Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-28-2017.pdf
PDF · 107.82 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/28/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I. sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: F. doručovacia adresa : K. proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalobca zaplatí na účet žalovanej do troch dní od doručenia uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.8.2017017 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 13.685 EUR titulom náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a trov konania vo výške 100 %. 2. Svoj nárok skutkovo odôvodnil tým, že bol uznesením Okresného riaditeľstva PZ Košice Odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-2993/1-OVK-KE-2011 zo dňa 21.12.2011 obvinený zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 155 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 0Tp/102/2011 zo dňa 23.12.2011 bol sudcom pre prípravné konanie podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku vzatý do väzby z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a, c/ Trestného poriadku s tým, že väzba začala plynúť momentom jeho zadržania 20.12.2011 o 23.40 hod. a vykonával ju v Ústave na výkon väzby, Floriánska č. 18, Košice. Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podal voči žalobcovi a ostatným obvineným dňa 16.5.2012 obžalobu sp. zn. 1Pv/776/2011, pričom vec sa prejednávala pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 3T/57/2012. Uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 8Tos/4/2013 zo dňa 14.1.2013 bol žalobca podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku prepustený z väzby na slobodu. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 3T/57/2012 zo dňa 19.2.2014 bol spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 1Pv/776/2011 v celom rozsahu oslobodený z dôvodu podľa § 285 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, keďže nebolo dokázané, že by spáchal skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný. Uvedený rozsudok nadobudol vo vzťahu k osobe žalobcu právoplatnosť dňa 20.2.2014. Z potvrdenia Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice zo dňa 14.1.2013 vyplýva, že žalobca bol väzobne stíhaný od 20.12.2011 do 14.1.2013, t.j. 391 dní. Od počiatku jeho trestného stíhania a s tým spojeného vzatia do väzby, toto znášal žalobca veľmi negatívne, keďže si bol vedený svojej neviny a o tejto bol presvedčený, t.j. bolo mu zrejmé, že je stíhaný a obmedzený na osobnej slobode nespravodlivo a teda v konečnom dôsledku v rozpore so zákonom. S ohľadom na dĺžku jeho nezákonného väzobného stíhania, na jeho osobné pomery a najmä negatívny dosah väzby na jeho psychiku počas trvania väzby a rovnako po jeho prepustení z väzby až doposiaľ, dospel žalobca k záveru, že je dôvodné mu za každý deň výkonu väzby priznať náhradu nemajetkovej ujmy v sume 35 EUR, t.j. spolu vo výške 13.685 EUR za 391 dní výkonu väzby. V súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa
dňa 21.12.2016 obrátil na žalovanú s písomnou žiadosťou na predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, v zmysle ktorej si uplatnil náhradu sumy 13.685 EUR. Žalovaná na jeho písomnú žiadosť odpovedala „Oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody“ zo dňa 12.6.2017, ktoré bolo jeho právnemu zástupcovi doručené dňa 16.6.2017, v zmysle ktorého jeho žiadosti nebolo vyhovené. 3. K uvedeným tvrdeniam predložil žalobca dôkazy: fotokópiu uznesenia OR PZ Košice, ČVS: ORP-2993/1-OVK-2011 z 21.12.2011, fotokópiu uznesenia OS Košice sp. zn. 0Tp/102/2011 o vzatí do väzby, fotokópiu uznesenia KS Košice sp. zn. 8Tos/4/2013 zo dňa 14.1.2013, rozsudok OS Košice I sp. zn. 3T/57/2013 z 19.2.2014, potvrdenie ÚVV a ÚVTOS Košice z 14.1.2013, lekárske správy Z., fotokópiu písomnej žiadosti zo dňa 21.12.2016. 