Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24P/192/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: H. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. F., R. XXX, zast. JUDr. Evou Szikorovou, advokátkou so sídlom Šaľa, Hollého 1854/9 a E. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. - F., J. XXX/XX o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 17C/233/2010-28 zo dňa 15.11.2010 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že znižuje jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú V. L., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 250,- eur na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom 14.07.2017, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletej sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.7.2017 domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti zo sumy 250 eur mesačne na sumu 125 eur mesačne od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného nastala výrazná zmena pomerov na jeho strane. Dňa XX.X.XXXX uzavrel nové manželstvo, z ktorého sa dňa XX.X.XXXX narodil syn E. L.. Aj naďalej pracuje u toho istého zamestnávateľa. Na kúpu a rekonštrukciu rodinného domu, v ktorom žije so svojou novou rodinou si s manželkou zobral úver. Mesačné splátky sú vo výške 234 eur a 74 eur. Ďalšie výdavky majú na energie. Jeho manželka je na rodičovskej dovolenke, pričom poberá iba rodičovský príspevok a invalidný dôchodok. S dcérou sa nestretáva a to kvôli rozhodnutiu matky. (1)

Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že čo sa týka jeho príjmu, tak plat mu ide na účet, diéty dostáva do ruky v hotovosti niekedy v strede mesiaca. Z toho si necháva 200 až 300 eur a ostatné peniaze posiela domov, aby žena mohla zaplatiť všetko čo potrebuje. Mesačne im strhávajú nejakých 100 eur, čo je daňové nemecké, ale doklad o tom nemá. Čo sa týka jeho možností, tak on už nemôže toľko splácať, je to naňho moc, potom klesá s platom dolu. Manželka sa zamestnať nemôže, v máji jej skončí materská. V minulosti dcére kupoval aj nad rámec výživného, aj jej platil dovolenky, to bolo v čase, keď bol ešte sám. Naposledy jej dal darček na Vianoce, kupovala to manželka, on nevie koľko to stálo a tiež jej dal predčasne darček k meninám. To tiež kupovala manželka. Minulý rok prestal platiť aj poistku pre dcéru po 30 eur mesačne, pretože to nestíhal. V decembri 2016 mu nevyplatili diéty tak, ako je to napísané, ale iba mzdu, pravdepodobne bol vtedy doma. Zamestnanie zmenil preto, že mal ten problém s ramenom, ktorý pretrváva, napriek tomu, že ho to nehorázne bolelo, musel chodiť do práce. Ďalší dôvod boli hodiny navyše, ktoré nemali zaplatené a ďalší dôvod bol ten, že prostredníctvom firmy požiadal o rodinné prídavky asi pred dvomi rokmi, majú tam však chaos, vyhovárajú sa jeden na

druhého. Nakoniec zistil, že to nestihli podať do konca decembra 2017, takže mu nebudú vyplatené tie tri roky spätne ako by mohol mať vyplatené, keby to podali riadne, ale maximálne šesť mesiacov spätne od podania, alebo vôbec. Manželka stále pracuje brigádne, zastupuje v prípade potreby, kvôli zdravotnému stavu sa nemôže riadne zamestnať na osem hodín. (2)

