Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Csp/199/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 379277950, proti žalovanej: D. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt O. - O. , S..Č.. A. A. P., o zaplatenie 11.623,24 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.8.2017 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 11.623,24 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke. Súčasne požadoval náhradu trov konania. 2. Uviedol, že na základe žiadosti žalovanej o poskytnutie pôžičky bola žalobcom dňa 23.9.2013 schválená žiadosť evid. č. 8011972 čím došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Na základe uvedenej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej celkovú sumu pôžičky vo výške 11.000 EUR. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v 120 pravidelných mesačných splátkach v sume 177,24 EUR a to až do celkovej sumy pôžičky 20.470,80 EUR. Žalovaná si svoje povinnosti riadne a včas neplnila, ku dňu podania žaloby uhradila z vyššie uvedenej sumy 1.063,44 EUR a z toho dôvodu právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.8.2014 označeným ako „ predžalobná upomienka“ vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo ani v dodatočne poskytnutej lehote, žalobca dňa 19.10.2014 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 29.10.2014 označeným ako „oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Žalovaná dlžné splátky neuhradila. 3. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanej doručovaná dňa 24.11.2017 na adresu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky v zmysle ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Zásielka sa súdu vrátila dňa 26.10.2017 z dôvodu „adresát neznámy.“ Vzhľadom na skutočnosť, že žalobu sa konajúcemu súdu nepodarilo doručiť ani postupom podľa ust. § 116 ods. 1 CSP, postupoval súd podľa ust. § 116 ods. 2 CSP. V zmysle tohto ustanovenia súd mal za to, že žaloba bola žalovanej doručená dňa 16.6.2018. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a nepredložila súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. 4. Podaním doručeným súdu dňa 20.12.2017 žalobca žiadal, aby súd rozhodol o zmene subjektu na strane žalobcu, z dôvodu, že pôvodný žalobca - Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca uzavrel so spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o. ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu. Zároveň došlo ku dňu 1.1.2018 k zániku pôvodného žalobcu pričom jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť Všeobecná úverová banka,a.s.

Súd na základe uvedeného uznesením sp.zn.č. 41Csp/199/2017-45 zo dňa 19.3.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní na strane žalobcu so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., a zároveň pripustil zmenu na strane žalobcu - vystúpenie spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. s tým, že na jeho miesto nastúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. 5. Súd v súlade s § 297 nariadil pojednávanie na deň 13.9.2018. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 30.7.2018, žalovanej bolo doručené dňa 15.8.2018. Na pojednávaní neboli prítomní žalobca, jeho právny zástupca ani žalovaná, právny zástupca žalobcu sa ospravedlnil v podaní doručenom súdu dňa 13.9.2018. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom a to: Žiadosť o poskytnutie pôžičky, Všeobecné obchodné podmienky, potvrdzujúci list, Predžalobná upomienka zo dňa 27.8.2014, doručenka, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.10.2014 a Prehľad splátok a úhrad žalovanej a zistil tento skutkový stav: 6. Dňa 18.9.2013 žalovaná vyplnila Žiadosť o poskytnutie pôžičky ( ďalej len „žiadosť“), pričom ňou požadovaná výška pôžičky predstavovala sumu 10.500 EUR a počet splátok predstavoval 120 mesiacov. Dňa 23.9.2013 bola predmetná žiadosť schválená právnym predchodcom žalobcu ( Consumer Finance Holding, a.s.) čím došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej pôžičku v celkovej sume 11.000 EUR, ktorú žalovaná bola povinná splácať v 120 pravidelných mesačných splátkach po 170,59 EUR ( s poistením 177,24 EUR). Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 9.470,80 EUR. Celková suma pôžičky, ktorú má žalovaná zaplatiť predstavuje sumu 20.470,80 EUR. Ročná percentuálna miera nákladov bola dojednaná vo výške 14,90 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 13,44 % a ročná úroková sadzba vo výške 14,90 %. Termín konečnej splatnosti bol uvedený „9/2013“. Žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila sumu 1.063,44 EUR, tak ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad predloženého žalobcom. Právny predchodca žalobu listom zo dňa 27.8.2014 označeným ako „predžalobná upomienka“ vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok v celkovej výške 957,08 EUR s tým, že ak nedôjde k úhrade do 5.10.2014, bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Listom zo dňa 29.10.2014 označeným ako „oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že jej dlh sa stal splatným naraz v celom rozsahu.

Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona : 7. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 8. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 9. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 10. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona 11. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 12. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/1750/2010 spotrebiteľské právo je právom založeným na výnimkách zo všeobecného práva. Ak na výklad výnimky z právnej normy nestačí jazykový výklad, pri výklade takejto výnimky treba postupovať reštriktívne.

13. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, písm. a) a k), ods. 5 a ods. 10 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. 14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 15. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 16. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. 17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 18. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 19. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 21. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 23. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 24. Podľa § 3 ods. 5 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. 25. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 26. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 27. Podľa čl. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 28. Podľa ust. § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 29. Podľa ust. § 132 ods. 3 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 30. Podľa ust. § 150 ods. 1 strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 31. Podľa ust. §185 ods. 2 súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 32. Podľa ust. § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 33. Podľa ust. § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Na základe zisteného skutkového stavu z vykonaného dokazovania súd nárok žalobcu právne vyhodnotil takto : 34. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu súd posúdil podľa ustanovení § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka zmluvy o pôžičke, nakoľko zmluva o pôžičke je spravidla bezodplatným právnym úkonom a za odplatnú sa považuje vtedy, keď odplatný charakter zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke vyplýva odplatnosť zmluvy z povinnosti dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za poskytnutie pôžičky. 35. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014) 36. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.). Pre posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len to, či ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu ( uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. januára 2010, sp.zn. 17CoE/2/2010). 37. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka (účinné od 01. 04. 2015), podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie bolo do zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. ako bod 11 čl. VIII. Zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne intertempolárne pravidlá. Pomerne jasným a nepochybným sa v tomto svetle javí úmysel zákonodarcu a zákona, a výklad konkrétneho ustanovenia je tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na ochranu koho je primárne určená. O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia právnej normy do právneho predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje. Dikcia ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zákon o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu k lex generali ( ust. §100 ods. 1 a lex specialis (zákon o ochrane spotrebiteľa). Preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovanou je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych, ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. I keď súdna prax vo vzťahu k aplikácii Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka pri spotrebiteľských vzťahoch nebola v minulosti jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s aktuálnym znením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely. Je pritom nesporné, že predmetná zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom všeobecné obchodné podmienky sú priamo prílohou takto uzatváranej zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené je predmetnú zmluvu o úvere potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady lex specialis derogat les generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasledovné Občianskeho zákonníka upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade , a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. K uvedenému súd ešte dopĺňa, že aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, súčasne ide o zmluvu spadajúcu pod režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto bolo potrebné predmetnú zmluvu posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu ustanovenia § 52 ods. 2) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho práva, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že od účinnosti tohto ustanovenia sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, keďže právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia. 38. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

39. Dňa 18.9.2013 žalovaná vyplnila Žiadosť o poskytnutie pôžičky ( ďalej len „žiadosť“), pričom ňou požadovaná výška pôžičky predstavovala sumu 10.500 EUR a počet splátok predstavoval 120 mesiacov. Dňa 23.9.2013 bola predmetná žiadosť schválená právnym predchodcom žalobcu ( Consumer Finance Holding, a.s.) čím došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej pôžičku v celkovej sume 11.000 EUR, ktorú žalovaná bola povinná splácať v 120 pravidelných mesačných splátkach po 170,59 EUR ( s poistením 177,24 EUR). Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 9.470,80 EUR. Celková

suma pôžičky, ktorú má žalovaná zaplatiť predstavuje sumu 20.470,80 EUR. Ročná percentuálna miera nákladov bola dojednaná vo výške 14,90 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 13,44 % a ročná úroková sadzba vo výške 14,90 %. Termín konečnej splatnosti bol uvedený „9/2013“. Žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila sumu 1.063,44 EUR, tak ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad predloženého žalobcom. Právny predchodca žalobu listom zo dňa 27.8.2014 označeným ako „predžalobná upomienka“ vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok v celkovej výške 957,08 EUR s tým, že ak nedôjde k úhrade do 5.10.2014, bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Listom zo dňa 29.10.2014 označeným ako „oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že jej dlh sa stal splatným naraz v celom rozsahu. V predmetnom liste však nebolo uvedené k akému dňu sa dlh žalovanej stal splatným naraz. Žalobca k žalobe priložil doručenku, z ktorej však nie je zrejmé aký dokument bol žalovanej doručovaný.

