Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6To-28-2021.pdf
PDF · 90.62 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/28/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM, MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. marca 2022, v trestnej veci obž. H. H. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/31/2018 zo dňa 29. júna 2021, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného H. H..
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/31/2018 zo dňa 29. júna 2021 bol obžalovaný H. H. uznaný za vinného v bode 1/, 2/ rozsudku zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, v bode 3/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. e/ Tr. zákona a v bode 4/ z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr. zákona, prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
1/ obž. H. H. a obž. H. Y.
dňa 23.08.2017 okolo 24.00 hod. pred vchodom do baru Crazy na Námestí slobody v Humennom po predchádzajúcom nedorozumení H. H. napadol Z. H. tak, že ju päsťou udrel do hlavy, bezprostredne po tom H. Y. sa opakovane pokúsil fyzicky napadnúť H. H. tak, že sa ho opakovane pokúšal udrieť rukou, začali sa navzájom fyzicky napádať, pričom sa do konfliktu zamiešala Z. H., ktorú H. H. udrel dvakrát rukou a najmenej jedenkrát udrel rukou do tváre H. Y., následne H. Y. pravou nohou najmenej sedemkrát kopol do H. H. v snahe zvaliť ho na zem a keď sa mu to podarilo, najmenej pätnásťkrát udrel pravou rukou do oblasti tváre a hrudníka H. H. a udieral ho do doby, kým ho od neho neodtiahli iné osoby, v dôsledku čoho utrpela Z. H. pohmoždenie tváre v oblasti sánky vľavo a parciálnu abláciu nechta III. prsta ľavej ruky, teda zranenie, ktoré ju obmedzovalo v obvyklom spôsobe života po dobu 6 dní, H. Y. utrpel pohmoždenie predlaktia vpravo ľahkého stupňa, pohmoždenie hornej a dolnej pery ľahkého stupňa, povrchovú odreninu predlaktia vpravo a odlomenie zuba č. 24, teda zranenia, ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života po dobu najmenej 5 dní, a H. H. utrpel pohmoždenie od pravým okom a pohmoždenie hlavy na viacerých miestach, teda zranenia, ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života po dobu 4 dni,
2/ obž. H. H.
dňa 24.08.2017 v čase okolo 02.00 hod. pred budovou Neštátneho zdravotníckeho zariadenia na Nemocničnej ulici v Humennom došlo k slovnej výmene názorov medzi H. H. a H. Y., následne sa H. H. pokúsil trikrát udrieť päsťou H. Y., čo sa mu nepodarilo, do konfliktu sa zamiešala prítomná H. E., ktorá začala kričať na H. H., ktorý sa k nej otočil a udrel ju pravou rukou do tváre tak, že spadla na
zem, H. Y. pristúpil k H. H., ktorý ho chytil za košeľu, ktorá sa roztrhla, sadrou udrel H. H. a ušiel preč, pričom aj naďalej si nadávali, týmto konaním utrpela H. E. pohmoždenie sánky, teda zranenie, ktoré ju neobmedzovalo v obvyklom spôsobe života,
3/ obž. H. H.
dňa 24.08.2017 v čase okolo 18.10 hod. H. H. zatelefonoval Z. H. na jej mobilný telefón, vulgárne jej nadával a povedal jej, že pôjde do baru, v ktorom pracuje a ona skape a má to odkázať aj svojmu priateľovi a následne dňa 25.08.2017 okolo 13.10 hod. prišiel počas prevádzky do baru Markíza na Sokolovskej ulici v Humennom, kde sa chcel s Z. H. dohodnúť, aby ho neudala na polícii, no keď to odmietla, vyhrážal sa jej, že ešte uvidí,
4/ obž. H. H.
dňa 04.01.2018 v čase okolo 00.13 hod. v Mestskej pivárni KP-12 na Námestí slobody v Humennom fyzicky napadol Y. Z. a C. O. a to takým spôsobom, že ich päsťou pravej ruky udrel do oblasti tváre, pričom počas toho ako bol H. H. následne ošetrovaný vo vozidle rýchlej zdravotnej pomoci sa vyhrážal C. O., že ho zabije a Y. Z. sa vyhrážal zabitím aj v priestoroch čakárne nemocnice A. Z. v Humennom, kde bol prevezený na ošetrenie, čím takýmto konaním obvineného H. H. bolo C. O. spôsobené zranenie a to pomliaždenie hornej i dolnej pery, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečenia 2 dni a Y. Z. bolo spôsobené zranenie zlomenina nosových kostí s malým posunom úlomkov, s dobou liečenia v trvaní 14 dní a konania sa dopustil aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/127/2016 zo dňa 19.10.2016 bol za taký čin podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona odsúdený.
Za uvedené konania bol obžalovanému H. H. uložený podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1, § 36 písm. c/, l/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 / osem/ mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obž. H. H. uložená povinnosť zaplatiť poškodeným Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., XX. X. XXXX/X, škodu vo výške 274,- eur, Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., Cintorínska 5, Nitra, IČO: 35 942 436, škodu vo výške 177,88 eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Prešov, Kúpeľná 5, Prešova, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 38,63 eur a Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné škodu vo výške 74,80,- eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom obhajcu odvolanie obžalovaný, čo do výroku o uloženom treste. Po rekapitulácii výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj jeho odôvodnenia, má za to, že vzhľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, je uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody prísne a nezodpovedá pravidlám a účelu uloženia trestu. V konaní obžalovaný poukazoval na to, že spáchanie skutkov ho veľmi mrzí a zároveň spáchanie skutkov bolo u neho v značnej miere ovplyvnené požitím alkoholických nápojov. Skutky, pre ktoré je obžalovaný súdený spáchal v rokoch 2017 a 2018, teda pred viac ako 3 rokmi a tento si vstúpil do svedomia a život si od základov zmenil. Absolvoval protialkoholické liečenie a dôsledne abstinuje. Od absolvovania liečenia vedie riadny a usporiadaný život. Nespáchal žiadnu trestnú činnosť. Má za to, že nepodmienečný trest odňatia slobody mu len spôsobí problémy v doteraz úspešnom včlenení sa do normálneho a usporiadaného spôsobu života. Ani ochranná funkcia trestu odňatia slobody v danom prípade nebude naplnená, nakoľko po liečení a uvedomení si chýb minulosti v žiadnom prípade nepredstavuje hrozbu pre spoločnosť. Ak by bol obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody uložený skôr, kým si život nedal do poriadku, aj by ho s pokorou prijal a vykonal. V dnešnej dobe, po zmenách ktoré u obžalovaného nastali, má za to, že nepodmienečný trest odňatia slobody nesplní preventívnu funkciu, nakoľko je uložený a mal by byť vykonaný v čase, keď už nie je potrebný a účelný. Žiada odvolací súd zmeniť výrok o treste a to tak, že výkon trestu odňatia slobody bude obžalovanému podmienečne odložený a bude mu určená aj maximálna skúšobná doba, nakoľko vie, že sa už žiadnej trestnej činnosti nedopustí, prípadne výrok o treste zrušiť a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie vo vyššie uvedených intenciách.
Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Ako vyplýva z predloženého spisu, obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.06.2021, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutkov, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., a po návrhu prokurátora, obhajcov a poškodenej H. E. prijaté súdom, s tým, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.
Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní trestného spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu.
Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie obžalovaným len čo do výroku o treste, krajský súd nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok.
Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonne posúdené v bode 1/,2/ rozsudku ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, v bode 3/ ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. e/ Tr. zákona a v bode 4/ ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr. zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, keďže obžalovaný svojím konaním naplnil obligatórne náležitosti súdených prečinov ako po objektívnej tak aj po subjektívnej stránke.
V prieskumnom konaní odvolací súd zistil, že obžalovaný má 4 záznamy v registri trestov za rovnakú trestnú činnosť za akú je súdený aj teraz (prečiny výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona). Obžalovaný bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/127/2016 zo dňa 19.10.2016 za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr. zákona a iné, pričom za skutky pod bodmi 1. a 3. mu bol uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody na 10 mesiacov so skúšobnou dobou na 2 roky (do 20.10.2018) a za skutok pod bodom 2. nepodmienečný trest odňatia slobody na 7 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z uvedeného teda vyplýva, že obžalovaný teraz súdenú trestnú činnosť páchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zároveň zaoberal poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom zistil u obžalovaného H. H. dve poľahčujúce okolnosti a to, že spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby (§ 36 písm. c/ Tr. zák.) a k spáchaniu trestného činu sa priznal a oľutoval ho (§ 36 písm. l/ Tr. zák.). Zároveň súd zistil tiež dve priťažujúce okolnosti a to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.) a že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.).
S hodnotením priťažujúcich okolnosti (§ 37 písm. h/, m/ Tr. zákona) a poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/Tr. zákona sa stotožnil aj krajský súd a na ich odôvodnenie v celom rozsahu odkazuje. Odvolací súd má však za to, že obžalovanému nemala byť pričítaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. c/ Tr. zákona, t.j. že obžalovaný spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby. Ako vyplýva z príslušných komentárov, túto poľahčujúcu okolnosť bude možné priznať páchateľovi, ktorý vzhľadom na závažnosť a povahu svojho ochorenia a jeho nepriaznivé účinky na jeho celkový zdravotný stav, spácha trestný čin aj vzhľadom na takéto svoje postavenie a ochorenie. V prvom rade z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel okresný súd k záveru o existencii tejto poľahčujúcej okolnosti a preto je v tejto časti jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Z oboznámeného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Alfonza Porvažníka síce vyplýva, že u obžalovaného bola zistená emočne nestabilná porucha osobnosti -impulzívny typ a zmiešaná úzkostná depresívna porucha, avšak obžalovaný bol v čase činu spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu a ovládať svoje konanie. Pri emočne nestabilnej poruche
osobnosti -impulzívny typ- ide o trvalú negatívnu povahovú osobnostnú odchýlku, ktorú nie je možné ovplyvniť ani zmeniť medicínskymi prostriedkami. Pokiaľ by v deň skutku obžalovaný požil alkohol a lieky, táto kombinácia by mohla viesť k zvýrazneniu prejavov opitosti, avšak obžalovaný si bol vedomý zákazu súbežného požívania alkoholu a liekov, takže takýto stav mohol predvídať.