Právna zástupkyňa otca uviedla, že otec zmenil zamestnávateľa. U predchádzajúceho dal výpoveď dohodou na jeho podnet, nakoľko už od roku 2005 robí v Nemecku. Teraz má novú rodinu a nie je to len o peniazoch, takže tam skončil pracovať, ale hneď sa zamestnal a to od 14.5.2018. V konečnom návrhu uviedla, že v čase posledného rozhodnutia súdu bolo výživné určené dohodou rodičov. Maloletá mala vtedy dva roky, matka s ňou bola na materskej dovolenke a mala obmedzené možnosti zamestnať sa. Otec žil so svojim otcom, mal iba jednu vyživovaciu povinnosť a pracoval v zahraničí. Na strane otca prišlo k podstatnej zmene pomerov s tým, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, pribudla mu aj vyživovacia povinnosť k druhej manželke, ktorá bola v čase podania návrhu na materskej dovolenke a v súčasnej dobe je na invalidnom dôchodku. Otec sa s rodinou osamostatnil, kúpili si nehnuteľnosť. Zmena pomerov nastala aj na strane matky dieťaťa, táto vykonáva podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku. V spoločnej domácnosti s ňou býva jej otec, ktorý je tiež povinný podieľať sa na výdavkoch na bývanie. Matka tiež uviedla, že tri - štyri krát do týždňa u nej prespáva jej priateľ, ktorý by sa tiež mal primerane podieľať na nákladoch. Maloletá sa stravuje doma, má dobrý zdravotný stav, nenavštevuje žiadne krúžky, nemá žiadne zvýšené výdavky. Od 15.5.2018 sa príjem otca znížil o sumy, ktoré pripadajú na cestovné náhrady. Z uvedených dôvodov žiadajú znížiť výživné od podania návrhu do 31.5.2018 na sumu 125 eur mesačne a od 1.6.2018 na sumu 100 eur mesačne. (3)

Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného, nevie kde sa tie vzťahy medzi nimi zlomili. Predtým komunikovali normálne, platil aj na čas výživné, ale už minulý rok bol za dcérou len tri krát a nikdy sa nezdržal dlhšie ako 10 minút. Od februára 2017 sa neozval vôbec, v máji mu poslali aj pozvánku na prvé sväté prijímanie, no neozval sa, ani neprišiel. Nehovoril jej nič o tom, že by si chcel dať znížiť výživné, mohli sa o tom porozprávať. Okrem výživného dcére nič nekupuje, no ona o to ani nežiada. Ona bola do februára 2013 na rodičovskej dovolenke a od 3.7.2013 si založila živnosť. Býva v byte, ktorý patrí jej rodičom, býva tam iba jej otec. Priateľ, ktorý u nej občas prespí, jej aj finančne pomáha. Výdavky s dieťaťom sú hlavne na školské potreby a pomôcky a každodenné potreby. Zvýšené výdavky má so zdravotným stavom dcéry, ktorá máva časté zápaly močových ciest. Jej príjem je od 500 do 600 eur v hrubom, z toho si platí odvody do zdravotnej poisťovne 61,81 eura a za materiál dá okolo 80 eur mesačne. Ďalej matka uviedla, že od decembra 2017 začala pracovať aj v bufete, kde má pracovnú dobu od 9.00 hod. do 15.00 až 15.30 hod. Je voči nej vedená exekúcia, pretože si brala spotrebný úver pre brata, ktorý to ale nestíhal splácať, tiež nestíhala platiť odvody do zdravotnej poisťovne a tiež nezaplatila za smetné. (4)

Matka v konečnom návrhu uviedla, že nesúhlasí s takým znížením výživného, ako navrhuje právna zástupkyňa otca, súhlasila by so znížením na 150 eur. Otec doteraz platil výživné riadne. V. má výdavky na začiatku školského roka, tiež chodí na floorbal, za ktorý sa neplatí, ale musela jej nakúpiť pomôcky za 26,98 eura. Zubárka jej navrhla strojček na zuby, čo tiež nebude zadarmo. Aj napriek tomu, že otec už má viacej času, keď nepracuje v Nemecku, nechodí za dcérou, resp. bol za ňou 7.6.2018 na 10 minút. (5)

Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje znížiť výživné čiastočne na sumu 150 eur, nakoľko otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Tento mohol dosahovať vyšší príjem u predchádzajúceho zamestnávateľa, kde sa dobrovoľne vzdal tohto príjmu a preto navrhuje znížiť výživné tak, ako navrhla matka. (6)