4. Žaloba bola žalovanej doručená prostredníctvom súdu dňa 19.10.2017. Vo vyjadrení k žalobe dňa 2.11.2017 uviedla, že je nevyhnutné skúmanie existencie / neexistencie podmienok podľa § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe vylučujú. Podmienkou vzniku práva na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe je teda aj zistenie, že neexistuje dôvod, pre ktorý zákon vznik tohto práva vylučuje. Žalovaná poukázala najmä na podmienku pod písm. a/ právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama a na súvisiace rozhodnutia iných súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 14. mája 2014, sp. zn. 5Co 161/2013, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co 112/2012). Pre posudzovanie, či si osoba väzbu zavinila sama, sú významné skutočnosti, ktoré viedli k vzatiu obvineného do väzby, ako i samotný dôvod väzby; v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku (úteková väzba) vyplývala z konkrétneho zistenia, že obvinený sa v mieste trvalého a prechodné bydliska nezdržiaval a v čase rozhodovania o väzbe bol bez stáleho bydliska a takisto zo zistenia, že od podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sa zdržiaval v rôznych chatových osadách, kde mohol požívať alkoholické nápoje (uvedené vyplývalo z vyjadrenia obvineného), čo zakladalo dôvodnú obavu z vyhýbania sa trestnému stíhaniu. Dôvodnosť väzobného stíhania v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (preventívna väzba) vyplývala: z odpisu registra trestov, podľa ktorého bol v čase rozhodovania o vzatí do väzby žalobca 4 - krát súdne trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť, z toho naposledy rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T 45/2009 zo dňa 05.05.2011, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 28.09.2011 so skúšobnou dobou 3 roky. Žalovaná odkázala aj na podmienku stanovenú v prvej vete § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorej právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov, avšak žalobca proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, sp. zn. 0Tp 102/2011 zo dňa 23.12.2011 t. j. uzneseniu, ktorým bol vzatý do väzby riadny opravný prostriedok, čiže sťažnosť, nepodal. Záverom žalovaná uviedla, že žalobca zároveň nepreukázal ani vznik, ani výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na to žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Žalovaná si právo na náhradu trov konania uplatnila. 5. Žalovaná označila na svoje tvrdenia dôkazy : trestný spis Okresného súdu Košice I sp. zn. 3T/57/2012, ďalej vykonať dôkaz oboznámením listín: odpisom z registra trestov za účelom preukázania predchádzajúceho spôsobu života žalobcu (trestná minulosť žalobcu); uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Tpo/9/2012-84 zo dňa 27.3.2012 za účelom preukázania existencie väzobných dôvodov v rozhodnom čase. 6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril dňa 19.12.2017 tak, že nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že si väzobné stíhanie zavinil sám a nemohlo v jeho prípade dôjsť k naplneniu ustanovenia § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z. z., výklad tohto ustanovenia žalovanou a príkladmé uvádzanie judikatúry nie je správny. Nemožno vzatie do väzby vykladať rýdzo v neprospech obvinenej osoby, medzi rozhodnutím súdu o vzatí obvineného do väzby a nevzatí do väzby existuje ešte široká škála inštitútov, ktoré môžu súd aplikovať na docielenie účelu, ktorý sa väzbou sleduje. Žalobca taktiež namietal formuláciu použitú žalovanou, ktorá v rámci svojho vyjadrenia uviedla nasledovné: „Vzhľadom na to, že pred spáchaním uvedeného skutku bol žalobca súdne trestaný a odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, musel si byť vedomý rizika, že svojím konaním spôsobí určitý negatívny následok. Predchádzajúce odsúdenia a výkon trestu odňatia slobody nesplnili nápravu v tom zmysle, že by zamedzili ďalšiemu spoločensky neakceptovateľnému konaniu žalobcu. Z formulácie žalovanej sa javí, že samotná skutočnosť, že určitá osoba bola v minulosti trestne stíhaná, odsúdená, aj na nepodmienečný trest odňatia slobody, umožňuje, aby sa voči tejto osobe už nemuselo postupovať v súlade do zákonom rešpektujúc jej základné práva a slobody, ale naopak, že s touto osobou, poznačenou jej trestnou minulosťou, môže byť zaobchádzané tak, ako by jej už žiadna ujma vzniknúť nemohla. Nie je pravdou, že z dôvodu žalobcovej trestnej minulosti už nemohlo mať väzobné stíhanie, o ktorom vzhľadom na jeho presvedčenie o jeho nevine
mal vedomosť ako o nedôvodnom, na jeho osobu negatívny vplyv, ktorý pretrváva až dodnes. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval svoju žalobu za opodstatnenú, trval na nej v celom rozsahu a žiadal, aby o nej súd rozhodol v zmysle jej petitu. 7. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanej dňa 8.1.2018, ku ktorému sa nevyjadrila. 8. Na pojednávaní dňa 13.9.2018 boli prítomné strany sporu, vyjadrili sa vo svojich prednesoch, nenavrhli žiadne ďalšie dôkazy, preto súd v súlade s § 182 CSP vyhlásil dokazovanie za skončené.
