Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/20/2018

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo s.r.o. so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému: T. T., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F. XX, XXX XX R., v konaní o zaplatenie sumy vo výške 126 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 126 Eur a úrok z omeškania 5,05 % ročne z tejto sumy od 05.06.2015 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 14.02.2018, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť dlh zo zmluvy o pôžičke celkom vo výške 126 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 09.04.2018, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že sa žalovanému platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk, súd vydaný platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

3. Žalovanému súd doručoval zásielky, a to žalobu spolu s listinnými dôkazmi, ako aj predvolanie na pojednávanie na adresu trvalého pobytu evidovanú v registri obyvateľov a to aj prostredníctvom polície. Jeho pobyt sa však napriek všetkým vykonaným pokusom zistiť nepodarilo, z toho dôvodu súd doručoval žalovanému listiny prostredníctvom webovej stránky súdu a oznámením na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením § 116 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalovaný si tieto písomnosti v 15- dňovej zákonnej lehote neprevzal, v dôsledku čoho sa uplynutím tejto lehoty považujú za doručené.

4. Na nariadenom pojednávaní dňa 13.09.2018 sa žiadna zo strán sporu nezúčastnila. Žalobca svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávanie z vážneho dôvodu.

5. Súd na uvedenom pojednávaní vykonal dokazovanie žalobou, notárskou zápisnicu č. 3283/2017, výpisom z účtovnej evidencie, zmluvou o pôžičke č. 555030, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 08.03.2015 a ďalšími listinami založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 19.05.2014 Zmluvu o pôžičke č. 20693820, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 126 Eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve. Kúpna cena tovaru bola 128 Eur, žalovaný pri podpise zmluvy uhradil

akontáciu vo výške 2 Eur a na zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanému pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 18 mesačných splátkach v sume 7 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 126 Eur. Do dňa podania žaloby žalovaný nezaplatil ani jednu splátku (zaplatil 0 Eur).

7. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobca listom zo dňa 08.03.2015 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca úver zosplatnil dňa 19.05.2015, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 30.05.2015. Žalovaný ani na základe týchto oznámení nezaplatil dlžné splátky.

8. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

9. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku, ktorú žalovaný nevrátil a to ani len čiastočne, nezaplatil ani jednu predpísanú splátku. Súd preto vychádzajúc z uvedených skutočností priznal žalobcovi právo na zaplatenie dlžnej istiny úveru v celkovej výške 126 Eur.

10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Súd priznal žalobcovi popri istine aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonník v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a to vo výške 5,05 % ročne z nej a to od šiesteho dňa nasledujúceho po doručení oznámenia zo dňa 30.05.2015.

13. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného § 255 v spojení s § 262 a žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný v celom rozsahu podanej žaloby, priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd osobitým uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie