Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/50/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobkyne: G.. R. E., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XX, XXX XX R., zastúpenej AK NOVIKMEC s.r.o., so sídlom Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 868 701, proti žalovaným: 1/ G.. G. E., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XX, XXX XX R., 2/ G.. G. E., U.. XX.XX.XXXX, R. XX E. N., G., U. XXXXX, Z., obaja zastúpení JUDr. Janou Švantnerovou, advokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 9, 085 01 Bardejov, IČO: 36164038, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/118/2010-164 zo dňa 3.5.2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/.

Žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100%.

Zrušuje rozsudok vo vzťahu k žalovanej 2/, vrátane výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa podanou žalobou pôvodne domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.2.2009 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a pôvodne žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol byt č. X na X poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX/XX na Z.M.. D. v R. s podielom na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku v podiele XXXX/XXXXXX, zapísanej Správou katastra R. pod č. H. XXX/XXXX. Po zmene žaloby pripustenej uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 27.11.2017 sa žalobkyňa domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu vo veľkosti 1 k celku a prináležiacich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku. Súd pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby, po pripustenej zmene žaloby, skúmal aktívnu vecnú legitimáciu a pasívnu vecnú legitimáciu, pričom nedostatok vecnej legitimácie či už na strane žalujúcej alebo žalovanej znamená, že žalobe nemožno vyhovieť. V konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má pasívnu vecnú legitimáciu ten, o koho právo v konaní ide, alebo aj ten, koho právnej sféry sa sporné právo týka, teda ak sa právo dotýka jeho právnej sféry a ním požadované určenie preto môže ovplyvniť jeho právne postavenie. Keďže na LV č. XXXX, kat. úz. R. je ako výlučná vlastníčka predmetného bytu zapísaná iba žalovaná 2/ a žalobkyňa sa domáha určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1, takéto určenie sa dotýka práva žalovanej 2/, keďže sa dotýka jej práv ako vlastníčky sporného bytu a žalobkyňou požadované určenie môže ovplyvniť jej postavenie ako výlučnej vlastníčky bytu. Žalobkyňa žalobou (po pripustenej

zmene žaloby) zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalovanej 2/ ako vlastníčky bytu. Táto žaloba sa týka jej vecných subjektívnych práv vyplývajúcich z hmotného práva a z uvedeného dôvodu je žalovaná 2/ pasívne vecne legitimovaná v tomto spore. Z uvedeného však zároveň vyplýva, že žalovaný 1/ po zmene žaloby už nie je pasívne vecne legitimovaným v tomto spore, keďže zmenená žaloba nezasahuje do jeho práv. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu voči žalovanému 1/ pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane zamietol. Pokiaľ ide o žalobu vo veci samej, tak žalobkyňa svoju žalobu postavila na právnej argumentácii, že byt č. X na Ul. D. XX v R. patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže bol zakúpený za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. žalobkyne a žalovaného v 1/, a to zo spoločných finančných prostriedkov manželov. A keďže nedošlo k vyporiadaniu rozvodom zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ani rozhodnutím súdu na návrh niektorého z manželov podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka došlo k vyporiadaniu zo zákona tak, že nehnuteľnosti, t.j. aj predmetný byt, sú v podielovom spoluvlastníctve manželov a že podiely obidvoch sú rovnaké. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že manželstvo žalobkyne a žalovaného 1/ bolo uzatvorené dňa 22.7.1989 a zaniklo rozvodom manželstva dňa 17.8.2009. Zároveň bolo preukázané, že výlučne žalovaný 1/ ako kupujúci uzavrel dňa 24.6.2002 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol byt č. X na Ul. D. XX v R.. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Medzi stranami bolo sporné, z akých finančných prostriedkov bol predmetný byt zakúpený. Žalobkyňa tvrdila, že na kúpu bytu č. X na Ul. D. XX v R. boli použité finančné prostriedky, ktoré získali ako manželia za predaj ich prvého bytu, a to družstevného bytu na Z.M.. I.. M.. E. XX (na H.), avšak súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že uvedené tvrdenie je v rozpore so závermi vykonaného dokazovania, a to predovšetkým s časovou následnosťou jednotlivých právnych úkonov. Z dokazovania totiž vyplynulo, že kúpna cena za byt na Z.M.. D. XX v R. bola vyplatená v zmysle kúpnej zmluvy dňa 24.6.2002, t.j. pri podpise zmluvy, pričom finančné prostriedky v súvislosti s predajom družstevného bytu žalovaný 1/ prevzal až dňa 7.10.2002, a teda uvedené finančné prostriedky nemohli byť použité na vyplatenie kúpnej ceny za byt na Z.M.. D. XX, keďže táto bola vyplatená už v mesiaci jún 2002. V tejto súvislosti súd uviedol, že právna zástupkyňa žalovaných, ako aj matka žalovaného 1/ zhodne tvrdili, že na kúpu bytu na Ul. D. boli použité aj finančné prostriedky získané z predaja družstevného bytu na H., avšak uvedené tvrdenia boli vyvrátené časovou následnosťou jednotlivých úkonov, pričom boli aj v rozpore so závermi výsluchu žalovaného 1/ na pojednávaní konanom dňa 22.7.2011, ako aj jeho skutkovými tvrdeniami na pojednávaní dňa 3.4.2018. Naproti tomu žalovaný 1/ tvrdil, že byt č. X na Ul. D.Á. XX v R. kúpil za svoje výlučné finančné prostriedky, ktoré mu poskytli ako pôžičku jeho rodičia, keďže v čase jeho kúpy ako manželia nedisponovali finančnými prostriedkami na jeho kúpu. Uvedené bolo preukázané svedeckou výpoveďou matky žalovaného 1/, pričom samotná žalobkyňa nepoprela tvrdenie žalovaného 1/, že ako manželia nedisponovali finančnými prostriedkami na kúpu bytu na Ul. D. XX. Aby vec nadobudnutá za trvania manželstva patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 143 Občianskeho zákonníka, musí byť obstaraná za finančné prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. V tomto prípade, by predmetný byt patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj keď podľa kúpnej zmluvy bol jeho nadobúdateľom iba žalovaný 1/, ak by kúpna cena za byt bola vyplatená, a to aspoň z časti, z finančných prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Z vykonaného dokazovania však nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, aby na jeho kúpu boli použité finančné prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Na základe uvedeného súd uzavrel, že predmetný byt kupoval výlučne žalovaný 1/ za svoje výlučné finančné prostriedky, ktoré mu formou pôžičky poskytli jeho rodičia, a teda predmetný byt bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/. Keďže z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, aby byt č. X na Ul. D. XX v R. patril do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/, súd zamietol žalobu aj voči žalovanej 2/, keďže žalobkyňa sa v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka nemohla stať podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu, keďže nebola jeho bezpodielovou spoluvlastníčkou. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 s tým, že žalovaní 1/ a 2/ mali plný úspech vo veci, preto im súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1 písm. f) ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h) ).

4. Žalobkyňa poukázala na časové súvislosti konania, z ktorých je viac než evidentné, že exmanžel žalobkyne G.. G. E. už v čase pred rozvodom vykonal právny úkon bez súhlasu jeho manželky a previedol byt na svojich rodičov G.. G. E. a Q. E.. Prevod bytu sa vykonal na podklade zastretého právneho úkonu, čo potvrdila svedkyňa Q. E. na pojednávaní dňa 3.4.2018. Podľa žalobkyne súd na základe vykonaného dokazovania nesprávne skutkovo vyhodnotil tvrdenia tak, ako sú uvedené v bode 43 - 47, tieto tvrdenia následne podriadil pod nesprávnu právnu normu, v dôsledku čoho nesprávne rozhodol z dôvodu, že pôžička poskytnutá počas trvania manželstva sa považuje za záväzok len toho manžela, ktorému bola poskytnutá, avšak ak z tejto pôžičky bola zakúpená vec, tá sa stáva majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to aj za predpokladu, ak by účastníkom kúpnej zmluvy bol len jeden z manželov, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že v presne neurčenom čase boli poskytnuté peňažné prostriedky vo forme pôžičky zo strany rodičov žalovaného 1/, tie ako z dokazovania vyplynulo boli v sume 480.000,- Sk vrátené rodičom žalovaného 1/, čo potvrdila aj Q. E. aj G. E., avšak za peniaze z pôžičky bol nadobudnutý spoločný majetok obidvoch manželov. Pôžička sa teda spravuje ustanoveniami občianskeho zákonníka o záväzkových vzťahoch, pričom pôžička bola vrátená aj z prostriedkov manželky z predaja bytu na H., no byt na D. tým patril do BSM obidvoch manželov. Peniaze z pôžičky nie sú žiadnym z príjmov uvedených v negatívnom výpočte toho čo nepatrí do BSM. Nemožno sa teda stotožniť so závermi súdu, nakoľko po vykonaných dôkazoch ich nesprávne vyhodnotil. Súd nevyhodnotil to, že pôžička bola poskytnutá jednému z manželov za trvania manželstva, za trvania manželstva sa majetková hodnota pôžičky zmenila na inú majetkovú hodnotu - t.j. manželia za peniaze kúpili byt, pričom následne boli peniaze vo výške najmenej 87% pôžičky vrátené z prostriedkov z predaja bytu na H..

5. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že určí, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných Okresným úradom R. katastrálnym odborom ako byt č. X na X. poschodí vo vchode XX bytového domu súp. číslo XXXX postaveného na parcele CKN č. XXXX/X vo veľkosti 1/2 k celku a prináležiacich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely CKN č. XXXX/X zast. pl. a nádvoria o výmere 418 m2 vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX s tým, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne, nakoľko súd prvej inštancie vykonané dôkazy riadne vyhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym zisteniam, ktoré mu slúžili v konečnom rozhodnutí a odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) je absolútne vylúčený, nakoľko poukazujú na to, že žalobkyňa podala žalobu - pôvodne o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a následne sa v priebehu konania začala domáhať - zmenou žaloby - o určenie, že je podielová spoluvlastníčka, pričom bolo potrebné riešiť otázku aktívnej a pasívnej legitimácie, čo žalobkyňa právne neuniesla. Taktiež poukazujú aj na to, že v tejto veci ide o určenie, či tu právo je alebo nie je, a preto podľa ich názoru mala žalobkyňa preukázať v prvom rade naliehavý právny záujem, čo nepreukázala.

7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

8. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

9. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom

spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

10. Občiansky zákonník formou bezpodielového spoluvlastníctva upravuje spoločenstvo vlastníckych práv manželov k veciam, ktoré nadobudli počas trvania manželstva. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci. Tým sa odlišuje od podielového spoluvlastníctva, v ktorom miera účasti spoločníkov na právach a povinnostiach z neho vyplývajúcich je vyjadrená číselnými podielmi. Bezpodielovosť účasti na výkone spoluvlastníckych práv a povinností je preto jedným z pojmových znakov tohto spoluvlastníctva medzi manželmi. Ďalším je zásada rovnoprávnosti manželov a zásada spoločnej a rovnakej účasti na nadobúdaní práv.

11. Vznikom manželstva vzniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ku všetkému, čo môže byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby a čo manželia, resp. niektorý z nich, nadobudli za trvania manželstva okrem výnimiek uvedených v ustanovení § 143 a 143a. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom (kúpnou zmluvou, spracovaním, vydržaním a pod.) za trvania manželstva, s výnimkou a) vecí získaných dedičstvom, b) vecí získaných darovaním, c) vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a d) vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Z toho vyplýva, že z bezpodielového spoluvlastníctva zákon vyníma veci, v prípade ktorých je namieste, aby so zreteľom na spôsob ich nadobudnutia alebo účel, tvorili oddelený (samostatný) majetok manželov.

12. Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedôjde k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo vyporiadané rozhodnutím súdu platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva, o ostatných hnuteľných a nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

13. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa sa podanou žalobou pôvodne domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.2.2009 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a pôvodne žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol byt č. X na X poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX/XX na Ul. D. v R. s podielom na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku v podiele XXXX/XXXXXX, zapísanej Správou katastra R. pod č. H. XXX/XXXX. Po zmene žaloby pripustenej uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 23.1.2018 sa žalobkyňa domáha určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu vo veľkosti 1 k celku a prináležiacich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku.

14. Taktiež bolo preukázané, že kúpnou zmluvou uzavretou dňa 24.6.2002 medzi K. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX R. ako predávajúcou a G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. E. XX, XXX XX R. ako kupujúcim došlo k prevodu a/ bytu č. X na X. poschodí bytového domu č. XX na Ul. D. v R., čís. súp. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. R., b/ spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX a c/ spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. číslo XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 418 m2, čo činí z celkovej zastavanej plochy 15,55 m2.

15. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 20.2.2009 medzi G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.U. XXXX/XX, XXX XX R. ako predávajúcim a G.. G. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX R. a Q. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX R. ako kupujúcimi došlo k prevodu a/ vlastníctva bytu č. X na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX na Ulici D. XXXX/XX H. R., b/ spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu na Ul. D. XXXX/XX v R. spojeného s vlastníctvom bytu vo veľkosti XXXX/XXXXXX a c/ spoluvlastníckeho podielu na parcele číslo 1184/4

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 418 m2.

16. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 31.7.2009 č.k. XC/XX/XXXX-XX. bolo rozvedené manželstvo G.. G. E., nar. XX.XX.XXXX a G.. R. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu R. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.8.2009.