S k u t k o v ý stav :
9. V zmysle § 151 ods. 1 CSP je nesporné tvrdenie žalobcu o tom, že Uznesením Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 0Tp/102/2011 zo dňa 23.12.2011 bolo rozhodnuté podľa § 87 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a, c/ Trestného poriadku o vzatí jeho osoby do väzby, ktorá začala plynúť dňa 20.12.2011 o 23.40 hod. a vykonaná bola v ÚVV a ÚVTOS Košice. V odôvodnení rozhodnutia trestný súd uviedol, že obvinený podľa odpisu z registra trestov bol do toho času 4 - krát súdne trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť, naposledy rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 5.5.2011 sp. zn. 7T/45/2009, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 28.9.2011 so skúšobnou dobou 3 roky. Tieto skutočnosti a skutočnosť, že obvinený bol v tom čase bez stáleho bydliska, v mieste trvalého bydliska a prechodného bydliska sa nezdržiaval, odôvodňovali obavu predpokladanú v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku na vzatie obvineného do väzby a súčasne zakladali dôvodnú obavu z vyhýbania sa trestnému stíhaniu v prípade ponechania obvineného na slobode tak, ako to predpokladá ustanovenie § 71 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku. 10. Zo Zápisnice o výsluchu obvineného pod sp. zn. 0Tp/102/2011 konaného dňa 23.12.2011 vyplýva, že po vyhlásení uznesenia o vzatí do väzby obvineného F. podľa § 87 ods. 2 z dôvodu § 71 ods. 1 písm. a, c/ Tr. por., bolo zo strany súdu dané poučenie o tom, že proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať na Okresný súd Košice I do 3 dní od dňa jeho oznámenia. Pri tomto úkone dňa 23.12.2011 bol prítomný obvinený F., a teda, mal vedomosť o vyhlásení uznesenia o vzatí do väzby pod sp. zn. 0Tp/102/2011 dňa 23.12.2011 a o poučení o opravnom prostriedku, čo potvrdil svojím podpisom na zápisnici. Žalobca, ako obvinený uviedol, že uzneseniu porozumel a vzdal sa práva sťažnosti v mene svojom aj v mene oprávnených osôb. 11. Zo skutkových okolností prípadu je zrejmé, že žalobca dňa 21.12.2016 v zmysle ust. § 15 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o väzbe. 12. Je nesporné, že žalovaná v písomnej odpovedi zo dňa 12.6.2017 po posúdení žiadosti žalobcu, jeho nárok neuznala, čím bola splnená podmienka stanovená v § 15 ods. 1 zákona na to, aby sa mohol žalobca svojich práv dovolávať súdnou žalobou podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona.
Na zistený skutkový stav súd aplikoval nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : 13. Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z. (v znení účinnom od 01.11.2011 do 31.12.2011, UZN o vzatí do väzby 23.12.2011, ďalej v texte len „Trestného poriadku“) obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. 14. Podľa § 83 ods. 1 Trestného poriadku proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť. Sťažnosť nie je prípustná, ak o väzbe rozhoduje odvolací súd alebo dovolací súd, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012, ďalej v texte len „zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“) tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej
samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. 16. Podľa § 3 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 17. Podľa § 3 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 18. Podľa § 4 ods. 1, písm. a), bodu 1. zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu. 19. Podľa § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 20. Podľa § 6 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. 21. Podľa § 8 ods. 5 písmeno a) zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie. 22. Podľa § 8 ods. 6 písmeno a) zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody nevznikne ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia zavinila sama. 23. Podľa § 15 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 24. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 25. Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 26. Podľa § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
P r á v n y záver :
27. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1. júla 2004. 28. Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. 29. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté súdnou
judikatúrou v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009). 30. Podľa citovaných ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1. nezákonné rozhodnutie orgánu štátu 2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. 31. Nakoľko škodu uplatnenú v tomto spore mal spôsobiť súd svojím nezákonným rozhodnutím o vzatí žalobcu do väzby (23.12.2011), tak v zmysle ust. § 4 ods. 1, písm. a), bodu 1. zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. 32. Z výsledkov vykonaného dokazovania v tomto spore vyplýva, že žalobca tým, že požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku, a žalovaná po prejednaní jeho nárok neuznala, bola splnená podmienka stanovená v § 15 ods. 1 citovaného zákona na to, aby sa mohol žalobca svojich práv dovolávať súdnou žalobou v zmysle § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. 