliť žalobca pánovi O., nemohol a nemal možnosť ovplyvniť a zistiť právny predchodca, že tento právny úkon je neplatný a že v uvedenej právnej veci prebieha trestné konanie. Právny predchodca v dobrej viere uzatvoril kúpnu zmluvu, uhradil kúpnu cenu a nemal žiadne pochybnosti o tom, že táto vec mu nepatrí a že by nemohol na tejto nehnuteľnosti vykonávať nejaké právo. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudol v dobrej viere v súlade so zákonom a to kúpnou zmluvou a taktiež vkladom do katastra nehnuteľností. Tieto skutočnosti neboli nikým spochybňované.
21. Žalobca nepreukázal, že by žalovaní v 2/ a 3/ rade ako nadobúdatelia na základe riadne uzatvorenej platnej a účinnej kúpnej zmluvy zavkladovanej v katastri nehnuteľností vedeli alebo im malo byť známe z prevodu nehnuteľností jasné, že prevodcovi evidovanému v katastri ako vlastníkovi vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam nepatrilo. Ak žalovaní v 2/ a 3/ rade jasne vyjadrili svoju vôľu a prejavili ju pri podpísaní kúpno-predajnej zmluvy a tento úkon pred nimi vykonal právny predchodca pán G., skutočne nemohli ani len predpokladať, že predmetné nehnuteľnosti, na ktoré bola uzatvorená kúpna zmluva neuzatváral na základe platnej plnej moci niekto iný.
22. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd.
23. Ústavný princíp proporcionality sa uplatňuje v oblasti základných práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj vlastnícke právo. Podporne súd poukazuje aj na realizáciu tohto ústavného princípu. Pri strete dvoch vlastníckych práv s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti daného prípadu je potrebné rozhodnúť tak, aby zostalo zachované z obidvoch práv čo najviac a ak to možné nie je, potom dať prednosť tomu právu, v prospech ktorého svedčí všeobecná idea spravodlivosti.
24. Podľa nálezu Ústavného súdu 1ÚS 549/2015-34 zo dňa 16.3.2016, podľa ktorého rozhodovanie štátu o privatizácii podľa zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov je síce rozhodovaním štátu, ale nie ako nositeľa verejnej moci, ale štátu ako doterajšieho vlastníka privatizovaného majetku, ktoré nepodlieha žiadnej kontrolnej právomoci zo strany všeobecných súdov. Aj keď občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery od nadobúdateľa, s výnimkou vydržania, nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Treba poskytnúť zásadnú ochranu aj tej osobe, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý prezentovaný skutkový stav. Navyše ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci (kataster nehnuteľnosti, súd a podobne). Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Otázkou dobrej viery takéhoto nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou.
25. Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Ak však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť k princípu všeobecnej spravodlivosti, kedy je nutné zvažovať ako všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, tak aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Ak teda nadobúdateľ pri nadobudnutí nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností konal v dobrej viere v konštitutívny akt štátu, mal by požívať ústavnú ochranu. Obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd ČR, ktorý v náleze sp.zn. III ÚS 247/14 zo dňa 28.1.2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Predpokladom pre tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Toto pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo podobných prípadov na území Slovenska, lebo dáva rozumný zmysel na usporiadanie celej matérie pri rovnakom právnom základe.
26. Podľa Nálezu Ústavného súdu 1ÚS 460/2017-73 zo dňa 20.12.2017 ochrana dobrej viery chrániacej účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu dôvery a právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Táto ochrana môže vylúčiť ochranu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Toto však musí vyjsť zo starostlivého skúmania individuálnych možností každého prípadu, s náležitým a prísnym hodnotením dobrej viery nadobúdateľa vlastníckeho práva. Je pritom potrebné nájsť praktickú konkordanciu medzi obidvoma protikladne pôsobiacimi princípmi tak, aby zostalo zachované maximum z obidvoch a ak to možné nie je, potom dať prednosť tomu riešeniu, ktorému svedčí ešte ďalší princíp či všeobecne uznávaná predstava spravodlivosti.
27. Z dokazovania bolo preukázané, že žalovaní v 2/ a 3/ rade nadobudli nehnuteľnosť v dobrej viere, čo znamená, že bez akýchkoľvek pochybností boli dobromyseľní v tom, že predávajúcemu nehnuteľnosť
naozaj patrí. Ak bola nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností a v liste vlastníctva bolo preukázané meno predávajúceho ako vlastníka nehnuteľnosti, túto nehnuteľnosť kupovali za trhovú cenu a nie za symbolickú či extrémne podhodnotenú, kupujúci nemali možnosť vedieť, že na tomto pozemku mal byť zapísaný iný vlastník. Z hľadiska ochrany práv by malo mať rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva na nehnuteľnosti novým dobromyseľným nadobúdateľom. Tu sa však dostávajú do kolízie dva ústavné princípy, princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Aj keď na jednej strane platí, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než koľko sa má, na druhej strane za určitých okolností dobromyseľný nadobúdateľ môže nadobudnúť nehnuteľnosť aj od nevlastníka. Je potrebné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv ako aj individuálne okolnosti konkrétneho prípadu.
