Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/54/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, IČO:42 131 111, za účasti: v 1. rade Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO:17 335 345, v 2. rade Lesy Slovenskej republiky, š.p., so sídlom Nám. SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, v 3. rade Okresný úrad Bratislava, majetkovoprávny odbor, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co 101/14-BPR zo dňa 20.01.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

Pribratým účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Správny orgán Okresný úrad Bratislava katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán”) vydal rozhodnutie č. C-223/2014/ROEP Petržalka dňa 30.10.2014, ktorým podľa § 3 ods. 2 písm. a) zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon“), vo veci námietky Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy k zápisu vlastníckeho práva v návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov registra „E“ KN v kat. úz P., špecifikovaných v predmetnom rozhodnutí, v súlade s § 7 ods.3 zákona, nevyhovel. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetné pozemky, vzhľadom na druh pozemkov, sú v súlade so zák.č. 61/1977 Zb., §1 a § 17 zák.č. 229/1991 Zb., §1, §2 a §5 zák.č. 278/1993 Z.z., v podiele 1/1 vlastníctvom Slovenskej republiky.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný pod č. Co 101/14-BPR zo dňa 20.01.2015 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

II. Žaloba.

3. V zákonnej lehote žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.03.2015 sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. Co 101/14-BPR zo dňa 20.01.2015, ktoré žalovaný, podľa názoru žalobcu, neposúdil so všetkými skutočnosťami týkajúcich sa nadobudnutia predmetných nehnuteľností hlavným mestom SR Bratislavou, nedostatočne sa vysporiadal s listinami predloženými žalobcom, pričom rozhodnutie správneho orgánu nemá oporu v zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, v zák. č. 278/1991 Zb. o správe majetku štátu a zák. č. 61/1977 Zb. o lesoch.

4. Žalobca uviedol, že účastníkmi konania boli predložené listiny, preukazujúce prechod vlastníckeho práva z pôvodných vlastníkov na bývalý Československý štát titulom konfiškácie podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Pôvodným vlastníkom bol majetok skonfiškovaný a prevedený do vlastníctva štátu. Dotknuté pozemky sa tak stali nepridelenými konfiškátmi, s ktorými sa ďalej nakladalo ako s nepridelenými konfiškátmi v súlade s §1 vyhl. č. 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem. Pôdohospodársky majetok, ktorý štát takto nadobudol a ktorý sa podľa predpisov nepridelil a ani nie je v správe organizácií štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok (vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku, vyhl. č. 205/1958 Ú.l. (Ú.v.)).

5. Pozemky, ktoré sú predmetom konania, boli na základe nariadenia č. 104/1945 Zb. skonfiškované a ako nepridelený konfiškát bol oprávnený s nimi nakladať príslušný národný výbor. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, v súlade s námietkou žalobcu ustálil, že dotknuté pozemky spravovali príslušné národné výbory ako majetok štátu a zároveň si odporuje, keď uvádza, že je potrebné skúmať druh pozemku, podľa ktorého bude určený správca majetku štátu. Správcom majetku štátu bol jednoznačne príslušný národný výbor, čo v napadnutom rozhodnutí uvádza aj správny orgán. Správny orgán sa zaoberal šetrením, či dotknuté pozemky tvoria súčasť lesného pôdneho fondu a napriek tomu, že dňa 24.10.2014 Lesy SR, š.p., informovali správny orgán, že nemajú predmetné pozemky zahrnuté v spravovaní lesných dielcov, správny orgán zaujal právny názor, že pozemky je potrebné považovať za súčasť lesného pôdneho fondu, ktorý by mal byť v správe štátneho podniku Lesy SR, š.p.. Dotknuté pozemky sú tak označené ako lesný pozemok, hoci v skutočnosti sa na pozemkoch nachádzajú nesúvislé porasty, z časti dreviny, lúky, chodníky, náletová zeleň a z časti orná pôda, netvoria jeden ucelený celok, ktorý by bolo možné užívať pre účely lesného fondu ale ide o samostatné parcely roztrúsené po území P.. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že do 23.06.1991 právna úprava lesných pozemkov, lesného pôdneho fondu a jeho ochrany bola zakotvená v zák.č. 61/1977 Zb. o lesoch, ktorý v § 11 upravoval správu lesného fondu. Preto ak v prípade dotknutých pozemkov išlo o pozemky tvoriace lesný pôdny fond, po ich prevzatí štátom mala ich správu zabezpečovať príslušná štátna organizácia lesného hospodárstva, čo v tomto prípade preukázané nebolo, preto na dotknuté pozemky nie je možné aplikovať § 50 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch.

6. V ďalšom žalobca poukázal, že správny orgán stanovil správcu pozemkov s prihliadnutím na kultúry dnešných pozemkov, ktoré nie sú predmetom ROEP. Takýto postup nemá oporu v zák. č. 180/1995 Z.z., ktorého úlohou je v konaní zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov. Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií. Preto správny orgán išiel nad rámec zákona, keď svojvoľne na základe nepodložených skutočností použil evidované údaje, ktoré sa k pôvodným pozemkom tvoriacich predmet ROEP - P. nevzťahujú. Ide o nedôvodné zmeny druhov pozemkov (napr. kultúra lesné pozemky je zmenená na kultúru roľa a pod.). Preto nepridelený skonfiškovaný majetok bol v správe národných výborov bez ohľadu na to, akým kódom využitia pozemku boli nehnuteľnosti označené.

7. V prejednávanej veci boli splnené zákonné predpoklady pre prechod vlastníctva zo štátu na obec podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. a žalobca preukázal vlastníctvo Slovenskej republiky aj existenciu práva hospodárenia s nehnuteľnosťami národným výborom ku dňu 24.11.1990. Žalobca svoj právny názor odvodil z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 7/02 z ktorého je zrejmé, že v ust. § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. je prechod majetku na obce viazaný na súčasné splnenie dvoch podmienok,

po 1. musí ísť o inú ako hnuteľnú vec patriacu orgánom miestnej štátnej správy t.zn., že môže ísť o akúkoľvek aj poľnohospodársku nehnuteľnosť, po 2. ku ktorej patrilo právo hospodárenia národným výborom (bez rozlíšenia stupňa národného výboru a „trvalosti“ alebo „dočasnosti“ práva hospodárenia), na území ktorých sa nachádzajú. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom prechodu vlastníctva veci na obce sú vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia práva hospodárenia národného výboru ku dňu 24.11.1990. Vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny orgán nesprávne a účelovo zameral dokazovanie na skúmanie druhu pozemkov a na základe takto nesprávne zisteného stavu veci posúdil prechod nehnuteľností podľa ust. § 17 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť až dňom 24.06.1991, teda v čase, kedy nehnuteľnosti boli už vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy a nesprávne vyhodnotil správu ostatných pozemkov, ktoré v návrhu priznal titulom zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v prospech Slovenskej republiky v správe Okresného úradu Bratislava.

III. Vyjadrenie žalovaného.

8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo 14.04.2015, doručeným súdu dňa 16.04.2015 s tým, že považuje žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal, že účelom zák. č. 180/1995 Z.z. je v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov. Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (§ 8 ods. 1 písm. a), písm. b) a § 78 ods. 1 katastrálneho zákona), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.

9. Pozemky, ktoré sú predmetom konania v registri obnovenej evidencie pozemkov sú pozemky konfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb., konfiškačného výmeru L-l79/48-74/75 z 11.06.1948 a vyhlášky Ministerstva financií č. 353/1952 Ú.v.. Na základe uvedených zákonov sa konfiškáty stali majetkom štátu a podľa vyhl. č. 158/1959 Ú.v. ich spravoval príslušný národný výbor. Na základe uvedeného, v spojení s VN č. 81/1958 Sb. o správe národného majetku a vyhl.č. 205/1958 Ú.l., bolo potrebné skúmať druh pozemku, podľa ktorého bude určený správca majetku štátu.

10. Predmetné pozemky boli v súlade so zák. č. 229/1991 Zb., zák.č. 61/1977 Zb. a zák. č. 326/2005 Z.z. prešetrené a zapísané v prospech vlastníka Slovenská republika v podiele 1/1.

11. V ďalšom správny orgán pri prešetrovaní údajov zistil, že pozemky registra E-KN, ktoré sú predmetom rozhodnutia o námietke neboli delené hranicou druhu pozemku. Preto podelil jednotlivé pozemky na nové podlomenia a následne v súlade s ustanoveniami príslušných zákonov (podľa druhov pozemkov) určil správcu majetku štátu a to Okresný úrad Bratislava, Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky, š.p.. Delenie pozemkov podľa druhu pozemku, podlomenie parcelných čísiel a určenie správcu majetku štátu bolo vykonané podľa §13 ods. 3 písm. f) metodického návodu na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov, ktorú žalovaný vo vyjadrení cituje. Na základe uvedeného žalovaný, ako správcu majetku štátu určil: Okresný úrad Bratislava podľa § 1 ods. 1, § 2 ods.1 a ods.2, § 5 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu; Lesy Slovenskej republiky, š.p. podľa § 1 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zák. č. 61/1977 Zb. o lesoch a § 50 ods.3 zák.č. 326/2005 Z.z. o lesoch; Slovenský pozemkový fond podľa § 1 ods. 1, § 17 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov v spojení s § 1 ods. 2, ods. 3 zák.č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení zák. č. 75/1976 Zb.. Na základe uvedených zákonných ustanovení, v súlade so záverom komisie zo zasadnutia dňa 24.10.2014 a s výsledkami prešetrenia, žalovaný má preukázané, že predmetné pozemky nie je možné zapísať v prospech Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v zmysle ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

12. Žalovaný námietky žalobcu v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 7/02 považuje za nedôvodné. Z § 1 vyhl. č. 158/1959 Ú.v. nepochybne vyplýva, že pôdohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii, urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku alebo podľa predpisov o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a ani nie je v správe organizácií štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok a to podľa predpisov o správe národného majetku (VN č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku, vyhl. č. 205/1958 U.l. (U.v.), ktorou sa vykonáva VN o správe národného majetku). Podľa § 3 vyhl. č. 158/1959 Ú.v., výkonný orgán okresného národného výboru zistí majetok, ktorý podľa tejto vyhlášky spravujú okresné národné výbory a pri nehnuteľnom majetku navrhne pozemno-knižnému súdu usporiadanie s odvolaním sa na túto vyhlášku. Z § 3 vyhlášky vyplýva, že ak mali nehnuteľnosti prejsť do správy národného výboru malo to byť zapísané v PKV. Žalovaný odkázal na citáciu ust. § 1 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 2 zák. č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov, účinný k 24.11.1990, podľa ktorého, poľnohospodárska pôda je určená na poľnohospodársku výrobu, z čoho potom podľa § 65 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka a § 4 ods. 1 vyhl. č. 119/1988 Zb. vyplýva, že právo hospodárenia s poľnohospodárskymi pozemkami mohlo k 24.11.1990 patriť len štátnym organizáciám, ktorých predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba. Národné výbory takýmito organizáciami neboli, preto právo hospodárenia s poľnohospodárskymi pozemkami im mohlo patriť len v prípadoch výslovne uvedených vo vyhl. č. 119/1988 Zb. alebo v osobitných predpisoch (mohlo ísť o prebytočné pozemky alebo pozemky, ku ktorým sa malo zriadiť právo trvalého užívania). Keďže trvalé užívanie nehnuteľného národného majetku upravoval § 10 cit. vyhlášky a vykonávalo sa hospodárskymi zmluvami uzatváranými podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka, bez takéhoto úkonu právo hospodárenia národnému výboru nevzniklo. Preto nehnuteľnosti, ktoré mali národné výbory v dočasnej správe ako aj tie, ku ktorým síce mali právo hospodárenia ale zároveň ich mali v trvalom užívaní iné než štátne organizácie, neprešli do vlastníctva obcí, ale zostali vo vlastníctve štátu.

13. V závere svojho vyjadrenia žalovaný citoval ust. § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. z ktorého vyplýva, že predpokladom prechodu vlastníctva veci z majetku štátu na obce je vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia práva hospodárenia národného výboru k 24.11.1990. Keďže zo zistených skutočností (konfiškačných rozhodnutí) nepochybne vyplýva, že ide o majetok SR, je potrebné zapísať predmetné pozemky do vlastníctva SR, v správe subjektov Okresný úrad Bratislava, Lesy Slovenskej republiky, š.p., Slovenský pozemkový fond a to vzhľadom na druh pozemkov.

14. Žalovaný v svojom vyjadrení venoval pozornosť pojmu správa, s výkladom dočasnej a trvalej správy vo vzťahu prechodu vlastníctva zo štátu na obec s tým, že predpokladom prechodu vlastníctva poľnohospodárskych nehnuteľností zo štátu na obec v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. je existencia práva hospodárenia, t.j. trvalej správy, ktorá patrila príslušnému národnému výboru k 24.11.1990. Správu národného majetku národnými výbormi konštituoval zák. č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov, ktorý v § 29 ods. 1 upravoval, že v zmysle tohto zákona národné výbory spravovali národný majetok zverený do ich správy príslušným ústredným úradom po dohode s ministerstvami vnútra a financií, pričom neboli dotknuté právne predpisy o majetku skonfiškovanom a o majetku získanom na účely pozemkových reforiem v zmysle § 31 ods. 2 zák. č. 279/1949 Zb.. Poľnohospodársky majetok však národné výbory nemali v trvalej správe, teda im mohol byť zverený len do dočasnej správy v zmysle vyhl. č. 507/1950 Ú.v.. Do trvalej správy národných výborov mohol prejsť až po 1.septembri 1959 v zmysle vyhl. č. 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem. Preto v prípade zapísania takýchto pozemkov v pozemkovej knihe na československý štát v správe ONV - odborov poľnohospodárstva; národné výbory ich mali k 24.11.1990 iba v dočasnej správe, preto neprešli do vlastníctva obcí. Do trvalej správy mohol byť zverený národným výborom poľnohospodársky majetok ústredným úradom, najmä Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy alebo keď po 1. septembri 1959 prešiel do ich správy podľa vyhl. č. 158/1959 Ú.v.. Takéto prevody však boli zaznamenané v pozemkovej knihe s odkazom na § 3 citovanej vyhlášky, pričom v prejednávanej veci takýto zápis v PKV nie je. Vo veci prechodu majetku štátu na obce žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru (rozhodnutia NS SR sp. zn. MCdo/55/01, MCdo/56/01, 4 Cdo/46/01, 2Cdo/l15/02, 2Cdo/48/2005 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/285/2013-193).

IV. Vyjadrenie pribratého účastníka Slovenský pozemkový fond.

15. Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) bol podľa § 33 SSP do konania pribratý uznesením pod sp. zn. 6S/54/2015-23 zo 16.02.2017, ktorý sa vyjadril k žalobe podaním z 12.06.2017, doručeným súdu dňa 19.06.2017 s tým, že v administratívnom konaní bolo preukázané, že predmetné pozemky prešli do vlastníctva štátu na základe viacerých konfiškačných rozhodnutí podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení nar. č. 64/1946 Sb., ktorým sa mení nariadenie o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa.

16. Pribratý účastník poukázal a citoval vyhl. č. 158/1959 U.v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, v spojení s vládnym nariadením č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku a vyhl. č. 205/1958 Ú.l. (U.v.), ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o správe národného majetku, na ust. § 31 ods.2 zák. č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov, na § 6 ods. 6 Vládneho nariadenia č. 90/1950 Zb. o správe národného majetku národnými výbormi, na § 2 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, na § 65 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1 vyhl. č. 119/1988 o hospodárení s národným majetkom.

17. Podľa pribratého účastníka, zo žiadneho logického výkladu príslušných ustanovení zák. č. 138/1991 Zb. nevyplýva, že predmetné nehnuteľnosti poľnohospodárskeho charakteru prešli do vlastníctva obce titulom práva hospodárenia národných výborov. Právo hospodárenia národných výborov, ktoré je predpokladom prechodu vlastníctva štátu na obec, nemožno považovať zápis správy majetku štátu v prospech ONV v pozemkovej knihe bez preukázania trvalého hospodárenia národným výborom k 24.11.1990, t.j. ku dňu účinnosti zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Navyše, takýto zápis správy ONV k predmetným nehnuteľnostiam v pozemkovej knihe vykonaný nehol, pričom posledný zápis vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam bol v prospech pôvodných vlastníkov.

18. Keďže žalobca v konaní ROEP nepreukázal žiadnym spôsobom - relevantnou verejnou či inou listinou (hospodárska zmluva, resp. nájomná zmluva), že právo hospodárenia skutočne vykonával podľa príslušných ustanovení vyhl. č. 119/1988 o hospodárení s národným majetkom, resp., že by mu právo hospodárenia patrilo podľa iných právnych predpisov, preskúmavané rozhodnutie a rozhodnutie správneho orgánu nižšieho stupňa, považuje za zákonné v celom rozsahu, nakoľko boli vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku a zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Žalobu navrhol zamietnuť. Zároveň poukázal na aktuálne rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v obdobných právnych veciach sp. zn. 2S/50/2015-52 zo dňa 15.06.2016 a sp. zn. 2S/44/2015-30 zo dňa 21.09.2016.

V. Administratívne konanie.

19. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava doručilo dňa 07.03.2014 Komisii ROEP v k. ú. P. námietku č. MAGSSNM 35953/2014 pod č. 44593, proti návrhu registra týkajúcu sa zápisu vlastníckeho práva v prospech Slovenská republika v podiele 1/1, v správe Lesy Slovenskej republiky, š.p. (IČO: 36 038 351) a pri citovaných pozemkoch žiadal o zmenu vlastníka v prospech Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy z dôvodu, že ide o pozemky konfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb., pričom s týmito ako neprideleným konfiškátom podľa vyhl. č. 158/1959 Ú.v. nakladal príslušný národný výbor, ktoré podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí prešli do vlastníctva Hlavného mesta SR Bratislavy.

20. Katastrálny odbor prešetril návrh registra týkajúci sa určenia vlastníckeho práva k špecifikovaným pozemkom ako aj skutočnosti uvedené v námietke a zistil, že citované pozemky, ktoré sú predmetom konania v registri obnovenej evidencie pozemkov sú pozemky konfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. SNR, prípadne konfiškačného výmeru L-179/48-74/75 z 11.6.1948 a vyhlášky Ministerstva financií č. 353/1952 Ú.v. a ako konfiškáty sa stali majetkom štátu, v správe príslušného národného výboru podľa vyhl. č. 158/1959 Ú.v.. Citované pozemky boli v súlade so zák. č. 229/1991 Zb., zák.č. 61/1977

Zb. a zák. č. 326/2005 Z.z. v konaní o návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov prešetrené a zapísané na vlastníka Slovenská republika v podiele 1/1.

21. Pri prešetrovaní údajov katastrálny odbor zistil, že pozemky registra E-KN, ktoré sú predmetom rozhodnutia o námietke, neboli delené hranicou druhu pozemku, preto podelil jednotlivé pozemky na nové podlomenia a následne v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa druhov pozemkov, určil správcu majetku štátu Okresný úrad Bratislava, Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky, š.p..

22. Delenie pozemkov podľa druhu pozemku, podlomenie parcelných čísiel a určenie správcu majetku štátu bolo vykonané podľa §13 ods. 3 písm. f) metodického návodu na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov, podľa ktorého, ak sú pôvodné nehnuteľnosti (pozemky) vo vlastníctve štátu rozdelené hranicami parciel druhov pozemkov v registri C tak, že pôvodná nehnuteľnosť bude v správe viacerých správcov (Slovenský vodohospodársky podnik, Železnice SR, SPF, štátna organizácia lesného hospodárstva, ....), je potrebné ju rozdeliť a prideliť každej časti samostatné parcelné číslo s druhom pozemku podľa registra C. (Ak hranice parciel druhov pozemkov podľa registra C vytvárajú viac častí pôvodnej nehnuteľnosti pre jedného správcu, pôvodná nehnuteľnosť sa nedelí). Záznam merania zmien sa nevyhotovuje. Na základe uvedeného metodického návodu, žalovaný určil, v rozhodnutí špecifikovaným pozemkom, správcu majetku štátu. Okresný úrad Bratislava podľa § 1, § 2, §5 ods. 1) zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, u ktorých druh pozemku je nepoľnohospodárska pôda s titulom nadobudnutia konfiškované podľa nar. 104/1945 Sb. v znení nar. 64/1946 Sb., rozhodnutie č. K- 179/1948 z 11.06.1948 - ROEP/142, rozhodnutie č. K- 211/1948 zo 16.06.1948 - ROEP/150, rozhodnutie č. 2744/a,b/1946 zo 06.11.1946 - ROEP/143, rozhodnutie č. K- 177/1948 z 22.06.1948 - ROEP/148, rozhodnutie č. K- 178/1948 z 22.06.1948