17. Z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 5.6.2013 sp. zn. XD/XXX/XXXX vyplynulo, že dedičské konanie po poručiteľovi G.. G. E., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX skončilo dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva. V zmysle tejto dohody byt č. X s príslušenstvom vo vchode č. XX, na X. poschodí, obytného bloku T., súpisné číslo XXXX na parcele CKN č. XXXX/X, parcela CKN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 418 m2, k.ú. R., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele XXXX/XXXXXX-inách, vlastníctvo zapísané v LV č. XXXX pod B XX nadobudla G.. G. E., nar. XX.XX.XXXX v celku.

18. Súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ zamietol žalobu vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý so zreteľom na vykonané zmeny vo vzťahu k predmetnému bytu dané vyššie uvedenými procesnými úkonmi, už nie je zapísaný ako vlastník predmetného bytu na liste vlastníctva. Pokiaľ sa žalobkyňa po zmene žaloby domáha určenia svojho spoluvlastníckeho podielu k predmetnému bytu, má žaloba smerovať len voči takej osobe, ktorá je v súčasnosti zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník bytu, pričom takou osobou je v súčasnosti len žalovaná 2/. Žalovaný 1/ nie je za týchto okolností pasívne legitimovaný vo veci a žaloba voči nemu nemôže byť dôvodná.

19. Súd teda vecne správne v tejto otázke rozhodol, aj keď nemožno súhlasiť s dôvodmi jeho rozhodnutia (v zmysle záverov odvolacieho súdu uvedených v ďalšom texte tohto rozhodnutia), a preto postupom podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozsudok v tejto časti (vo vzťahu k žalovanému 1/) ako vecne správny potvrdil vrátane správneho výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/.

20. V závislosti od toho, postupom podľa § 396 ods. 1 CSP, priznal odvolací súd úspešnému žalovanému 1/ aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni, ktorá v tomto smere v odvolacom konaní úspech nemala. Výška týchto trov bude ustálená postupom podľa § 262 ods. 2 súdnym úradníkom súdu prvej inštancie.

21. Nemožno sa však stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že predmetný byt kupoval výlučne žalovaný 1/ za svoje výlučné finančné prostriedky, ktoré mu formou pôžičky poskytli jeho rodičia, teda predmetný byt bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/, preto žalobkyňa sa v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka nemohla stať podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu, keďže nebola jeho bezpodielovou spoluvlastníčkou.

22. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný 1/ predmetný byt č. X na Ul. D. XX v R. kúpil za finančné prostriedky, ktoré mu poskytli ako pôžičku jeho rodičia.

23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp.zn. 8Cz 36/69 z 28.11.1969 (R 57/1970) v zmysle ktorého, ak za trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad vo vlastnom mene uzavrel zmluvu o pôžičke, a ak sa takto získané peniaze použili na kúpu určitej veci, t.j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota

- za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá - do bezpodielového spoluvlastníctva. Na záväzok manžela, ktorý takto zaobstaral peniaze, ktoré je povinný vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke alebo ako neoprávnený majetkový prospech v prípade, keď zmluva o pôžičke nebola uzavretá platne), a ktorý ich v skutočnosti vynaložil na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, mu má uhradiť zo spoločného majetku druhý manžel, avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každému z nich patrí z bezpodielového spoluvlastníctva.

24. Taktiež treba poukázať na správnu argumentáciu žalobkyne uvedenú v jej odvolaní, že záver o tom, že predmetný byt nepatril do BSM žalobkyne a žalovaného 1/ nie je v súlade ani s tzv. negatívnym vymedzením vecí patriacich do BSM (§ 143 Občianskeho zákonníka), pretože nejde o vec získanú dedičstvom, darom alebo slúžiacu osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.

25. Z uvedeného vyplýva, že predmetný byt č. X na Ul. D. č. XX v R., ktorý kúpil žalovaný 1/ za trvania manželstva za finančné prostriedky získané zo zmluvy o pôžičke, patril do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/, preto záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa sa v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka nemohla stať podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu, keďže nebola jeho bezpodielovou spoluvlastníčkou, je nesprávny.

26. Preto z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci muselo byť rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, pričom vec bola vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

27. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 .

28. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vychádzať z toho, že predmetný byt patril do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/ a v závislosti od toho rozhodnúť o nárokoch žalobkyne uplatňovaných v tomto konaní. Nemožno mať pochybnosti ani o naliehavom právnom záujme žalobkyne na určení vlastníckeho práva, pretože ide o vec, ktorá sa týka aj zápisu príslušných práv do katastra nehnuteľností, čo bez súdneho rozhodnutia nie je možné.

29. V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .