Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-46-2018.pdf
PDF · 92.53 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/46/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P.O.Box 205, proti žalovanej L. T.Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v E., J. E. XXXX/XX, o zaplatenie 429,46 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. 10Csp/358/2016-48 zo dňa 24.10.2017 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice-okolie ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi 213,87 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 213,87 € od 20.02.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2.V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku sa svojou žalobou na súde domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 429,46 € s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 20.2.2014 do zaplatenia titulom nesplatenej pôžičky poskytnutej žalovanej v celkovej výške 922,80 € dňa 29.10.2012 na žiadosť žalovanej. V tejto zmluve o pôžičke sa žalovaná zaviazala dlh uhrádzať vo výške 39,57 € mesačne v 24 splátkach, avšak svoju povinnosť si neplnila, čím sa dostala do omeškania. Žalovaná uhradila len sumu 486,13 €, a preto dlžná suma predstavuje žalovanú sumu s príslušenstvom. V priebehu konania bola pohľadávka postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave.
3.Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a vec právne posúdil v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ale aj podľa zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zistil, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 700 €, ktorý žalovaná aj začala čerpať. Úhrady na tento úrok žalovaná vykonala v sume 486,13 €. Súd preskúmal dohodnuté úroky z úveru (pôžičky) a zistil, že sú v rozpore s dobrými mravmi. Porovnal ich so zverejnenými priemernými úrokovými sadzbami uvedenými na webovom sídle Národnej banky Slovenska, ktoré poskytovali banky pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období, kedy bola zmluva o pôžičke uzavretá a zistil, že v kategórii Nové úvery pre domácnosti pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov činila úroková sadzba hodnotu 11,57% ročne. V predmetnej zmluve však bola dohodnutá ročná úroková sadzba 32%, čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi a vzhľadom na
ust. § 11 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje sa zmluva za bezúročnú a bez poplatkov, pretože odporuje dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka a nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný a o takýto stav pôjde aj vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1M Cdo/1/2009 zo dňa 31.7.2009). Poukázal aj príkladmo na rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky (Krajský súd Prešov sp.zn. 3Co/114/2014) s tým, že dospeli k záveru, že prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, pretože sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za takýchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.
4.Súd preto priznal žalobcovi len nesplatenú čiastku istiny bez úveru a bez poplatkov vo výške 213,87 €, avšak vzhľadom na § 57 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. priznal z tejto sumy aj úroky z omeškania v zákonnej výške.
5.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP a vzhľadom k tomu, že žalobca bol vo veci len čiastočne úspešný, pričom pomer úspechu a neúspechu je skoro rovnaký, a preto súd rozhodol, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
6.V zákonnej lehote proti zamietavému výroku rozsudku a proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods.1 písm. h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť aj sumu 215,59 €, úrok z omeškania vo výške 8,25% z tejto sumy od 20.2.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovanej bol totiž poskytnutý úver vo výške 700 €, ktorý mala zaplatiť v pravidelných 24 mesačných splátkach po 38,45 € a tak navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úver vo výške 32% a celková čiastka, ku ktorej zaplateniu sa žalovaná zaviazala predstavovala 922,80 €. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie vo RPMN vo výške 32%, čo je zhodné s dojednanou úrokovou sadzbou a výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške 1.500 € so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy Ministerstvom financií SR v súlade s ust. § 21 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. za druhý štvrťrok 2012 so stavom ku dňu 30.6.2012 predstavovala 45,60% tak ako je táto hodnota uvedená v úverovej zmluve. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods.1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkom zmluvného vzťahu. Výška dojednanej odplaty v tomto prípade predstavuje 32% a neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods.1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. platného a účinného od 1.9.2014. Napriek tomu, že uvedené pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti, zastáva odvolateľ názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výške dvojnásobku priemernej RPMN za akceptovateľnú, v takom prípade výška dojednanej odplaty dojednaná v predmetnej úverovej zmluvy nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Dojednaná odplata 32% za úver nepresahuje dvojnásobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v súhrnných informáciách o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za druhý štvrťrok 2012, pričom so stavom ku dňu 30.6.2012 to bolo vo výške 19,12%. Zároveň nepresahuje dvojnásobok priemernej výšky RPMN zverejnenej Ministerstvom financií SR v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za druhý štvrťrok 2012 so stavom ku dňu 30.6.2012 vo výške 45,60% pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je teda primeraná v súlade so zákonom, ale aj s dobrými mravmi.
7.Zo strany žalovanej vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnuté výroky rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13. septembra 2018, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.
9. Odvolateľ použil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
10.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolací dôvod nie je naplnený. Nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.
11. Odvolacie námietky odvolateľa boli v prevažnej väčšine už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje a na zvýraznenie správnosti rozhodnutia dodáva:
13. Od 1.6.2010 bola urobená zmena v Občianskom zákonníku v § 53 ods. 6, z ktorého vyplýva, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie odplata podstatne prevyšovať obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v rámci novelizácie uvedeného zákonného ustanovenia bolo navrhované úplné iné znenie tohto zákonného ustanovenia a to tak ako bolo v konečnom dôsledku prijaté. V súvislosti aj s novelizáciou zákona o spotrebiteľských úveroch bol zákonom č. 129/2010 zrušený administratívny strop odplaty pri spotrebiteľských úveroch spolu so zrušením zákona č. 258/2001 Z.z.. Napokon prijaté znenie ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka bolo odôvodnené tým, že ide o upresnenie údajovej bázy - ukazovateľa z ktorého sa vychádza pri poskytovaní primeranosti odplaty za spotrebiteľský úver. Túto údajovú bázu pokiaľ ide o výšku odplaty, lehoty splatnosti, spôsob zabezpečenia, objemy poskytnutých úverov na finančnom trhu poskytnutú hlásenia zverejňované štvrťročne Ministerstvom financií SR na základe hlásených subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Takýmto spôsobom bolo referenčné kritérium, podľa ktorého sa mohla posudzovať primeranosť zo sektoru bánk prenesená na sektor finančného trhu ako taký, teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom, a to pri absencii akýchkoľvek pravidiel odplaty a jej stropu. To však neznamená, že by súd aj v takomto prípade nemal možnosť posudzovať aj takýto úverový vzťah, ktorý sa dotýka uvedených úrokov v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v spojení aj s § 3 Občianskeho zákonníka. Bolo preto možné aj v danej veci na základe ustálenej judikatúry pristúpiť k posudzovaniu odplaty založenej na referenčnej báze odplaty požadovanej bankami u spotrebných úveroch v obdobných prípadoch (napr. rozhodnutie Krajského súdu Bratislava 14Co/262/2014 z 15.3.2016).
14. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júna 2014 v § 10d ods. 1 vl. nar. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Záväzkový vzťah v tomto prípade vznikol na základe zmluvy zo dňa 2.2.2010, preto neobstojí argument žalobcu v odvolaní ohľadne ustanovenia § 1a ods. 1 cit. vyhl..
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, preto mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol a úspešnej žalovanej trovy nevznikli.
17. V závere považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že dňom 17.2.2018 došlo k zmene obchodného mena žalobcu, ako to vyplýva z Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vl. 26033/ B, oddiel Sro, čo sa premietlo v jeho označení v záhlaví tohto rozsudku.
18.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).