Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/95/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu : BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, M., o zaplatenie 763,54 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súdu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 763,54 eur a úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 763,54 od 26.04.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 08.12.2009 uzatvoril jeho právny predchodca - spoločnosť Poštová Banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO 31 340 890 ako veriteľ so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP) a obchodné podmienky pre úver. Žalovanému bol veriteľom na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške uvedenej v zmluve. Tento úver sa žalovaný zaviazal vrátiť v splátkach s lehotou splatnosti tej ktorej splátky dohodnutou v zmluve. V dobe od uzavretia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením splátok, veriteľovi preto vznikol nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Veriteľ si právo požadovať predčasné splatenie istiny úveru uplatnil na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy, v dôsledku čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. V súlade s obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi úroky. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 24 % ročne. V konaní si voči žalovanému žalobca uplatňuje iba istinu nesplateného úveru a zároveň uplatňuje aj úrok z omeškania v zákonnej výške. Pohľadávka voči žalovanému bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2015 na spoločnosť Bencont Investments, s.r.o. ako na postupníka. Pohľadávka voči žalovanému bola uplatňovaná na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu a vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 25.04.2014 sp.zn. IA-C/XXXX/XXXX, právoplatným dňa 16.05.2014, vykonateľným dňa 20.05.2014. Dňa 25.03.2015 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, ale žiadosť o vydanie poverenia bola súdom zamietnutá (Okresný súd A. sp.zn. XXEr/XXXX/XXXX). Po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí poverenia na vykonanie exekúcie Okresný súd Trenčín exekučné konanie zastavil. C. zmeny, ktoré sa premietli do rozhodovacej praxe súdov pri zastavenie exekučného konania, ktorou sa veriteľ domáhal výkonu rozhodcovského rozsudku na základe dohodnutej rozhodcovskej doložky, aplikáciou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka spôsobili, že veriteľ, napriek tomu, že postupoval pre uplatnenie a vymáhanie svojej pohľadávky podľa platných právnych noriem a právne aprobovaný spôsobom, dostal sa do situácie, v ktorej sú popreté jeho legitímneho očakávania, že exekučný titul bude možné vykonať, čo je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty. Žalovaný k dnešnému dňu svoj dlh žalobcovi nevyrovnal. Dátum vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru nastal dňa 26.04.2012. Žaloba na rozhodcovský súd bola podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, a do času podania žaloby na štátny súd trojročná premlčacia doba v celej svojej dĺžke trvania neuplynula. Podaním žaloby na rozhodcovský súd prestala premlčacia doba plynúť a to počas vedeného rozhodcovského konania a následne v období, keď veriteľ - oprávnený dostal návrh na vykonanie exekúcie až do času, keď z dôvodu posúdenia neprijateľnosti neplatnosti rozhodcovskej doložky exekučným súdom došlo k zastaveniu exekučného konania. Účinky zastavenia exekučného konania je potrebné na účely ďalšieho vymáhania pohľadávky zásade prirovnať k stavu k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, keďže fakticky dochádza k prelomeniu materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, vychádzajúc z tej skutočnosti, že pri zrušení rozhodcovského rozsudku, ako aj pri zastavení exekučného konania na podklade rozhodcovského rozsudku, pre veriteľa znemožňuje vynútiteľnosť plnenia voči svojmu dlžníkovi na podklade rozhodcovského rozsudku. Na obe situácie je potrebné nazerať analogicky a veriteľovi nemožno odopierať súdnu ochranu ak je priznanie jeho nároku v konaní na štátnom súde, ktoré bude viesť po zastavení exekučného konania len z dôvodu, že nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, ktorá na rozdiel od zastavenie exekučného konania výslovne v zákone dáva veriteľovi možnosť pokračovania v konaní o zaplatenie po jeho zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorého iniciovanie závislé výlučne na vôli dlžníka. Premlčacia doba v prípade žalovanej pohľadávky ešte neuplynula, spočívala od podania žaloby na rozhodcovskom súde pozastavenie exekučného konania, a po zastavenie exekučného konania opätovne začala plynúť nasledujúci deň po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného konania, vtedy si veriteľ mohol opätovne uplatniť svoje právo voči dlžníkovi súde.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci ju mal doručenú do vlastných rúk.

3. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 13.09.2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 05.09.2018.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Zo zmluvy o úvere č. č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.12.2009 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bolo preukázané, že veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 84,27 eur, vždy k 8. dňu v mesiaci, pričom termín splatnosti prvej splátky bol 08.01.2010 a konečná splatnosť nastala dňa 08.12.2014. Zmluvné strany si dohodli poistenie úveru, úroková sadzba bola 24 % ročne, výška RPMN bola 26,82 %, celková výška nákladov bola 1.427,92 eur, priemerná hodnota RPMN bola 20,89%.

8.Podľa bodu 5.2. VOP - dostupná pôžička ak klient je v omeškaní s platením viac ako dvoch splátok v plnej resp. čiastočnej výške alebo poskytol banke nepravdivé údaje, alebo na majetok klienta bol vyhlásený konkurz, alebo exekúcia, alebo klient zomrel, je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stane predčasne splatným.

9.Z výpisu aktuálneho stavu úveru ku dňu 30.11.2015 vyplýva, že veriteľ poskytol žalovanému úver v sume 2.000,- eur pričom žalovaný celkovo splatil (podľa položky "zaplatené splátky" do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (26.04.2012) sumu 1.647,92 eur. Od vyhlásenia predčasnej splatnosti do 09.11.2015 uhradil ešte ďalších 2.240,32 eur. Evidovaná je výška nezaplatených splátok vo výške 994,97 eur k 30.11.2015 (položka "nezapl. splátky").

10. Z výzvy na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 26.04.2012 vyplýva, že Poštová banka, a.s. ako veriteľ požiadala žalovaného o úhradu dlžnej sumy 1.569,61 pozostávajúcej z dlžnej istiny v sume 1.455,53 eur, úroku v sume 110,76 eur, poplatkov za upomienku v sume 3,32 eur, z dôvodu, že podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy o úvere s č. 5650972409 zo dňa 08.12.2009, v dôsledku čoho sa stal úver ku dňu 26.04.2012 predčasne splatným v celom rozsahu. Výzva bola žalovanému doručená podľa doručenky dňa 03.05.2012 do vlastných rúk.

11. Z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp.zn. IA-C/XXXX/XXXX zo dňa 25.04.2014 vyplýva, že rozhodcovský súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.455,53 eur s 24 % ročným úrokom zo sumy 1.455,53 eur od 02.01.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.455,53 eur od 02.01.2014 do zaplatenia, kapitalizovaných úrokov a úrokov z omeškania v sume 70,79 eur a na náhradu trov rozhodcovského konania.

12. Zo spisu Okresného súdu A. sp.zn. XXEr/XXXX/XXXX vyplýva, že spoločnosť Poštová banka, a.s. podala návrh na vykonanie exekúcie na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného D., ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.. Súdny exekútor podal dňa 29.04.2015 žiadosť o udelenie poverenia. Uznesením č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa 05.11.2015 právoplatným dňa 01.12.2015, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Uznesením č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa 13.01.2016, právoplatným dňa 04.02.2016, súd exekučné konanie zastavil.

13. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. II/2015 zo dňa 04.12.2015 podľa čl. III bod 1 zmluvy postúpila spoločnosť Poštová banka, a.s. ako postupca žalobcovi ako postupníkovi pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1 až 3 tejto zmluvy, a to čo do právneho dôvodu, osôb dlžníkov a výšky pohľadávok. Pohľadávky sú postupované so všetkým príslušenstvom, všetkými právami a povinnosťami a zabezpečovacími prostriedkami s nimi spojenými: V predloženej zmluve neboli jednotlivé pohľadávky, ktoré mali byť predmetom postúpenia, nijako bližšie identifikované. Žiadna ďalšia listina k zmluve o postúpení pohľadávok súdu nebola predložená, v spise sa nenachádza ani žiadna príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, ani iný zoznam alebo špecifikácia postupovaných pohľadávok. Nebolo predložené ani oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému.

14. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

15. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému nároky vzniknuté mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 08.12.2009. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej dňa 08.12.2009 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu.

16. Súd po oboznámení s listinnými dôkazmi dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poštová banka, a.s. uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere a na jej základe poskytla žalovanému spotrebiteľský úver. Žalobca tvrdil, že žalovaný úver nesplatil a pohľadávka voči nemu mu bola na žalobcu postúpená zmluvou, na základe ktorej sa žalobca stal aktuálnym veriteľom tejto pohľadávky. Na dôkaz svojej vecnej aktívnej legitimácie predložil žalobca súdu zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Predmetom postúpenia mali byť pohľadávky tak, ako sú tieto špecifikované v bližšie neurčenej prílohe č. 1 až 3 k tejto zmluve. Žiadna takáto príloha, alebo iná listina, ktorá by obsahovala špecifikáciu postupovaných pohľadávok, však súdu predložená nebola.

17. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by sa inak tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Zmluvu uzatvára pôvodný veriteľ -postupca a iný subjekt- postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu.

18. Súd v konaní nemal preukázané, že žalobca je skutočným vlastníkom pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania a že si ju mohol uplatniť na súde, čo znamená, že nie je aktívne vecne legitimovaný v tom spore, a preto súd žalobu zamietol. Aktívna vecná legitimácia je stavom, keď žalobcom tvrdený nárok, ktorého sa domáha, mu vyplýva z hmotného práva. Žalobca nebol veriteľom zo zmluvy o úvere, a preto by mu nárok na splatenie úveru mohol vyplývať z hmotného práva iba vtedy, ak by bolo preukázané, že mu bola platne postúpená pohľadávka zo zmluvy o úvere voči žalovanému. Žalobca však túto okolnosť nepreukázal. Žalobca síce predložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávok, ale z jej obsahu nemožno vyvodiť, že predmetom postúpenia bola práve aj pohľadávka voči žalovanému z úverovej zmluvy uzavretej dňa 08.12.2009, ktorá je predmetom tohto konania. Ako už súd uviedol vyššie, žalobca nepredložil žiadnu takú listinu, ktorá by obsahovala zoznam na žalobcu postupovaných pohľadávok a z ktorej by súd mohol zistiť a overiť tvrdenie žalobcu, že Poštová banka, a.s. na neho postúpila okrem iných aj pohľadávku voči žalovanému. Súdu nebolo predložené ani oznámenie žalovanému o postúpení pohľadávky, ktoré by bolo pre preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu postačujúce, a teda ani bez existencie takéhoto dôkazu súd záver o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu nemohol učiniť. V neposlednom rade súd uvádza, že ani z pripojeného exekučného spisu súd nezistil, že by bol žalobca veriteľom žalovanej pohľadávky, keďže oprávneným v exekúcii (od podania návrhu až do právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie) bola Poštová banka, a.s.. Ani v exekúcii tento oprávnený neučinil príslušný procesný návrh smerujúci k zmene oprávneného za celý čas trvania exekučného konania, hoci k tvrdenému postúpeniu dotknutej pohľadávky malo dôjsť dňa 04.12.2015 a exekučné konanie skončilo až dňa 04.02.2016. Ani z exekučného spisu preto súd nezistil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že dotknutá pohľadávka bola skutočne postúpená na žalobcu tak, ako to tvrdí. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by nepochybne vyplynula jeho aktívna vecná legitimácia, keďže samotná zmluva o postúpení pohľadávok, z obsahu ktorej nie je možné postupované pohľadávky identifikovať, a teda z ktorej nemožno vyvodiť to, či práve pohľadávka voči žalovanému bola alebo nebola predmetom postúpenia, aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní založiť nemôže. Žalobca tak neučinil, napriek tomu, že povinnosť pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť, mu vyplýva priamo z ust. § 132 ods. 1, 3 CSP. Súd pritom nie je povinný vyzývať jednu stranu sporu na preukázanie akýchkoľvek ním tvrdených skutočností, pretože

povinnosť preukázať tvrdené skutočnosti je výlučne vecou strany sporu, a pokiaľ by súd upozornil žalobcu, že určitá okolnosť v spore (tu aktívna vecná legitimácia) nie je preukázaná a vyzval by ho na predloženie dôkazov, porušil by tak zásadu rovnosti strán. Keďže žalobca nepreukázal, že je veriteľom pohľadávky, ktorú v spore uplatňuje, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. Pre úplnosť súd konštatuje, že aj keby bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, i napriek tomu by súd žalobu musel zamietnuť, keďže z predložených listín (prehľadu platieb žalovaného) jednoznačne vyplýva, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi zo zmluvy o úvere zo dňa 08.12.2009 musí byť uhradená. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy z 26.04.2012, ktorou veriteľ zosplatnil celý dlh, bola dlžná suma vyčíslená k 26.04.2012 na sumu 1.569,61 eur. Po tomto dátume 26.04.2012 žalovaný podľa platobnej histórie uhradil (konkrétne platbami vykonanými za obdobie od 08.06.2012 do 09.11.2015) sumu 2.240,32 eur, teda je zrejmé, že celý dlh evidovaný ku dňu zosplatnenia úveru titulom dlžných splátok, poplatkov a kapitalizovaných úrokov, bol uhradený síce po zosplatnení úveru, ale ešte do podania žaloby. Súdu nie je zrejmé, ako teda žalobca naložil s úhradami žalovaného vykonanými po zosplatnení úveru, keď dlh vyčíslený na sumu 1.569,61 eur bol nimi celkom uhradený a i napriek tomu žalobca vykazuje stále ešte dlh na splátkach v sume 763,54 eur (tak je to vymedzené v žalobe, keď žalobca tvrdí, že žaluje výlučne nesplatenú istinu úveru a tak to je uvedené aj v platobnej histórii, kde je dlh evidovaný ako "dlžné splátky"). Platbami po zosplatnení úveru (2.240,32 eur) by pritom boli uhradené aj prípadné úroky z omeškania z dlžnej sumy evidovanej ku dňu zosplatnenia úveru (1.569,61 eur), keďže tieto v zákonnej výške (8,75% ročne) zo sumy 1.569,61 eur od 26.04.2012 do dňa poslednej platby (09.11.2015), ktorou už určite musela byť celá dlžná suma uhradená, by činili 500,04 eur, a teda úhrady vykonané v sume 2.240,32 eur by stačili na úhradu celej dlžnej sumy (1569,61 eur) ako aj celých dlžných úrokov z omeškania (500, 04 eur).

20. Iné nároky pritom po zosplatnení úveru žalobcovi nepatria, keďže zo zmluvy nevyplývajú žiadne poplatky ani prípadná zmluvná pokuta, ktorá by bola so žalovaným v zmluve riadne písomne dohodnutá a na úhradu ktorých by prípadne veriteľ použil platby žalovaného učinené po zosplatnení úveru. Ak by aj tieto platby veriteľ započítaval na nejaké poplatky, na takéto započítanie by súd nemohol prihliadnuť, keďže žiadne poplatky zo žalovaným v zmluve dohodnuté neboli, a preto ich veriteľ nemôže požadovať ( § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z,z,). Rovnako tak nemohol žalobca úhrady žalovaného učinené po zosplatnení úveru započítať ani len teoreticky na riadne úroky, keďže riadne úroky patria veriteľovi iba do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti. Rozhodovacia prax súdov SR sa totiž priklonila k právnemu záveru, že dojednané úroky z úveru patria veriteľovi len za dobu do splatnosti resp. zosplatenia úveru, pretože predčasným zosplatnením záväzku dochádza k zmene záväzku, čo veriteľovi umožňuje požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej sumy vrátane istiny úveru i úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Po zosplatnení úveru spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, preto nie je dôvod, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby. V opačnom prípade by išlo o krajne nespravodlivý stav, kedy by spotrebiteľ bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie podľa § 517 Občianskeho zákonníka, a teda úroky z omeškania. Takýto právny názor obsahuje aj uznesenie ÚS SR z 18.09.2012 sp.zn. IV. ÚS 476/2012. Preto jediné, na čo veriteľ mohol použiť úhrady žalovaného realizované po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, bol dlh vyčíslený ku dňu predčasného zosplatnenia úveru (1.569,61 eur) a úroky z omeškania z tejto sumy až do jej úhrady, a teda celý dlh, ktorý dôvodne žalobca voči žalovanému mal a evidoval, tak v každom prípade preukázateľne bol v celom rozsahu uhradený. Z listín žalobcu táto skutočnosť pritom jednoznačne vyplýva. Súd by preto zamietol žalobu i vtedy, ak by žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. V prejednávanej veci mal plný úspech žalovaný, ktorý má z tohto dôvodu voči plne neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Z obsahu spisu mu ale žiadne trovy konania nevyplývajú (ani hotové výdavky, ani trovy právneho zastúpenia). Súd preto žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.