Svedkyňa K. L., manželka otca, uviedla, že návrh podávali kvôli tomu, že manžel už má vyššie výdavky. Ona má dospelú dcéru, ktorá navštevuje vysokú školu, otcovstvo nedala určiť, pretože nechcela, aby sa stýkal otec so svojim dieťaťom, preto nemá ani určené výživné na toto dieťa. Ona okrem rodičovského príspevku poberá invalidný dôchodok vo výške 120,70 eura, má obmedzenú schopnosť zamestnať sa. Na toto ochorenie trpí už 25 rokov, ale po narodení syna sa to zhoršilo, preto si vybavila invalidný dôchodok. Majú hypotéku, splátky úverov, žijú od jednej výplaty k druhej, musia si veľa vecí odopierať. So synom E. majú bežné výdavky primerané veku, tento na noc ešte nosí plienky. Dospelá dcéra chodí do školy okrem štvrtka a víkendov každý deň, musí chodiť autom, keďže jej nesedia spoje, tiež sa tam musí cez deň prestravovať. Predtým bývali u jej rodičov v dvojgeneračnom dome, v ktorom bývala aj jej sestra s dcérami. Vtedy mali nižšie výdavky, ale boli to stiesnené podmienky, preto sa rozhodli kúpiť rodinný

dom. Tento kupovali asi pred rokom za cca. 38.000 eur, rekonštrukcia bola za cca. 25.000 eura. Úspory nemali, preto si brali úvery. Manžel chodí domov jeden krát do mesiaca alebo raz za dva mesiace, ona dáva na lieky okolo 50 eur na mesiac. Úver si brali vo výške 49.200 eur hypotéku a 5.500 eur spotrebný úver. Zistili, že manželovi nevyplácajú všetko tak, ako to mal popísané, v januári mu prišlo na účet iba 542,32 eura, pričom to mala byť decembrová výplata vo výške 1.550,88 eura. (7)

Svedkyňa K. F., mzdová účtovníčka v spoločnosti Stavex Nitra s.r.o., uviedla, že mesačne zrážajú zamestnancom zrážky na daň, ktorá sa platí v Nemecku, táto sa platí preddavkovo každý mesiac nemeckým úradom. Následne ako si zamestnanci podajú na Slovensku daňové priznanie, toto im predloží a ony to následne riešia s nemeckými daňovými úradmi s tým, že zamestnancom je jednou sumou vrátená tá daň, ktorú si odvádzali v Nemecku. V Nemecku sa to rieši až v septembri a vrátenie dane prichádza koncom roka. Daň vracajú zamestnancom priebežne, ako im to posielajú nemecké daňové úrady. Odmeny sú vyplácané zamestnancom každý mesiac ako súčasť hrubej mzdy, diéty sa vyplácajú na konci toho mesiaca, za ktorý prináležia. Čo sa týka prídavkov na dieťa, tak ona túto agenhdu nerobí, ale vie, že v tejto súvislosti zamestnanci niečo riešili s vedúcim, ktorý ich dostatočne neinformoval, že si takéto žiadosti majú podávať. (8)