- ROEP/149, rozhodnutie č. K-180/1948 z 23.06.1948 - ROEP/151, rozhodnutie č. K-171/1948 z 11.06.1948 - ROEP/158, konfiškačný výmer č. 127584-IX/1-1947 z 15.04.1947, konfiškačný výmer L-179/48-74/75 z 11.06.1948, rozhodnutie č. 2795/a,b/46-l zo 07.11.1946 - ROEP/153, Lesy Slovenskej republiky, š.p. podľa § 1 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, § 50 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch s titulom nadobudnutia konfiškované podľa nar. 104/1945 Sb. v znení nar. 64/1946 Sb., rozhodnutie č. K-179/1948 z 11.06.1948 - ROEP/142, rozhodnutie č. K-211/1948 zo 16.06.1948 - ROEP/150, rozhodnutie č. 2744/a,b/1946 zo 06.11.1946 - ROEP/143, rozhodnutie č. K-175/1948 z 11.06.1948- ROEP/157, rozhodnutie č. K-180/1948 z 23.06.1948 - ROEP/151, rozhodnutie č. K-171/1948 z 11.06.1948-ROEP/158, konfiškačný výmer L-179/48-74/75 z 11.06.1948, rozhodnutie č. 2795/a,b/46-I zo 07.11.1946 - ROEP/153, Slovenský pozemkový fond podľa § 1 ods. 1, § 17 ods. 1 zák.č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov s titulom nadobudnutia konfiškované podľa nar. 104/1945 Sb. v znení nar. 64/1946 Sb., rozhodnutie č. K- 179/1948 z 11.06.1948 - ROEP/142, rozhodnutie č. K- 211/1948 zo 16.06.1948 - ROEP/150, rozhodnutie č. 2744/a,b/1946 zo 06.11.1946 - ROEP/143, rozhodnutie č. K-180/1948 z 23.06.1948 -ROEP/151, rozhodnutie č. K-171/1948 z 11.06.1948 - ROEP/158.

23. Dňa 24.10.2014 zasadala komisia ROEP pre katastrálne územie P., ktorá v zápisnici 3/2014 námietku žalobcu č.NAGSSNM 35953/2014 pod č.44593 vybavila s tým, keďže Hlavným mestom SR Bratislava nebolo preukázané právo hospodárenia, pozemky budú zapísané podľa druhu pozemku.

VI. Právne posúdenie žaloby.

24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

25. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku O.s.p. (zák.č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom SSP. Obidva tieto

zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

26. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

29. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

30. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“).

31. Podľa § 1 ods. 5 zák. č. 180/1995 Z.z., predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (ďalej len „pozemok“), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.

32. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z., podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.

33. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z.z., správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje.

34. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z., správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z návrhu registra. Ak komisia nezačne doručovať výpisy z návrhu registra do siedmich dní odo dňa uverejnenia návrhu registra, výpisy z návrhu registra doručí správny orgán.

35. Podľa § 7 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z.z., správny orgán zašle námietky komisii do 15 dní od uplynutia lehoty uvedenej v § 7 ods. 2. Námietky posúdi komisia do 30 dní od doručenia správnym orgánom, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté, a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a svoje stanovisko zašle správnemu orgánu do 15 dní odo dňa ich prerokovania na zasadnutí komisie; ak komisia v tejto lehote stanovisko nezašle, správny orgán rozhodne aj bez stanoviska komisie. Proti rozhodnutiu o schválení registra nie je možné podať odvolanie. Obdobne sa postupuje v prípade návrhov podľa § 11 až 12. Rozhodnutie o schválení registra sa doručuje verejnou vyhláškou.

36. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

37. Podľa § 3 písm. c) zák. č. 138/1991 Zb., vlastníctvom obce sa nestáva nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu účinnosti osobitného predpisu v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie, s výnimkou toho nehnuteľného majetku, ktorý prechádza do vlastníctva obcí podľa § 15a.

38. Podľa § 65 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, právo hospodárenia s národným majetkom vykonáva zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži.

39. Podľa § 4 ods. 1 veta prvá vyhl. č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom, právo hospodárenia s vecami, ktoré sú súčasťou národného majetku, patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak.

40. Podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 119/1988 Zb., nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom okrem budov a stavieb, pri ktorých nie je záujem, aby zostali v celospoločenskom vlastníctve, sa môže bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym (ďalej len "trvalý užívateľ").

41. Podľa § 1 vyhl. č. 158/1959 Ú.v., pôdohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku alebo podľa predpisov o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a ani nie je v správe organizácií štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok, a to podľa predpisov o správe národného majetku [vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku, vyhláška č. 205/1958 Ú.l. (Ú.v.), ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o správe národného majetku].

42. Podľa § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v., výkonný orgán okresného národného výboru ihneď zistí majetok, ktorý podľa tejto vyhlášky spravujú okresné národné výbory a pri nehnuteľnom majetku navrhne pozemno-knižnému súdu pozemno-knižné usporiadanie s odvolaním sa na túto vyhlášku.

43. Podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 119/1988 Zb., nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom okrem budov a stavieb, pri ktorých nie je záujem, aby zostali v celospoločenskom vlastníctve, sa môže bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym (ďalej len "trvalý užívateľ").

VII. Závery správneho súdu.

44. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť

postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

45. Súd sa zaoberal námietkou žalobcu, podľa ktorého pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb., ku ktorým mal právo hospodárenia národný výbor, mali prejsť do vlastníctva žalobcu.

46. Podľa názoru súdu, však nemožno vychádzať len z gramatického výkladu ust. § 2 ods.1 zák.č. 138/1991 Zb., ktoré výslovne nerozlišuje právo hospodárenia národného výboru z hľadiska trvalej alebo dočasnej správy, avšak prioritne treba vychádzať zo zmyslu a účelu zákona. Správny súd sa zameral na výklad ust. § 2 ods. 1 zák.č. 138/1991 Zb. s tým, či pojem právo hospodárenia v sebe zahŕňa iba pojem trvalá správa, alebo ide o správu ako takú, teda nielen správu trvalú, ale aj správu dočasnú. Predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí je vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t.j. k účinnosti zák.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení k 24.11.1990. V právnej teórii ako aj v judikatúre súdov existujú dva protichodné názory na výklad pojmu právo hospodárenia, na ktoré poukázali účastníci tohto konania. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou vyslovenou v judikatúre súdov, na ktorú poukázal žalovaný (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/55/01, MCdo/56/01, 4 Cdo/46/01, 2Cdo/115/02, 2Cdo/48/2005, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/285/2013-193, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 44/2015) a má zato, že je potrebné rozlišovať medzi dočasnou správou majetku a hospodárením.

47. Zák.č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov konštituoval správu národného majetku národnými výbormi, avšak týmto neboli dotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom, ako vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo 46/01 z 25.09.2002. Preto poľnohospodársky majetok národné výbory nemali v trvalej správe, mohol im byť zverený len do dočasnej správy podľa zák.č. 507/1950 Zb.. Do trvalej správy národných výborov mohol takýto majetok prejsť až po 01.09.1959 v zmysle vyhl. č. 158/1959 Ú.v.. V prípade pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania, nie je v pozemkovej knihe žiadny zápis o trvalej správe národného výboru k predmetnému majetku, ktorý by sa odvolával na § 3 vyhl. č. 158/1959 Ú.v..

48. Inštitút práva hospodárenia s národným majetkom upravoval ku dňu 24.11.1990 Hospodársky zákonník a vyhl. č. 119/1988 Zb., ktorá v § 4 stanovila, že právo hospodárenia patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak. Preto národným výborom mohlo patriť právo hospodárenia len v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 1 vyhl. č. 119/1988 Zb., o čom žalobca v správnom konaní nepredložil žiadne dôkazy.

49. Rozdiel medzi dočasnou správou majetku a hospodárením spočíva v tom, že pod dočasnou správou sa chápe iba činnosť smerujúca k ochrane a udržiavaniu zvereného majetku, zatiaľ čo pod pojmom hospodárenie sa chápe aj účelné využívanie majetku na jeho hospodársky účel, pričom toto využívanie smeruje k jeho zveľaďovaniu a zisku. Preto súd je názoru, že hospodárenie je možné iba v režime trvalej správy, za splnenia podmienky, že účel zvereného majetku je v súlade s predmetom činnosti správcu. V prípade pozemkov ako majetku v dočasnej správe národného výboru nie sú splnené podmienky pre prechod vlastníctva ex lege do majetku obce (právny názor Krajského súdu v Bratislave v rozsudku sp. zn. 14Co/363/2012 zo dňa 27.05.2014).