33. Súd mal za preukázané, že žalobca bol uznesením Okresného riaditeľstva PZ Košice Odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-2993/1-OVK-KE-2011 zo dňa 21.12.2011 obvinený zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva a následne, dňa zo dňa 23.12.2011 bol Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 0Tp/102/2011 sudcom pre prípravné konanie vzatý do väzby z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a, c/ Trestného poriadku s odôvodnením, že žalobca v tom čase sa nezdržiaval v mieste trvalého bydliska, bol bez práce a bol predtým 4 x súdne trestaný. Následne Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podal voči žalobcovi a ostatným obvineným dňa 16.5.2012 obžalobu sp. zn. 1Pv/776/2011, pričom vec sa prejednávala pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 3T/57/2012. Uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 8Tos/4/2013 zo dňa 14.1.2013 bol žalobca podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku prepustený z väzby na slobodu. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 3T/57/2012 zo dňa 19.2.2014 bol spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 1Pv/776/2011 v celom rozsahu oslobodený z dôvodu podľa § 285 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, keďže nebolo dokázané, že by spáchal skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný, k čomu sa viaže fikcia nezákonnosti začatia trestného stíhania. 34. Na to, aby žalobca bol so žalobou o náhradu nemajetkovej ujmy za nezákonné rozhodnutie úspešný na súde, musí splniť aj ďalšiu povinnosť uloženú zákonom, v ustanovení § 6 ods. 2 druhá veta zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to, aby poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Výnimku z tejto podmienky predstavujú len prípady hodné osobitného zreteľa. 35. Z obsahu trestného spisu, konkrétne zo Zápisnice o výsluchu žalobcu (v tom čase obvineného) zo dňa 23.12.2011 mal súd preukázané, že po vyhlásení uznesenia, ktorým bol žalobca vzatý do väzby pod sp. zn. 0Tp/102/2011, bolo zo strany súdu dané poučenie o tom, že proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, čo žalobca svojím podpisom potvrdil, načo sa žalobca písomne vzdal práva podať sťažnosť voči tomuto rozhodnutiu, a to v mene svojom, ako aj v mene oprávnených osôb. 36. V zmysle zákonného ustanovenia § 6 ods. 2 druhá veta zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci súd preto skúmal, či v prípade žalobcu neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa aké má na mysli ustanovenie § 6 ods. 2 druhej vety citovaného zákona, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť pri posudzovaní práva na náhradu škody v nadväznosti na nepodanie žalobcom, ako poškodeným proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. 37. Na pojednávaní konanom dňa 13.9.2018 žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že svojho práva podať sťažnosť voči uzneseniu o vzatí do väzby sa vzdal z dôvodu, že chcel spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Ďalej žalobca tvrdil, že v súvislosti s touto nezákonnou väzbou, mal v období počas väzby a po jej ukončení psychické problémy, preto je odvtedy psychiatricky liečený. 38. Tieto žalobcom tvrdené skutkové okolnosti však nepredstavujú objektívne prekážky, ktoré by žalobcovi do troch dní od 23.12.2011 znemožňovali podať opravný prostriedok voči vyhlásenému uzneseniu o vzatí do väzby, a teda nemožno ich považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko sa žaloba svojho práva podať opravný prostriedok z vlastnej vôle vzdal. 39. Dôvody hodné osobitného zreteľa vyžadujú existenciu takej prekážky, ktorá objektívne znemožňovala podať opravný prostriedok, pričom priznanie náhrady škody nie je dokonca ani podmienené úspešnosťou podaného opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktoré sa neskôr stalo nezákonným. Zákon teda podmieňuje nárok poškodeného na náhradu škody iba využitím opravného prostriedku, bez ohľadu na výsledok rozhodnutia o ňom.
40. Bez podania riadneho opravného prostriedku, v tomto prípade sťažnosti v zmysle § 83 ods. 1 Trestného poriadku, nie je možné dospieť k záveru, že žalobca využil všetky dostupné prostriedky na odvrátenie dôsledkov, ktoré vyvolalo uznesenie o vzatí do väzby, na základe čoho žalobca nemá právo na priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože nebola splnená podmienka stanovená v ust. § 6 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. 41. S poukazom na nesplnenie základnej podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a to nepodaním riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol.
T r o v y konania :
42. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 43. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 44. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 45. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) priznal súd žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (nakoľko bola v spore v celom rozsahu úspešná).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).