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rozhodnutie o rozvode manželstva č.k. 17C/233/2010-28 zo dňa 15.11.2010, sobášny list otca, rodný list maloletého E., potvrdenie o príjme otca, výpis z LV, zmluvy k úverom otca, potvrdenie o príjme manželky otca, návrh na vydanie neodkladného opatrenia, doklady k výdavkom otca, uznesenie čl. 33, odvolanie otca k neodkladnému opatreniu, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, správu zo spoločnosti STAVEX Nitra s.r.o. zo dňa 17.11.2017, potvrdenie o výške dôchodku otca matky, potvrdenie obce o zaplatení dane z nehnuteľnosti otcom, doklady k výdavkom otca, zoznam pomôcok do 4. ročníka na dieťa, potvrdenie o návšteve školy V., daňové priznanie matky za rok 2016, faktúry matky k jej príjmom za rok 2017 a 2018, správu od spoločnosti STAVEX Nitra s.r.o. zo dňa 27.11.2017, zmluvu uzatvorenú medzi matkou a spoločnosťou KLO s.r.o., osvedčenie o živnostenskom oprávnení, daňové priznanie matky za rok 2017, pracovnú zmluvu otca so súčasným zamestnávateľom, výplatné pásky otca, doklady k výdavkom, mzdový list otca za rok 2016, návrh na mimoriadnu odmenu zo dňa 2.1.2017, príjmový lístok , doklady ohľadne vratiek dane a zálohy na mzdu, správu zo STAVEXU Nitra s.r.o. zo dňa 20.7.2018, správu k ukončeniu pracovného pomeru zo dňa 30.7.2018, potvrdenie o príjme otca za rok 2017 a 2018, doklady ohľadne vratiek dane, výplatné pásky otca za obdobie 6,7/2018, správu od STAVEXU Nitra s.r.o. zo dňa 22.8.2018, smernicu, faktúry matky za mesiac 7,8,9/2018, výplatnú pásku otca za 8/2018, potvrdenie o návšteve MŠ syna otca, informáciu o exekúciách matky, pripojený spis OS Nitra sp. zn. 17C/233/2010 z neho rozhodnutie čl. 28 zo dňa 15.11.2010 a zistil tento skutkový stav: (9) Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 17C/233/2010-28 zo dňa 15.11.2010 bolo manželstvo rodičov maloletej V. L., nar. XX.XX.XXXX rozvedené, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal prispievať na jej výživu sumou 250 eur mesačne. Rodičia maloletého dieťaťa uzatvorili ohľadne úpravy práv a povinností k maloletej na čas po rozvode rodičovskú dohodu. V čase poslednej úpravy výživného bola matka maloletej na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 164 eur a prídavky na dieťa vo výške 21,99 eura mesačne. Otec maloletej pracoval u súčasného zamestnávateľa, kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 326,92 eura a diéty v priemernej mesačnej výške 1.203,20 eura (spolu vo výške 1.530,12 eura). (10)

V súčasnej dobe býva otec spolu so svojou manželkou K. L., s ktorou uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX v rodinnom dome, ktorý nadobudli do svojho vlastníctva za sumu 38.000 eur. Rekonštrukcia rodinného domu bola vykonaná za približne 25.000 eur. Na uvedené si manželia brali úver a to hypotekárny vo výške 49.200 eur a spotrebný vo výške 5.500 eur. Mesačné splátky uvedených úverov sú 234 eur a 74 eur. V dome uhrádzajú ďalšie nevyhnutné výdavky v súvislosti s bývaním, ktoré sú vo výške cca. 200 eur mesačne (poplatky za spotrebu plynu, elektriny, vody, miestne dane, poplatky za odpad, koncesionárske poplatky). Manželka otca bola na rodičovskej dovolenke s maloletým E., nar. XX.X.XXXX do 19.5.2018. Okrem rodičovského príspevku vo výške 213,20 eura, poberala aj invalidný dôchodok vo výške 120,70 eura mesačne, ktorý poberá aj naďalej. Manželka otca zabezpečuje výživu aj svojej dospelej dcéry, ktorá navštevuje denné štúdium Trnavskej univerzity. Otcovstvo k tomuto dieťaťu uvedené nie je. Kvôli zdravotnému stavu sa manželka otca nemôže zaradiť do riadneho pracovného procesu. Táto má zvýšené výdavky v súvislosti s kúpou liekov za cca. 50 eur mesačne. So synom E. majú bežné výdavky primerané veku na stravu, oblečenie, plienky a každodenné potreby. Otec bol zamestnaný v spoločnosti STAVEX Nitra spol. s r.o. od 21.3.2005 do 13.5.2018, kedy ukončil