50. Z administratívneho spisu, v rámci správneho konania bolo preukázané, že pozemky špecifikované v rozhodnutiach správnych orgánov prvostupňového aj odvolacieho správneho orgánu, boli v pôvodných pozemkovoknižných vložkách zapísané v prospech Československého štátu - Obvodný národný výbor v Bratislave - Petržalka alebo na pôvodných vlastníkov.

51. Krajský súd je názoru, že vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam nemožno odvodzovať zo zápisu v pozemkovoknižnej vložke bez preukázania trvalého hospodárenia národným výborom, nakoľko pre prechod vlastníctva na obec sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok,

ktorými sú vlastníctvo Slovenskej republiky k dotknutému majetku a existencia práva hospodárenia národného výboru k 24.11.1990. A keďže žalobca nepreukázal, že by ku dňu nadobudnutia účinnosti zák.č. 138/1991 Zb. vykonával právo hospodárenia k predmetným pozemkom, tieto neprešli do vlastníctva obce podľa zák. č. 138/1991 Zb..

52. Námietky žalobcu uvedené v odseku 6. tohto rozhodnutia súd vyhodnotil ako nedôvodné a plne sa stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného uvedenú v odsekoch 21. a 22. tohto rozhodnutia i s dôrazom na skutočnosť, že hoci ako vyplýva zo zápisnice komisie ROEP pre katastrálne územie P. z 24.10.2014, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, že Slovenský pozemkový fond nedoložil listinu o odovzdaní pozemkov do trvalého užívania a Lesy SR, š.p. informovali správny orgán, že predmetné pozemky nemajú zahrnuté v spravovaní lesných dielcov, uvedené nemalo vplyv na rozhodnutie správneho orgánu, opäť s dôrazom na fakt, že žalobca nepreukázal ku dňu účinnosti zák.č. 138/1991 Zb., t.j. k 24.11.1990, že vykonával právo hospodárenia k predmetným pozemkom.

53. Námietku zástupkyne žalobcu vznesenú až na súdnom pojednávaní dňa 13.09.2018, doloženú neoznačenou a neoverenou katastrálnou mapou a snímkou z google map s tým, že ide o zmiešané pozemky teda aj stavebné, keďže niektoré sa nachádzajú pod komunikáciou Viedenská cesta - D1, čím správny orgán prideľoval kultúru pozemkom bez toho, aby zistil aktuálny stav, správny súd vyhodnotil ako podanú po zákonom stanovenej lehote a podporne aj ako účelovú, irelevantnú, keďže ako v odsekoch 45. až 48. a 50. tohto rozhodnutia súd vyslovil jednoznačný právny názor, že žalobca nepreukázal v rámci správneho konania trvalé hospodárenie predmetnými pozemkami národným výborom k 24.11.1990. Procesne súd vyhodnotil uvedenú námietku ako doplnenie žalobných dôvodov podľa § 183 SSP, ktoré spadajú pod prekluzívnu lehotu ustanovenú v § 181 ods.1 SSP, ktorú podľa § 181 ods. 4 SSP nemožno odpustiť. Rozhodnutie správneho orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 02.02.2015, správna žaloba mala byť podaná najneskôr do 02.04.2015 a keďže k doplneniu žalobných dôvodov došlo až na pojednávaní dňa 13.09.2018, bolo vykonané oneskorene, po zákonom stanovenej lehote.

54. Keďže žalobca v správnom konaní nepreukázal, že ku dňu účinnosti zák. č. 138/1991 Zb. vykonával právo hospodárenia k predmetným pozemkom, tieto neprešli do vlastníctva obce podľa zákona o majetku obcí, preto zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností bol vykonaný správne, v prospech Slovenskej republiky.

55. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

VII. Trovy konania.

56. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 a § 169 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému ako i pribratým účastníkom žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnili (ide o orgány štátnej správy), preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

57. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).