Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3Csp/52/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ventúrska16, proti žalovanej T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. C. XX, o zaplatenie 2.616,07 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 735,92€ s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 44,50% ročne zo sumy 1 056,48€ od 08.01.2015 do zaplatenia, 21,96% ročne zo sumy 1 228,93€ od 20.12.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 443,34€ od 08.01.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 292,58€ od 20.12.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.09.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.09.2016 domáhal zaplatenia 2.616,07 €, úroku vo výške 44,50% ročne zo sumy 1.056,48 € od 08.01.2015 do zaplatenia, úroku vo výške 21,96% ročne zo sumy 1.228,93 € od 20.12.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.288,49 € od 08.01.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.327,58 € od 20.12.2014 do zaplatenia a trov konania.

2. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 3Csp/52/2016-52 zo dňa 25.05.2017 tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.880,15 € s úrokom z omeškania vo výške: 5,05% ročne zo sumy 845,15 € od 08.01.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 1.035 € od 20.12.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia tunajší súd uviedol, že žalobca si svoj nárok voči žalovanému uplatňuje zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zo zmluvy o revolvingovom úvere. Z toho zistil, že nárok žalobcu pozostáva z dvoch rôznych zmlúv. Súd prvej inštancie preto tieto nároky preskúmal jednotlivo. Uviedol, že žalobca sa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere domáhal sumy 1.288,49 € zloženej z istiny vo výške 1.056,48 € a vyčísleného úroku vo výške 232,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 44,50% ročne zo sumy 1.056,48 € od 08.01.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.288,49 € od 08.01.2015 do zaplatenia. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd prvej inštancie po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že tá neobsahuje všetky náležitosti, ktoré by mala obsahovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy vyplýva, že úver bol žalovanému poskytnutý na kúpu spotrebného tovaru, čo uviedol žalobca aj v žalobe. V zmluve o spotrebiteľskom

úvere absentuje opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje. V zmluve sa síce uvádza cena spotrebného tovaru vo výške 1.228, 99 €, avšak nie je presne uvedené o aký tovar ide. Preto mal súd prvej inštancie za to, že zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. h/ zákona č. 129/2010. Vzhľadom na absenciu náležitostí zmluvy vyžadovaných zákonom, sa bude poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej predchodca žalobcu poskytol úver vo výške 1.106 €. Z prehľadu splátok súd prvej inštancie zistil, že tak ako uviedol žalobca v žalobe žalovaný doteraz uhradil sumu 260,85 €. Keďže zmluva je bezúročná a bez poplatkov, žalobca má nárok len na nesplatenú istinu spolu so zákonným úrokom z omeškania. Žalobca tak má nárok na sumu 845,15 € spolu so zákonným úrokom z omeškania. Druhý nárok si žalobca uplatňuje na základe uzavretej zmluvy o poskytnutom revolvingovom úvere. Z tejto zmluvy sa žalobca domáha zaplatenia sumy 1.327,58 € spolu s úrokom vo výške 21,96% ročne zo sumy 1.228,93 € od 20.12.2014 až do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.327,58 € od 20.12.2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie preskúmal prehľad splácania a zistil, že žalobca má nárok len na sumu 510,- eur. Z predloženého výpisu zistil, že žalovaná do zosplatnenia splatila sumu 225 € a dlžná suma je vo výške 1.035 €. Súd prvej inštancie preto túto sumu žalobcovi priznal. Zároveň nepriznal žalobcovi úrok vo výške 21,96%, pretože od zosplatnenia žalobcovi patrí nárok iba na úrok z omeškania a nie na dohodnutý zmluvný úrok. Preto súd žalobcovi túto sumu nepriznal. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 1.035 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy. Žalobcovi tak celkovo priznal sumu 1.880,15 € spolu s úrokmi z omeškania z jednotlivých súm. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, vzhľadom na porovnateľný úspech oboch strán vo veci.