28. Použijúc podporne uvedený princíp vlastnícke právo v tomto prípade svedčí v prospech žalovaných v 2/ a 3/ rade a preto im súd poskytol ochranu vlastníckeho práva v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ. Ochrana dobrej viery nadobúdateľa môže vylúčiť ochranu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Súd poskytol ochranu osobám, ktorí pri nadobudnutí nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľnosti konali v dobrej viere ohľadne údajov, podľa ktorých bol ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný ten, ktorý na nich vlastnícke právo previedol. Ide tu však o to, komu v tomto prípade poskytnúť ochranu, ak ani jedna zo strán v tomto smere nepochybila. V prospech žalovaných v 2/ a 3/ rade svedčí vydržanie v zmysle § 134 ods. 1, 3 OZ, kde sa preukázalo, že boli dobromyseľnými držiteľom predmetnej veci, túto vec získali v dobrej viere, že im patrí. Splnili taktiež jednu zo základných podmienok vydržania a to oprávnenú držbu trvajúcu viac ako 10 rokov, kde sa im započítava aj doba, po ktorú boli vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti jeho právni predchodcovia. Pre zákonné podmienky vydržania v našom právnom poriadku platia vo všeobecnosti a to 1/ oprávnená držba, 2/ uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3/ spôsobilý predmet vydržania. Právne následky vydržania nastávajú vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva vyžaduje.
29. Pri vydržaní musí byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere o tom, že mu vec patrí a iba v tomto prípade je držiteľom oprávneným. Pre prípad, žeby toto nebolo postačujúce pre určenie vlastníckeho práva, súd poukazuje na ústavný princíp ochrany dobrej viery nadobúdateľa. S poukazom aj na uvedené ústavné princípy súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu zamietol. Aj právny predchodca aj žalovaní v 2/ a 3/ rade v uvedenej právnej veci boli dobromyseľnými, k uvedeným veciam sa aj tak správali a žalovaní v 2/ a 3/ rade uvedenú nehnuteľnosť zhodnotili, rekonštruovali, čo mal súd potvrdené aj vydaným stavebným povolením a správali sa a starali sa ako o vlastnú, investovali do nehnuteľnosti a preukázali aj listinnými dôkazmi, že nadobudli vlastnícke právo dobromyseľne a vydržaním. Čo sa týka predloženého listinného dôkazu svedka A. C., D.. XX.X.XXXX, H. N. D.. Z. XX, A., na čl. spisu 212 a to zo dňa 5.3.2018 a to písomný záznam o výpovedi svedka, ktorý uviedol, že I. C. je jeho bratranec a U. C. je jeho manželka. Ešte v roku 2011 sa dozvedel, že kúpil nehnuteľnosť niekde nejakú problematickú a nepamätá si presne, len spomínal, že kúpil I. C. problémovú nehnuteľnosť v Tatrách. Zo svedeckej výpovede, ktorú predložil právny zástupca vyplýva, že nevie kedy nadobudli nehnuteľnosť - rekreačnú chatu v Tatrách v k.ú. Š., ani nevie, kedy ju začali užívať. Zároveň uviedol, že v roku 2012 sa v Ústave na výkon trestu v Leopoldove stretol s pánom M. R., kde prišiel na to, že má spor s I. C.. V roku 2015, keď začal pracovať v spoločnosti H. H., tak sa pán I. C. spýtal, že či pozná pána M. R., svedok mu povedal, že ho pozná a potom sa neskôr spýtal, že má spor s pánom R.. Svedok chcel urovnať spor mimosúdne, ale právnici pána C. povedali, že nech vo veci sporu s pánom C. a pánom R. rozhodne súd. Súd túto svedeckú výpoveď považuje za nedôveryhodnú, nakoľko vyjadrenia svedka A. C. sú nedôveryhodné, nezakladajú sa na pravde, nakoľko v roku 2012 nemohol žalobca vedieť a nevedel o tom, že predmetnú nehnuteľnosť vlastní pán I. C. a jeho manželka, nakoľko v uvedenej veci žaloval v roku 2014 pána A. T.. Až v roku 2015 podal o zmenu návrhu resp. doplnenie žalobcov o I. C. V. U.W. C.. Najprv uvádza, že v roku 2011 sa dozvedel, že kúpil nejakú problematickú nehnuteľnosť, čo I. C. popiera, že v žiadnom rozhovore nebol a vôbec sa o týchto skutočnostiach so svedkom nerozprával. Jeho vyjadrenie je tendenčné, zavádzajúce a to, aby pomohol pánovi žalobcovi s tým, že, aby predmetnú nehnuteľnosť získal do vlastníctva žalobca. Z tohto dôvodu súd netrval na osobnom vypočutí svedka, nakoľko aj uvedené zásielky nepreberal a súd vyhodnotil svedeckú výpoveď tak ako vyššie uviedol.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. V danom prípade súd vyslovil, že žalovaní v 2/ a 3/ rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu 100 %, pretože boli plne úspešní.
33. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania voči žalobcovi rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.