40. Konajúci súd poukazuje na to, že zo znenia žaloby, ktorú podal pôvodný žalobca, teda samotný veriteľ pôžičky, ktorá mala zmluvou vzniknúť, vyplýva, že žalovanej poskytol: „celkovú sumu pôžičky 20.470,80 EUR“. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Súd je toho názoru, že listina podpísaná žalovanou (žiadosť) ako aj listina podpísaná právnym predchodcom žalobcu ( potvrdzujúci list) nie je ako právny úkon dostatočne určitá v takom zmysle, aby z nej nepochybne vyplývala podstatná náležitosť zmluvy o pôžičke, ktorou je dohoda o presnom, resp. určitom množstve poskytnutých druhovo určených vecí žalovanej ako dlžníkovi. Pokiaľ teda v písomnom znení zmluvy neboli dostatočne vymedzené všetky podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, nebola písomná forma zmluvy zachovaná. Súd preto dospel k záveru, že zmluva o pôžičke, ktorá mala byť uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, je absolútne neplatná, a pokiaľ boli na základe takejto neplatnej zmluvy poskytnuté žalovanej nejaké finančné prostriedky, je táto povinná vrátiť ich žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú dohoda o prenechaní určitého množstva druhovo určených vecí (teda aj peňazí) dlžníkovi a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť tieto veci veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby, pričom v zmluve o pôžičke musí byť dostatočne určito a nepochybne dohodnuté aj množstvo druhovo určených vecí, ktoré prenecháva veriteľ dlžníkovi. Z obsahu listiny, predloženej súdu právnym predchodcom žalobcu, označenej ako potvrdzujúci list vyplýva, že žalovanej mala byť poskytnutá pôžička, ktorá listina obsahuje dva údaje, a to: „Pôžička: 11.000 EUR“ a „Celková suma Pôžičky: 20.470,80 EUR“. Z ďalšieho obsahu žiadosti či potvrdzujúceho listu konkretizácia týchto pojmov nie je celkom zrejmá a nie je ani vysvetlený prípadný rozdiel medzi nimi. Uvedené nie je definované ani vo Všeobecných obchodných podmienkach predložených právnym predchodcom žalobcu. V potvrdzujúcom liste je uvedená výška splátky 170,59 EUR, spolu s poistným je výška mesačnej splátky v sume 177,24 EUR, celkový súčet splátok je tak 20.470,80 EUR (170,59 EUR x 120), resp. spolu spoistným je celkový súčet splátok 21.268,80 EUR (177,24 EUR x 36). Podľa názoru súdu slová: „celková suma pôžičky“ nemožno vykladať tak, že je nimi len iným spôsobom vyjadrený význam slov: „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“. Toto slovné spojenie totiž používa zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 2 písm. h) a údaj o „celkovej čiastke ,ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ radí § 9 ods. 2 citovaného zákona zároveň medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, k takémuto zhodnému významu citovaných slovných spojení nemožno dospieť gramatickým a ani logickým výkladom ustanovenia ustanovení §2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. Gramatický výklad slovného spojenia „celková suma pôžičky“je podľa názoru suma všetkých peňažných prostriedkov poskytnutých dlžníkovi na základe zmluvy o pôžičke. Slovo „pôžička“ označuje v bežnej reči odovzdanie nejakej veci (obyčajne peňazí) niekomu do užívania na istý čas. Suma pôžičky je potom súčet všetkých peňazí, ktoré boli niekomu (dlžníkovi) odovzdané do užívania na istý čas. Nič na tom nemení ani prívlastok „celková“. Tomu zodpovedá aj zákonná definícia zmluvy o pôžičke v Občianskom zákonníku (§ 657), podľa ktorej pôžička predstavuje veci určené podľa druhu, najmä peniaze, ktoré veriteľ prenecháva dlžníkovi s tým, že dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy, používa na označenie tejto sumy, ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi, slovné spojenie „celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru“ (§ 4 ods. 2 písm. e/). Naproti tomu celkové plnenie, ktoré má dlžník vrátiť (vrátane poplatkov a úrokov), zákon č. 258/2001 Z. z. označuje ako „celkové náklady spotrebiteľa“ (§ 4 ods. 2 písm. j/).8. Z uvedeného vyplýva, že slovné spojenie „Celková suma Pôžičky“ nemožno chápať inak, než tak, že označuje celkovú sumu (celkové plnenie), ktoré veriteľ požičiava dlžníkovi. Zmluva obsahuje dve vyjadrenia s tým istým významom („Celková suma Pôžičky“ a„pôžička“) a pri každom z týchto slovných spojení je uvedená iná suma, čo zmluvu robí nezrozumiteľnou. Výška požičanej sumy je

pritom esenciálnou a neoddeliteľnou náležitosťou zmluvy o pôžičke, a ak táto chýba, alebo je vyjadrená nezrozumiteľným alebo neurčitým spôsobom, nemôže dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke. Súd na základe uvedeného preto posúdil zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok určitosti a zrozumiteľnosti. Vzhľadom k tomu, že podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. sa pre spotrebiteľský úver (ktorý podľa § 2písm. a) môže mať aj formu pôžičky) vyžaduje pod sankciou neplatnosti písomná forma, nemožno vadu písomného prejavu vôle napraviť konkludentne, teda tým, že veriteľ poskytol plnenie, ktoré dlžník prijal a splácal splátky. Nezrozumiteľnosť údaja o výške poskytnutého plnenia je tak zásadná vada tohto právneho úkonu, že nemožno aplikovať ani zásadu preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu, pretože žiaden prijateľný výklad v prospech platnosti právneho úkonu neexistuje (žalobca žiaden takýto výklad neponúkol). 41. Použitie slovného spojenia „Celková suma Pôžičky“ v inom význame, než v takom, ktorý označuje celkové plnenie, ktoré veriteľ požičiava dlžníkovi, môže byť mätúce nielen pre dlžníka (spotrebiteľa), ale aj pre pôvodného veriteľa a ďalšie zúčastnené subjekty, napríklad právnych nástupcov oboch účastníkov zmluvy, ako aj pre prípadné kontrolné a iné verejné orgány. Takéto mätúce označenie, úmyselne použité v potvrdzujúcom liste koncipovanom veriteľom, by dokonca bolo možné považovať za nekalú obchodnú praktiku. Vzhľadom k tomu, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere definoval zákon č. 258/2001 Z. z. (vrátane vyššie uvedených pojmov „celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa“), neexistoval dôvod, aby zmluva definovala tieto pojmy inak, než boli použité v zákone a dokonca inak, než sú bežne používané v slovenskom jazyku. 42. Zmluva taktiež obsahuje zmluvné podmienky v rozpore s citovanou právnou úpravou. Za individuálne dojednané sa nepovažujú také zmluvné podmienky, s ktorými spotrebiteľ síce mal možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 43. Žalovaná v žiadosti uviedla len požadovanú sumu pôžičky 10.500 EUR a počet mesiacov, v ktorých bude poskytnutú pôžičku splácať. Ostatné podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke boli uvedené až následne žalobcom v potvrdzujúcom liste, v ktorom žalobca oboznamuje žalovanú s parametrami pôžičky, konkrétne s celkovými nákladmi spotrebiteľa, celkovou sumou pôžičky, výškou a počtom splátok, ročnou úrokovou sadzbou, RPMN, priemernou hodnotou RPMN a termínom konečnej splatnosti pôžičky. Tieto skutočnosti však neboli obsiahnuté v zmluve, resp. žalovaná s nimi nebol oboznámená v čase, v ktorom žiadala o poskytnutie pôžičky, a teda taktiež neboli so žalovanou ako spotrebiteľom individuálne dojednané pre nemožnosť žalovanej ako dlžníka oboznámiť sa s nimi pred podpisom zmluvy. Navyše neboli žalovanou osobitne podpísané, a teda v zmysle rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/396/2014, nemôžu sa stať súčasťou zmluvy. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade ide o spor s ochranou slabšej strany v zmysle ust. § 290 a nasl. súd neaplikoval ustanovenia o popretí skutkových tvrdení protistrany v súlade s ust. § 470 ods. 2 CSP. 44. Žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktorými by preukázal, že pôžičku žalovanej skutočne poskytol. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť nebola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorú existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 45. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí

nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 325/2009, zo dňa 30. júna 2010). 46. Z formulácie zákonného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. Je potrebné, aby okrem konsenzu zmluvných strán došlo k reálnemu úkonu, ktorým je odovzdanie predmetu pôžičky, teda peňazí, dlžníkovi. Zmluva o pôžičke je asynalagmatickou zmluvou, čo je dané predovšetkým jej reálnym charakterom. Zmluva vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia predmetu zmluvy. Reálna povaha zmluvy má zásadný význam v súdnom konaní, kde sa od veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí, teda peňazí, veriteľom dlžníkovi (rozsudok Krajského súdu v Nitre, 25Co/289/2012). 47. Žalobca teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. 48. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. ( Najvyšší súd SR, sp.zn. 4 Cdo 13/2009). 49. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe skutkových tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154 CSP. 50. Skutočné poskytnutie finančných prostriedkov a preukázanie ich poskytnutia treba považovať za jednu z rozhodujúcich skutočností pre posúdenie opodstatnenosti žaloby. Keďže žalobca žiadnym listinným dôkazom poskytnutie pôžičky nepreukázal, hoci tak mohol urobiť, keďže k žalobe pripojil prehľad splátok a úhrad žalovanej, dospel súd k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno tým, že svoje tvrdenia v konaní na preukázanie svojho nároku hodnoverným spôsobom nepreukázal s následkom zamietnutia žaloby. Je síce pravdou, že žalovaná uhradila žalobcovi sumu 1.063,44 EUR tak ako táto skutočnosť vyplýva z prehľadu splátok a úhrad poskytnutého žalobcom, z toho však súdu nie je zrejmé aká suma bola žalovanej skutočne poskytnutá, nakoľko žalobca toto v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Stanoviská zo súdnej praxe: 51. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. ( II. ÚS 38/2015) 52. Obsahuje - li žaloba tvrzení skutečnosti, ze kterých lze dovodit, jaký je předmět řízení, pak procesní sankcí za nesplnění povinnosti tvrzení, příp. i za nesplnění důkazní povinnosti již v žalobě, není odmítnutí návrhu, ale případní neúspěch účastníka ve věci sam. ( Najvyšší súd ČR, sp.zn. 22Cdo 4457/2007) 53. Žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno tým, že svoje tvrdenia v konaní na preukázanie svojho nároku hodnoverným spôsobom nepreukázal, nepreukázal ani samotné uzavretie zmluvy o pôžičke, keďže zmluvné strany sa nedohodli na samotnom obsahu zmluvy, resp. žalobca sám nastavil parametre pôžičky, s ktorými žalovaná nebola vopred oboznámená, ani odovzdanie pôžičky žalovanej, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

54. Súd na záver uvádza, že žalobca si uplatnil v podanej žalobe celý zosplatnený úver, čo vyplýva z jeho tvrdenia, že dňa 19.10.2014 zosplatnil celý úver Podľa názoru súdu však k platnému zosplatneniu úveru nedošlo. Pre využitie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka sa možnosť zosplatniť dlh v prípade omeškania s jednotlivými splátkami predpokladá len pri existencii zákonnej alebo zmluvnej úpravy. V zmluve a ani v pripojených VPP sa údaj o možnosti veriteľa pristúpiť k vyhláseniu celej splatnosti úveru nenachádza. Podľa vyššie citovanej právnej úpravy možnosť výpovede zmluvy prichádza do úvahy len v prípade záväzkov dohodnutých na dobu neurčitú. V prípade zmluvy o pôžičke z povahy veci vyplýva nemožnosť ukončenia zmluvného vzťahu výpoveďou. Je to dané samotnou podstatou tohto záväzkového vzťahu, kde pri predčasnom ukončení zmluvného vzťahu dochádza k zmene podstatnej náležitosti zmluvy, a tou je splatnosť záväzku. Aj keby súd vychádzal z obsahovej

stránky výpovede zmluvy s cieľom žalobcu navodiť predčasnú splatnosť celej pôžičky, v danom prípade však v zmluve o pôžičke nebola stranami konania dohodnutá možnosť predčasnej splatnosti pôžičky. Takisto neboli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka nakoľko pri zosplatnení pôžičky, veriteľje povinný dodržiavať postup upravený v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predtým ako dodávateľ vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, musí upozorniť spotrebiteľa na právo žiadať zaplatenie všetkých splátok jednorázovo, v prípade ak spotrebiteľ v lehote 15 dní od doručenia tejto kvalifikovanej výzvy neuhradí súčasný dlh. Zo žalobcom predloženej doručenky však nie je zrejmé aká listina bola žalovanej doručovaná. Uzavretá zmluva o pôžičke má charakter záväzku dohodnutého na dobu určitú ako to vyplýva z uvedenia konečnej splatnosti dlhu - 9/2023, i z obsahu zmluvného vzťahu o pôžičke, v zmysle ktorého sa dlžník zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby predmet pôžičky (§ 657 Občianskeho zákonníka).. Účelom tejto právnej úpravy je dať spotrebiteľovi určitú poslednú možnosť k splateniu dlhu, predtým ako dodávateľ využije svoje najprísnejšie právo, ktorým žiada o zaplatenie celého dlhu naraz. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobca takýto postup nedodržal. Nakoľko neboli splnené podmienky na to, aby nastala predčasná splatnosť dlhu, súd vychádzal zo záveru, že splatnosť pôžičky nastane až v mesiaci september v roku 2013.

O trovách konania súd rozhodol takto : 55. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 56. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, má teda nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanej zo spisu žiadne trovy nevyplývajú a žalovaná si náhradu trov ani neuplatnila, súd rozhodol tak ako je uvedené v treťom výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Podľa ust. § 365 ods.1 odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).