Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-10Ro/1725/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu K. O., X.. XX.X.XXXX, L. H. XXXX/XX, Košice, zastúpeného JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Nerudova 6 proti žalovanému K. Š., X.. XX.X.XXXX, L. F. XX, X. H., zastúpeného JUDr. Mariánom Vojčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 3, o zaplatenie 19.916,35 eur s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 19.916,35 EUR a úroky z omeškania vo výške 0,5% mesačne zo sumy 19.916,35 EUR od 9.9.2010 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.9.2011 (po upresnení písomným podaním doručeným súdu dňa 20.2.2012) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 19.916,35 EUR s 0,5 % mesačným úrokom z omeškania od 9.9.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že v zastúpení doc. Ing. E. O. požičal žalovanému dňa 8.9.2009 pôžičku v sume 19.916,35 EUR, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v lehote do jedného roka odo dňa podpísania zmluvy o pôžičke dňa 8.9.2009. Prevzatie požičanej sumy žalovaný potvrdil svojim podpisom na listine obsahujúcej dojednania zmluvných strán o pôžičke. Žalovaný si svoju povinnosť vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu nesplnil. Okrem požičanej sumy žalobca požadoval priznať mu dohodnuté úroky z omeškania odo dňa 9.9.2010 do zaplatenia. K žalobe žalobca pripojil plnomocnestvo zo dňa 28.8.2009 udelené doc. Ing. JÁ. O. J.. a zmluvu o pôžičke zo dňa 8.9.2009, obe s úradne osvedčenými podpismi.

2. Tunajší súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel a vo veci vydal dňa 28.2.2012 platobný rozkaz. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobcom uplatňovaný nárok neeviduje, a teda ho považuje za neopodstatnený v celom rozsahu. Uznesením zo dňa 5.3.2015 súd odpor podaný žalovaným ako neodôvodnený odmietol. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením zo dňa 27.1.2017 uznesenie súdu zo dňa 5.3.2015 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

3. Vo veci boli nariadené pojednávania dňa 1.6.2017, 15.6.2018 a 13.9.2018. Pojednávania dňa 1.6.2017 a 15.6.2018 boli odročené za účelom vypočutia žalobcu, pretože žalovaný trval na tom, aby v konaní bol prioritne vypočutý žalobca a až následne žalovaný. Žalobca by sa ináč mohol podľa žalovaného pripraviť a účelovo vypovedať. Žalobcu žiadal vypočuť v konaní dôvodiac, že výpoveďou bude preukázané, že

k reálnemu plneniu, k prevzatiu finančných prostriedkov žalovaným od žalobcu nedošlo. Súd návrhu žalovaného vyhovel, aj keď poradie vykonania dôkazných prostriedkov nie je podľa názoru súdu rozhodujúce. Na pojednávaní dňa 15.6.2018 však súd zároveň uplatnil sudcovskú koncentráciu v konaní a uložil sporovým stranám, aby v lehote do 30 dní predložili súdu návrhy na vykonanie dokazovania v konaní, pretože na neskôr uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany súd nemusí prihliadať.

4. Na výzvu súdu na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany reagoval žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 19.7.2018, v ktorom navrhol vypočutie žalobcu v konaní a s ktorým predložil súdu splnomocnenie udelené otcovi žalobcu na zastupovanie pri právnom úkone, bankové potvrdenie o zadaní príkazu na prevod sumy 30.000,-USD na účet žalovaného zo dňa 31.3.2006 a potvrdenie o prevode sumy 30.000,-USD na účet žalovaného zo dňa 31.3.2006. Žalovaný v lehote na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany doručil súdu dňa 17.7.2018 podanie, v ktorom navrhol v konaní vypočuť žalobcu. Iné skutočnosti ani návrhy na dokazovanie nepredniesol.

5. Na konanie sporových strán pred súdom sa s účinnosťou od 1.7.2016 vzťahuje zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona (§ 470 ods.1 .

6. V konaní bolo vykonané dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom sporových strán.

7. Z plnomocenstva zo dňa 28.8.2009 vyplýva, že žalobca splnomocnil doc. Ing. E. O., J.. na zastupovanie vo veciach: a/ majetkových, záväzkových a na všetky právne úkony, na ktoré je predloženie plnej moci potrebné b/ preberanie listín, písomných zásielok, vrátane doporučených zásielok do vlastných rúk a k zastupovaniu jeho osoby pred všetkými štátnymi a súdnymi orgánmi v SR. Splnomocnenie sa vzťahuje voči všetkým fyzickým a právnickým osobám, štátnym orgánom a inštitúciám a je časovo neobmedzené. Splnomocnenec splnomocnenie prijal.

8. Dňa 8.9.2009 bola medzi žalobcom ako veriteľom, zastúpeným splnomocnencom doc. Ing. E. O., J.. a žalovaným ako dlžníkom písomne uzavretá zmluva o pôžičke. Podľa čl. 2.1 zmluvy veriteľ na základe zmluvy o pôžičke poskytol dlžníkovi finančnú pôžičku vo výške 19.916,35 EUR a dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť v hotovosti v lehote do 1 roka odo dňa podpísania zmluvy. V čl.2.2 dlžník podpisom na zmluve potvrdil, že pred podpisom tejto zmluvy prevzal finančnú pôžičku vo výške 19.916,35 EUR.

9. V čl.4.2 zmluvy zmluvné strany prehlásili, že sa na tomto právnom úkone dohodli slobodne, vážne a nie za nápadne nevýhodných podmienok, obsah zmluvy si prečítali a súhlas s jej obsahom potvrdzujú svojimi vlastnoručnými podpismi.

10. Podľa potvrdení banky Citibank zo dňa 31.3.2006 žalobca poukázal na základe príkazu v Citibank World Headquarters, Park Avenue, New Yourk na účet žalovaného vedeného v Tatra Banka, a.s. sumu 30.000,-USD.

11. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na telefonickú žiadosť a prosbu žalovaného mu ešte v roku 2006 požičal žiadanú sumu. Žalovaný bol dlhoročným obchodným partnerom jeho nebohej matky, dobre sa poznali, a preto mu dôveroval. V uvedenom čase staval žalovaný dom v X. H. a potreboval na to financie. Ústne sa dohodli, že mu požičanú sumu vráti do jedného roka. Keďže sa tak nestalo a na jeho výzvy žalovaný nereagoval, po smrti svojej matky, keďže on sa do roku 2014 zdržiaval v USA, požiadal svojho otca, aby záležitosť dal do poriadku. Dodatočne bola uzavretá dohoda o pôžičke a o vrátení požičanej sumy. Zmluvu o pôžičke vypracoval otec žalobcu, možno s niekým obsah zmluvy konzultoval, to presne žalobca nevie. Žalobcovi neboli známe okolnosti uzatvorenia uvedenej zmluvy. O predmetnú záležitosť sa staral otec žalobcu a on aj vypočítal sumu pôžičky v EURO. Pôvodné podmienky pôžičky (30.000,- USD a lehotu splatnosti) dohadoval žalobca so žalovaným, zdokumentovanie pôžičky už bolo záležitosťou medzi jeho otcom a žalovaným. Čo bolo obsahom ich konverzácie žalobca nevie, vie len to, čo vyplýva z uzavretého písomného dokumentu. Kurz, z ktorého sa vychádzalo pri uzavretí zmluvy

o pôžičke, uviesť nevedel. Išlo o prvú pôžičku a žalovanému dôveroval, žalovaný bol s jeho matkou takmer ako rodina. Žalobca si nepamätá, kto vypracoval splnomocnenie zo dňa 28.8.2009, avšak toto malo slúžiť len za účelom predmetnej zmluvy o pôžičke. O finančnom stave spoločného podnikania jeho nebohej matky a žalovaného, či boli v zisku alebo v strate, žalobca nevedel. O finančnú situáciu po úmrtí matky sa žalobca nezaujímal, spoliehal som sa na výsledky šetrenia súdom, iné informácie nemal. Dedičského konania po svojej matke sa osobne nezúčastnil, mal pre toto konanie zvoleného zástupcu - právnika pána L.. Žalobca nemal vedomosť o dlhoch jeho matky ani o exekučných konaniach vedených proti nej. Na okolnosti, či mu JUDr. L. poskytoval informácie o priebehu dedičského konania, či uviedol JUDr. L. v dedičskom konaní, že jeho matka mala firmu spolu so žalovaným a či po úmrtí matky riešil vyporiadanie tejto firmy so žalovaným, sa nepamätá. Žalobca nemal vedomosť o posielaní peňazí na účet žalovaného v rokoch 2003-2006. O prevodoch, ktoré mali byť vykonané dňa 27.10.2003, 18.10.2004, 1.3.2005, 8.4.2005 11.7.2005, 16.1.2006 a 18.12.2007 spolu vo výške 33.300,-USD, žalobca nemá vedomosť. Pamätá sa na požičanú sumu, ostatné prevody spochybnil.

12. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že spoločne podnikal s nebohou matkou žalobcu a mali spolu dobré vzťahy. Žalobca žil v tom čase v Amerike a dostal sa k finančným prostriedkom, ktoré chcel investovať na Slovensku. So svojou nebohou matkou sa žalobca dohodol, že jej bude posielať peniaze a ak ona nájde nejakú zaujímavú nehnuteľnosť, tak ju kúpi. Matka žalobcu mala z predchádzajúcej podnikateľskej činnosti exekučné konania (napr. nedoplatok vo výške pol milióna Sk), preto sa bála mať svoj účet. Keďže sa v tom čase dali posielať peniaze zo zahraničia len cez valutovú knižku, dohodli sa, že žalobca jej pošle peniaze na valutovú knižku žalovaného, on tieto peniaze vyzdvihne, hneď ich odovzdá matke žalobcu a tá kúpi nehnuteľnosť. Takto sa kúpili napríklad byty a podkrovné priestory, z ktorých sa urobili dva mezonetové byty na J. N. X, stavebný pozemok pri Botanickej záhrade spolu s chatkou, aj byt na P.. Všetko nadobudol vlastnícky žalobca. Po zaslaní sumy 30.000,-USD boli uskutočnené ešte ďalšie prevody, konkrétne 18.12.2007, preto žalovaný popieral tvrdenie žalobcu o poskytnutí len jednej pôžičky. Tiež rozporoval tvrdenie žalobcu, že s ním po prevzatí sumy 30.000,-USD nekomunikoval, ich komunikácia sa skončila po podpise zmluvy o pôžičke. Ešte asi rok po uzavretí zmluvy o pôžičke ho oslovil otec žalobcu, ktorému uviedol, že ide o záležitosť medzi ním a žalobcom, žiadal ho o kontakt na žalobcu, aby to uzavreli, pričom obaja vedeli, ako tá zmluva vznikla, že nešlo o žiadnu pôžičku. Smrť matky žalobcu sťažila žalovanému podnikanie, ktorý s ňou podnikal v podiele 50 : 50. Bol problém, ako sa vysporiadať, pretože žalovaný potreboval s firmou ďalej fungovať. Čakal na výsledky dedičského konania, avšak keďže žalobca vedel o dlhoch svojej matky, vedel, že nemôže dedičstvo prijať. Myslel si, že ak žalobca odmietne dedičstvo, tento podiel pripadne štátu a on ho od štátu odkúpi. Žalobca mu navrhol, že to vybaví, aby to išlo priamo na žalovaného, aby to nemuselo ísť cez štát. Chcel však zábezpeku, že keď on získa firmu v celom rozsahu, vyplatí žalobcu i jeho brata. Hodnotu firmy odhadli na sumu 1.200.000,-Sk, z čoho polovica predstavuje 600.000,-Sk, čo je po prepočte konverzným kurzom suma uvedená v zmluve o pôžičke. Žalovaný jednotlivé sumy (celkom 33.300,-USD + 30.000,-USD) vyberal v banke spolu s matkou žalobcu, tá disponovala vkladnou knižkou, pred okienkom v banke ju odovzdala žalovanému, on ju predložil banke a po vybratí peňažných prostriedkov ich vždy odovzdal matke žalobcu, ktorá si ich buď nechala alebo ich išla rovno zameniť. Uzavretá zmluva o pôžičke mala predstavovať formu vysporiadania spoločného podnikania po matke žalobcu, išlo o určitú zábezpeku pre prípad, že on nadobudne podiel po matke žalobcu. Tento podiel však nezískal, neumožnil mu to obchodný register, pretože nevedel predložiť potrebné doklady. Žalovanú sumu od žalobcu reálne neprevzal.

13. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

14. Zmluva o pôžičke patrí medzi neformálne zmluvy, pre jej uzavretie sa nevyžaduje písomná forma. Ide však o reálnu zmluvu, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi. Odovzdanie predmetu pôžičky je základným predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/238/2010).

15. V záujme procesného úspechu v civilnom sporovom konaní musí strana sporu splniť jednak povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich pre predmet sporu a vyplývajúcich z ustanovení hmotného práva, ktoré sa na právne pomery sporových strán vzťahujú, ako aj povinnosť dôkaznú t.j. preukázať, že ním tvrdené skutočnosti sú pravdivé. V tomto smere stranu sporu zaťažuje dôkazné bremeno, teda predloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie o skutočnostiach ním tvrdených tak, aby ich na základe vykonaného dokazovania súd uznal za pravdivé. Pri vyhodnocovaní dôkazov súd v súlade s ust. § 191 ods.1 postupuje podľa svojej úvahy a hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

16. Žalobca podaný nárok opiera o písomne uzavretú zmluvu o pôžičke, ktorej podpísanie žalovaný nepopieral. Žalovaný tiež nepoprel, že suma 30.000,-USD bola poukázaná na jeho účet. Žalovaný rozporoval to, že táto suma bola poslaná matke žalobcu, čo považuje len za tvrdenie, ktoré nie je podložené žiadnym dôkazom. K tvrdeniam o ďalších prevodoch, ktoré žalobca spochybnil, uviedol, že je vecou žalobcu, čoho sa bude domáhať v konaní. Aj keby sa preukázalo, že finančné prostriedky boli posielané žalobcom na účet žalovaného, nie je to v žiadnom príčinnom vzťahu k poskytnutej pôžičke. Zdôraznil, že ide len o tvrdenia žalovaného, že sa malo jednať o finančné prostriedky, ktoré mal ihneď po výbere odovzdávať matke žalobcu. Žalovaný nepoprel, že podpísal zmluvu o pôžičke, jeho podpis je notársky overený a pripustil, že tento právny úkon urobili. To, že žalovaný zdôvodňuje uzatvorenie tohto právneho úkonu inými okolnosťami než ako sú uvedené v zmluve, nepovažuje žalobca za dôvodné, pretože v prípade žalovaného sa jedná o dospelú osobu podnikateľa, ktorá má skúsenosti a je si vedomá toho, čo podpisuje. Žalovaný netvrdil ani nepreukázal, že zmluvu o pôžičke nepodpísal alebo že pôžičku vrátil.

17. Žalovaný zmluvu o pôžičke zo dňa 8.9.2009 nepovažuje za reálnu zmluvu o pôžičke, ale za zastieraný právny úkon, ktorým sa nahrádzalo vyporiadanie spoločného podnikania žalovaného s matkou žalobcu (D Group s.r.o.). V čase úmrtia matky žalobcu mala spoločnosť hodnotu odhadom 1.200.000,-Sk, z čoho polovica bola 600.000,-Sk, čo je po prepočte kurzom 1,-EURO = 30.126,-Sk suma 19.916,35 EUR, ktorá sa uvádza v zmluve o pôžičke. Žalovaný poprel reálne plnenie pôžičky zo strany žalobcu. Žalobca síce predložil v konaní doklad o prevode 30.000,-USD, avšak aj napriek výzvam žalovaného nepreukázal a ani neuviedol prevodný kurz, ktorým by sa mala prepočítavať suma 30.000,- USD na sumu 19.916,35 EUR. Rovnako namietal žalovaný platnosť splnomocnenia zo dňa 28.8.2009, ktoré malo byť podkladom pre podpísanie zmluvy o pôžičke, pre jeho všeobecnosť. Poukazoval tiež na skutočnosť, že podľa žalobcu bolo splnomocnenie vytvorené len za účelom uzavretia zmluvy o pôžičke, avšak z obsahu splnomocnenia nie je žiadnym spôsobom zrejmé, že by malo slúžiť na tento právny úkon. Namietol tiež premlčanie uplatneného nároku. Poprel tvrdenia žalobcu, že finančnú sumu si mal žalovaný požičať za účelom výstavby svojho rodinného domu, nakoľko peňažné prostriedky na výstavbu rodinného domu mal z predaja vlastných nehnuteľností a úspor.

18. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z listinných dôkazov predložených v konaní, mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Reálne odovzdanie predmetu pôžičky bolo zdokladované predloženým bankovým potvrdením i vyhlásením žalovaného, že peňažné prostriedky prevzal pred podpísaním zmluvy (čl.2.2 zmluvy). Poukázanie sumy na účet žalovaného žalovaný nenamietal. Súd preto považoval podanú žalobu za dôvodnú. Súd mal za to, že k uzavretiu pôžičky došlo už ústne a písomná zmluva bola iba faktickým potvrdením daného stavu.

19. K procesnej obrane žalovaného, že zaslanie sumy 30.000,-USD žalobcom na účet žalovaného nebolo titulom pôžičky, súd uvádza, že tieto tvrdenia neboli preukázané. Na námietky neuplatnené včas t.j. v súdom určenej lehote v rámci uplatnenej sudcovskej koncentrácie v konaní súd neprihliadal. Tvrdenia o ďalších prevodoch z účtu žalobcu na účet žalovaného, ako aj ďalšie listinné dôkazy predložil žalovaný až v priebehu pojednávania dňa 13.9.2018, napriek tomu, že toto konanie sa začalo dňa 13.9.2011 (žaloba bola žalovanému doručená dňa 30.3.2012) a na pojednávaní dňa 15.6.2018 súd uplatnil sudcovskú koncentráciu v konaní. Súd vyzval sporové strany na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v lehote 30 dní s tým že na neskôr uplatnené prostriedky súd nemusí prihliadnuť. V súdom určenej lehote žalovaný žiadne prostriedky procesného útoku a procesnej obrany neuplatnil, trval len na výsluchu žalobcu, návrh ktorý bol podaný v konaní už skôr.

Procesný úkon je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo. Je neželateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, pretože toto môže znamenať zmarenie už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (čl.17 a ústavným právom druhej strany sporu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd má za to, že v prípade skutočností prednesených na pojednávaní dňa 13.9.2018 ide o také tvrdenia, ktoré mohol žalovaný uplatniť aj skôr (minimálne v zmysle výzvy súdu na pojednávaní dňa 15.6.2018), a preto na nich súd neprihliada, aj vzhľadom na okolnosť, že ich pripustenie by si vyžiadalo ďalšie dokazovanie vo veci a nariadenie ďalšieho pojednávania. Tvrdenia žalovaného o tom, že dôkazné prostriedky nenavrhoval a nepredkladal skôr, pretože nevedel, či uskutočnenie ďalších prevodov bude medzi stranami sporné alebo nie, neobstojí. Úhrada žalovanej sumy titulom nevrátenej pôžičky bola predmetom konania od jeho začatia. Procesná obrana žalovaného od začiatku spočívala v tom, že takýto nárok neeviduje. Ak od doručenia žaloby žalovaný spochybňoval titul, o ktorý žalobca opiera podanú žalobu, bol povinný uviesť všetky skutočnosti na svoju obranu a nie špekulovať a taktizovať, kedy ktorý prostriedok obrany predloží. Okolnosť, že malo ísť o zastretý právny úkon, bola žalovaným namietaná aj na pojednávaní dňa 15.6.2018, napriek tomu i súdom uplatnenej koncentrácii konania žalovaný svoju obranu bližšie nešpecifikoval a na tieto tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy. Tiež žalovaný včas nenamietal platnosť splnomocnenia, prevodný kurz ani premlčanie nároku. Strana žalobcu si svoju povinnosť tvrdenia aj dôkaznú povinnosť riadne splnila, všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení predložila v súdom určenej lehote. Tieto boli žalovanému známe dňa 14.8.2018, pričom na ne vôbec nereagoval. Strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie (čl. 6 ods.1 a obe strany sporu boli povinné v rovnakej, súdom určenej lehote uviesť všetky relevantné skutočnosti, námietky a predložiť resp. navrhnúť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení.

20. V zmysle ust. § 150 ods.1 majú strany sporu povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

21. Podľa ust. § 149 prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa ust. § 153 ods.1, ods.2 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

23. Žalovaným prednesené nové skutočnosti a dôkazy na pojednávaní dňa 13.9.2018 mohol žalovaný predložiť skôr, bez ohľadu na výpoveď žalobcu v konaní, pretože spornosť nároku tu bola daná od začiatku. Súd preto na ne neprihliadal. Z rovnakých dôvodov sa súd nezaoberal vznesenou námietkou premlčania, pretože aj táto predstavuje prostriedok procesného útoku a procesnej obrany v zmysle ust. § 149, § 152 CSP, pričom nebola uplatnená včas (až v závere záverečnej reči).

24. Ako už bolo vyššie uvedené, súd v konaní vychádzal predovšetkým z listinných dôkazov predložených v konaní včas. Tieto potvrdzujú tvrdenia žalobcu v jeho výpovedi. Pokiaľ ide o výpoveď žalovaného, na podporu v nej uvedených skutočností, neboli včas predložené žiadne dôkazy. Súdu sa pritom nejaví ako pravdivé tvrdenie žalovaného, že v roku 2009 mal na výstavbu svojho rodinného domu dostatok finančných prostriedkov z predaja nehnuteľností i z vlastných úspor, keďže od roku 2012 deklaruje svoju nepriaznivú finančnú situáciu, v dôsledku ktorej mu bolo aj súdom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Tiež sa javia ako rozporné tvrdenia žalovaného, že so žalobcom nekomunikoval od uzavretia zmluvy o pôžičke a zároveň, že táto mala byť zábezpekou pre vyporiadanie sa so žalobcom a jeho bratom, pričom v čase uzavretia zmluvy ešte predpokladal, že v spoločnosti, ktorú mal s nebohou matkou žalobcu nadobudne celý podiel.

25. Pre úplnosť súd dodáva, že uplatnenie sudcovskej koncentrácie v konaní, ktoré sa začalo ešte pred účinnosťou CSP, súd v tomto prípade nepovažuje za rozporné s ust. § 470 ods.2 CSP, pretože nedošlo k

spätnému uplatneniu sudcovskej koncentrácie v konaní v neprospech strany sporu, ale k jej uplatneniu došlo až za účinnosti (na pojednávaní dňa 15.6.2018).

26. Žalobca žiadal popri istine zaviazať žalovaného na zaplatenie dohodnutého úroku z omeškania odo dňa 9.9.2010 do zaplatenia.

27. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. V zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke bol žalovaný povinný vrátiť požičanú sumu do 8.9.2010, v omeškaní s jej úhradou je od 9.9.2010, od kedy žalobcovi patrí aj úrok z omeškania v dohodnutej výške. Výška dohodnutého úroku z omeškania je v súlade s výškou zákonného úroku z omeškania.

29. Podľa § § 232 ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

30. V súlade s návrhom žalobcu súd určil žalovanému lehotu na plnenie 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

31. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.1 .

32. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu žalovanej pohľadávky, bola mu priznaná plná náhrada trov konania.

33. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1 . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).