Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_16CoPr-5-2018.pdf
PDF · 81.71 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoPr/5/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu E.. H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX H., proti žalovanému Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo, IČO: 00 179 086, so sídlom Nám. SNP 19, 975 90 Banská Bystrica, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 19Cpr/12/2018-14 zo dňa 14.05.2018, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru u žalovaného, nakoľko po 22 rokoch pastoračnej služby katolíckeho kňaza pre biskupstvo v Banskej Bystrici s ním ukončili pracovný pomer v septembri 2012 nedôvodne. Žiadal náhradu ušlej mzdy, kým mu žalovaný umožní pokračovať v práci.
2. Okresný súd aplikujúc ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „C.s.p.“), konkrétne § 161 od. 1 v spojení s § 3, § 9 ako aj aplikujúc ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, v spojení s článkom 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky dospel k záveru, že nemá právomoc na konanie a rozhodovanie o uplatnenom nároku žalobcu. Vzhľadom na to, že spor nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie v zmysle § 9 C.s.p. zastavil, napriek tomu vec nepostúpil žiadnemu inému orgánu (§ 10 ods. 1 C.s.p.), pretože cirkev nie je orgánom Slovenskej republiky.
3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať vo veci, je jeho právomoc. Splnenie tejto procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania a v každom stupni, preto v tejto súvislosti posudzoval aj charakter sporu. Z obsahu žaloby mal za zrejmé, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti skončenia pomeru duchovného v cirkvi, pričom v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány a ustanovujú svojich duchovných. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa domáha rozhodnutia súdu vo veci, ktorá nepatrí do právomocí súdu v civilnom sporovom konaní, pretože v zmysle ustanovení Ústavy SR a zákona č. 308/1991 Zb., ustanovovanie duchovných do pastoračnej služby a odvolávanie duchovných z pastoračnej služby je výlučnou vnútornou záležitosťou každej cirkvi, do ktorej nie sú iné orgány oprávnené zasahovať, t. j. ani súd v civilnom sporovom konaní. Zasahovanie verejnej moci do vzniku, zmeny či zániku pomeru duchovného vo vzťahu k cirkvi je preto v zásade vylúčené, a to aj zo strany súdu. V danom prípade nejde o vzťah, ktorý v zmysle § 3 C.s.p. patrí do rozhodovacej právomoci súdu, nakoľko z osobitného predpisu vyplýva právomoc rozhodovať o ňom inému orgánu.
4. O náhrade trov konania súd rozhodol s ohľadom na dôvod zastavenia konania (podmienky konania), v dôsledku čoho nebolo možné posúdenie úspechu, resp. neúspechu vo veci, prípadne procesného zavinenia na zastavení konania.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že súd nebral do úvahy ustanovenia Ústavy SR a Zákonníka práce pri jeho prepustení zo zamestnania. Cirkevní predstavitelia majú slobodnú kompetenciu pri riadení vo vnútorných cirkevných záležitostiach, ale nemajú právo páchať a kryť trestnú činnosť ani protiprávne klamať, či znevažovať svojich zamestnancov. Ani predstavitelia katolíckej cirkvi v Slovenskej republike nie sú oslobodení od dodržiavania ľudských práv svojho člena a občana Slovenskej republiky, a preto neprešetrením a nepotrestaním trestnej činnosti okresný súd nezákonné činy schvaľuje a ochraňuje. Poukázal na to, že orgány cirkvi nechcú spornú vec vyšetriť ani vyriešiť napriek množstvu jeho žiadostí, ktoré ignorujú. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, nakoľko v danej veci je daná právomoc súdu. Zdôraznil, že zo zamestnania bol prepustený podvodným spôsobom.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že v odôvodnení uznesenia okresný súd správne konštatoval, že nemá právomoc na konanie a rozhodovanie o uplatnenom nároku žalobcu vzhľadom na samostatnosť cirkvi a náboženských spoločností pri ustanovovaní svojich duchovných. So žalovaným bol v roku 2012 pracovný pomer na základe relevantných skutočností prerušený a následne cirkevný proces pokračoval podľa noriem kanonického práva a vyústil do definitívneho rozhodnutia kongregácie pre klérus v Ríme zo dňa 25.04.2017 o jeho preradení do laického stavu. Žalovaný tak už do kňazskej služby zaradený byť nemôže a najvyššia autorita katolíckej cirkvi preskúmala a uznala aj dôvody jeho vylúčenia z kňazskej služby za relevantné.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - v texte „C.s.p.“), prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
8. Okresný súd založil svoje rozhodnutie o zastavení konania na tom skutkovom a právnom závere, že v prejednávanej veci nejde o vzťah, ktorý v zmysle § 3 C.s.p. patrí do rozhodovacej právomoci súdu, nakoľko z osobitného predpisu vyplýva právomoc rozhodovať o ňom inému orgánu. Odvolací súd sa s vyššie uvedeným právnym záverom okresného súdu ako aj s dôvodmi, na základe ktorých k nemu dospel v celom rozsahu stotožňuje, a na dôvody uvedené v uznesení odkazuje. Naviac dopĺňa nasledovné :
9. Z ustanovenia článku 24 ods. 3 Ústavy SR ako aj § 5 ods. 2 zákona č. 308/1991 Zb., na ktoré ustanovenia poukazoval okresný súd v napadnutom uznesení jednoznačne vyplýva, že vec ustanovovania duchovných a rozširujúcim výkladom aj vec odvolania duchovných je vecou danej cirkvi, do ktorej nie sú orgány verejnej moci, vrátane civilného súdu oprávnené zasahovať. Aj v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej „Zákonník práce“), na ktorý poukazoval žalobca, konkrétne v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkvi a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovnú činnosť sa spravujú Zákonníkom práce len ak tento zákon, osobitný predpis, medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, zmluva uzatvorená medzi Slovenskou republikou a cirkvami a náboženskými spoločnosťami alebo vnútorné predpisy cirkvi a náboženských spoločností neustanovujú inak.