pracovný pomer podľa § 60 Zákonníka práce dohodou na jeho podnet. Zo správy zamestnávateľa otca zo dňa 30.7.2018 je zrejmé, že tento mohol zotrvať pracovať v ich spoločnosti aj naďalej za rovnakých podmienok, nakoľko boli s jeho prácou spokojný. Podľa vyjadrenia otca pre ukončenie pracovného pomeru v tejto spoločnosti sa rozhodol z dôvodov, že mal problémy s ramenom, ktoré pretrvávajú. Tiež to boli navyše odpracované hodiny, ktoré nemal zaplatené a posledným dôvodom bolo to, že požiadal prostredníctvom firmy o prídavky na deti, túto žiadosť však spoločnosť nepodala v riadnom termíne na príslušné úrady a z uvedených dôvodov mu nebudú prídavky na deti vyplatené tri roky spätne. V roku 2017 dosahoval otec u tohto zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem 804,37 eura, okrem príjmu otec poberal v tomto roku aj tzv. diéty v priemere 1.073,33 eura mesačne. V roku 2018 odpracoval otec štyri celé mesiace s priemernou čistou mzdou 650,68 eura s diétami v priemernej výške 946,25 eura mesačne. V rámci konania boli preukazované platby, ktoré zamestnanci v uvedenej spoločnosti odvádzali preddavkovo na úhradu dane v Nemecku s tým, že bolo zistené, že finančné prostriedky, ktoré takto zamestnanci prostredníctvom zamestnávateľa uhrádzali, im boli následne po ročnom zúčtovaní dane vrátené v plnej výške, daňovú povinnosť za zamestnanca uhrádzal zamestnávateľ. Podľa vyjadrenia otca mesačne resp. raz za dva mesiace uhrádzal na cestovnom z Nemecka na Slovensko a späť cca. 40 eur. Podľa správy od zamestnávateľa otca zo dňa 27.11.2017 zamestnávateľ hradí ubytovanie a cestovné, v prípade, ak by pracovník chodil vlastným autom, mal by hradené cestovné podľa zákona o cestovných náhradách. Otec je od 14.5.2018 zamestnaný v spoločnosti A.T.S. Autamatik - Tur - Systeme s.r.o., kde dosiahol za mesiac máj čistú mzdu 492,75 eura, za mesiac jún čistú mzdu 744,85 eura, za mesiac júl čistú mzdu 761,42 eura a za mesiac august čistú mzdu 792,19 eura. Manželka otca okrem invalidného dôchodku po ukončení materskej dovolenky poberá príležitostný príjem z dohody o vykonaní práce. V mesiaci apríl až jún jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 38,73 eura mesačne, v mesiaci júl vo výške 36,47 eura a v mesiaci august vo výške 30,40 eura. Syn otca a jeho súčasnej manželky, maloletý E., navštevuje materskú školu, kde otec uhrádza poplatky za stravu a školné. Výdavky na toto dieťa sú bežné, primerané veku. (11) Matka býva spolu so svojim otcom a maloletou v byte, ktorý patrí jej rodičom. Otec matky poberá invalidný dôchodok vo výške 418,50 eura. Maloletá navštevuje od septembra 2018 5. ročník ZŠ. Matka bola do februára 2013 na predĺženej rodičovskej dovolenke. Od 3.7.2013 podniká na základe živnostenského oprávnenia. V domácnosti matky príležitostne prespáva aj jej priateľ, ktorý jej podľa vyjadrenia v prípade potreby finančne pomáha. Matka uhrádza v byte poplatky iba za plyn a elektrinu vo výške 31 eur mesačne spolu a za televíziu a internet vo výške 20 eur mesačne spolu. Maloletá V. sa v škole nestravuje, nenavštevuje ani školský klub, nakoľko otec matky je doma. Okrem bežných výdavkov na stravu, oblečenie, školské potreby a pomôcky matka uhradila na začiatku školského roka príspevok do ZRPŠ vo výške 15 eur. Zvýšené výdavky maloletého dieťaťa súviseli s jeho zdravotným stavom - časté zápaly močových ciest. Podľa vyjadrenia matky sa v tomto smere zdravotný stav dieťaťa zlepšil. V novom školskom roku matka uhradila poplatky za pracovné zošity spolu vo výške 28 eur, nakúpila školské potreby a pomôcky a ďalšie potreby do školy ako je oblečenie a obuv na telesnú výchovu za sumu 131,44 eura. Maloletá začala navštevovať krúžok florbalu, ktorý je síce bezplatný, ale pomôcky na túto športovú činnosť stály matku 26,98 eura. Podľa vyjadrenia matky jej hrubý príjem je od 500 do 600 eur mesačne. Z uvedenej sumy si platí odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 61,80 eura mesačne a za materiál uhrádza mesačne cca. 80 eur. V roku 2017 dosiahla matka podľa daňového priznania celkové príjmy vo výške 5.710,35 eura pri výdavkoch 3.426,21 eura. Základ dane tak tvoril sumu 2.284,14 eura. Voči matke sú vedené tri exekúcie a to vo výške istiny 753,67 eura, 198,13 eura a 180,18 eura. Podľa vyjadrenia matky jedna exekúcia je pre spotrebný úver, ktorý brala pre svojho brata, tento to ale nestíhal splácať. Tiež nemala riadne zaplatené odvody do zdravotnej poisťovne a ďalšia exekúcia je pravdepodobne za nezaplatenie smetného. Od 1.12.2017 matka vykonáva v rámci svojho podnikania aj ďalšiu činnosť pre spoločnosť KLO s.r.o.. Za obdobie od januára do augusta 2018 fakturovala matka spolu sumy vo výške 4.393,18 eura, čo činí v priemere mesačne hrubý príjem matky vo výške 549,15 eura. Od 1.7.2018 vzniklo matke povinné poistenie aj do Sociálnej poisťovne a to vo výške 151,16 eura. Okrem uvedeného príjmu matka poberá aj prídavky na maloleté dieťa vo výške 23,68 eura a výživné od otca maloletej 250 eur mesačne. (12)

Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (13)

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (14)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (15)

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (16)

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (17)

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (18)

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (19)

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušene výživného možné len na návrh. (20)

Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (21)

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (22)

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výživného prišlo na strane účastníkov konania k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje aj zníženie vyživovacej povinnosti otca. Podstatná zmena pomerov na strane otca spočíva v tej skutočnosti, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému E.. Otec je tiež povinný titulom vyživovacej povinnosti medzi manželmi, zabezpečovať rovnakú životnú úroveň ako má on aj pre svoju manželku, ktorá má obmedzené pracovné schopnosti a preto jej bol priznaný invalidný dôchodok. Počas rodičovskej dovolenky táto poberala okrem invalidného dôchodku aj rodičovský príspevok a prídavky na dieťa a uvedené dávky spolu činili sumu 507,42 eura (213,20 + 120,70 + 23,52) preto prispievanie zo strany manžela bolo využívané hlavne na zabezpečenie potrieb maloletého E. ako aj plnoletej nezaopatrenej dcéry manželky otca. V súčasnej dobe má manželka otca iba príjem vo forme invalidného dôchodku a tiež príjem z dohody o vykonaní práce cca. 35 eur mesačne. Čo sa týka zmeny pomerov, ktorá spočíva v podstatnom znížení príjmu otca po ukončení práce v spoločnosti STAVEX Nitra s.r.o., kde otec pracoval viac ako 13 rokov, toto konanie otca súd posudzoval v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, to znamená, že prihliadol na skutočné schopnosti a možnosti otca, a nie na príjem, ktorý dosahuje u súčasného zamestnávateľa. Otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu zdravotné problémy, ktoré v konaní uvádzal, znemožňovali vykonávať doterajšiu prácu. Ani ďalšie skutočnosti, ktoré uvádzal nemohol súd vyhodnotiť v prospech otca, ktorý sa svojim konaním vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Za zamyslenie stojí aj tá skutočnosť, že otec sa pre zmenu zamestnania a tým aj podstatné zníženie jeho príjmu, rozhodol práve v čase, keď jeho manželka prišla o príjem vo forme rodičovského príspevku, maloletý E. začal navštevovať materskú školu, nezaopatrená dcéra matky navštevuje vysokú školu a rodina otca je zaťažená vysokými splátkami úverov. (23) Zmena pomerov nastala aj na strane matky maloletej, ktorá v čase poslednej úpravy výživného poberala iba rodičovský príspevok vo výške 164 eur a PND vo výške 21,99 eura mesačne a v súčasnej dobe jej príjem tvorí zisk z výkonu podnikateľskej činnosti. Podľa vyjadrenia matky sa tento pohybuje v priemere mesačne vo výške 500 až 600 eur brutto. Z uvedeného príjmu matka platí odvody do zdravotnej