Z takto uvedených skutočností potom žiadnym spôsobom nevyplýva, aby obžalovaný spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby a preto mu táto poľahčujúca okolnosť priznaná byť nemala, čo by zmenilo aj pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného mala byť preto konštatovaná prevaha priťažujúcich okolností (2:1) a trest mal byť ukladaný podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona, t.j. zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o 1/3, čo v tomto konkrétnom prípade pri základnej trestnej sadzbe najprísnejšieho trestného činu výtržníctva (6 mesiacov až 36 mesiacov) po zvýšení dolnej hranice o 1/3, predstavuje trest odňatia slobody na 16 mesiacov až 36 mesiacov. Je teda celkom zjavné, že obžalovanému bol ukladaný miernejší trest ako mu mal byť podľa zákona uložený. Z dôvodu absencie odvolania prokurátora a zákazu zmeny k horšiemu (§ 322 ods. 3 Tr. por.), nemohol však krajský súd toto pochybenie okresného súdu napraviť.
Odhliadnuc od hore uvedenej skutočnosti je ale možné konštatovať, berúc do úvahy pritom aj odstup času, ktorý uplynul od spáchania skutkov, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného.
Krajský súd považuje rozhodnutie prvostupňového súdu ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu za akceptovateľné, keďže sám už nemohol ukladať prísnejší trest a má za to, že uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na 8 mesiacov je možné považovať za primeraný ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie. Prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby obžalovaného a jednak závažnosti činu, pričom s prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorá bola opakovane v minulosti súdne trestaná (4 záznamy) a to za rovnakú trestnú činnosť, ako aj viac krát (9x) priestupkovo postihnutá za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu spáchaných dokonca aj po teraz súdenom konaní obžalovaného a po zvážení všetkých okolnosti spáchania činu, takto uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody možno považovať za dostačujúci na nápravu obžalovaného.
Zákonu zodpovedajúce je rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu. Vychádzajúc z vyššie uvedené je teda rozhodnutie okresného súdu o tom, že výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovaný vykoná v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia zákonné. Odvolací súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na to, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
K výrokom o náhrade škody krajský súd dodáva, že žiadna z procesných strán nenapadla riadnym opravným prostriedkom tieto výroky a preto sa nimi v rámci odvolacieho konania bližšie nezaoberal.
Ohľadne odvolacích námietok obžalovaného týkajúceho sa výroku o treste a možnosti uloženia podmienečného trestu odňatia slobody, vychádzajúc zo skutočnosti uvedených v napadnutom rozsudku, týkajúcich sa najmä trestnej a priestupkovej minulosti obžalovaného, okolnosti prípadu, ako aj skutočnosti, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, krajský súd dospel k záveru, že na nápravu páchateľa a odradeniu iných od páchania takejto protiprávnej činnosti z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie je potrebný výkon uloženého trestu odňatia slobody v takej výmere ako ju určil súd prvého stupňa a osvojujúc si tam rozvedené okolnosti a skutočnosti v plnom rozsahu na ne odkazuje. Podľa názoru odvolacieho súdu na obžalovaného z hľadiska prevýchovy je potrebné pôsobiť uložením trestu odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, pritom prihliadal i na zistenie, že nešlo o ojedinelé vybočenie z riadneho správania sa obžalovaného, na hodnotenie osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, z čoho následne vyvodil záver, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu. Taktiež trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne, čiže oveľa miernejší ako mal byť obžalovanému pri správnom určení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti ukladaný, je potrebné považovať najmä za trest výchovný, pričom v tomto smere možno vziať do úvahy aj dobu, ktorá uplynula od spáchania
skutkov. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ako najprísnejšieho druhu trestu, je v danom prípade nevyhnutné najmä s ohľadom na početnosť spáchaných skutkov, predchádzajúce potrestania obžalovaného za rovnakú trestnú činnosť ako aj neskoršie páchanie ďalších priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu na obdobnom základe, čo tiež nepreukazuje snahu obžalovaného polepšiť sa. Taktiež na vytýkanej dĺžke samotného prejednania a rozhodnutia veci malo nepochybne vplyv aj odročovanie hlavných pojednávaní z dôvodu neprítomnosti obžalovaného (2.10.2018, 6.6.2019, 17.10.2019), teda aj on samotný zapríčinil, že k rozhodnutiu vo veci nedošlo v krátkej dobe po podaní obžaloby. Súčasne aj vyhlásený núdzový stav a pandemická situácia zohrala určitú úlohu vo vzťahu k rýchlosti konania. Záverom je potrebné snáď dodať už len to, že ukladanie podmienečného trestu odňatia slobody by v prípade obžalovaného nemalo predpokladaný výchovný vplyv, aby viedol riadny život a nedopúšťal sa ďalšej trestnej činnosti, a to najmä z pohľadu jeho predchádzajúceho správania sa a zároveň by bolo aj v rozpore s ust. § 49 ods. 2 Tr. zákona.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.
Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.