3. Proti výroku o čiastočnom zamietnutí a výroku o nároku na náhradu trov konania tohto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že v časti I. žalobného návrhu sa domáhal uplatneného nároku titulom neuhradených záväzkov žalovanej z uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.01.2014 a v časti II. žalobného návrhu sa domáhal uplatneného nároku titulom neuhradených záväzkov žalovanej z uzavretej Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 15.01.2014. Žalobca nesúhlasí s posúdením veci súdom prvej inštancie v časti I. a II. uplatneného žalobného nároku, kde v časti I. súd prvej inštancie posúdil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti, ktoré by mala obsahovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva vzťahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) zákon č. 129/2010 Z. z., a preto ju považoval za bezúročnú a bez poplatkov a z druhého nároku žalobcu, vzniknutého na základe revolvingovej úverovej zmluvy, priznal súd žalobcovi len rozdiel medzi odfinancovanými a vrátenými peňažnými prostriedkami bez riadne uvedeného zákonného dôvodu. Dôvodil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalobca žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.106,00 € na zakúpenie spotrebného tvaru u predajcu OKAY, s.r.o., Krajná 86, 821 04 Bratislava a to tak, že na základe žiadosti žalovaného o financovanie nachádzajúcej sa v bode 1.4. časti 1. úverovej zmluvy uhradil sumu zodpovedajúcu výške poskytovaného úveru priamo na účet predajcu. Táto skutočnosť je podľa žalobcu zrejmá z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a z výpisu z úverového účtu žalovanej, ktoré žalobca predložil súdu. Žalobca má za to, že adresa predajcu sa nachádza v pravom hornom rohu prvej strany predmetnej úverovej zmluvy: OKAY, s.r.o., Krajná 86, 821 04 Bratislava. Žalobca súčasne uvádza, že opis financovaného tovaru sa nachádza taktiež na prvej strane predmetnej úverovej zmluvy v ľavom hornom rohu, konkrétne je označený ako „TV (LCD, LEC, Plazma)“. Z predmetného opisu tovaru vyplýva, že predmetom nákupu žalovaného bol televízor (TV - technická skratka pre označenie televízora). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má žalobca za to, že v zmluve je dostatočne uvedený opis financovaného tovaru, a preto zmluva obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a je toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď posúdil predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má zároveň za to, že rozhodnutie súdu v časti nároku vzniknutého zo zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a v časti výroku o náhrade trov konania je nepreskúmateľné, keďže z rozhodnutia súdu nie je zrejmé čo ho viedlo k priznaniu nároku zo zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere len vo výške rozdielu medzi odfinancovanými a vrátenými peňažnými prostriedkami a zároveň nepriznaniu práva na náhrady trov konania. Poukázal na znenie § 220 ods. 2 CSP. Podľa názoru žalobcu sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku v časti revolvingového úveru obmedzil len na konštatovanie, že nárok žalobcu je dôvodný len vo výške