poisťovne vo výške 61,81 eura a do Sociálnej poisťovne od 1.7.2018 vo výške 151,16 eura a náklady na materiál má približne 80 eur mesačne. Táto zmena pomerov na strane matky znamená, že aj matka je povinná vyššou sumou prispievať na výživu maloletej V. a svoju vyživovaciu povinnosť už vzhľadom k pribúdajúcemu veku dieťaťa už nevyvažuje osobnou starostlivosťou o maloletú v takom rozsahu ako tomu bolo v čase poslednej úpravy výživného. Matka maloletej sa stotožnila so zmenou pomerov, ktorá nastala na strane otca a súhlasila so znížením výživného ale iba na sumu 150 eur mesačne. Súd poukazuje aj na možnosti a schopnosti matky a má za to, že vzhľadom k veku dieťaťa, sú jej pracovné možnosti v súčasnej dobe ohľadne lepšie platenej práce reálnejšie a matka by aj v tomto smere (vzhľadom k jej súčasnému čistému príjmu), mala uvažovať o zmene zamestnania, aby sa tak mohla do budúcna pri zvýšených výdavkoch na maloletú a zníženom výživnom zo strany otca podieľať na zabezpečovaní potrieb maloletej vyššou sumou. (24) Čo sa týka zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa, táto spočíva v tom, že maloletá je o skoro 8 rokov staršia, s čím preukázateľne súvisia aj zvýšené výdavky na zabezpečovanie nielen jej základných životných potrieb ale aj ďalších potrieb, ktoré súvisia s jej celkovým zdravým duševným a telesným vývojom. Vzhľadom k dĺžke času, ktorý ubehol od poslednej úpravy výživného je potrebné prihliadnuť aj na celkový vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine. (25) Súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností znížil vyživovaciu povinnosť otca z dôvodu pribudnutia jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu ako aj vyživovacej povinnosti voči svojej manželke na sumu 150 eur mesačne a to od podania návrhu. Táto suma je primeraná možnostiam a schopnostiam otca ale aj veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa pri zohľadnení ďalších vyživovacích povinností otca. Pri posudzovaní výšky výživného súd vychádzal z príjmu otca, ktorý by reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti, a nie z príjmu, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto schopnosti riadne nevyužíva. Na tento prípad zmeny pracovného pomeru a prechod z viac plateného zamestnania na menej platené vyslovene pamätá práve ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ by otec dosahoval aj naďalej taký príjem ako v roku 2017 a 2018, mohol by z uvedeného príjmu zabezpečovať všetky tri vyživovacie povinnosti v dostatočnej miere. Prvoradou úlohou rodiča je upraviť svoje pomery tak, aby mohol poskytovať výživu dieťaťu v rámci svojich možností, schopností a majetkových pomerov a nie preferovanie vlastných záujmov. (26)

O trovách konania súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) žiadnemu z účastníkov nepriznal. (27)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.