10. Základná zmluva uzavretá medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou vo Vatikáne dňa 24.11.2000, ratifikovaná Národnou radou SR dňa 04.12.2000 a v Zbierke zákonov vyhlásená dňa 23.08.2001, pod č. 326/2001 Z. z., (ďalej v texte „zmluva“) má ako medzinárodný prameň práva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť nielen pred zákonom č. 308/1991 Z. z., ale i Zákonníkom práce. Podľa článku 1 ods. 1 tejto zmluvy sa vzájomne Slovenská republika a Svätá stolica považujú za nezávislé a autonómne subjekty medzinárodného práva a budú tieto princípy uplatňovať vo svojich vzájomných vzťahoch. Podľa článku 6 ods. 3 zmluvy katolícka cirkev má výlučné právo rozhodovať o vymenovaní, preložení, vzdaní sa služby a odvolaní osoby aj v súvislosti s ktorýmkoľvek ďalším cirkevným úradom alebo s úlohou týkajúcou sa apoštolského poslania.
11. Odvolací súd uznáva, že ak sú kňazi katolíckej ale aj iných cirkví v pracovnom pomere, časť obsahu pracovného pomeru sa síce spravuje Zákonníkom práce, ale pokiaľ ide o rozhodovanie o vymenovaní,
preložení, vzdaní sa služby a odvolaní osoby aj v súvislosti s ktorýmkoľvek ďalším cirkevným úradom alebo s úlohou týkajúcou sa apoštolského poslania, táto časť prislúcha pod výlučné právo cirkvi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo/148/2003, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3591/16 a v ňom uvádzanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené, súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc zasahovať do vnútornej záležitosti katolíckej cirkvi spočívajúcej v prepustení duchovného zo služby. Naviac sám žalobca uvádza, že vec prepustenia z pomeru duchovného už bola riešená príslušnými predstaviteľmi cirkvi, ktoré skutočnosti potvrdil i žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu, podľa ktorého najvyššia autorita katolíckej cirkvi preskúmala a uznala aj dôvody jeho vylúčenia z kňazskej služby za relevantné.
13. Ani námietka žalobcu v odvolaní, že okresný súd neprešetrením a nepotrestaním trestnej činnosti predstaviteľmi katolíckej cirkvi Slovenskej republiky uvedené nezákonné činy schvaľuje a ochraňuje, nie je dôvodná. V prejednávanej veci okresný súd neposudzoval vinu, či nevinu žalovaného, ktorú je oprávnený skúmať súd v trestnoprávnom konaní. Je nevyhnutné rozlišovať medzi trestnoprávnou a civilnoprávnou rovinou konania žalovaného a s tým súvisiacu aplikáciu právnych predpisov upravujúcich občianskoprávne a trestnoprávne konanie pred súdmi.
14. Ak teda súd Slovenskej republiky nemá právomoc vec prejednať a rozhodnúť, ide o neodstrániteľnú prekážku konania, ktorá bráni civilnému súdu zaoberať sa predmetom sporu, preskúmať okolnosti skončenia pomeru žalobcu ako duchovného u žalovaného, vrátane prípadných nárokov vyplývajúcich len z takto vymedzenej časti obsahu pracovného pomeru, na ktorý sa Zákonník práce nevzťahuje. Keďže odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.
15. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že výrok okresného súdu o náhrade trov konania je vo výroku vecne správny, ak žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, odvolací súd sa nestotožňuje s dôvodmi, pre ktoré okresný súd takto rozhodol. Ak žalobca podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc vo veci konať, zavinil tým zastavenie konania a je v zásade povinný nahradiť trovy konania protistrane
- žalovanému. Žalovanému trovy konania podľa obsahu spisu nevznikli, preto mu ich správne okresný súd nepriznal.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 C.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, preto mu nevznikol nárok na ich náhradu. Úspešným v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorému však preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, zo spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. Ak strane podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018).
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).