510 € z dôvodu, že žalovaná zaplatila sumu 225,00 € a dlžná suma je vo výške 1.035,00 €. Následne však žalobcovi priznal sumu 1.035 € spolu s úrokom z omeškania. Z odôvodnenia rozsudku však nie je zrejmé, na základe akých zákonných ustanovení súd dospel k názoru, že žalobca nemá nárok na celú uplatnenú dlžnú sumu. Žalobca má za to, že súd si tak nesplnil povinnosť uvedenú v ust. §220 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho došlo k odňatiu možnosti strán konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.02.2014 č.k. 9Co/177/2013 a Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.10.2013 č.k.: 5Cdo/212/2013. Žalobca má ďalej za to, že v predmetnom prípade neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania. Žalobca si v uvedenom prípade uplatnil náhradu súdneho poplatku vo výške 165,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 263,59 €, pričom tieto trovy boli vyčíslené v súlade so zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a boli uplatnené v súlade so zák. č. 160/2015 Z. z.. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sa žalobca nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým žalobe v zamietnutej časti nevyhovel a je toho názoru, že súd prvej inštancie mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok v celom rozsahu.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 5. Krajský súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu a uznesením č.k. 4Co/340/2017-77 zo dňa 12.04.2018 vo výroku II. a III. podľa § 379, § 380 ods. 1, CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a vo výroku III. je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) c) zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov: súd prvej inštancie po ustálení, že v predmetnej veci bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platných v čase uzatvorenia zmluvy, správne podrobil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere prieskumu, či táto má náležitosti vyžadované v ustanovení § 9 ods. 2 uvedeného zákona, nakoľko aj v zmysle unijného práva, ktoré je prameňom práva pre všetky členské štáty Európskej únie, teda aj pre Slovenskú republiku, sú všeobecné súdy povinné každú spotrebiteľskú zmluvu podrobiť takémuto súdnemu prieskumu. Súd prvej inštancie sa však bližšie nezaoberal tým, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom úvere nie je zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere podľa § 15 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 15.01.2014, kedy strany sporu vstúpili do zmluvného vzťahu. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere bol v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch účinného k 15.01.2014 opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje. Samotné konštatovanie súdu prvej inštancie, že zmluva takýto údaj neobsahuje, nepovažoval odvolací súd za dostatočný z toho hľadiska, či takéto odôvodnenie spĺňa požiadavky na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom úvere zo dňa 15.01.2014 obsahuje v pravom hornom rohu prvej strany predmetnej úverovej zmluvy údaj predajcu, a to OKAY, s.r.o., Krajná 86, 821 04 Bratislava a v ľavom hornom rohu údaj týkajúci sa tovaru, a to TV (LCD, LEC, Plazma). Súd prvej inštancie tieto údaje nepodrobil skúmaniu z hľadiska požiadaviek ustanovenia § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnom k 15.01.2014. Je zrejmé, že v prípade zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere (§ 15 zákona o spotrebiteľských úveroch) ide o osobitný druh zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá sa vzťahuje na financovanie presne špecifikovaného a individualizovaného tovaru. Tento musí byť uvedený v zmluve takým spôsobom, aby ho nebolo možné zameniť s iným druhom tovaru a aby pri prípadných nárokoch spotrebiteľa vzťahujúcich sa k tomuto tovaru, nemohli vzniknúť pochybnosti o tom, čo vlastne účastník zmluvného vzťahu kúpil, resp. akú službu využíval. Bolo tak úlohou súdu prvej inštancie preskúmať, či takéto označenie tovaru umožňuje identifikáciu o aký druh výrobku sa jedná a či obsahuje cenu tovaru a svoje zistenia uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Pri druhom uplatnenom nároku žalobcu na základe uzavretej zmluvy o poskytnutom revolvingovom úvere, súd prvej inštancie po preskúmaní prehľadu splácania splátok zistil, že žalobca má nárok len na sumu 510 €, keďže z predloženého výpisu zistil, že žalovaná do zosplatnenia splatila sumu 225 € a dlžná suma je vo výške 1.035 €. Súd prvej inštancie preto túto sumu žalobcovi priznal a zároveň nepriznal žalobcovi úrok vo výške 21,96%, pretože od zosplatnenia žalobcovi patrí nárok iba na úrok z omeškania a nie na dohodnutý zmluvný úrok. Ako uvádza odvolací súd vyššie, z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná uhradila celkom 225 €, ako uvádza aj súd prvej inštancie, no dlžná suma k 19.12.2014 podľa daného výpisu splátok bola 1.327,58 € a nie suma 1.035 €, ako uvádza súd prvej inštancie. Keby aj súd prvej inštancie posúdil túto

zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov, čo však výslovne nevyplýva z odôvodnenia súdu prvej inštancie k tejto časti, istina bez úrokov a poplatkov bola vo výške 1.228,93 €. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé na základe akého právneho posúdenia dospel súd prvej inštancie k sume 510 € a k sume 1.035 €, ktorú žalobcovi z tejto zmluvy priznal. Vzhľadom na uvedené je tak odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite nezaoberal zmluvou zo dňa 15.01.2014, a to tak z hľadiska jej obsahových náležitostí, ako aj vzhľadom na dotknuté právne normy na ochranu spotrebiteľa (napriek tomu, že zmluvu označil za zmluvu spotrebiteľskú). Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 220 ods. 2 na riadne odôvodnenie rozsudku. Jedná sa o procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a súčasne k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom (písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2016 sp. zn. 6MCdo 5/2014).

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Súd preskúmal zmluvu zo dňa 15.01.2014 a zistil, že v prvej časti strany sporu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.106 €. Žalovaná sa úver zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 56,15 €. V druhej časti zmluvy spolu strany sporu uzatvorili zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá výška úverového rámca 5.000 €.

8. Súd sa oboznámil s oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 12.01.2015 a zistil, že predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlžnej sumy k 07.01.2015. Oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 14.01.2015, čo preukazuje fotokópia doručenky.

9. Z prehľadu splátok k poskytnutému úveru súd zistil, že žalovaná celkom uhradila 260,85 € a poslednú splátku uhradila dňa 15.10.2014. Do omeškania so zaplatením sa žalovaná dostala splátkou splatnou dňa 15.05.2014.

10. Súd sa oboznámil s oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru zo dňa 19.12.2014 a zistil, že predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlžnej sumy k 19.12.2014. Oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 29.12.2014, čo preukazuje fotokópia doručenky.

11. Z prehľadu splátok k poskytnutému revolvingovému úveru súd zistil, že žalovaná celkom uhradila 225 € a poslednú splátku uhradila dňa 15.10.2014. Do omeškania so zaplatením sa žalovaná dostala splátkou splatnou dňa 18.03.2014.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.

14. Podľa § 15 ods. 2 cit. zákona, pri zmluvách, ktoré podľa odseku 1 tvoria obchodný celok, a) predávajúci tovaru alebo poskytovateľ služby je zároveň veriteľom alebo b) veriteľom je tretia osoba a 1. veriteľ využíva služby predávajúceho tovaru alebo poskytovateľa služieb pri uzatváraní alebo príprave zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo 2. konkrétny tovar alebo poskytnutie konkrétnej služby je výslovne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej, ktorí mali doručenie predvolania vykázané riadne a včas.

23. Súd opätovne preskúmal nárok žalobcu v rozsahu zrušenia pôvodného rozsudku č.k. 3Csp/52/2016-52 zo dňa 25.05.2017, s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/340/2017-77 zo dňa 12.04.2018, ktorým je tunajší súd viazaný a zistil, že nárok žalobcu je dôvodný.

24. V danom prípade súd zistil, že zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Práva a povinnosti sa teda riadia týmto právnym predpisom. Z neho je zrejmé, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Daný zmluvný vzťah teda patrí do pôsobnosti Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu, čo sa týka výšky úroku z omeškania, súd prihliadal na ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení neskorších právnych predpisov.

25. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri zmluvách, ktoré podľa odseku 1 tvoria obchodný celok, a) predávajúci tovaru alebo poskytovateľ služby je zároveň veriteľom alebo b) veriteľom je tretia osoba a 1. veriteľ využíva služby predávajúceho tovaru alebo poskytovateľa služieb pri uzatváraní alebo príprave zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo. Jeho právny predchodca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzavretej so žalovaným - spotrebiteľom,

tomuto poskytol finančné prostriedky aj na nákup tovaru, žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky však riadne a včas v dohodnutých pravidelných mesačných splátkach v zmysle jednotlivých zmlúv neuhrádzal. Na základe predmetných zmluvných dojednaní a neuhradených splátok predstavuje dlžná suma sumu uplatnenú v žalobe. Keďže s úhradou záväzku sa žalovaný dostal do omeškania, je povinný tak platiť jednak dohodnuté zmluvnú úroky z poskytnutého úveru ako aj zákonné úroky z omeškania. Súd mal za to, že zmluva obsahuje zákonom predpísané náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z predložených dôkazov nebolo sporné, že predchodca žalobcu so žalovaným predmetnú zmluvu uzatvorili, žalovaný úver čerpal, prestal vykonávať pravidelné mesačné splátky a došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti čo vyplýva z predložených dôkazov zo strany žalobcu, ktoré súd považoval za nesporné.

26. Nakoľko v konaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaný si svoju povinnosť vrátiť poskytnutý úver riadne a včas splnil, súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku.

27. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

28. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalobca mal vo veci úplný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.